Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ek/2400/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35937874, proti povinnému: D. K., E.. XX.XX.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX D.-S., o vymoženie 449,76 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola, so sídlom exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.12.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 449,76 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1843453013 zo dňa 14.11.2018 vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s..

2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia bolo dňa 15.01.2020 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Sabolovi, so sídlom exekútorského úradu Hutnícka 1, 040 01 Košice.

3. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúcia je nezákonná, je v rozpore s SR a únijným právom, exekučný titul mu nebol nikdy doručený a rovnako namietal výšku trov súdneho exekútora. Zároveň vzniesol námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil a aby na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.

4. K podaniu povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Súd pred samotným rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie najprv skúmal otázku, či bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote. v ustanovení umožňuje povinnému podať návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je prostriedkom procesnej obrany, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Predmetom takéhoto návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Uvedená 15 dňová lehota je lehotou procesnou, čo znamená, že na jej zachovanie stačí, ak sa návrh na zastavenie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný ho doručiť v posledný deň lehoty. Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 30.01.2020, čo mal súd preukázané pripojenou doručenkou.

11. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že posledný deň, v ktorom mohol povinný podať návrh na zastavenie exekúcie pri zachovaní zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, bol deň 14.02.2020. Z predložených dôkazov však vyplýva, že povinný tento úkon urobil až 14.10.2020, t.j. stalo sa tak po zákonom stanovenej lehote a teda mohol v ňom namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto lehoty, keďže sa pri návrhu na zastavenie exekúcie uplatňuje tzv. koncentračná zásada. V zmysle uvedenej zásady súd neprihliadol na dôvody, ktoré povinný uviedol vo svojom návrhu na zastavenie, nakoľko nastali pred uplynutím 15 dňovej lehoty. Oprávnenému nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky včas a preto súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný.

12. K námietkam povinného súd len ďalej uvádza, že aj keby návrh na zastavenie exekúcie podal včas, súd by ho zamietol ako nedôvodný, nakoľko v ňom neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Doručenie exekučného titulu má súd za preukázané doručenkou podpísanou osobne povinným dňa 26.11.2018, pričom doklad o doručení písomnosti súdu tzv. doručenka do vlastných rúk, má povahu verejnej listiny ( ) a pokiaľ nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Rovnako námietku premlčania považoval súd za nedôvodnú, nakoľko výkaz nedoplatkov bol vydaný dňa 14.11.2018 a návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 20.12.2019, teda v zákonnej 3 ročnej premlčacej lehote.

13. Podľa § 199a ods. 1,2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

14 Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

15. Podľa § 199d ods. 1,2 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

16. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17. Podľa , (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle a to tak, že povinnému ich náhradu nepriznal a to z dôvodu, že vo veci nemal ani len čiastočný úspech. O trovách oprávneného súd nerozhodoval, nakoľko si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.