Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-119-2019.pdf
PDF · 137.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/119/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grúnty 3311/7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769 proti žalovanej: V. Ž., D.. X.X.XXXX, N. G.É. XXX/XX, XXX XX N. D. Y., toho času na adrese F. XX, XXX XX N. o zaplatenie 930,60 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 410,- eur s príslušenstvom a to s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 410,- eur od 26.9.2020 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej zamieta.
III. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 15.8.2019 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 702,60 eur a 228,00 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 702,60 eur od 16.7.2017 do zaplatenia a zo sumy 228,00 eur od 16.8.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.1.2017 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezhotovostný úver v sume 800,- eur za úrok vyjadrený fixnou sadzbou vo výške 26,96% ročne, ktorý predstavuje celkové náklady spojené s úverom vo výške 121,60 eur. Zmluvou sa žalovaná zaviazala celkovú čiastku vo výške 921,60 eur uhradiť v 12 mesačných splátkach po 76,80 eur. Prvá splátka bola splatná k 13. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola zmluva uzavretá. Úver bol poskytnutý bezhotovostne prevodom na účet uvedený žalovanou v žiadosti o prevod finančných prostriedkov.
Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 22.7.207 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.8.2017 písomne oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 15.7.2017. Žalovaná ku dňu vypracovania žaloby uhradila žalobcovi celkovo 219,- eur. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na priznanie sumy 702,60 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť v celkovej sume 921,60 eur a čiastkou vo výške 219,00 eur, ktorá bola žalovanou uhradená.
Žalobca tiež uviedol, že dňa 13.1.2017 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená tiež zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
účelovú pôžičku v sume 399,00 eur, ktorou sa financovala kúpna cena na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXX uzatvorenej medzi žalovanou a predávajúcim. Pôžička bola poskytnutá bez úroku a bez ďalších poplatkov., pričom čerpanie pôžičky bolo uskutočnené prevodom na účet predávajúceho. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila svoju povinnosť zo zmluvy o pôžičke riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa22.7.2017 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 16.8.2017 písomne oznámil žalovanej, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 15.8.2017.Žalovaná ku dňu vypracovania žaloby uhradila na zmluvu o pôžičke celkovo sumu vo výške 171,00 eur a dlžná čiastka ku dňu vyhotovenia tejto žaloby činí 228,00 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čiastkou, ktorá bola žalovanému poskytnutá v sume 399,00 eur a čiastkou vo výške 171,00 eur, ktorá bola uhradená žalovanou.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil Amortizačnú tabuľku pre zmluvu č. XXXXXXXXX, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.1.2017, Zmluvu o pôžičke zo dňa 13.1.2017Predžalobné upomienky zo dňa 22.7.2017, Oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 16.8.2018.
4. V zmysle ust. § 167 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk. Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
5. Súd doručoval po úkonoch v zmysle ust. § 116 CSP žalovanej do vlastných rúk žalobu s prílohami, s procesným poučením a s uznesením s výzvou na vyjadrenie k žalobe na súdom zistenú adresu pobytu, pričom žalovaná si listiny prevzala dňa 25.9.2020. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, a) ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
8. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 930,60 eur s príslušenstvom a skutkové tvrdenia medzi stranami sporu neboli sporné. S poukazom k uvedenému súd dňa 19.11.2020 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 CSP vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu od 26.10.2020 do 11.11.2020.
9. Keďže boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v spotrebiteľskej veci, súd tak učinil, pričom sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami a zistil tento skutkový stav.
Skutkový stav:
10. Zo žalobcom predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z čl. I. vyplýva, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 13.1.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume a v mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Žalovaná sa zaviazala za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve.
