Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B5-49Pc-8-2022.pdf
PDF · 168.02 KB
No categories available
B5-49Pc/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa - osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: R. X., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom Na Z. XXX/XX, XXX XX O., aktuálne bytom na adrese: -O. XX, XXX XX O., zastúpený - JUDr. Peter Kövesi. Advokát, so sídlom Medená 12, 811 02 Bratislava, voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: Q.. U. X., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom Na Z. XXX/XX, XXX XX O., zastúpená - JUDr. Dušan Repák, advokát, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Matka navrhovateľa ako osoba povinná z výživného je počnúc dňom 08.08.2022 povinná platiť na výživu navrhovateľa sumou 300 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci.
II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 08.08.2022 do 27.03.2024 vo výške sume 374,84 eur je povinná zaplatiť k rukám navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.08.2022 Okresnému súdu Bratislava V sa plnoletý syn ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti domáhal určenia vyživovacej povinnosti svojej matky na sumu 400 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24C 66/2010 zo dňa 08.06.2011, navrhovateľ bol ako maloleté dieťa zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným vo výške 120,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P 20/2011 zo dňa 28.06.2012 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol navrhovateľ ako maloleté dieťa zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, výživné nebolo určené a obaja boli zaviazaní prispievať na jeho účet sumou 30,- eur mesačne. V čase podania návrhu už štyri roky žil v spoločnej domácnosti so svojím otcom, ktorý zabezpečuje jeho starostlivosť a plní si svoju vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ je študent Š. T. V., je v druhom ročníku a nie je schopný sa sám živiť. Matka na jeho výživu prispieva sumou 60,- eur, z čoho si hradí mobil a stravu. Náklady na život navrhovateľa predstavujú sumu cca 800,- eur mesačne - čo predstavujú náklady na stravu, školu, oblečenie, šport a cestovanie. Otec navrhovateľa poberá výsluhový dôchodok vo výške 390,- eur. Otec navrhovateľa má súdom zverené do starostlivosti ďalšie deti - J. X., nar. XX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX s vyživovacou povinnosťou matky v sume 40,- eur na každé z detí, a zároveň má vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu U. X.O., nar.
XX.XX.XXXX vo výške 80,- eur. Matka navrhovateľa, od ktorej žiada výživné, pracuje ako office manager v advokátskej kancelárii s čistým príjmom 1.400,- eur.
3. Matka ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti s návrhom nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení uviedla, že súd manželstvo rodičov rozviedol v roku 2011, v tom čase maloletého syna zveril do starostlivosti matky a otca zaviazal výživným vo výške 120,- eur. V roku 2012 bolo o úprave práv a povinností rodičov k maloletému a výživnom rozhodnuté na základe návrhu otca rozsudkom súdu, č. k. 20P/20/2011-10 zo dňa 28.06.2012. Týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného pre rodičov, a to aj napriek skutočnosti, že otec o syna neprejavoval akýkoľvek záujem. Okrem navrhovateľa mala matka s otcom plnoletého syna ešte jedného mladšieho syna, P., ktorý od narodenia trpel ťažkou onkologickou chorobou, ktorej vo veku troch rokov tragicky podľahol a v tomto období otec opustil matku a toho času plnoletého syna, našiel si novú partnerku, s ktorou má v súčasnosti tri deti a spoločne žijú v jednej domácnosti. V realite sa otec o syna nezaujímal, neprispieval na výživu alebo výchovu finančne a ani sa nepodieľal na jeho mentálnej výchove, akákoľvek výchova a zabezpečovanie potrieb dieťaťa, t.j. zabezpečovanie školských povinností, nákup nákladných školských pomôcok a financovanie mimoškolských aktivít, športovej, hygienickej výbavy a iných záujmov zabezpečovala v prevažnej miere sama matka. Súdne konania spôsobili traumatizujúci zážitok pre dieťa. Otec si celé roky neplnil svoje povinnosti voči toho času plnoletému dieťaťu, plnoleté dieťa matku prosilo, aby neiniciovala žiadne súdne konanie, aby nemuselo byť opätovne predvolané pred súd a aby nezažívalo zraňujúce udalosti, ktoré muselo prežívať v skorom detstve. Plnoletý nemá so svojím otcom žiadne citové puto a návštevy boli realizované veľmi zriedka. Otec telefonoval synovi, len keď potreboval pomoc s prácami okolo domu, ako napríklad upratovanie záhrady, kosenie záhrady, pomoc s drevom, pričom syn odmietal dlhšie návštevy, necítil sa u otca príjemne a nemal u otca ani vyhradené svoje miesto. Od narodenia a aj v súčasnosti, t. j., ku dňu podania vyjadrenia, si matka plní svoje rodičovské povinnosti a príkladne sa stará o syna, pričom tento žil s matkou a jej maloletou dcérou S. Q. a jej partnerom, I. Q.W.. Navrhovateľ v návrhu nesprávne, až klamlivo tvrdí, že s otcom žije v spoločnej domácnosti už vyše 4 rokov, pričom v jednej domácnosti žila matka spoločne s dcérou a partnerom a aj s plnoletým dieťaťom až do jesene 2021, t. j. len pár mesiacov pred dovŕšením jeho plnoletosti. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj návrh na začatie konania o úprave rodičovských práv a povinností maloletého a zvýšenie výživného zo dňa 06.12.2021 vedené na súde pod sp. zn. 22P/81/2021, podaný z dôvodu otcovej pasivity a narastajúcich výdavkov na výchovu dieťaťa. Predmetné konanie bolo pozastavené z dôvodu dovŕšenia plnoletosti syna. Pre matku doteraz z nepochopiteľného dôvodu sa dieťa rozhodlo na jeseň 2021 žiť s otcom, pričom ich vzájomný vzťah takmer neexistoval, syn sa nechcel s otcom stretávať v dôsledku otcovho chladného správania. Hlavným dôvodom odsťahovania sa bola povolená morálka zo strany otca a menej prísny režim, v rámci ktorého si syn mohol prakticky robiť svojvoľne čokoľvek, čo mladému tínedžerovi evidentne vyhovovalo viac ako výchova zo strany matky. Plnoletému matka zabezpečovala a ešte stále zabezpečuje aj po jeho odsťahovaní akékoľvek a všetky jeho potreby. Syn navštevuje T. W. Š., ktorej výučba vyžaduje nákup nadštandardných školských pomôcok, ktoré matka synovi zabezpečila bez akejkoľvek účasti jeho otca. Rovnako zabezpečila kompletné vybavenie jeho detskej izby, vrátane elektronickej techniky, počítača, mobilného telefónu alebo inej techniky. Odkedy syn žije u otca neprestala každý mesiac platiť školskú jedáleň, telefónny účet, kupovala