Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-156-2020.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/156/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci odsúdeného L. M., nar. XX. L. XXXX v X., trvalé bydlisko Y. č. XXX t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Želiezovce, pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 30. septembra 2020, č. k. 31Nt/21/2020-23, na neverejnom zasadnutí konanom 19. novembra 2020 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. M. zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Galanta uznesením z 30. septembra 2020, č. k. 31Nt/21/2020-23, podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného L. M. (ďalej len odsúdený) na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/53/2008, zamietol, nakoľko nezistil podmienky obnovy konania uvedené v § 394 Trestného poriadku. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že mu bol doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/53/2008, v ktorom návrhu odsúdený ako novú skutočnosť odôvodňujúcu povolenie obnovy konania uviedol, že trest v danej veci mu bol uložený s použitím asperačnej zásady, ktorá bola zrušená nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS. 106/2011, pričom príslušný štátny orgán si nesplnil v zmysle § 396 odsek 4 Trestného poriadku svoju povinnosť podať po vyhlásení nálezu návrh na povolenie obnovy konania. Okresný súd nesúhlasil s tvrdením odsúdeného. Argumentoval tým, že odsúdenému síce bol uložený trest za použitia asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení pred 21. decembrom 2012, ktorá stratila účinnosť nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS. 106/2011, avšak uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v danej veci medzičasom celý vykonal, preto strata účinnosti časti právneho predpisu nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. V tomto smere poukázal na ust. § 93 odsek 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí zahlásil voči nemu odsúdený do zápisnice sťažnosť. Prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený sťažnosť odôvodnil písomným podaním prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Lucie Gašpierikovej. V sťažnosti označil napadnutý výrok za nesprávny, lebo je síce pravdou, že trest uložený v konaní, v ktorom sa dovoláva povolenia obnovy konania už vykonal, ale vzhľadom na splnenie ostatných podmienok, pre ktoré je prípustná obnova konania, mu mal okresný súd obnovu konania povoliť. Ak by táto obnova konania bola povolená, potom bez použitia asperačnej zásady by mu mal byť uložený miernejší trest a rozdiel medzi takto uloženým miernejším trestom a trestom, ktorý mu bol pôvodne uložený, by mu potom mal byť započítaný na iné jeho odsúdenie. Takýto postup považuje za správny a nediskriminačný. Prokurátor sa k sťažnosti odsúdeného nevyjadril.
Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie 10. novembra 2020. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Pokiaľ ide o konanie predchádzajúce napadnutému výroku, krajský súd nezistil v postupe okresného súdu žiadne pochybenia. O návrhu odsúdeného bolo rozhodnuté v primeranej lehote na verejnom zasadnutí, po predchádzajúcom výsluchu odsúdeného, za prítomnosti jeho obhajkyne, pri dodržaní lehôt na prípravu verejného zasadnutia. Okresný súd taktiež postupom v súlade s Trestným poriadkom vykonal všetky potrebné dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vyhlásené rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk. Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. K obnove konania je potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 odsek 4 Trestného poriadku). Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá etapa). Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môže povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov. Zároveň platí, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Dôvodom obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Možno tak uzavrieť, že účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené. Takýto stav však v predmetnej veci nenastal.
Po preskúmaní spisového materiálu a sťažnosti odsúdeného aj krajský súd dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku neboli splnené. Správne preto postupoval okresný súd, keď návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. Ani podľa názoru krajského súdu odsúdený v návrhu neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. V napadnutom uznesení sa okresný súd dôsledne vysporiadal so skutočnosťou, ktorá podľa názoru odsúdeného mala byť dôvodom pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku presvedčivo odôvodnil. S týmto odôvodnením sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje a bez potreby jeho opakovania naň týmto odkazuje. Súčasne dodáva, že v dvojinštančnom súdnom konaní platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery okresného súdu. Podľa § 93 odsek 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd nerozhodne inak. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky odsúdeného, tieto sú len opakovaním argumentov, s ktorými sa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia riadne vyrovnal. Krajský súd je toho názoru, že cit. ust. § 93 odsek 1 zákona č. 314/2018 Z. z. okresný súd vyložil a aplikoval správne, jediným do úvahy prichádzajúcim spôsobom. Odlišné právne úvahy prezentované odsúdeným v sťažnosti na tomto nemôžu nič zmeniť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného senát krajského súdu postupom podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného na neverejnom zasadnutí zamietol ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.