Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/55/2020

Uznesenie

Okresný súd Bratislava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. I., nar. XX.XX.XXXX a O. I., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - S.. G. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. S. XX, G., toho času X. 9, G. a otec - N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom O. námestie XX, G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd zamieta návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súdu doručený dňa 18.11.2020.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.11.2020 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým jej zverí obe jej deti do osobnej starostlivosti na čas do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode. 2. Matka návrh odôvodnila tým, že sa samostatným návrhom podaným na OS Bratislava II domáha rozvodu manželstva s octom detí a úpravy ich rodičovských práv a povinností k deťom na čas po rozvode. Doposiaľ nebol vytýčený termín pojednávania. 2.1. Matka v návrhu uvádza, že sa s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti 1.5.2020, následne kontaktovala otca v záujme uzatvorenia dohody ohľadom rodičovských práv a povinností k deťom. Po odsťahovaní sa otec javil záujem o stretávanie sa s deťmi len sporadicky, 1 krát za 3 týždne. Deti boli odovzdávané na neutrálnom verejnom mieste a vracané vo vopred dohodnutom čase. Po vzájomnej výmene písomnej komunikácie ešte v mesiaci jún 2020 komunikácia ustala a do podania si tohto jej návrhu na neodkladné opatrenie otec detí na jej vyjadrenie písomne nereagoval. Medzi stretnutiami otca s deťmi o samotné deti javil podľa vyjadrenia navrhovateľky len minimálny záujem. Podľa vyjadrenia matky mala obavy od začiatku zverovať deti otcovi, lebo deti sú zvyknuté na jej prítomnosť. Otec detí vlastní zbrojný pas ( získal ho pár mesiacov po svadbe) a zbraň nosí neustále pri sebe. Po jej žiadosti o rozvod otec prišiel s požiadavkou umožniť mu stretávanie s deťmi nepretržite na celý týždeň. 2.2. Matka k obdobiu spolužitia s otcom detí uviedla, že v dopoludňajších hodinách sa venoval bojovým umeniam, pozeraniu TV a internetu, do práce chodil na 14,00 hod a dom sa vracal v čase, keď deti už väčšinou spali. Otec spával v osobitnej miestnosti , preto ani deti nie sú zvyknuté na jeho prítomnosť v spálni. Otec pre rodinu nevaril, nepral, nezaujímal sa o potreby detí. Po dvoch rokoch prestal aj finančne na domácnosť prispievať s odôvodnením okrem iného ak tým, že býva bezplatne s deťmi v domácnosti jeho matky a on platí účty. Podľa jej tvrdenia otec detí sa rozhodol, aby si deti zvykali na zbrane už od malička, mal. Martin vedel vymenovať všetky súčasti zbrane. 2.3. Matka poukázala na to, že raz sa jej vrátil mal. S. od otca s poranenou a krvavou tvárou a otec jej uviedol, že malý spadol z kočíka. Tvrdí, že sa stávalo, že keď deti spadli a plakali, tak im otec neposkytol pomoc, nepriblížil sa k nim. Na detský plač reaguje podráždene. 2.4. Matka má aj obavu z toho, aby deti bývali počas návštev u otca v byte, kde pôvodne všetci bývali. Obavu odôvodnila tým, že otec ani na jej žiadosť za spolužitia nepristúpil k rekonštrukcii bytu a v byte je veľa nástrah pre deti. Ako príklad uviedla porozbíjanú keramickú dlažbu na viacerých miestach, veľké zrkadlá voľne opreté o stenu, množstvo nábytku nie riadne zmontovaný, a pod. Podľa vyjadrenie matky

ona odsťahovaním sa z spoločnej domácnosti zabezpečila deťom bezpečné a čisté bývanie. Matka zdôraznila, že o deti sa stará od narodenia a sú na ňu silno citovo naviazané. Jej osobná starostlivosť o deti je pre ich optimálny rozvoj nevyhnutná. Ona im poskytne stabilné a bezpečné výchovné prostredie bez násilia. V závere konštatovala, že „z opísané priebehu jej vzťahu s otcom je zrejmé“, že napriek ich nezhodám má ona eminentný záujme o deti, dokáže pre deti vytvoriť bezpečné a harmonické prostredie. 3. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä s rodnými listami detí, sobášny listom rodičov detí, kópiou návrh u na rozvod rodičov dieťaťa podaný na OS Bratislava II, písomným vyjadrením otca k návrhu na rozvod ( čl. 14 v spise), pripojeným spisom OS Bratislava V sp. zn. . 4. Súd mal z listinných dôkazov doložených do spisu preukázané, že mal. S. a mal. O. sú deti pochádzajúce z manželstva a ich rodičia sú aktuálne v rozvodovom konaní. Matka podala na OS G. II dňa XX.XX.XXXX návrh na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode ( sp. zn. ). Otec detí v rámci písomného vyjadrenia k návrhu na rozvod a úpravu rodičovských práv na čas po rozvode žiadala určiť mu právo na stretávanie sa s deťmi v každý párny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. 5. OS Bratislava V uznesením č. k. -29 z 03.11.2020 rozhodol o návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, určenie výživného otcovi. Súd určil otcovi výživné vo výške 100 eur mesačne na každé dieťa a to až do právoplatnosti rozvodového konania vedeného na OS Bratislava II pod sp. zn. . 6. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia. 7. Podľa článku 4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania. 8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 10. Podľa ( ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa Civilný mimo sporový poriadok ( ďalej len C.m.p.), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 13. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný. 14. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