pravidelne oblečenie a obuv podľa jeho vlastného výberu na spoločných nákupoch. Zároveň dostával pravidelné finančné príspevky zasielané na bankový účet a okrem toho aj peniaze v hotovosti ako „vreckové“, a to pri každej jeho návšteve u matky v práci. U matky zanechal svoju detskú izbu a plné skrine oblečenia a iných vecí, ktoré mu evidentne ostatný rok u otca nechýbali. Synovi matka pri príležitosti 18. narodením usporiadala v X. XXXX, t. j., ani len mesiac pred tým ako bol podaný návrh, rodinnú oslavu, na ktorej dostal luxusné darčeky a to nový iPhone 11 a nové iPhone airpods slúchadlá. Opakovane mu prízvukovala, že jeho domov je vždy pre neho otvorený a jeho izba ho čaká, avšak rešpektovala jeho rozhodnutie žiť s otcom. Matka synovi vybavila stálu brigádu u svojej sestry. Syn pravidelne chodieva vypomáhať na golfové podujatia, pričom za jeden deň jeho zárobok predstavuje sumu 120 EUR, ktorá sa uhrádza na jeho bankový účet. Z bankových výpisov syna je zrejmé, že peniaze z brigád využíva na nákup počítačových hier, častých návštev fast-food siete McDonald, nákupom nákladnej permanentky do prestížneho fitness centra. Z čoho je zrejmé, že jej syn má v obľube nákladný život a všetky zárobky alebo „vreckové“ minie do nuly. Matka pracuje ako samostatne zárobkovo-činná osoba v advokátskej kancelárii na pozícii office manager, pričom čistý mesačný príjem je vo výške 1.400 EUR. Spolu s partnerom vychováva okrem jej plnoletého syna aj dcéru, ktorá je žiačkou 2. ročníka na základnej škole. Nie je vlastníkom žiadneho automobilu a nevlastní ani žiadnu nehnuteľnosť. Otec, ktorý roky neprispieval na výživu syna vlastní
pozemky v W., katastrálne územie Q. F., evidované na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorých neviazne žiadna ťarcha, a to v záhradkárskej oblasti, pričom na jednom z pozemkov, pozemok p. č. XXX/XXX je postavená stavba, pravdepodobne neskolaudovaného rekreačného domu. Otec jej syna poberá výsluhový dôchodok vo výške približne 300 EUR mesačne a vlastní dva automobily značky Škoda Octavia a starší model značky Audi, v roku 2017 nadobudol kúpou byt v O.-V., na ktorý je zriadené záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky. Matka žiadala, aby súd zohľadnil potencialitu príjmov otca v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, a poukázala na to, že zdravotný stav otca je výborný, otec je v produktívnom veku a žije v Bratislavskom kraji, kde sú pracovné možnosti nadštandardné v porovnaní s inými regiónmi Slovenska. Jej syn nijakým spôsobom nepreukázal, že mesačné náklady na jeho život predstavujú sumu vo výške 800 eur. Uvedenú sumu len konštatoval, avšak nijakým spôsobom nepreukázal v čom predmetné náklady majú spočívať, pričom prevažnú väčšinu nákladov na jeho život zabezpečuje matka. Matka má za to, že návrh je účelovo iniciovaný zo strany otca v snahe získania finančného prospechu pre plnoletého iba z matkinej strany, teda zo strany jedného rodiča, ktorý si bez ohľadu na podanie návrhu tieto povinnosti plní a opätovnému vyhýbaniu sa príspevkov na výživu syna zo strany otca. Matka si je vedomá svojej zákonnej povinnosti
- vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Má jednoznačne za to, že syn nebol oprávnený podať návrh, nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi v zmysle ustanovení zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov riadne plní a vždy aj náležíte plnila a plniť bude. Nakoľko sa preukázateľne dobrovoľne stará o navrhovateľa a aj naďalej sa oňho starať bude, považuje za neúčelné najmä vzhľadom na dobré vzťahy, ktoré má so svojím synom, aby súd meritórne rozhodoval o návrhu plnoletého dieťaťa.
4. Zástupca plnoletého vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2023 uviedol, že otec plnoletého si k nemu riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť, syn od roku 2018 býva výlučne u otca s výnimkou 4 mesiacov v roku 2021, keď sa dohodol otec so synom, že tento bude o matky, keďže sa otcovi narodil maloletý syn J. a bola pandémia, aby otec syna neobmedzoval v jeho dochádzke a styku. Otec navrhovateľa je samoživiteľ na rodičovskej dovolenke a navrhovateľovi môže hradiť náklady v sume maximálne 300,- eur.
5. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 uviedla, že navrhovateľ sa z jej domácnosti odsťahoval iba pred 2 rokmi na jeseň, dovtedy sa o neho starala fakticky sama. Preto aj žiadala, tesne pred synovou plnoletosťou o určenie výživného, ktoré konanie však bolo zastavené, práve v dôsledku plnoletosti syna, pričom kolízna opatrovníčka syna upozornila, že v dospelosti si môže nárok na výživné uplatniť sám. Synovi stále platí všetky obedy v škole, do ktorej podľa informácii z edupage riadne nechodí, a teda obedy prepadajú. Platí mu stále telefón, pravidelne ju navštevoval v práci s tým, čo všetko potrebuje a všetky veci, či oblečenie alebo techniku, o ktoré požiadal, mu kúpila. Chodil k nej aj s priateľkou, naposledy bol v septembri na jej narodeniny, pričom sa nepriznal, že otec proti matke brojí. Matka netušila, že návrh nezobral späť, chcela sa s ním dohodnúť, že mu bude dávať aj vyššie vreckové. Návrh považuje za účelový motivovaný pomstou zo strany jeho otca, ktorý dlhodobo nepracuje a žije výlučne z výsluhového dôchodku a z nájmu z garsónky v V., ktorý prenajíma za 500-600,- eur mesačne. Platby, ktoré vie matka preukázať, preukázala, ale je stále množstvo plnení, ktoré preukázať nevie, keďže syn odo nej stále dostával darčeky a dávala mu v hotovosti vreckové v rôznych sumách. O syna sa stará a vždy sa starať budem a mrzí ju, že sa ocitli v takejto situácii.
6. Plnoletý vo svojom vyjadrení založenom na č. l. 122-123 súdneho spisu uviedol, že býva s otcom v chate v záhradkárskej oblasti v W., je v maturitnom ročníku, chystá sa na štúdium na vysokej škole, vie sa o seba postarať, vodičský preukaz dostal ako darček od matky, na auto si našetril peniaze z brigád. K matke chodí iba na oslavy. Miesto jazdy na koni a thajského boxu musí chodiť na brigády, aby si mohol uhradiť to, čo mu doposiaľ platil otec. Otcovi vystačia iba peniaze na poplatky súvisiace s bývaním v W., avšak matka vedie nákladný život (wellness, kaderníčka, nechty, kozmetika, značkové oblečenie, dovolenky, jeho sestre hradí krúžky). Svojej mesačné náklady vyčíslil (viď č. l. 124 - 131 súdneho spisu) na náklady na bývanie - 219,45 eur; mobil 40,- eur; strava 259,25 eur; drogéria 29 eur; cestovné 30 eur; školské pomôcky, učebnice a knihy 20; oblečenie 26; lieky a vitamíny 10 eur; kaderník 20 eur; krúžok, angličtina 120 eur.
