Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-11Cpr/18/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobcu O. L., L.. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX P., P. XX, proti žalovanému KORI spol. s r.o., IČO: 36 318 787, so sídlom Trenčín 911 01, Električná 25, zastúpenému Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom, IČO: 31 118 968, so sídlom Trenčín 911 01, Nám. sv. Anny 7269/20B, o zaplatenie mzdy a cestovných náhrad, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Trnava dňa 28. 05. 2018 postúpenou tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému dňa 28. 06. 2018, doplnenou dňa 28. 10. 2018 žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,00 € spolu so zákonným úrokom z omeškania zo sumy 6.000,00 € od 06. 03. 2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 30. októbra 2015 pracovnú zmluvu, predmetom ktorej bolo vykonávanie práce vodiča nákladného auta (ťahač + náves) s miestom výkonu práce - P.. Pred podpisom a aj počas podpisovania pracovnej zmluvy sa ústne dohodli na odmeňovaní práce, a to vo výške 1.500,00 € netto. Žalovaný v lehote splatnosti vedome a zámerne neuhradil mzdu za mesiac október 2016 vo výške 1.222,30 €. Od počiatku platnosti pracovnej zmluvy, t.j. od 30. 10. 2015, až do jej ukončenia, do 06. 03. 2017, žalovaný mu neuhradil stravné počas služobných ciest, ktoré sa pohybuje podľa krajiny a času strávenom v krajine v sumách cca od 40,00 € do 55,00 € za deň. Dohodnutú mzdu 1.500,00 € netto mu nikdy žalovaný neuhradil, mzdu mu počítal podľa odjazdených kilometrov. Počas služobnej cesty na území L. žalovanému neplatil L. minimálnu mzdu, na území V. V. minimálnu mzdu, za prácu vo sviatok, počas víkendov, niekoľkodňových státí v zahraničí zavinených firmou, atď., ktoré možno preukázať výpisom z tachografovej karty. Výška dlžnej sumy vysoko prevyšuje spomenutých 6.000,00 €. Žalobca listom zo dňa 06. 03. 2017 žalovanému oznámil, že so žalovaným okamžite končí pracovný pomer podľa z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac október 2016.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil listinné dôkazy, a to pracovnú zmluvu zo dňa 30. 10. 2015, dodatky k pracovnej zmluve zo dňa 01. 01. 2016 a 01. 11. 2016, telefonickú SMS komunikáciu zo dňa 01. 12. 2016, predžalobnú výzvu, oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru.

4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý z dôvodu vecne podaného odporu zrušil uznesením zo dňa 19. februára 2020.

5. V písomne podanom odpore žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobcovi ako zamestnancovi na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2015 vznikol pracovný pomer u žalovaného ako zamestnávateľa v znení dodatku č. 1 zo dňa 01. 01. 2016 a dodatku č. 2 zo dňa 01. 11. 2016. V predmetnej pracovnej zmluve si dohodli o.i. mzdové podmienky tak, že základná zložka mzdy žalobcu predstavovala 470,00 € brutto mesačne a táto výška mzdy bola upravená dodatkom č. 1 na 506,00 € mesačne a dodatkom č. 2 na 540,00 € mesačne. Žalovaný sa pri výplate mzdy pridržiaval písomne uzavretej pracovnej zmluvy v znení jej dodatkov. Pokiaľ ide o mzdu za mesiac október 2016, táto bola žalobcovi vyplatená dňa 12. 12. 2016 v sume 313,98 € a v rovnaký deň bola žalobcovi titulom cestovných náhrad vyplatená suma 66,45 €. Žalovaný popiera, že žalobcovi neboli vyplatené cestovné náhrady za zahraničné pracovné cesty v L. S. V.X., ktorú skutočnosť žiada preukázať výsluchom W.. P. Ď., zamestnanca žalovaného na pozícii transport manager. Na predžalobnú výzvu žalovaný reagoval písomne dňa 13. 03. 2017, a to aj na listy žalobcu zo dňa 27. 02. 2017 a 06. 03. 2017, ktorým mal žalobca v úmysle okamžite skončiť pracovný pomer. Žalovaný žalobcovi v liste zo dňa 13. 03. 2017 vysvetlil, k akému dátumu (28. 02. 2017) a z akého dôvodu bol skončený pracovný pomer. Žalovaný tvrdí, že mzdové nároky žalobcu za mesiace október a november 2016 boli splnené poukázaním peňažných prostriedkov v sumách 313,98 € (mzda za október 2016) dňa 12. 12. 2016, suma 66,45 € (cestovné náhrady za október 2016) dňa 12. 12. 2016, suma 203,08 € (mzda za november 2016) dňa 13. 12. 2016, suma 109,96 € (cestovné náhrady za november 2016) dňa 20. 12. 2016. Ďalej uviedol, že žalobca dňa 08. 11. 2016 odmietol splniť pracovný pokyn žalovaného ako jeho zamestnávateľa, nevykonal nariadenú pracovnú cestu a počnúc dňom 09. 11. 2016 až do skončenia pracovného pomeru bol práceneschopný.

6. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil pracovnú zmluvu, dodatky k pracovnej zmluve, výpis z bankového účtu žalovaného, výplatný lístok žalobcu za mesiac október 2016, výplatný lístok žalobcu za mesiac november 2016.

7. Žalobca sa k podanému odporu žalovaného písomne vyjadril. Uviedol, že zástupca žalovaného nemá problém klamať a zavádzať aj súd, keďže niektoré podklady žalovaným predložené sú falzifikáty alebo vymyslené listiny. Tvrdenia o vyplatených mzdách, či cestovných náhradách, nadčasov atď. žalovaný nepreukázal, pretože neexistujú. Navrhnutý svedok Ď.A. je za všetko, čo sa týka predmetného sporu, zodpovedný a nemá problém klamať ľuďom do očí. Zamestnávateľ je povinný platiť zamestnancom cestovné náhrady, mzdy za nadčasy, či sviatky. Poukázal na výpisy z tachografovej karty vykonané odbornou firmou na to určenou, pracovné denníky žalobcu, ktoré obsahujú podrobnosti o čase, krajinách, najazdených kilometroch, ŠPZ - kách použitých dopravných prostriedkov na vykonanie služobných ciest vo firme od začiatku pracovného pomeru až do jeho skončenia. Navrhol vykonanie výsluchu svedkov, a to 24 vodičov z firmy žalovaného.

8. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 21. 01. 2020, 30. 06. 2020, 19. 11. 2020, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov W.. P. Ď., W.. O. T., oboznámením listinných dôkazov, a to písomných vyjadrení sporových strán, Pracovnej zmluvy zo dňa 30. 10. 2015, dodatkov k pracovnej zmluve zo dňa 01. 01. 2016 a 01. 11. 2016, výpisov z účtu žalobcu a žalovaného a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou obsahu spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

9. Žalobca pri výsluchu uviedol, že nárok uplatnený žalobou pozostáva z nevyplatenej mzdy za október 2016 vo výške 1.222,30 € a z nevyplatených cestovných náhrad od 30. 10. 2015, t.j. od vzniku pracovného pomeru až do 06. 03. 2017, kedy okamžite ukončil pracovný pomer. Mzda za mesiac október mu bola vyplatená až v decembri 2016 iba vo výške 313,98 €. V mesiaci október odpracoval 15 dní, potom bol práceneschopný. Dňa 30. 09. 2016 išiel na pracovnú cestu do zahraničia, z ktorej sa vrátil ráno v sobotu 01. 10. 2016 o 05.00 hod., v mesiaci október už nevykonával prácu v zahraničí. Potvrdil, že nad rámec pracovnej zmluvy nebol uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve, ktorým by bola upravená vyššia mesačná mzda žalobcu, iba dodatkami k pracovnej zmluve zo dňa 01. 01. 2016 a 01. 11. 2016. Doplatnenie mzdy za mesiac október 2016 vo výške 1.222,30 € si nárokuje na základe ústnej dohody medzi p. Y. - disponentom a p. G., konateľom žalovaného, ktorá mu bola oznámená ústne vo výške 1.500,00 € netto. Ďalej jeho uplatnený nárok pozostáva z nevyplatených cestovných náhrad za účasť

na pracovných cestách na území L., V. S. E. Č.R.. Má vedomosť, že u iných zamestnávateľov boli zamestnancom vyplácané L. a V.X. minimálne mzdy. O týchto pracovných cestách si viedol denník, v ktorom má vypísané podrobne kde bol, kedy bol. Zároveň tieto absolvované pracovné cesty má možnosť dokladovať aj žalovaný, výpisom z tachografických kariet. Žiadal vykonať výsluchy svedkov - I. Y. - disponent, C., J., I., C., T.Č., T., T., D., N., B., S., G., G., Š., P. a ďalších v počte spolu 25 vodičov.

10. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že o žiadnej ústnej dohode so žalobcom nevie. To, čo ako konateľ žalovaného povedal disponentom, to aj striktne žiadal, aby sa dodržiavalo, a to aj mesačná mzda uvedená v pracovnej zmluve. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaný nevyplácal zamestnancom doplatky za sviatky a víkendy. Žalovaný je pravidelne kontrolovaný zo sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a inšpektorátu práce. Inšpektorát práce ich kontroluje, aby dodržiavali pracovné podmienky v zmysle zákona. Zamestnanci ako vodiči majú karty, ktoré majú pri jazde pri sebe, preto môže inšpektorát práce skontrolovať, kde sa zamestnanec aktuálne nachádza. Jedná sa o magnetické karty, kde sú všetky tieto údaje nahraté. Nikdy nedal príkaz disponentom, aby vodiči používali druhé karty, a keď sa stalo, že bez súhlasu zamestnávateľa vodič presiahol svoj pracovný výkon (mal sa hlásiť vodič po vypršaní pracovného času, že tento pracovný čas prekročil), dostal za to žalovaný od inšpektorátu práce sankciu, a to aj napriek tomu, že to zamestnanec zamestnávateľovi neoznámil. Pracovné výkony žalobcu je možné preukázať kartou vodiča. Tvrdenia žalobcu, že by žalovaný nútil vodičov jazdiť nadčasy a porušovať zákony v období 30. 10. 2015 do 06. 03. 2017, na uvedené si nepamätá, nevie uviesť, či boli v tom období vyplácané mzdy na základe km. Kedy a kam jazdili vodiči, vedia dispečeri, na základe kariet, stasiek, a potom sa vypočítavajú mzdy. Uvedené riešil p. Ď. s dispečermi, nimi takto vyhodnotené mzdy žalovaný podpisoval. Systém fungovania spoločnosti, ktorá má 30 vodičov, je taký, že niekto má na starosti zadanie práce, niekto vyhodnotenie práce, niekto výpočet mzdy a konečný podpis dáva konateľ žalovaného. Prostredníctvom učtárne dá potom príkaz na úhradu. Čo sa týka správnosti podkladov a následného vyhodnotenia výkonu práce, majú na starosti dispečeri a pán Ď.A.. Preto akou formou sa mzda vyplácala a na základe akých podkladov, sa bude vedieť vyjadriť p. Ď.. K tvrdeniam žalobcu o ústnej dohode s p. Y., že čistá mzda bude 800,00 €, 20,00 € doplatok za každé vyložené auto, 0,08 centov za 1 km v prípade, ak vodič prejde viac ako 300 km, sa vyjadriť nevedel, lebo je to už 5 rokov, pričom v priebehu každého roka menia 1 alebo 2 krát dodatkami pracovnú zmluvu, čo sa týka sadzieb.

11. Svedok W.. P. Ď. pri výsluchu uviedol, že v prípade neprítomnosti konateľa spoločnosti, podpisuje zmluvy svedok, keďže je na to splnomocnený. Trištvrte obdobia, keď žalobca pracoval u žalovaného, vykonával žalobca prácu bez problémov, až do obdobia, keď žalobca začal vykonávať vnútroštátnu prepravu, nevie, čo sa medzi žalobcom a dispečerom odohralo. Žalobca odmietol vykonať prepravu, hodil sa na PN. Všetci zamestnanci sú v prepravnej spoločnosti v podstate podriadení pre iné organizácie, keďže plnia objednávky, preto odmietnutie vykonania prepravy má svoje následky, či už finančné alebo stratu zákazky. Z dokladov, a to z pošty, dokladov o PN, okamžitého skončenia pracovného pomeru, výpovede, má vedomosť, že bol spor o mzdu. Žalobca nepracoval do konca mesiaca. Mzda mu bola riadne vyplatená za vykonanú prácu, ako aj cestovné náhrady. U vodičov sa pri výpočte mzdy a diét vychádza z podkladov ako sú výstupy z počítača, stacho kariet vedených u vodičov, ktorí majú vozidlo nad 3/5 tony. Z týchto kariet sa berie práca a odpočinok. Tieto karty vodiča sa archivujú. Je možné, že sa so žalobcom pri nástupe do zamestnania 30. 10. 2015 dohodol ústne na výške mzdy 1.500,00 € mesačne, avšak žalobca bol upovedomený, že to závisí od toho, či zamestnanec odpracuje celý mesiac, či jazdí iba územie D. S. Č. O., kedy je to menej, alebo V. a iné krajiny, kedy je to viac. Je možné, že bola aj ústna dohoda medzi p. Y. a p. G., že od mája 2016 by mal mať žalobca čistú mzdu vo výške 800,- € mesačne + ďalšie odmeny s tým, že bude 24 hod. nepretržite k dispozícií, avšak vzhľadom na počet zamestnancov, dĺžku obdobia a fluktuáciu u žalovaného, si na uvedené nepamätá. Stravné za jazdu v zahraničí nevypočítava svedok, ale program. Nemá vedomosť, že by vodičov vyplácali podľa odjazdených km. Je pravdou, že na vodičov vykonávajúcich prácu v zahraničí, napr. na území V. a L. sa vzťahovala minimálna mzda platná podľa L. a V. predpisov, pričom L. do minimálnej mzdy zahŕňali aj diéty, V.X. nie. U žalovaného je to poriešené 1,2 násobkom minimálnej mzdy + diéty s tým, že pri takomto výpočte zamestnancom vychádza aj V. a L. minimálna mzda. Nepamätá si, že by nútili vodičov vykonávať prácu cez výkon, žalovaný jazdí na základe zákona. Poukázal na jeden prípad, keď skúšali na zodpovednosť svedka, či jeden vodič prejde cestu P.Í. - L., a vodičovi to nevychádzalo zhruba 10 minút, kvôli prekážkam v práci. Vie iba o tomto jednom prípade.