11. V čl. I zmluvy boli dohodnuté podmienky spotrebiteľského úveru:
- výška úveru: 800,- eur
- druh úveru: bezúčelový, bezhotovostný spotrebiteľský úver
- typ a výška úrok. sadzby: fixná, 26,96 % ročne
- výška splátky: 76,80 eur
- počet splátok: 12
- konečná splatnosť úveru: 13.1.2018
- celkové náklady s úverom: 121,60 eur
- celková dlžná čiastka na úhradu: 921,60 eur
- dobra trvania zmluvy: 12 mesiacov
- RPMN: 32,12 %
- priemerná RPMN: 27,88 %
- termíny splátok: každá splátka splatná k 13. dňu v mesiaci
- odplata: 15,20 % z istiny
12. Z čl. II ods. 3 tejto zmluvy vyplýva, že veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške, ak sa zmluvné strany písomne nedohodnú inak. Ďalej je v tomto odseku uvedené, že RPMN bola vypočítaná rovnicou podľa zákona, ktorá kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov úveru na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok dlžnej sumy, vrátane úroku na strane druhej. Predpoklady použité na výpočet RPMN je poskytnutie úveru okamžite a v plnej výške, ďalej celkové náklady spojené s úverom v zmysle čl. I zmluvy a pri výpočte sa vychádza z predpokladu, že zmluva zostane platná dohodnutý čas a veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve.
13. Predžalobnou upomienkou zo dňa 22.7.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu neuhradenej čiastky po splatnosti vo výške 303,20 eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a zároveň ju upozornil, že môže byť jej naúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 3,1% z dlžnej čiastky za každý začatý mesiac omeškania. Zároveň žalobca žalovanú upozornil, že v prípade ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky.
14. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 16.8.2018 oznámil žalobca žalovanej, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 13.1.2017 so žalobcom bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 15.7.2017 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Ďalej žalobca uviedol, že dlh sa stal splatný t. j. istina vrátane úroku vo výške 837,69 eur a žalovanú vyzval na jej úhradu v lehote do piatich dní od doručenia tohto oznámenia.
15. Zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.1.2017 vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytne žalovanej účelovú pôžičku vo výške 399,- eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť. Podľa zmluvy predmetom financovania pôžičky je „členstvo V.I.P.“, na základe kúpnej zmluvy č. XXXXXX uzatvorenej medzi dlžníkom a predávajúcim spoločnosťou EduHouse a. s., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, ktorého kúpna cena je 399,- eur. Z bodu II tejto zmluvy vyplýva, že pôžička je poskytnutá bez úroku a bez ďalších poplatkov a čerpanie pôžičky je uskutočnené prevodom na účet predávajúceho - EduHouse a. s.. Žalovaná sa v bode III. tejto zmluvy zaviazala žalobcovi uhradiť istinu vo výške 399,- eur a to riadne a včas v 7- ich pravidelných rovnomerných splátkach vo výške 57,- eur so splatnosťou každej splátky k 13. dňu v kalendárnom mesiaci. Podľa bodu IV. ods. 1 zmluvy o pôžičke veriteľ má právo od dlžníka žiadať vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.
16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 22.7.2017 žalobca vyzval žalovanú na úhradu neuhradenej čiastky po splatnosti vo výške 171,00 eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX a zároveň ju upozornil, že môže byť jej naúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 2,5% z dlžnej čiastky za každý začatý mesiac omeškania. Zároveň žalobca žalovanú upozornil, že v prípade ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, žalobca si uplatní právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky.
17. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 16.8.2018 oznámil žalobca žalovanej, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13.1.2017 so žalobcom bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 15.8.2017 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Ďalej
žalobca uviedol, že dlh sa stal splatný t. j. istina vrátane úroku vo výške 228,00 eur a žalovanú vyzval na jej úhradu v lehote do piatich dní od doručenia tohto oznámenia.
Právny stav
platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
18. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal
19. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší,
20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
22. V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Posúdenie veci súdom
24. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny žalobca a žalovaná dňa 13.1.2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, či služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
25. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
26. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
27. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 800,- eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 76,80 eur pri počte splátok 12. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle v zákona č. 129/2010 Z. z. musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z..
29. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd je toho názoru, že v zmluve uvedený spôsob výpočtu RPMN je neurčitý, keďže v bode 3 článku II sa uvádza len vzorec v znení podľa zákona o spotrebiteľských úverov s vysvetlením tohto vzorca, a teda nie sú uvedené všetky predpoklady pre výpočet RPMN pre tento konkrétny prípad.
Súd poukazuje na názor Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého ,,súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery.“ ( pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017).
30. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa článku 5 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Z právnej úpravy je teda zrejmé, že ak dôjde pri výklade o obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam vzhľadom na nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné vždy výklad uskutočniť na prospech spotrebiteľa, ktorého treba v tomto vzťahu považovať za „slabšiu stranu“ zmluvného vzťahu.
31. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
32. Súd ďalej tiež preskúmal aj dojednanú výšku fixnej ročnej úrokovej sadzby na z pohľadu ich súladnosti s dobrými mravmi. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 26,96% ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Dobrými mravmi (boni mores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované, avšak ich obsah spočíva v mimoprávnom súbore pravidiel správania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
33. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
34. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu do 1 roka v mesiaci január 2017 v sadzbe 6,27 % ročne a za rok 2016 v sadzbe 5,84 % ročne. Úroková sadzba v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere viac ako štvornásobne vyššia ako priemerná sadzba úrokov z úverov poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM Y. zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
35. Pri dojednávaní úrokov pri úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. (pozri rozsudky Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCo/XXX/ XXX zo dňa 29.01.2020, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 13.3.2019)
36. Za ešte viac problematickú súd považuje zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalobcom a žalovanou toho istého dňa ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú považuje sa absolútne neplatný právny úkon, navyše predstavujúci nekalú obchodnú praktiku žalobcu. Podľa nej mal žalovaný uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej predmetom malo byť „členstvo V. I. P.“ s ďalším subjektom a to spoločnosťou EduHouse a.s.. Z rozhodovacej praxe je súdu známe, že obchodní zástupcovia žalobcu majú povinnosť viesť spotrebiteľa k tomu, že mimo zmluvy o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ musí uzatvoriť aj ďalšiu zmluvu (nazývanú rôzne, napr. služba KOMFORT, kde za túto zmluvu žalobca dostal od NBS sankciu, XS pôžička, zmluva o poskytovaní finančných služieb, zmluvu o zabezpečovaní domáceho servisu, prípadne kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je členstvo ŠTART, atď.). Z iných súdnych konaní pred všeobecnými súdmi vyplýva, že vždy so zmluvou o spotrebiteľskom úvere musí byť so spotrebiteľom uzavretá aj ďalšia zmluva, čo znamená navyšovanie poplatkov pre spotrebiteľa (porovnaj rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 20.1.2014, Okresného súdu Prešov sp. zn. XXCsp/XXX/XXXX zo dňa 18.9.2020).
37. Okolnosti nasvedčujú tomu, že žalobca chcel prostredníctvom tretej osoby získať od spotrebiteľa ďalšie finančné prostriedky, ktorými sa neúmerne navýšil jeho dlh. Tento jeho postup je v rozpore s dobrými mravmi a súd ho vyhodnocuje ako nekalú obchodnú praktiku. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená výlučne v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a výlučne v záujme veriteľa nie spotrebiteľa. Preto ide o zmluvu závislú na úverovej zmluve. Podľa názoru súdu, skutočným účelom predmetnej zmluvy je takýmto spôsobom navýšiť odplatu za poskytnutý úver tak, aby táto suma nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom žalobca dosahuje to, že odplata za ,,samostatnú“ zmluvu sa nezapočítava do výpočtu RPMN v úverovej zmluve. Týmto spôsobom dochádza k obchádzaniu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o pôžičke pre obchádzanie zákona a tiež aj pre rozpor s dobrými mravmi (pozri rozsudok KS Nitra, sp. zn. XCo/ XXX/XXXX, rozsudok KS Žilina sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok KS Žilina sp. zn. XCo/XXX/XXXX, KS Banská Bystrica sp. zn. XXCo/XXX/XXXX).