7. Matka vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2024 požiadala súd, aby zohľadnil iba odôvodnené výdavky na výživu navrhovateľa a zároveň schopnosti a možnosti matky, kde čistý príjem matky sa pohybuje cca v rozmedzí 1.400 - 1.900,- eur (priemerný čistý príjem je tak cca 1.650,- eur), pričom 18 % z
priemerného čistého príjmu predstavuje sumu 297,- eur. Matka zároveň žiada, aby súd zohľadnil i jej majetkové pomery (Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nie je vlastníkom žiadneho automobilu, ani iných hnuteľných vecí vyššej hodnoty) a skutočnosť, že je rozvedená a stará sa o svoje ďalšie nezaopatrené dieťa. Jej približné mesačné výdavky sa pohybujú mesačne cca v sume 1.834,32 eur. Čo sa týka Navrhovateľových mesačných výdavkov v sume 800,- eur, vychádzajú z jeho vyjadrenia datovaného ku dňu 25.01.2023, tieto považuje za neodôvodnené a nadhodnotené. Navrhovateľ uvedené výdavky žiadnymi relevantnými dokladmi/dôkazmi súdu doposiaľ nepreukázal. Matka namietala najmä neodôvodnené výdavky navrhovateľa ako: náklady na bývanie v garsónke v V. v sume 156,- eur (hypotekárny úver, nájomné, energie), keďže navrhovateľ v danej nehnuteľnosti nebýva, čo uviedol explicitne vo svojom poslednom vyjadrení, ktoré súdu predložil priamo na pojednávaní konanom dňa 25.01.2024, v ktorom uviedol, že s otcom býva v záhradkárskej osade v W..; náklady na bývanie v W. v sume 115,- eur, kde na navrhovateľa má pripadať suma 39,- eur sú nesprávne, nakoľko suma 115,- eur má byť rozdelená medzi 6 osôb, na navrhovateľa potom pripadá suma 19,20 eur; i náklady na daň z nehnuteľnosti v sume 7,- eur; náklady na drogériu mesačne v sume 50,- eur, táto suma je jednoznačne nadhodnotená; krúžok mesačne v sume 80,- eur v celom rozsahu, nakoľko Navrhovateľ nenavštevuje žiaden krúžok; výdavok na domáci fond opráv mesačne v sume 20,- eur. Hypotekárny úver
- 81,50 eur je výdavok otca navrhovateľa, a nie výdavok navrhovateľa. Matka namieta taktiež výdavok na zariadenie, opravy, spotrebiče mesačne v sume 10,- eur i výdavok na daň mesačne v sume 20,- eur. Matka namieta i výdavok na drogériu, ktorý považuje vo vyčíslených položkách za neprimeraný. Výdavok na kaderníka v sume 20,- eur mesačne je taktiež neprimeraný. Navrhovateľ nepreukázal, že navštevuje krúžok angličtiny, preto tento výdavok namieta v celom rozsahu. Pri racionálnom zohľadnení výdavkov navrhovateľa, matka ako opodstatnené výdavky akceptuje maximálne mesačné výdavky v sume cca 330,- eur, a to v nasledovnom rozsahu: náklady na bývanie u otca - 20,- eur (voda, vykurovanie, elektrina v prepočte na 1 osobu); náklady na stravu Navrhovateľa - 150,- eur (školské obedy uhrádza výlučne matka); náklady na drogériu - 24,- eur; cestovné - 30,- eur; školské pomôcky - 20,- eur; oblečenie - 26,- eur; lieky, vitamíny - 10,- eur; kaderník - 10,- eur; mobil - 40,- eur (uhrádza matka). Matka opätovne uvádza, že náklady na bývanie i ostatné náklady uvedené v aktuálnom podaní navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal a relevantnými dokladmi tak tunajšiemu súdu nezdokladoval. Taktiež poukazuje i na skutočnosť, že navrhovateľ brigáduje, kde si taktiež privyrába. Pre adekvátne vyčíslenie výživného je nutné vziať do úvahy i odmenu za brigádnickú činnosť. V zásade nie je úlohou dieťaťa uspokojovať svoje odôvodnené potreby zo svojich príjmov, avšak ak má dieťa príjmy, môžu byť i tieto použité pri uspokojovaní jeho potrieb v primeranom rozsahu (indická reštaurácia, kino + technická výpomoc pri organizovaní golfových turnajov). Navrhovateľ má neprimerane vysoké nároky na svoj život v porovnaní s inými rovesníkmi v jeho veku, keď navrhovateľ žiada od matky, aby mu sponzorovala tento vysoký životný štandard. Otec má príjem z prenájmu vo výške 500 - 600 eur mesačne, avšak skrz jeho dobrý zdravotný stav treba poukázať na potencialitu príjmov otca plnoletého syna (výborný zdravotný stav, produktívny vek, žije v Bratislavskom kraji s nadštandardnými pracovnými možnosťami). Navrhovateľ nechodí riadne do školy, vymýšľa si ospravedlnenky, má zlé študijné výsledky, nepripravuje sa na hodiny a neodovzdáva úlohy. Matka žiadala započítať do zročného výživného sumu 6.771,19 eur (viď č. l. 138
- 141 súdneho spisu), plus priamu platbu do ruky v sume 1.000,- eur a s ohľadom na skutočnosť, že prispievala na jeho výživu, nie je možné zo strany navrhovateľa žiadať spätné výživné.