12. Svedok W.. O. T. pri výsluchu uviedol: „V roku 2016 vyšlo nariadenie európskeho spoločenstva ohľadom rovnosti miezd pre vysielanie pracovníkov do zahraničia. Bola to ochrana západného trhu pred lacnejšou pracovnou silou zo D. S. E. R.. Vzťahovalo sa to na všetkých zamestnancov, ktorí tam boli vyslaní, nielen vodičov. Zlou interpretáciou alebo nejasnými pravidlami do toho spadli aj tí vodiči, ktorí nemajú štatút vyslaného zamestnanca. Bolo presne definované, čo je vyslaný zamestnanec. Vyslaný zamestnanec je zamestnanec, ktorý pravidelne a dlhodobo vykonáva činnosť na území jedného štátu a stratil príslušnosť s domovskou krajinou. Domovská krajina je krajina, kde je sídlo zamestnávateľa. Stratiť príslušnosť znamená, keď napr. D. stavebná firma dostane zákazku v L. od L. objednávateľa, pošle do L. na 3 mesiace partiu robiť strechu. Pracovníci majú zmluvu na D., slovenská firma má sídlo na D., má živnostenský list vydaný na D., ale pracovníci vykonávajú činnosť 1 - 3 roky stále iba v L. a tvária sa ako „L.“. Stratili príslušnosť s domovskou krajinou, síce dostávajú plat na D., bežia im diéty, lebo sú v zahraničí, ale vykonávajú konkurenčnú prácu v L. a priamo konkurujú L. stavebným firmám, ktoré musia rešpektovať minimálnu L. mzdu. Minimálna mzda v L. bola zavedená až 01. 01. 2015 - 8,50 € na 1 hod., v roku 2019 - 9,30 € na 1 hod. Títo zamestnanci žijúci a pracujúci v L. mali vysoké životné náklady a na základe tohto vzniklo toto nariadenie. V zahraničí existuje štatút mobilného zamestnanca, u nás nie. Patria sem napr. vodič nákladného vozidla, autobusovej dopravy, piloti, teda všetci tí, ktorí svojím spôsobom vykonávajú prácu pre zamestnávateľa evidovaného v domovskej krajine a robia cezhraničné operácie. Vždy sa ale vrátia do tejto domovskej krajiny. Táto cezhraničná operácia nemá nič spoločné s priamou konkurenciou v cudzom štáte. Zamestnanec vykonáva služobnú cestu v medzinárodnej doprave. Pri vnútroštátnej nákladnej doprave, je registrovaná firma na D., s ktorou majú pracovné zmluvy zamestnanci na D. v zmysle , ktorí vykonávajú prepravu medzi dvoma miestami v domovskej krajine. Potom sú bilaterálne prepravy a tranzitné prepravy. Pri bilatelárnej preprave vodič naloží tovar na D. a vyloží napr. vo V.X.. Vo V. zase naloží a ide naspäť. Pri tranzitnej na D. tovar naloží, cez Č. O. tranzituje, cez L. tranzituje a vo V.X. vykladá, nakladá a zasa ide naspäť. Nestratí tak kontakt, alebo „príslušnosť“ s domovskou krajinou. Na vnútroštátnu prepravu, ako aj bilaterálnu a tranzitnú sa vzťahuje slovenský , v zmysle ktorého keď sa vyšle zamestnanec, tento má nárok na diétu v zmysle slovenského zákona. Celkový mesačný príjem vodiča predstavuje základná mzda, príplatky, ktoré boli zavedené v roku 2017-2018, príplatky za nočné, za víkendy atď. a taktiež diéty. V prípade štvrtej prepravy, ako vyššie uvedený príklad stavbárov slovenskej stavebnej spoločnosti pracujúcich v L., slovenská dopravná spoločnosť vyšle auto do V. alebo do L. a v L. vykoná kabotažnú prepravu. Dopravca v zmysle dohovoru CMR môže vykonať 3 po sebe nasledujúce kabotážne prepravy. Nakladali a aj vykladali v L., automaticky robili konkurenciu lokálnym L. spoločnostiam. Vodiči všetkých kabotážnych prepráv, od prvej, musia byť odmeňovaní podľa lokálnych pravidiel. To je priama konkurencia. Tí, ktorí vykonávali kabotážnu prepravu, boli odmeňovaní L. a V. minimálnou mzdou. Minimálna mzda je t.č. 9,30 €, v roku 2016 - 2018 bola 8,50 €. Lokálna diéta vodiča pri vnútroštátnej doprave v L. je, ak vodič vykonáva činnosť nad 8,00 hodín, teda od 0-8 hodín nárok na diétu nemá vôbec, od 8-24 hodín je to 12,00 € na deň. V L. zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť zamestnancovi stravu, ako je to na D.. V r. 2020 bola diéta zvýšená na 14,- € na 1 deň, pričom pri výnimočných situáciách sa môže dohodnúť až 24,- € na 1 deň. Ak D. subjekt vyšle vodiča, ktorý bude vykonávať túto kabotážnu prepravu v L., podľa nariadenia bude mu musieť zaplatiť D. subjekt minimálnu mzdu 9,30 € a diétu 14,00 €, a nie diétu 44,00 € podľa D. . Iba vyslaný zamestnanec do zahraničia má nárok na diéty vo výške 44,00 €. Podľa staziek pána L., tento nastúpil 30. 10. 2015 do firmy, prácu vodiča medzinárodnej kamiónovej prepravy vykonával od novembra 2015 do mája 2016, t.j. 7 mesiacov. Od júna 2016 vykonával už len vnútroštátnu prepravu, už nejazdil von do zahraničia, dokonca nejazdil ani do Č.. Podľa staziek p. L., tam nebola ani jedna kabotážna preprava, keď bol ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy, boli to len bilaterálne prepravy zo D. do V. a naspäť, alebo zo D.D. do L. a naspäť, alebo tranzitné operácie, keď išiel do V.Ú., tranzitoval cez L.. Svedok robí v doprave už 28 rokov, začínal s otcom, ktorý robí v preprave 40 rokov a pamätá si doby, keď vodiči boli „páni“ vodiči, bola to stará škola, boli odchovaní na Č., vedeli čo majú robiť, vedeli si opraviť auto, vedeli si pomôcť v každej situácií. Keby vedeli v čase, keď pán L. nastupoval do firmy T., že od roku 2005 do roku 2020 vymenil 23 zamestnaní, pričom za tých 15 rokov bol vedený v pracovnom stave 8 a pol roka, smeruje k tomu, že je to len čistá špekulácia. V L. z 1.000,- € brutto ide do štátu 51 % a 49 % ide zamestnancovi. Z tých 51 % dokáže zaplatiť štát. Na D. musíme zaplatiť 57 % do štátu a 43 % zamestnancovi z 1.000,- €. A rozdiel tých 6 % je na výplatnej páske svojím spôsobom 60 x 12, je to nejakých 800,- € za rok. Tie peniaze by mohli skončiť na strane zamestnanca, na druhej strane tento štát nie je schopný pomôcť podnikateľom nejakým „kurzarbeitom.“ Ak by pán L.C. predložil pravý životopis, kedysi boli zápočtové listy, tak ak by ich niekto predložil s takýmto priebehom zamestnaní, asi nikdy by nezamestnali pána L.. Do referencií si p. L. nedal spoločnosť em-expres, lebo volal s pánom Y., u ktorého robil p. L. skoro 3 roky a tú firmu si nedal