15. Podľa C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. 16. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. 17. Podľa , uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 18. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 19. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 20. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po

nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 C.m.p. ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 C.m.p., neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 C.m.p. ,neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 C.m.p. a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 C.m.p. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy. 21. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. 22. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu. 23. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by malsúd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie ( rozhodnutie NSSR č. , nález ÚS SR ). 24. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný

- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. 25. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľka nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 26. Súd mal z listín priložených k návrhu ako aj z obsahu pripojeného spisu OS Bratislava V sp. zn. preukázané, že rodičia maloletých detí sú doposiaľ manželia, ich vzájomné práva a povinnosti súdnym rozhodnutím doposiaľ upravené nie sú. Na OS Bratislava II sa pod sp. zn. vedie konanie o rozvod ich manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom

na čas po rozvode na základe návrhu podaného matkou detí. Otec sa v rámci vyjadrenia k rozvodu domáha úpravy styku s deťmi každý druhý týždeň v sobotu v konkrétnom čase. Rodičia maloletých detí v súčasnosti spolu nežijú, matka aj s maloletými deťmi sa v máji 2020 odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Starší syn chodí do škôlky. 27. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho nariadenie v zmysle návrhu matky, ktorým žiadala zveriť deti do jej osobnej. Dôvody, ktoré matka uvádza vo svojom návrhu sú len dôvody konštatované jednou stranou, nepodložené a nepreukázané žiadnymi dôkazmi. Za daných okolností nevznikla potreba dočasnej úpravy pomerov maloletých a potreba ich ochrany a súčasne súd nezistil ohrozenie záujmu, života alebo zdravia maloletých detí. Samotná matka v návrhu uvádza,, že oetc o deti prejavuje záujem len sporadicky. Súd poukazuje na skutočnosť, že maloleté deti v súčasnosti bývajú s matkou mimo pôvodného psoločného bydliska s octom a nemal preukázané, že by sa otec reálne aktívne dožadoval styku okrem jeho návrhu na úpravu styku podaného k rozvodu. Z uvedeného však nevyplýva, aby bolo potrebné v danej situácii upravovať vzťahy medzi maloletými deťmi a ich otcom nariadením neodkladného opatrenia, nakoľko maloleté deti nie sú podľa názoru súdu v takej situácii, aby si táto vyžadovala riešenie v podobe vydaného neodkladného opatrenia. 28. Súd je zároveň toho názoru, že ak by matka maloletých detí bola toho názoru, že ich život a zdravie je ohrozené v byte ich pôvodného bydliska s otcom do takej miery, ktorá by situácia naozaj vyžadovala zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia, tak by s deťmi v ňou opisovaných podmienkach ( súd odkazuje na ods. 2.4 odôvodnenia tohoto rozhodnutia) nebývala po celý čas života svojich dvoch maličkých detí. 29. Keďže maloleté deti nie súd v takej situácii, v ktorej by bolo potrebné „okamžite“ upraviť ich starostlivosť rozhodnutím súdu, tak návrh matky je aj z tohto dôvodu nedôvodný. Maloleté deti sa nachádzajú u matky, ktorá im poskytuje dostatočný priestor na bývanie a starostlivosť a nateraz nie je potrebné, aby súd rozhodoval neodkladným opatrením o zverení detí len jednému rodičovi. 30. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletých detí s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Takýto návrh však presahuje rámec neodkladného opatrenia upravený . Súd poukazuje na skutočnosť, že z predloženého opisu skutkových okolností nemá za to, aby bolo potrebné zverenie maloletých detí upravovať neodkladným opatrením, keďže podľa názoru súdu majú mal. Martin, ale aj mal. David zabezpečenú starostlivosti, ktorú im v dostatočnej miere poskytuje matka a zo strany otca nie je narušovaná v takej miere, aby súd musel upraviť pomery predbežným rozhodnutím vo veci maloletých. V konečnom dôsledku samotná matka v návrhu opakovane uvádza, že otec o deti reálne prejavuje len sporadický záujem. Z vyjadrenia samotnej matky si súd ustálil, že tá ničím neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy v zmysle jej návrhu a z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy súd jej návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Pokiaľ matka má záujem domáhať úpravy práv a povinností rodičov k deťom na čas do rozvodu, nič jej nebráni podať si riadny návrh na súd ( nie návrh na neodkladné opatrenie).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).