8. Plnoletý syn na pojednávaní konanom dňa 08.02.2024 uviedol, že aktuálne je študentom 4. ročníka strednej školy a tento rok maturuje. Stužkovú neabsolvoval a teda s ňou nemal ani spojené zvýšené náklady. Medzičasom si urobil vodičské oprávnenie a to v lete 2023, keď toto zafinancoval formou daru matkin priateľ I.. Od matky dostal Iphone, celý vodičský stál cca 1000 eur + kolky. Poslednýkrát sa videl s matkou na oslave svojich narodenín, po podaní návrhu sa matka s ním prestala baviť. Bolo to vlastne až s väčším časovým odstupom, istý sa správala normálne a ešte aj oslavu narodenín minulý rok trávili spolu a rovnako aj jej narodeniny. Nevedel, dokedy býval iba u matky lebo mal pocit, že celú dobu býval iba u otca. Už skôr sa ťahal k otcovi, ale matka mu to nedovolila vypovedať na súde, aby nebol traumatizovaný. Oficiálne mali rodičia dohodnutú SOS, ale väčšinu času bol u otca. Postupne u matky prestal bývať a chodil k nej iba na návštevy a to najneskôr od 2. stupňa ŽS, hoci mama nikdy nechcela pristúpiť na to, aby bol iba u otca. U matky bol súvisle 4 mesiace v roku 2020-2021 počas covidu, keď sa otcovi narodil najmladší brat, ktorý bol chorľavejší, vtedy mama podávala návrh, aby jej platil na neho výživne 300 eur. Keď to zistil, mali spory a nakoniec to vyvrcholilo tým, že sa jeden večer ocitol opäť natrvalo u otca. Brat mohol mať vtedy asi 5 mesiacov. Čo sa týka iPhonu na narodeniny v roku 2022, toto bol asi darček rodiny zo strany matky. Je pravdou, že mu matka dávala pravidelne vreckové, ale nie konzistentne v rovnakých sumách. Nerozporoval platby na vreckové uvádzané v jej
ostatnom podaní. Občas mu tiež zakúpila oblečenie. Mobil síce platila matka ale po dohode s otcom z rodinných prídavkov, ktoré stále na plnoletého poberala. Určite to nebolo v sumách, ako uvádzala matka, keďže v tom je pravdepodobne aj jej telefón nakoľko mali u operátora rodinný balík. Matka platila obedy v škole, na ktoré aj chodil, ale niekedy sa ako v školskej jedálni, nedali jesť. Čo sa týka narodenín 2023, dostal hodnotnejšie hodiny, tiež to bol spoločný darček od rodiny na strane matky a rovnako aj oblečenie. Skutočne išli s mamou po auto, ktoré si kupoval koncom minulého leta, pričom platila aj tankovanie a súvisiace poplatky s prepisom a poistkou. Auto si zaplatil sám z príjmov z brigád a to cca 1500 eur. Rovnako matka platila opravu auta. Od októbra 2023 mu matka posiela vreckové 100 eur. Čo sa týka ďalších platieb nad rozsah uvedených, je pravdou, že mu občas mama prispela na požiadanie, ale určite to nebolo od októbra 2023, odkedy mu platí vyššie vreckové a nedáva mu peniaze navyše, 1000 eur, čo je cca priemerne 76 eur mesačne. Je ochotný akceptovať od podania návrhu do 10/2023 priemernú čiastku 50 eur mesačne. Kupuje si električenku, keďže sa presúva do mesta do školy a na brigády MHD zo G. O., kam však zo W., kde žije s otcom v chate v lese, dochádza práve zakúpeným autom. Jedna cesta je cca 5 km, takže od chaty k zástavke a späť prejde cca 10 km denne počas pracovných dní. Čo sa týka krúžku, tento navštevoval, kým otec chodil do práce. Odkedy zostal na rodičovskej dovolenke na ne nechodí, čo bolo ešte pred podaním návrhu. Naposledy navštevoval fitnes a thajský box a ešte pred tým angličtinu, ale teraz iné finančne nákladnejšie záujmové aktivity nemá. Brigády mali vplyv na školu, hlavne na jeho čas na prípravu do školy, keďže brigáduje v D. a v indickej reštaurácii, kde vždy končí medzi 22-23:00 hod., a teda mu často nevychádza čas na učenie. Brigády má stále, posledný mesiac nemal žiadnu zmenu. Pokiaľ pracuje, privyrobí si cca 100 eur počas školského roka a viac cez prázdniny, z čoho si zaplatil auto. S matkou sa stretol naposledy po jeho narodeninách minulý rok, ale všetko sa mu zlieva a nepamätá si presne. Minulý rok mu matka organizovala oslavu asi v Č.. Zakúpenie auta začali riešiť ešte pred oslavou. Po auto s ním spolu s priateľom išla aj matka. Matka je veľmi výbušná, čo dosť vplýva na jeho psychiku, nemá problém sa s ňou stretnúť príležitostne, ale nechcel s ňou už byť dlhšie. S otcom je v pohode. Keďže študuje S., G. U. W., k práci potrebuje kvalitnejší notebook a fotoaparát s kamerou, ktoré mu kupoval otec začiatkom štúdia, počítač za cca 800 eur a fotoaparát za cca 2000 eur. Stále mu slúžia a nakoľko končí školu, nebude potrebné zakupovať nové. Má však výdavky na baterky, a viac míňa na myš a klávesnicu, čo môže byť cca 20-30 eur na mesiac.
9. Z výsluchu svedka - otca navrhovateľa - X. X. súd zistil, že na základe toho, že syn, ktorý žije s ním, potrebuje financie na život, ktoré nemá, aby mohol žiť normálnym životom, vzniklo toto konanie. Syn je väčšinu času od rozvodu s otcom. Od rozvodu bojoval o tom, aby s ním trávil čas, nakoľko mal s ním dobrý vzťah. Manželka nenamietala, lebo si našla priateľa a riešila si nový vzťah. Syna vodil na krúžky, na futbal, chodil s ním na zápasy, prihlásil ho na kone. Keď bol starší žiadal o prezverenie, syn zostal v SOS. Bolo to na podnet syna, ktorý chcel byť u otca, matka sa potom začala dožadovať toho, aby bol syn týždeň u nej a týždeň u otca, to už bývali v Č., bolo to od 2015 až do roku 2018, keď sa s matkou a so synom stretli kvôli synovým pubertálnym výstrelkom, ktoré matka nezvládala, s tým, že bude u otca, keďže s tým nemal žiadne problémy. Ďalšie problémy boli v roku 2021, keď sa narodil syn J., ktorý mal problémy, keď navrhovateľ zostal u matky, kým sa nezlepší stav otcovho mladšieho syna. Asi 4 mesiace bol teda syn u matky a následne medzi nami rodičmi vznikol konflikt, keď si matka od otca začala pýtať peniaze na skrinku a mikinu. Povedala, že keď jej nedá peniaze, dá otca na súd, čo aj spravila. R. jej povedal, ako to je a asi 08.12.2021 prišiel s taškou zase k otcovi po tom, čo ho vyhodila. Čo sa týka výdavkov na syna, ktoré založil do spisu, podklady k jeho vyjadreniu dával otec. Výsluhový dôchodok sa mu zvýšil v lete 2023 asi o 50 eur. Na rodičovskej dovolenke je stále, poberá rodičovský príspevok vo výške 475 eur, čo tiež zvýšili minulý rok. Platí výživné aj na syna U.Á. vo výške 80 eur. V starostlivosti má X., nar. XXXX a J., nar. XXXX. Okrem záhradnej chaty, kde bývajú 4 osoby
- on s tromi synmi, vrátane navrhovateľa, keďže partnerka, matka všetkých troch mladších synov býva v Y. so synom U.. Za chatku má náklady 115 eur mesačne vrátane elektriny a 100 eur na drevo na celú zimu, keďže ho berie od urbáru za zvýhodnenú cenu. Byt v V. nemôže prenajímať, keďže ho potrebuje a využíva, nakoľko tam chodia do bandasiek pre pitnú vodu, oprať si veci a nechať ich vysušiť a tiež kvôli svedkovej matke, ktorá tam býva, keď príde na návštevu 4-5-krát ročne z Čiech. V garsónke majú veci a využívajú ju. Stále pracuje svedok vo fitness centre, keď na rodičovskej dovolenke bude ešte asi tri roky do budúceho roku so synom J., keď syn ešte nemá vek na škôlku a v apríli sa mu s matkou jeho mladších detí narodí ďalšia dcéra. Dohodli sa, že na materskú pôjde svedok, keďže ju má výhodnejšiu. Stále platí hypotekárny úver. Notebook stál asi 1.300 eur a fotoaparát bol drahý, keďže s ním musel aj natáčať do školy, pričom stál cca 3.500 eur. Naposledy syn chodil na krúžok, keď svedok pracoval, vtedy chodil nepravidelne cvičiť do fitka a pravidelne navštevoval až do odchodu svedka na materskú dovolenku thajský box. Matka v Č. býva vo veľmi dobrej štvrti, kde sú odparkované samé Mercedesy.