do referencií, lebo by o p. L. povedali to, čo povedali svedkovi pred pár mesiacmi. Suma 6.000,- €, ktorú p. L. žiada, je suma vycicaná z prstu. Je toho názoru, že sa u žalovaného dodržiavali platné zákony.“

13. Právny zástupca žalovaného záverom uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná a túto žiada zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zo strany žalovaného boli žalobcovi riadne vyplácané cestovné náhrady, ako aj mzda. Hoci žalobca v konaní netvrdil, že vykonával kabotážnu prepravu, v konaní si uplatňoval vyplatenie doplatku minimálnej mzdy vo výške, aká bola platná v tom období na území V. a L.. Žalovaný vykonával iba bilaterálnu prepravu, nevykonával žiadnu kabotážnu prepravu. V podstate prvých 7 mesiacov pracoval v medzinárodnej preprave (november 2015- máj 2016), potom pracoval už iba vo vnútroštátnej preprave 5 mesiacov a 4 mesiace bol PN.

14. Z Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom dňa 30. 10. 2015 vyplýva, že pracovný pomer vznikol dňa 30. 10. 2015 na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce žalobcu ako vodič nákladného auta (ťahač + náves) s miestom výkonu práce P. a výškou základnej zložky mzdy 470,00 € brutto mesačne.

15. Podľa Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 30. 10. 2015 sa zmluvné strany dohodli na úprave mesačnej mzdy na sumu 506,00 € s platnosťou od 01. 01. 2016.

16. Podľa Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 30. 10. 2015 sa zmluvné strany dohodli na úprave mesačnej mzdy na sumu 540,00 € + pohyblivá zložka mzdy (bonus) s platnosťou od 01. 11. 2016.

17. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. - 91 zo dňa 16. januára 2018, právoplatným dňa 07. 03. 2018 bolo rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru vykonané listom žalovaného zo dňa 27. 02. 2017, doručené žalobcovi dňa 28. 02. 2017 je neplatné. Ako vyplýva z písomného odôvodnenia rozsudku (bod 23. a 24.), keďže zamestnávateľ netrval na ďalšom zamestnávaní zamestnanca, pracovný pomer sa skončil podľa dohodou dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť okamžite, t.j. dňom 28. 02. 2017.

