Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11CoCsp-16-2020.pdf
PDF · 99.74 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, IČO: 37 927 795, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: L. V., O.. XX.XX.XXXX, V. M. XXX, XXX XX M., o zaplatenie 1.376,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 1Csp/102/2019-103 z 28. mája 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie nad sumu 1.336,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28. apríla 2017 do zaplatenia, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 991,84 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.051,84 eur od 28. apríla 2017 do 21. januára 2020, zo sumy 1.031,84 eur od 22. januára 2020 do 17. februára 2020, zo sumy 1.011,84 eur od 18. februára 2020 do 18. mája 2020 a zo sumy 991,84 eur od 19. mája 2020 do zaplatenia, v splátkach vo výške 20,- eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas, čím nastane splatnosť celého plnenia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,84 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. 2.1 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, že právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť N. I. B., R.. F.., uzatvoril so žalovaným 9. marca 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 1.358,- eur, s úrokovou sadzbou vo výške 25,57 % ročne, RPMN vo výške 25,57 %, priemernou hodnotou RPMN 32,03 % a najvyššou prípustnou výškou odplaty 25,58 %. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi celkovú čiastku úveru vo výške 2.296,20 eur, pozostávajúcu z poskytnutého úveru a celkových nákladov vo výške 938,20 eur, pri akontácii 0,- eur, pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 38,27 eur, počet splátok 60, splatnosť splátok vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20. apríla 2016 a termín konečnej splatnosti 20. marec 2021. Žalovaný pôžičku nesplácal riadne a včas, preto ho žalobca 26. februára 2017 predžalobnou upomienkou vyzval zaplatiť dlh vo výške 114,81 eur v lehote do 5. apríla 2017, pričom ho upozornil, že inak dlh zosplatní. Žalobca oznámil
žalovanému listom z 22. apríla 2017 vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru ku 19. aprílu 2017 a vyzval ho na úhradu dlhu v sume 1.376,56 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi 306,16 eur (s akontáciou 0 eur). Žalovaný nepracuje, jeho manželka je na materskej dovolenke, majú osem detí, z toho jedno dospelé. Príjem ich rodiny predstavujú materská a rodinné prídavky, v dôsledku čoho je ochotný splácať svoj dlh v mesačných splátkach po 20,- eur. Žalobca podaním z 12. mája 2020 oznámil súdu, že po podaní žaloby žalovaný uhradil 40,- eur, v dôsledku čoho berie v tejto časti žalobu späť a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.336,38 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28. apríla 2017 do zaplatenia a k náhrade trov konania. 2.2 Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 1.358,- eur. Žalovaný uhradil žalobcovi do podania žaloby 306,16 eur a po podaní žaloby 60,- eur (splátkami po 20,- eur uhradenými 21. januára 2020, 17. februára 2020 a 18. mája 2020). Žalobca z dôvodu neplnenia dlhu žalovaným tento dlh zosplatnil k 19. aprílu 2017 a výzvou z 22. apríla 2017 vyzval žalobcu na zaplatenie 1.376,56 eur. 2.3 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že niektoré časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli medzi stranami sporu individuálne dojednané, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje dobu jej trvania a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená výška RPMN (správna výška RPMN je podľa súdu prvej inštancie 24,73 %), v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 991,84 eur, v splátkach po 20,- eur mesačne, pričom neplnenie týchto splátok bude mať za následok stratu výhody splátok. Súčasne súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v ním uplatnenej výške odo dňa navrhovaného v žalobe, zastavil konanie v časti, v ktorej žalovaný splnil dlh po podaní žaloby a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2.4 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 1 ods. 1, 2, 8, § 2 písm. a), b), d), g), h), i), j), k), l), § 9 ods. 1, 2, 6, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 9, 12, § 54 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 499, § 502 ods. 1 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Úrok z omeškania priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 563, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. 2.5 Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a s ohľadom na prevažujúci úspech žalobcu v konaní, priznal mu nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 52,84 % (76,42 % - 23,58 %).