38. Spornú zmluvu o pôžičke súd teda vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ale aj pre rozpor so zákonom a to § 657 Občianskeho zákonníka. Pôžička podľa § 657 Občianskeho zákonníka, čo je aj tento prípad, predstavuje reálny kontrakt, musí teda dôjsť k odovzdaniu požičaných peňazí dlžníkovi, čo v tomto prípade splnené nebolo.
39. V kontexte všetkých týchto okolností vzhľadom aj na nepoučiteľnosť žalobcu, ktorý pokračuje v používaní nekalých obchodných praktík, je, spravodlivé a v súlade so zákonom, že platby žalovanej zo zmluvy o pôžičke, ktoré uskutočnila vo výške 171,00 eur bolo potrebné započítať do pohľadávky žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Celkovo teda žalovaná zaplatila žalobcovi 390,- eur (219,- eur + 171,- eur). Jej dlh tak činí 410,- Eur (800,- eur - 390,- eur). Súd preto zaviazal žalovanú len za zaplatenie tejto sumy a žalobu v prevyšujúcej časti z vyššie uvedených dôvodov ako neopodstatnenú zamietol.
40. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5% ročne zo sumy 702,60 eur od 16.7.2017 do zaplatenia a zo sumy 228,00 eur od 16.8.2017 do zaplatenia. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. V zmysle zmluvných podmienok písomnosti nezasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží. Žalobca si v zmysle žaloby uplatnil úrok z omeškania po dni nasledujúceho zosplatnení spotrebiteľského úveru. Žalobca nepreukázal, v ktorý konkrétny deň žalovaná zásielku, v ktorej bolo obsiahnuté Oznámenie o zosplatnení záväzku, prevzala. Súd nespochybňuje, že žalobca túto listinu žalovanej odoslal, súdu však pre preukázanie nároku na úrok z omeškania absentuje dôkaz o čase, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením zosplatneného dlhu, pretože ani zmluvné podmienky fikciu doručenia neupravili.
42. Ust. § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre splatnosť celej pohľadávky vyžaduje okrem kvalifikovanej delikvencie dlžníka a dohody o možnosti zosplatnenia, aj dispozitívny úkon vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. „Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky resp. jej neuspokojeného zvyšku, je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska hmotného práva však môže strata výhody splátok nastať až doručením žaloby dlžníkovi súdom. V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania.“ (ŠTEVČEK, Marek et al. 2015. Občiansky zákonník II. §451-880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 1986 - 1987 s.)
43. Podľa názoru súdu sa žalovaná dostala najskôr do omeškania deň nasledujúci po dni doručenia žaloby k jej rukám, kedy žalovaná preukázateľne nadobudla vedomosť, že žalobca od nej požaduje zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, v ktorý konkrétny deň žalovaná o zosplatnení záväzku zo dňa 16.8.2017 prevzala a zmluvné podmienky fikciu doručenia v týchto prípadoch neupravovali. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená ku dňu 25.9.2020, a teda prvým dňom omeškania je deň 26.9.2020. Preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to zo sumy zo sumy 410,- eur od 26.9.2020 do zaplatenia.
44. V súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v lehote troch dní, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku.
K trovám konania
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 930,60 eur s príslušenstvom. Súd žalobe vyhovel čo do zaplatenia 410,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 44,06 % (= 410,- eur z 930,60 eur) a úspech žalovanej predstavuje 55,94 % (= 100 % - 44,06 % eur). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnej žalovanej by patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,88 % (55,94 % - 44,06 %).
47. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, ani nevyčíslila, v konaní bola pasívna a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.