18. Podľa výpisu z účtu žalovaného bola žalobcovi za mesiac október 2015 vyplatená mzda vo výške 18,53 €, mesiac november 2015 suma vo výške 1.260,90 € (389,91 € mzda + 870,59 € cestovné náhrady), mesiac december 2015 suma vo výške 335,50 € (140,20 € mzda + 195,30 € cestovné náhrady), mesiac január 2016 suma vo výške 1.207,84 € (415,17 € mzda + 792,67 € cestovné náhrady), mesiac február 2016 suma vo výške 1.216,06 € (415,17 € mzda + 800,89 € cestovné náhrady), mesiac marec 2016 suma vo výške 1.005,87 € - 72,19 € exekúcia (342,98 € mzda + 590,70 € cestovné náhrady), mesiac apríl 2016 suma vo výške 1.156,93 € - 72,19 € exekúcia (342,98 € mzda + 741,76 € cestovné náhrady), mesiac máj 2016 suma vo výške 1.240,43 € - 72,19 € exekúcia (342,98 € mzda + 825,26 € cestovné náhrady), mesiac jún 2016 suma vo výške 667,07 € - 72,19 € exekúcia (342,98 € mzda + 251,90 € cestovné náhrady), mesiac júl 2016 suma vo výške 418,88 € - 72,19 € exekúcia (340,39 € mzda + 6,30 € cestovné náhrady), mesiac august 2016 suma vo výške 434,77 € - 72,19 € exekúcia (342,98 € mzda + 19,60 € cestovné náhrady), mesiac september 2016 suma vo výške 478,88 € - 72,19 € exekúcia (343,24 € mzda + 63,45 € cestovné náhrady), mesiac október 2016 suma vo výške 452,62 €

- 72,19 € (313,98 € mzda + 66,45 € cestovné náhrady), mesiac november 2016 suma vo výške 313,04 € (203,08 € mzda + 109,96 € cestovné náhrady). Dňa 10. 04. 2017 bola žalobcovi vyplatená suma 493,37 € z dôvodu nevyčerpanej dovolenky.

19. Podľa výplatnej pásky žalobcu za mesiac október 2016 žalobca odpracoval 16 dní, 4 pracovné dni bol práceneschopný, 1 deň mal ošetrenie lekárom. Pri zmluvnom základnom plate 506,00 € v súlade s dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, po vykonaní práce žalobcu v mesiaci október 2016 predstavovala základná mzda 385,53 €.

20. Podľa záznamu z tachografovej karty za mesiac október cestovné náhrady boli vyplatené vo výške 66,45 € (6,30 € - 13 hod. za 10. 10. 2016, 4,20 € - 6,25 hod. za 11. 10. 2016, 4,20 € - 12 hod. za 14. 10. 2016, 4,20 € - 7,50 hod. za 17. 10. 2016, 4,20 € - 9,50 hod. za 18. 10. 2016, 4,20 € - 9,50 hod. za 19. 10. 2016, 6,30 € - 15,30 hod. za 21. 10. 2016, 4,20 € - 10,05 hod. za 24. 10. 2016, 9,75 € - 13 hod. za 25. 10. 2016, 4,20 € - 5,40 hod. za 26. 10. 2016, 6,30 € - 12,10 hod. za 27. 10. 2016, 4,20 €

- 10,05 hod. za 28. 10. 2016).

21. Súd v konaní nevykonal výsluchy svedkov navrhovaných žalobcom na pojednávaní dňa 21. 01. 2020 za účelom preukázania tvrdení uvádzaných žalobcom, a to z dôvodu nehospodárnosti. Rovnako tak žalobcom navrhnutý dôkaz - USB kľúč, na ktorom sú stiahnuté záznamy z tachografovej karty, nie je možné vykonať bez odborného posudku, príp. znaleckého dokazovania. Uvedené v konaní navrhnuté nebolo, žalobca sa na pojednávanie dňa 19. 11. 2020 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil včas a riadne.

22. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol žalobca práceneschopný od 09. 11. 2016 do 28. 02. 2017.

23. Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“), vyslaným zamestnancom je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje.

24. Podľa v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

25. Podľa , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

26. Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

27. Podľa mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu.

28. Podľa mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Pre člena družstva, u ktorého je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah, možno mzdové podmienky upraviť aj uznesením členskej schôdze.

29. Podľa v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

30. Podľa zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

31. Podľa o cestovných náhradách (ďalej len „“) zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín, c) nad 18 hodín.

32. Podľa sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1 ustanoví opatrenie, ktoré vydá práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len ""); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

33. Opatrenie MPSVaR SR č. ustanovuje stravné pre jednotlivé časové pásma nasledovne:

- 5 až 12 hodín v sume 4,20 eura,

- nad 12 hodín do 18 hodín v sume 6,30 eura,

- nad 18 hodín v sume 9,80 eura.

34. Podľa ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

35. Podľa ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest, b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, c) jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

36. Podľa so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5% z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

37. Podľa o cestovných náhradách (ďalej len “) na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa , zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v nižšom rozsahu a v nižšej výške ako podľa tohto zákona, poskytne zamestnávateľ náhradu v rozsahu a vo výške rozdielu medzi nárokom podľa tohto zákona a náhradou poskytovanou podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie.