3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie žalobca videl v závere súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa úver poskytnutý žalovanému považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdil, že takýto záver je v rozpore s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom a v rozpore s právnym názorom Súdneho dvora Európskej únie vyjadreným v rozsudku C-42/15, B. N. F., R.. F.., N. M. V. z 9. novembra 2016, ktorým sú slovenské súdy viazané. V súvislosti s tým mal za to, že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok, a to v čl. 12 bod 12.1 a 12.2 zmluvných podmienok a termínu konečnej splatnosti v čl. 7 bod 7.1 zmluvných podmienok, na základe čoho mal žalovaný možnosť s istotou identifikovať s prihliadnutím na dátum uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere 9. marec 2016, termín splatnosti prvej splátky 20. apríl 2016 a termín splatnosti poslednej splátky 20. marec 2021. Čo sa týka namietaného porušenia práva na spravodlivý
proces žalobca poukázal na skutočnosť, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť, na základe čoho a akými myšlienkovými postupmi sa súd prvej inštancie riadil, keď označil výpočet RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere za chybný. Popritom konštatoval, že RPMN je v zmluve o spotrebiteľskom úvere vypočítaná na základe vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali len zmluvne dojednaný úrok. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi 324,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 324,54 eur od 28. apríla 2017 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná mu náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v súdom určenej lehote nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
8. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne uzatvára:
9. Žalobca v odvolaní tvrdil, že z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok, a to v čl. 12 bod 12.1 a 12.2 zmluvných podmienok a termínu konečnej splatnosti v čl. 7 bod 7.1 zmluvných podmienok, na základe čoho mal žalovaný možnosť s istotou identifikovať s prihliadnutím na dátum uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere 9. marec 2016, termín splatnosti prvej splátky 20. apríl 2016 a termín splatnosti poslednej splátky 20. marec 2021.
10. Súd prvej inštancie naopak dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termíny splatnosti úverových splátok, a to aj napriek tomu, že toto ustanovenie zákona odporuje zneniu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere.
11. V súvislosti s uvedenou otázkou odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018, v ktorom dovolací súd zodpovedal na otázku
týkajúcu sa eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Dovolací súd v tomto rozhodnutí poukázal aj na to, že: 11.1. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. 11.2. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Článok 10 ods. 3 smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i) smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. 11.3. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich záveroch vychádza i zo záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 B. N. F., R.. F.., N. M. V.. 11.3.1. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 rozsudku). 11.3.2. Článok 10 ods. 2 písm. h) stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 rozsudku). 11.3.3. Z článku 10 ods. 2 písm. i) smernice a článku 10 ods. 3 smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 rozsudku); pričom smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. 11.3.4. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 rozsudku). 11.3.5. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59 rozsudku). 11.4. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch sa konštatuje, že predkladaným zákonom je smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. 11.5. Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. 11.6. Z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj
účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) smernice.
12. Uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu, ktoré si odvolací súd osvojil o to viac, že korešpondujú i s názormi niektorých senátov i tunajšieho odvolacieho súdu ešte z času pred rozhodnutím dovolacieho súdu (či niektorých senátov iných odvolacích súdov), potvrdzujú opodstatnenosť odvolacej námietky, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nebolo možné konštatovať, že z uvedeného dôvodu je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.
13. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že žalovaný mal možnosť s istotou identifikovať termín splatnosti poslednej splátky 20. marec 2021, odvolací súd sa s touto jeho námietkou stotožňuje, pretože v zmluve o spotrebiteľskom úvere je výslovne uvedený termín konečnej splatnosti 20. marec 2021.
14. Vo vzťahu k výpočtu RPMN uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý označil žalobca v odvolaní za chybný, odvolací súd uvádza, že túto domnienku žalobcu verifikoval výpočtom výšky RPMN pomocou informatívnej kalkulačky na výpočet RPMN uverejnenej na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky a dospel k zisteniu, že súd prvej inštancie aj napriek absencii odôvodnenia tohto svojho postupu dospel k správnemu výsledku, keďže výška RPMN v skutočnosti predstavovala 24,73 %.
15. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).