Dom aj s bazénom je vysoký nadštandard. Matka sama chodí na zumbu, do fitness centra, jej dcéra tiež chodí na krúžky, čo si ale náš syn nemôže dovoliť. Oni chodievajú na dovolenky do zahraničia, lietajú k moru. Je to v poriadku, ale ich syn si to nemôže dovoliť a príde svedkovi nespravodlivé, že to, čo dopraje svojej dcére, nedopraje synovi. Chodí na umelé nechty, má umelé prsia. Ona si žije svoj luxus, ale syn sa na ňom nepodieľa za to, že je u otca. Syn má matku rád, ale je tam problém, že predala byt a nechce synovi vrátiť peniaze. Po rozvode zostala manželka bývať so synom v svedkovom 3-izbovom byte na Q. XX, kde bývali ako rodina, keď nechcel, aby syn prišiel o strechu nad hlavou. Svedok súhlasil s tým, ale banka matke vedela dať iba 70.000 eur, hoci hodnota bytu bola vyššia, tak sa dohodli, že 40.000 eur bude dar synovi. Hoci bol byt svedkov, bol obmedzený v jeho užívaní, lebo si na matka vymyslela násilie. Rok bol svedok so synom P., ktorý potom zomrel v nemocnici a nechcel, aby to mal R. ešte ťažšie. Byt teda predal bývalej manželke za 70.000 eur, hoci mal hodnotu 110.000 eur podľa znaleckého posudku, takže 40.000 eur bol vlastne dar synovi. Dohodli sa iba ústne, aby to nebola ťarcha pre banku, že ak by sa byt predával, 40.000 eur bude vyplatených synovi. Matka byt predala, ale synovi peniaze odmietla vyplatiť. V čase, keď ho predávala pred niekoľkými rokmi, mal hodnotu asi 128.000 eur, takže by mala disponovať aspoň 50 - 60.000 eur. Odvtedy, čo to spravila, sa s ňou syn v podstate nebaví. Odvtedy synov vzťah k matke ochladol. Svedok užíva Škodu Octaviu rok výroby 2007, ktorú mu zapožičala jeho matka. Aj predtým mal iba od kamarátky požičanú starú škodovku. Je zamestnaný v športovej hale Q. ako recepčný. Počas striedavej osobnej starostlivosti sa rodičia dohodli, že budú platiť na účet syna 30 eur, z ktorého sa platili spoločné veci. Keď bol syn iba u svedka, matka na jeho výživu neplatila nič a rovnako, keď bol syn u nej, neplatil svedok na jeho výživu. Syn absolvoval pobyt v P. so saleziánmi v podstate zadarmo, matka prispela sumou 50,- eur a svedok 20, -eur. Syn využíva najlacnejšie veci, býva v ubytovaniach, sami si varia. Naposledy išiel lyžovať s kamarátom, ktorému ešte neprispel na cestu. Chlapec je každý mesiac zadlžený. Keď chce ísť na vysokú školu, nebude sa môcť učiť angličtinu. Je pravda, že sa v poslednom čase zhoršil v škole, ale kvôli stresu aj zo súdu. Teraz bude maturovať, tento rok viacej vymeškal kvôli zvýšenej chorobnosti. Matka mu prispela iba na to, na čo ona uznala za vhodné. Kúpila mu na narodeniny na 18 rokov mobil, ale na ten sa zložili celá jej rodina - jeho teta, jeho babka, ale to bol darček. Manžel matky pracuje v Q., vozí sa na Mercedese, majú sa dobre. Pre ich rodinu je normálne, že idú do reštaurácie, oni to neriešia, ale ich syn si nemôže dovoliť ani obed.
10. Na pojednávaní konanom dňa 27.03.2024 matka uviedla, že si nie je vedomá toho, že by mala voči synovi akýkoľvek finančný záväzok týkajúci sa bytu, v ktorom žili, keďže tento predávala v roku 2016, keď mal syn 10 rokov, žil s ňou a starala sa o neho. Z výťažku z predaja bytu vyplatila úver, tvrdenia bývalého manžela v tomto smere považuje za výmysel a mohla by skôr namietať, že syn má záväzok voči nej. Byt od bývalého manžela kupovala za cenu znaleckého posudku. Je síce pravdou, že poberala na syna celý čas rodinné prídavky, ktoré boli dlhodobo do 30 eur. S bývalým manželom od rozvodu vôbec nekomunikuje, takže nie je pravda, že existuje dohoda, že z prídavkov bude synovi platiť telefón. Čo sa týka opravy auta, ktorú synovi financovala, táto stála 913 eur - čo navrhovateľ nerozporoval. Vo februári 2023 uhradila synovi okrem čiastky 150 eur faktúru za mobilný telefón vo výške 58.70 eur a v mesiaci marec na výživu sumu 200 eur a na mobilný tel. 62,07 eur. Išlo o poslednú faktúru za telefón, keďže zmluva bola ukončená k 07.03.2024.
11. Titulom záverečnej reči zástupca navrhovateľa uviedol, že náklady navrhovateľa a jeho otca boli v konaní preukázané, keďže otec navrhovateľa nepracuje, poberá výsluhový dôchodok vo výške 440 eur mesačne, navrhovateľ nejakým spôsobom nevedie nadštandardný život, potrebuje mať uhradené len základné náklady, matkin príjem je nadštandardný, navrhovateľ je študentom a ďalej sa chystá študovať, je v možnostiach odporkyne platiť mu výživné v požadovanej výške. Z uvedeného dôvodu žiada zaviazať odporkyňu platiť výživné vo výške 400 eur počnúc dňom podania návrhu. Z výdavkov, ktoré uviedla vo svojom písomnom vyjadrení vyplýva, že mu mesačne platila do podania návrhu cca 200 eur mesačne a jednoznačne neakceptuje výdavky, ktoré žiada započítať, nakoľko tieto výdavky boli darom k rôznym sviatkom.
12. Titulom záverečnej reči zástupca povinnej matky uviedol, že žiada zohľadniť iba odôvodnené výdavky na výživu navrhovateľa a zároveň schopnosti a možnosti matky, kde čistý mesačný príjem matky sa pohybuje približne v sume 1.650 eur, pričom 18 % z priemerného mesačného príjmu predstavuje sumu 297 eur. Matka opätovne, ako počas celého konania namieta navrhovateľove mesačné výdavky, poukazuje na to, že tieto sú neodôvodnené a nadhodnotené, navrhovateľ ich riadne nezdokladoval. K ostatným tvrdeniam navrhovateľa, ktoré odzneli i na pojednávaní pri výsluchu navrhovateľa matka tieto považuje za jednoznačne klamlivé a zavádzajúce vzhľadom aj na predchádzajúce písomné vyjadrenia
navrhovateľa, ktoré si vo veľkej miere explicitne rozporujú. Matka vo vyjadrení zo dňa 20.01.2024 na tieto rozporuplné vyjadrenia náležite poukázala. Matka odo dňa podania návrhu k rozhodnutiu súdu žiadala započítať sumu 7.241,96 eur. Navrhovateľ nespochybnil predmetné vyčíslenie. Matka záverom žiadala súd, aby v predmetnej veci rozhodol, že je objektívne schopná prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 250 eur a to k 15. dňu v mesiaci, nakoľko vtedy má výplatný termín. Vzhľadom na svoj vek si vie navrhovateľ privyrobiť aj na brigádach a apeluje na to, aby si navrhovateľ sám zvážil svoj postoj k životu a k výdavkom, nakoľko v schopnostiach matky nie je možné financovať tejto jeho vysoký štandard.
