Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/149/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky V. M., rodenej K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, W. cesta XX a manžela R. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, toho času bytom Banská Bystrica, V. E. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľky V. M., rod. K., nar. XX. XX. XXXX a manžela R. M., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v A. A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

Súd maloletého V. M., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. M., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 24. 07. 2020 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že ich manželstvo sa nachádza v hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, je vylúčené obnovenie manželského spolužitia, ako aj obnovenie plnenia funkcií manželstva. Manželstvo je len formálnym zväzkom. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že do ich manželstva zasahoval brat manžela, ktorému manžel chodil pomáhať, nestaral sa o deti, staršieho, toho času už plnoletého syna fackoval. Začiatkom februára 2020 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti potom, ako ju fyzicky napadol.

2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 09. 2020 s rozvodom manželstva súhlasil, avšak nesúhlasil s dôvodmi rozvratu manželstva uvedenými navrhovateľkou v návrhu. K rozvratu manželstva uviedol, že problémy v ich manželstve začali vznikať v roku 2018, kedy navrhovateľka zmenila pracovné zaradenie, začala ho odmietať, mal pocit, že mu je neverná, čo

popierala. Ich vzťah sa akoby oslabil a ešte vážnejšie ho zasiahli nezhody, ktoré vznikali cca v októbri 2019, kedy sa nedokázali s navrhovateľkou dohodnúť na kúpe susediaceho bytu. V manželstve sa hľadali aj kvôli svokre, s ktorou žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka spolu so svojou matkou ho opakovane začali vyzývať na odchod zo spoločnej domácnosti, čo aj dňa 15. 02. 2020 urobil.

3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Navrhovateľka v manželstve zo strany manžela po narodení ich dvoch detí necítila podporu, pomoc pri starostlivosti o domácnosť a ich detí. Manžel navrhovateľky po zmene zamestnania navrhovateľky v roku 2018 nadobudol presvedčenie, že navrhovateľka mu bola s kolegom neverná, čo navrhovateľka poprela. Medzi manželmi postupne začala panovať nedôvera a citovo sa odcudzili. Neustále nedorozumenia, hádky viedli k odchodu manžela navrhovateľky dňa 15. 02. 2020 zo spoločnej domácnosti. Od tohto obdobia manželia neobnovili spolužitie, ktoré navrhovateľka kategoricky odmietala. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že k manželovi cíti odpor. Z uvedeného je možné konštatovať, že nie je reálne, aby manželia obnovili riadne manželské spolužitia. Na základe vyjadrenia manželov súd môže s určitosťou konštatovať, že od 15. 02. 2020 spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletých detí, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas. Od roku 2017, podľa vyjadrenia navrhovateľky a podľa vyjadrenia manžela od roku 2018, intímne spolu nežijú. Vzhľadom na intenzitu vzájomnej nedôvery, citového odcudzenia sa súd môže konštatovať, že manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktorý nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich či už maloletého, alebo plnoletého dieťaťa. Súd tak mal splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje rozdielnosť ich pováh, názorov na spolužitie, vedenie domácnosti a následnú stratu dôvery a citovej náklonnosti.

5. V prípade rozvodu manželstva rodičia maloletého sa dohodli na zverení maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, neupravení styku otca s maloletým. Medzi rodičmi ostala sporná otázka výšky výživného.

6. Opatrovník v prípade rozvodu manželstva odporučil maloletého na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, neupraviť styk otca s maloletým a otca zaviazať primeraným výživným podľa jeho možností, schopností, majetkových pomerov, s prihliadnutím na vek a potreby maloletého. Opatrovník ďalej uviedol, že sociálnym šetrením nenašiel žiadne pochybenia v starostlivosti matky o maloletého. Otec maloletého toho času nemá vlastné bývanie, preto sa jeho styk nerealizuje v jeho domácnosti. Vzťah otca s maloletým je toho času slabší, otec maloletého nenavštevuje, iba sporadicky podľa toho, ako mu to pracovná vyťaženosť dovoľuje. Zároveň opatrovník apeloval na rodičov, aby obnovili svoju komunikáciu vzhľadom k tomu, že je potrebné obnoviť styk otca s maloletým. V tomto prípade je ochotný rodičom maloletého poskytnúť súčinnosť pri absolvovaní poradensko-psychologického procesu.

7. Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine,

(1) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, matka je z rodičov tá, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletého, ktorému perie, varí, učí sa s ním, podpisuje žiacku knižku, chodí na rodičovské združenia, k lekárovi, je s ním v prípade ochorenia na OČR. Otec sa na priamej starostlivosti o maloletého žiadnym spôsobom nepodieľa. Otec nevzniesol žiadne výhrady voči starostlivosti matky o maloletého. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Matka, podľa vyjadrenia opatrovníka, má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Otec nemá vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého, býva na ubytovni. Maloletý v domácnosti matky žije od narodenia, má v nej preto vytvorené svoje sociálne citové väzby, zaužívaný režim. Rodičovský vzťah je poznačený u matky odporom k otcovi a u otca nedôverou k matke. Rodičia ohľadom maloletého nedokážu navzájom komunikovať, matka otcovi nedôveruje. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že maloletý sa spočiatku otca bál, v súčasnosti sa vzťah maloletého k otcovi zlepšil, otec sa s maloletým stretáva zhruba 2, 3-krát do týždňa, väčšinou večer okolo 20.00 h v rozsahu pol hodiny. Súd vzhľadom na doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletého, vytvorenie, na rozdiel od otca, vhodných bytových podmienok pre výchovu maloletého, slabším vzťahom maloletého k otcovi, ktorý podľa vyjadrenia matky sa otca bál, maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Tak ako opatrovník, aj súd apeluje na rodičov, aby dobrovoľne absolvovali poradensko- psychologický proces, ktorý by im mohol byť nápomocný pre zlepšenie ich rodičovského vzťahu, komunikácie a zlepšenie vzťahu maloletého k otcovi tak, aby ich vzťah sa stal dôverným a zo strany maloletého nie poznačený strachom. Je dôležité, aby si matka uvedomila dôležitosť role otca v živote maloletého a otec si svojím láskavým a trpezlivým spôsobom získal dôveru maloletého

11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 10 rokov, navštevuje 5. ročník základnej školy, do ktorej chodí pešo alebo ho matka vozí, s čím má mesačné výdavky na pohonné hmoty vo výške 20 eur. Maloletý sa stravuje v škole za poplatok 10 eur. V rámci školy má bezplatný atletický krúžok, do ktorého sa maloletému zakupovalo športové oblečenie v sume 50 eur. Maloletý je vedený v pedopsychiatrickej ambulancii z dôvodu, že mu bol zistený syndróm ADHD, štvrťročne sú mu predpisované lieky za doplatok 0,17 eura. Do školy maloletému sa uhrádzal ročný poplatok ZRŠ 10 eur, a poplatok do triedneho fondu 5 eur na školský rok. Za učebnice sa uhrádzal poplatok 19 eur. Bežné školské pomôcky sa maloletému zakupujú mesačne v sume 10 eur. Rodičia maloletého majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletého syna, ktorý je študentom gymnázia. Matka maloletého, podľa potvrdenia zamestnávateľa, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 906,44 eura. Otec ako SZČO fakturuje obchodnej spoločnosti I. s.r.o., v

ktorej je jedným z 3 konateľov a spoločníkov, za vykonanú prácu v priemere 1.882 eur brutto. Otec ako SZČO podľa oznámenia daňového úradu za rok 2019 dosiahol čiastkový základ dane vo výške 5.895,45 eura. Obchodná spoločnosť I. s.r.o podľa oznámenia daňového úradu za rok 2019 dosiahla výsledok hospodárenia +192,33 eura. Súd pri hodnotení možností, schopností otca vychádzal z príjmu otca, ktorý si na základe vykonanej práce fakturuje, čo je v priemere 1.882 eur brutto. Súd vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletého a príjem otca vo výške 1.882 eur s prihliadnutím na jeho jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ustálil výšku výživného v sume 150 eur mesačne. Súd má za to, že takto určené výživné je otec schopný uhrádzať bez ujmy vlastnej výživy a zároveň takto určené výživné zodpovedá právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine.

12. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia navrhli neupraviť styk otca s maloletým. Zároveň z vyjadrenia rodičov vyplynulo, že otec, aj keď v minimálnom rozsahu, ale s maloletým sa stretáva, čomu matka nebráni.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach ( ) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci ( ).

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.