39. Podľa zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu a po túto dobu mu patrí podľa medzinárodnej zmluvy alebo podľa podmienok a sadzieb na základe rozhodnutia orgánov alebo inštitúcií Európskej únie náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov v rovnakom alebo vo vyššom rozsahu a v rovnakej alebo vo vyššej výške ako podľa tohto zákona, zamestnávateľ náhradu podľa tohto zákona neposkytne.

40. Podľa , pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.

41. Podľa , základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá financií Slovenskej republiky (ďalej len "").

42. Podľa základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene podľa odseku 2 pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len "") vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov.

43. Podľa , ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

44. Podľa Opatrenia MF SR č. , ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, základná sadzba pre Českú republiku 600,00 CZK, pre Francúzsko a Nemecko 45,00 €.

45. Podľa stravné v eurách alebo v cudzej mene za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak ( ).

46. Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

47. Podľa čl. 1 ods. 1 Smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (ďalej len „Smernica 96/71/ES“), sa táto smernica uplatňuje na podniky zriadené v členskom štáte, ktoré v rámci poskytovania nadnárodných služieb vysielajú pracovníkov, v súlade s odsekom 3, na územie členského štátu.

48. Podľa čl. 1 ods. 3 Smernice 96/71/ES, táto smernica platí vtedy, ak podniky uvedené v odseku 1 prijmú niektoré z nasledujúcich nadnárodných opatrení: a) vysielanie pracovníkov na územie členského štátu v réžii a pod vedením podniku na základe zmluvy uzavretej medzi vysielajúcim podnikom a stranou pôsobiacou na území daného členského štátu, pre ktorú sú služby určené, za predpokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo b) vysielanie pracovníkov do organizácie alebo podniku v skupinovom vlastníctve na území členského štátu za predpokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo c) prenájom pracovníkov zo strany podniku, ktorý je dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľskou agentúrou, užívateľskému podniku zriadenému alebo činnému na území členského štátu za predpokladu, že medzi takým dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľom práce a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

49. Podľa čl. 2 ods. 1 Smernice 96/71/ES, na účely tejto smernice „vyslaný pracovník“ znamená pracovníka, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu, než štát, v ktorom bežne pracuje.

50. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 96/71/ES, členské štáty zabezpečia, aby podniky podľa článku 1 ods. 1, bez ohľadu na rozhodné právo pre pracovnoprávne vzťahy, zaručili pracovníkom, vyslaným na územie členských štátov, nasledujúce pracovné podmienky, platné v členskom štáte vykonávania práce a zakotvené:

- v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach alebo

- v kolektívnych zmluvách alebo v arbitrážnych nálezoch vyhlásených za všeobecne uplatniteľné v zmysle odseku 8, pokiaľ sa týkajú činností uvádzaných v prílohe: a) maximálna dĺžka pracovného času a minimálna doba odpočinku; b) minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky; c) minimálne mzdové tarify vrátane sadzby za nadčasy; toto sa nevzťahuje na zamestnanecké systémy doplnkového dôchodkového poistenia; d) podmienky prenájmu pracovníkov, najmä dodanie pracovníkov podnikmi pre dočasné zamestnávanie; e) zdravie, bezpečnosť a hygiena pri práci; f) ochranné opatrenia, týkajúce sa podmienok zamestnávania tehotných žien alebo žien, ktoré nedávno porodili, detí a mladistvých; g) rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami a iné protidiskriminačné ustanovenia. Na účely tejto smernice je termín „minimálne mzdové tarify“ v odseku 1 písm. c) definovaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo praxe členského štátu, na území ktorého je pracovník vyslaný.

51. Podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012, v čl. 1 Špecifických pravidiel týkajúci sa vysielania vodičov: 1. V tomto článku sa stanovujú špecifické pravidlá, pokiaľ ide o určité aspekty smernice 96/71/ ES týkajúce sa vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy a smernice 2014/67/EÚ týkajúce sa administratívnych požiadaviek a kontrolných opatrení pri vysielaní dotknutých vodičov. 2. Uvedené špecifické pravidlá platia pre vodičov, ktorých zamestnávajú podniky usadené v členskom štáte, ktoré prijmú nadnárodné opatrenie uvedené v článku 1 ods. 3 písm. a) smernice 96/71/ES. 3. Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 smernice 96/71/ES (na účely tejto smernice "vyslaný pracovník" znamená pracovníka, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu, než štát, v ktorom bežne pracuje), sa vodič nepovažuje za vyslaného na účely smernice 96/71/ ES, ak vykonáva bilaterálne dopravné operácie vo vzťahu k preprave tovaru. Na účely tejto smernice sa bilaterálnou dopravnou operáciou vo vzťahu k preprave tovaru rozumie preprava tovaru na základe zmluvy o preprave z členského štátu usadenia, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 8 nariadenia (ES) č. 1071/2009, do iného členského štátu alebo tretej krajiny, alebo z iného členského štátu alebo tretej krajiny do členského štátu usadenia. 7. Vodič, ktorý vykonáva kabotážnu prepravu v zmysle vymedzení v nariadeniach (ES) č. 1072/2009 a (ES) č. 1073/2009, sa považuje za vyslaného v zmysle smernice 96/71/ES.

52. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

53. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 6.000,00 € titulom nevyplatenej mzdy za október 2016 vo výške 1.222,30 € a nevyplatených cestovných náhrad od 30. 10. 2015, t.j. od vzniku pracovného pomeru až do jeho skončenia, do 28. 02. 2017. Kým žalobca uvádzal dátum skončenia pracovného pomeru 06. 03. 2017, v zmysle Rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. - 91 zo dňa 16. januára 2018, pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom 28. 02. 2017.

54. Medzi žalobcom a žalovaným je nesporné, že žalobca pracoval u žalovaného na pozícii vodiča nákladného vozidla v medzinárodnej cestnej doprave (v medzinárodnej kamiónovej doprave) od 30. 10. 2015 do 03. 06. 2016 a od 04. 06. 2016 do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 28. 02. 2017 pracoval u žalovaného ako pomocný vodič.

55. Žalobca svoje nároky odôvodňuje nevyplatením minimálnej L. a V. mzdy zo strany žalovaného s tým, že na čistej mesačnej mzde vo výške 1.500,00 € sa dohodol so žalovaným aj ústne. Minimálna mzda v L. bola v r. 2015 a v r. 2016 vo výške 8,50 €/hod.; vo V. v r. 2015 vo výške 9,61 €/hod. a v r. 2016 vo výške 9,67 €/hod.

56. V pravom rade súd uvádza, že minimálne mzdové nároky v zmysle čl. 3 ods. 1 písm. c) Smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, na ktoré poukazuje aj žalobca, sa vzťahujú na vyslaných zamestnancov. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) z 15. júla 2020 sa vodič nepovažuje za vyslaného na účely smernice 96/71/ES, ak vykonáva bilaterálne dopravné operácie vo vzťahu k preprave tovaru. Bilaterálnou prepravou je preprava tovaru z členského štátu usadenia do iného členského štátu, alebo z iného členského štátu do členského štátu usadenia. Za vyslaného zamestnanca v zmysle smernice 96/71/ES sa považuje vodič, ktorý vykonáva kabotážnu prepravu. Kabotážnou prepravou je vnútroštátna preprava v prenájme alebo za úhradu, ktorá sa vykonáva dočasne v hostiteľskom členskom štáte v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1072/2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh.

57. Súd ustálil, že žalobca do 03. 06. 2016 v pozícii vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy vykonával iba bilaterálne prepravy, príp. tranzitné prepravy, ako zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu. Od 04. 06. 2016 do skončenia pracovného pomeru žalobca pracoval u žalovaného ako vodič vnútroštátnej dopravy. V danom prípade tak žalobcovi nepatria za vykonanú prácu nároky vyplývajúce zo smernice 96/71/ES, ale nároky v zmysle a zákona o cestovných náhradách, a to mzda dohodnutá podľa pracovnej zmluvy a cestovné náhrady pri pracovnej ceste - stravné v súlade s ust. a cestovné náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste - stravné v súlade s ust.

58. Pri prvom nároku žiadal žalobca doplatenie mzdy za mesiac október 2016 vo výške 1.222,30 €. Podľa výplatného lístka žalobcu za mesiac október 2016 a výpisu z účtu žalovaného bola žalobcovi vyplatená mzda za mesiac október vo výške 313,98 € a cestovné náhrady vo výške 66,45 €, t.j. spolu 452,62 €, z ktorej sumy boli vykonané exekučné zrážky vo výške 72,19 €. Za mesiac október 2016 žalobca odpracoval 16 dní, 4 pracovné dni bol práceneschopný, 1 deň mal ošetrenie lekárom. Pri zmluvnom základnom plate 506,00 € v súlade s dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve, za výkon práce žalobcu v mesiaci október bola základná mzda 385,53 €. S náhradou za ošetrenie u lekára 22,91 €, s náhradou príjmu počas pracovnej neschopnosti 39,42 € a vykonaných zrážkach poistného, dani z príjmov a exekučných zrážok tak bola žalobcovi vyplatená mzda 313,98 €.

59. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným bola mzda dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve písomne dohodnutá, a to na sumu 506,00 € mesačne v zmysle , považuje súd nárok žalobcu na doplatenie mzdy vo výške 1.222, € s odkazom na ústnu dohodu o čistej mesačnej mzde 1.500,00 € za nedôvodný.

60. Pokiaľ ide druhý nárok žalobcu, a to nevyplatené cestovné náhrady od vzniku pracovného pomeru až do jeho skončenia, tieto boli žalobcovi riadne vyplatené v súlade s ust. v spojení s opatrením MPSVaR SR č. 296/2014, t.j. za každú pracovnú cestu od 5 do 12 hodín 4,20 € a pracovnú cestu od 12 do 18 hodín 6,30 €. Rovnako tak boli žalobcovi vyplatené cestovné náhrady - stravné za každú zahraničnú pracovnú cestu v súlade s ust. v spojení s opatrením MF SR č.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).