13. Matka záverom uviedla, že ju veľmi mrzí, kam až dospela situácia. Doplatila na to, že synovi dávala viaceré čiastky bez potvrdenia, pričom nakoľko sa jej pravdepodobne zmení situácia, je otázne, či mu bude vedieť do budúcna prispievať na výživu podľa rozhodnutia súdu a nebude sa musieť obrátiť na súd s návrhom na jeho zníženie. Rada by bola, aby ju syn informoval o tom, či si podal prihlášku na vysokú školu, od čoho závisí ďalšie trvanie jej vyživovacej povinnosti, keďže s ňou nekomunikuje, a ani so starou matkou z jej strany. Veľmi ju mrzí, kam sa dostali.
14. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné:
15. Manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.6.2011, č.k. 24C/66/2010, ktorým bol maloletý zverený do matkinej osobnej starostlivosti tak, ako tomu bolo už aj na čas do rozvodu jeho rozsudkom zo dňa 17.6.2010, č.k. 22P 44/2010.
16. Rozsudkom rovnakého súdu zo dňa 28.6.2012, č.k. 20P/20/2011, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 24C 66/2010-54 zo dňa 08.06.2011 v časti úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletému, bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch. Výživné rodičom určené nebolo. Na základe citovaného rozhodnutia mala matka zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý párny kalendárny týždeň a to od piatku od 16.00 hod. predchádzajúceho t.j. nepárneho týždňa dokedy si dieťa prevezme v školskom zariadení resp. u otca v dňoch voľna do piatku párneho týždňa, kedy dieťa ráno odvedie do školského zariadenia, resp. v dňoch voľna do 16.00 hod. kedy dieťa odovzdá otcovi; počas letných školských prázdnin v mesiaci august a to už od 31.07. od 18.00 hod., kedy dieťa prevezme u otca do 31.08. do 18.00 hod. odkedy v starostlivosti pokračuje ten z rodičov, ktorý má zabezpečovať osobnú starostlivosť v tom kalendárnom týždni, na ktorý pripadá posledný deň prázdnin; počas vianočných prázdnin od 25.12. od 15.00 hod. v nepárnom roku do 05.01. do 18.00 hod. nasledujúceho roku. Otec mal zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 16.00 hod. predchádzajúceho t.j. párneho týždňa dokedy si dieťa prevezme v školskom zariadení resp. u matky v dňoch voľna do piatku nepárneho týždňa, kedy dieťa ráno odvedie do školského zariadenia resp. v dňoch voľna do 16.00 hod. kedy dieťa odovzdá matke; počas letných školských prázdnin v mesiaci júl a to už od 30.06. od 18.00 hod., kedy dieťa prevezme u matky do 31.07. do 18.00 hod. kedy dieťa matke odovzdá; počas vianočných prázdnin od 25.12. od 15.00 hod. v párnom roku do 05.01. do 18.00 hod. nasledujúceho roku. Každý z rodičov bol povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Každý z rodičov bol oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Náklady spojené s výživou a starostlivosťou o maloletého Olivera znášal každý z rodičov za to obdobie, v ktorom má dieťa v starostlivosti. Ostatné výdavky spojené s výživou maloletého - úhrada šekov a nepravidelných výdavkov spojených s návštevou školy, záujmových aktivít prípadne lekárskou starostlivosťou, sa rodičia dohodli hradiť z účtu, ktorý zriadili v Tatra banke, a.s. na meno maloletého, na ktorý sa každý z rodičov zaviazal mesačne poukazovať sumu 30,- eur do 15. dňa v mesiaci.
17. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 17P/205/2015-108 zo dňa 18.04. 2016 súd zamietol návrh otca na zmenu zverenia zo striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov do svojej osobnej starostlivosti s tým, že matka bude voči maloletému zaviazaná výživným v sume 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Už v rámci toho konania bolo preukázané, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého sa realizovala, maloletý ťažšie zvládal príchod nového súrodenca, keď dovtedy bol jedináčikom. Za zmienku stojí aj vyjadrenie otca v rámci daného konania, že R. už vie, ako na matku, žije u nej len tak, aby tam nejako vydržal, lebo sa teší k nemu. Ak teda maloletý „vie, ako na matku“ a má záujem opustiť jej výchovné prostredie, je opodstatnené sa domnievať, že aj svoje vyjadrenia prispôsobuje svojim cieľom, resp. zámerom otca. Otec od R. nevyžadoval ani participáciu na
domácich prácach, u otca mal jednoznačne voľnejší režim a pohodlie, viac sa mohol venovať svojim záľubám (kone, počítač). Otec svoje povinnosti delegoval na svoju partnerku, s ktorou mal R. kamarátsky vzťah. Otec určitým spôsobom ignoroval podmienky striedavej starostlivosti, keď rodičia musia spoločne rozhodovať a riešiť všetky podstatné záležitosti dieťaťa sa týkajúce bez jednostranného presadzovania svojej vôle - napr. bez vedomia matky prihlásil na osemročné gymnázium, na záujmovú športovú aktivitu jazdectvo značne vzdialenú od jeho bydliska u matky v blízkosti nehnuteľnosti otca, ktorý túto síce označoval za chatu, svojvoľne prihlásil na doučovanie z angličtiny, v súvislosti s čím poukazoval na to, že všetko, teda krúžky aj doučovanie, platí len on sám. Medzi rodičmi existoval nejednotný východný postup k maloletému, keď otec matke vyčítal zapájanie maloletého do jednoduchých prác v domácnosti (v tom čase mal maloletý dvanásť rokov). Otec svojím konaním zámerne vytesňoval matku z jej rodičovských kompetencii, napriek striedavej osobnej starostlivosti zaujímal cielene pozíciu preferenčného rodiča, ktorý rozhoduje o všetkom, čo sa dieťaťa týka a matke dokonca vyčítal, že jeho svojvoľné rozhodnutia neakceptuje a neprispôsobuje sa im, k čomu zjavne používa aj istú manipuláciu s maloletým namiesto toho, aby mu vysvetlil, aká je potrebná v jeho živote prítomnosť matky, aký je pre neho dôležitý súrodenecký vzťah a aby mu objasnil aj to, že obidvaja rodičia, nie teda len on sám, sú pre jeho život dôležitý. Rodičia už v danom čase spolu nekomunikovali.
18. Uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 22P/81/2021-92 zo dňa 23.02.2022 súd konanie o návrhu matky zo dňa 06.12.2021, ktorým domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R. X., narodenému XX.XX.XXXX z dôvodu späťvzatia konania zastavil.
19. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 37P/158/2021-36 súd schválil rodičovskú, podľa ktorej sa maloletý U. X., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti jeho matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otca sa zaviazal prispievať na výživu maloletého U. sumou 80.- eur mesačne, počnúc dňom tohto rozhodnutia a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Rodičia sa dohodli na styku otca s maloletým tak, že sa neupravuje. Ďalej súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa mal. X.Í. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. J. X., nar. XX.XX.XXXX zverili do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, matku zaviazal prispievať na výživu mal. X. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 40.- eur mesačne a na výživu mal. J. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 40.- eur mesačne, u oboch počnúc dňom tohto rozhodnutia, ktoré sumy sa matka zaviazal zasielať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Rodičia sa dohodli na styku matky s obomi maloletými deťmi tak, že sa neupravuje.
20. Od rozvodu manželstva rodičov navrhovateľa matka nové manželstvo neuzavrela, žila ale v partnerskom vzťahu, z ktorého sa narodila dňa XX.XX.XXXX S. Q., ku ktorej má vyživovaciu povinnosť. Spoločne s partnerom býva v rodinnom dome v Č.. Matka deklarovala, že v priebehu konania došlo k partnerskej kríze a ukončeniu spolužitia. Vyživovacia povinnosť k maloletej S. zo strany jej otca určená nebola.
21. Nové manželstvo neuzavrel ani otec, ktorý taktiež žije v partnerskom vzťahu, keď však deklaroval, že s partnerkou nezdieľajú spoločnú domácnosť, čo sa prejavilo aj do odlišného zverenia maloletých detí. Vzťah však súd považoval za funkčný vzhľadom na otcom avizované narodenie ďalšieho spoločného dieťaťa po vyhlásení rozsudku v predmetnej veci. Okruh jeho vyživovacích povinností sa rozšíril - aktuálne má tri maloleté deti a očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa. V Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava je evidovaný u zamestnávateľa Š. Z. Q., W..Y..R.., W. XX, Š.. Je tiež poberateľom výsluhového dôchodku vyplácaného B. Ú. W. G.. Otec vlastní okrem chaty v W. v záhradkárskej oblasti aj garsónku v V., ktorú podľa svojich slov nemôže prenajímať, keďže jeho rodina ju využíva, chodia si tam po vodu, perú, majú tam zložené sezónne veci, počas návštev na Slovensku v nej prebýva jeho matka a pod. 22. Z daňového priznania matky za r. 2022 vyplynulo, že matka za uvedené obdobie vykázala celkové príjmy vo výške 25.620 eur a výdavky vo výške 17.259,75 eur, t.zn. základ dane 8.360 eur. Nakoľko vychádzajúc z uvedeného potvrdenia by príjem matky predstavoval priemerne mesačne brutto sumu 2.135 eur, súd vychádzal z matkou tvrdenej a navrhovateľom nepopretej skutočnosti, že jej advokátska kancelária, pre ktorú pracuje, vypláca netto čiastky od 1.400 do 1900 eur, čo je v priemere suma 1.650 eur netto mesačne, čo zhruba zodpovedá prepočtu z hrubej mzdy na čistú podľa www.platy.sk. 23. Otec navrhovateľa je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných v katastrálnom území W. ako záhrada a zastavané plochy a nádvoria, pričom pozemok je umiestnený mimo zastavané územie obce. Okrem toho je vlastníkom bytu č. XXX na XX. V. bytového domu na O. T. Č.. XX-XX B. O..
24. Otec navrhovateľa je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol od 01.07.2023 zvýšený na sumu 442,38 eur. Do júla r. 2023 poberal rodičovských príspevok vo výške 412,60 eur, ktorý mu bol od augusta 2023 zvýšený na sumu 473,30 eur. 25. Matka navrhovateľa ako osoba povinná z výživného výpismi z jej bežného účtu preukázala, že navrhovateľovi zasielala 12.08.2022 do 16.10.2023 platby v nepravidelnej výške označené najčastejšie „od mami“ v celkovej sume 1.526 eur (č.l. 74 a 75 spisu); od 02.09.2022 do 23.10.2023 mu uhradila obedy v celkovej výške 527,95 eur (č.l. 76 spisu); od 23.08.2022 do 23.10.2023 mu uhradila za služby telefonického operátora celkovo sumu 943,80 eur (č.l. 78 spisu). Za nasledujúce mesiace november 2023 až január 2024 matka navrhovateľovi uhradila titulom vreckového ďalšiu sumu spolu vo výške 300 eur (po 100 eur mesačne), titulom obedov v škole ďalšiu sumu v celkovej výške 163 eur a za mobilný telefón ďalšiu sumu v celkovej výške 174,60 eur. Ďalšie preukázané výdavky zo strany povinnej matky za rozhodné obdobie (od podania návrhu do rozhodnutia súdu) súvisiace s výživou navrhovateľa predstavujú nasledovné čiastky: 174,30 eur hodinky zakúpené 1.12.2022, 49,99 eur za oblečenie zakúpené 05.12.2022, 109,80 eur oblečenie zakúpené 14.08.2023, 12 eur diaľničná známka zakúpená dňa 30.08.2023, 65,98 eur pohonné hmoty, 86,22 eur za poistenie motorového vozidla dňa 06.09.2023, poplatky súvisiace s prevodom motorového vozidla vo výške 90 eur uhradené 06.09.2023, 913 eur za opravu auta, ktorý výdavok matky navrhovateľ potvrdil a 1.000 eur za vodičský preukaz, keď nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že by šlo o dar zo strany partnera matky. V mesiaci február 2024 matka ako osoba povinná z výživného navrhovateľovi uhradila na výživu navrhovateľa sumu 150 eur a faktúru za mobilný telefón vo výške 58,70 eur a v mesiaci marec 2024 na výživu sumu 200 eur a za mobilný telefón sumu 62,07 eur. Hoci matka preukázala aj výdavky vo výške 575,05 eur na zakúpenie mobilného telefónu iPhone, nakoľko nebolo medzi účastníkmi sporné, že šlo o darček k narodeninám, túto sumu súd nezohľadňoval a výdavok matka za rozhodné obdobie na výživu navrhovateľa. 26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že od podania návrhu do rozhodnutia súdu matka ako osoba povinná z výživného uhradila na výživu navrhovateľa celkovú čiastku vo výške 6.607,41 eur. Matka však nepoprela, že za uvedené obdobie poberala na navrhovateľa rodinné prídavky, ktoré boli do decembra 2022 vo výške 30 eur mesačne a od januára 2023 vo výške 60 eur mesačne, t.j. z vyššie vyčíslenej uhradenej sumy bola z rodinných prídavkov refundovaná suma 1.050 eur (5 x 30 eur za mesiace august až december 2022 a 15 x 60 eur za obdobie od januára 2023 do marca 2023). Celkovo tak súd vychádzal z toho, že z vlastných príjmov matka na výživu navrhovateľa uhradila za rozhodné obdobie sumu 5.557,41 eur. 27. Súd na strane navrhovateľa vychádzajúc z ich vyčíslenia navrhovateľom na č.l. 126 spisu zohľadňoval na strane navrhovateľa nasledovné odôvodnené mesačné výdavky: 110 eur na bývanie (alikvótna čiastka 1 vzhľadom na počet osôb v spoločnej domácnosti z hypotekárneho úveru na užívaný byt v V., za teplú a studenú vodu a kúrenie, daň, elektrinu zariadenie, opravy a spotrebiče), 200 eur strava, 30 eur drogéria, 30 eur cestovné, vrátane prepravy autom na autobusovú zastávku, 20 eur školské pomôcky, 25 eur oblečenie 10 eur lieky, vitamíny, 20 eur kaderník, 40 eur mobilný telefón. Celková suma na bežnú výživu navrhovateľa tak predstavuje čiastku cca 600 eur mesačne, do ktorej je okrem uvedených položiek zahrnuté aj vreckové určené na kultúrne a spoločenské vyžitie a iné náhodne vzniknuté výdavky. 28. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 29. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
30. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
33. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 34. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, veta práv a druhá, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
35. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
36. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
37. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
38. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
39. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného z výživného je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
40. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
41. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.
42. Nárok na vyživovaciu povinnosť zo strany rodičov prináleží plnoletému dieťaťu do času nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť, aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že sa tak stane ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, vychádzajúc z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania alebo uzavretím pracovného pomeru, čím získa schopnosť živiť sa samo a stratí zákonný nárok na výživné zo strany rodičov.
43. Vychádzajúc z citovaných ustanovení rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, nadania, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie, prípadne od vlastných zárobkových pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov. 44. Ak teda dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť rodiča po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje, a to až do jeho dokončenia. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
45. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa na určenie výživného je dôvodný, pretože navrhovateľ sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, a teda vyživovacia povinnosť jeho rodičov voči nemu i po dosiahnutí jej plnoletosti trvá. Nakoľko navrhovateľ žije po celú rozhodnú dobu od podania návrhu v spoločnej domácnosti s otca, súd vychádzal z ním tvrdenej a matkou nepopretej skutočnosti, že si otec navrhovateľa svoju časť vyživovacej povinnosti voči nemu riadne plní. Sporný zostal rozsah vyživovacej povinnosti matky, ktorá sa doposiaľ na výžive syna v priebehu konania podieľala predovšetkým úhradou niektorých nákladov na jeho výživu (obedy v škole, telefón, časť výdavkov za oblečenie a techniku, financovanie vodičského preukazu a výdavkov súvisiacich so zabezpečením kúpy motorového vozidla z úspor samotného navrhovateľa a vreckové), pričom však zostalo sporné, či matkou poukazované platby zodpovedali jej schopnostiam a možnostiam, samozrejme za zohľadnenia vyživovacej povinnosti druhého rodiča, a potrebám navrhovateľa ako oprávnenej osoby. 46. Súd pri určovaní výšky výživného zo strany odporkyne ako osoby povinnej z výživného vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených základných potrieb navrhovateľa, ktorých odôvodnenú výšku, z ktorej vychádzal určil v bode 27 tohto rozsudku, pričom aj s poukazom na zákonnú zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, túto stanovil v súhrne na sumu cca 600 eur mesačne. Po zohľadnení preukázaných základných výdavkov spojených s jeho výživou (nákladov na bývanie, stravu, cestovné a ďalšie náklady zodpovedajúce sociálnemu statusu stredoškolského študenta, vrátane výdavkov na školu) a ďalej primeraných odôvodnených výdavkov na ošatenie, hygienu a strihanie, kultúrne vyžitie, šport, zdravotnú starostlivosť a telefón), s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti matky, ktorá má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a vyživovacej povinnosti otca, súd dospel k záveru, že primerané výživné zo strany matky zodpovedá sume 300 eur mesačne, ktorá súčasne korešponduje aj s Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, zverejnenou na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vychádzajúc z príjmu matky, ktorý priznala vo výške cca 1.650 eur netto mesačne, ktorú výšku navrhovateľ nerozporoval, za zohľadnenia ďalšej vyživovacej povinnosti matky k mladšej maloletej dcére, je opodstatnené určiť výživné do výške 20 % z príjmu, čo v danom prípade predstavuje čiastku cca 330 eur, keď však súd zohľadňoval možnosť istého nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľa v budúcnosti po nástupe na vysokú školu ako aj spotrebný charakter výživného. Za zohľadnenia vyživovacej povinnosti otca a nároku navrhovateľa na rodinné prídavky mal súd za to, že určená čiastka 300 eur zodpovedá podielu matky na výžive jej plnoletého syna, keď na strane otca, ktorý má ďalšie tri vyživovacie povinnosti a v čase vyhlásenia rozsudku očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, na tieto súd nemohol plne prihliadať, keď v rámci vlastnej rodičovskej zodpovednosti musí otec zvážiť, či je schopný uživiť ďalšie dieťa tak, aby to nešlo na úkor jeho vyživovacej povinnosti k skôr narodeným deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. Otec má navyše možnosť znížiť si svoje mesačné náklady spojené s bývaním tým, že by začal viesť domácnosť so svojou evidentne stabilnou partnerkou a matkou jeho ostatných detí, eventuálne pri inom rozdelení starostlivosti o spoločné deti opätovne začať dosahovať popri výsluhovom dôchodku aj riadne príjem zo závislej činnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečenie výživy detí, ktoré sú na neho odkázané výživou a to i na vlastný úkor, pričom vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia, ktorí sú naplno povinní využívať svoj pracovný potenciál, aby boli schopní uhrádzať odôvodnené potreby svojich detí. 47. Súd s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine nemohol prihliadať na predchádzajúce platby matky ako osoby povinnej z výživného a ani na jednorazovo v minulosti vzniknuté potreby navrhovateľa ako osoby oprávnenej z výživného. Rovnako súd nezohľadňoval príležitostné príjmy navrhovateľa z brigádnickej činnosti, z ktorých si financuje svoje výdavky nad rozsah uspokojovania bežných životných potrieb (napr. zakúpenie vozidla), pričom vzhľadom na sústavnú prípravu na budúce povolanie nie je povinný pracovať. 48. Súd teda s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku nároku nad priznané výživné súd návrh ako nedôvodný zamietol. 49. Keďže súd vychádzal zo skutočnosti preukázanej v konaní, že matka ako osoba povinná z výživného od podania návrhu na úhradu potrieb navrhovateľa po odrátaní rodinných prídavkov poskytla z vlastných príjmov spolu sumu 5.557,41 eur (viď vyčíslenie v bodoch 25 a 26 tohto rozsudku) vznikol jej od 08.08.2012 do 27.03.2023, kedy bolo zročné výživné za celý mesiac marec 2023, dlh na výživnom spolu v sume 374,84 eur (alikvótna čiastka za 24 dní mesiaca august 2022 vo výške 232,25 eur + 300 eur mesačne x 19 mesiacov = 5.932,25 eur - uhradených 5.557,41 eur). Dlh na zročnom výživnom je matka ako osoba povinná z výživného navrhovateľovi povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko im žiadne trovy nevznikli. 51. Konanie o určenie výživného medzi rodičmi a deťmi je od platenia súdnych poplatkov oslobodené. 52. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 53. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ, ktorý má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov, je sám oprávnenou osobou na poberanie prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nárok si však musí uplatniť sám na príslušnom úrade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).