Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-120-2019.pdf
PDF · 169.42 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/120/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného C. Y., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2, písm. b) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2 Pv 206/19/7702 zo dňa 20. novembra 2019, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2020 v Humennom, takto
rozhodol:
Obžalovaný C. Y., nar. XX.XX.XXXX E. E. L. P., trvale bytom C. XX, M. E. L. P.,
uznáva sa za vinného, že
od presne nezisteného obdobia, od leta 2018 až do mája 2019, v rodinnom dome v obci T. O. Č.. XX, M. D., a v rodinnom dome v obci C. Č.. XX, M. E. L. P., aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že maloletá C. N., nar. XX.XX.XXXX, ešte nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, túto proti jej vôli opakovane ohmatával na rôznych intímnych miestach, chytal a bozkával jej prsia a chytal ju za pohlavné orgány a najmenej v jednom prípade od nej žiadal, aby ho chytila za jeho pohlavný orgán, čo maloletá odmietla, pričom pri tomto jeho konaní k zraneniu maloletej C. N. nedošlo, teda
iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe,
čím spáchal
zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona, prihliadajúc podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na § 36 písm. j) Trestného zákona, podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň určuje probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, súd ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky a zároveň v zmysle § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ukladá obžalovanému povinnosť, ktorá je súčasťou probačného dohľadu spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej maloletej C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom T. O. XX, M. D., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému ochranné sexuologické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona, vykonávať ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obvineného C. Y. obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 20.08.2020, 30.09.2020 a 19.11.2020 a bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní dňa 20.08.2020 opatrovníčka maloletej poškodenej predniesla, že náhradu škody v mene maloletej poškodenej nepožaduje. K náhrade škody sa nevyjadrila ani matka maloletej, C. Y., pri výsluchoch v dňoch 13.05.2019, 14.05.2019 a 13.06.2019.
Pri zisťovaní osobných pomerov obžalovaný uviedol, že býva v obci C. XX, je to rodičovský dom. Poberá invalidný dôchodok a príspevok za opatrovanie mamy. S manželkou má syna, ktorý bude mať štyri roky.
Obžalovaný sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, vyjadril, že je nevinný. Nie je to pravda. Na otázku prokurátora, akými skutočnosťami si vysvetľuje obvinenie maloletej poškodenej pre tak závažný skutok, uviedol, že manželka pred sobášom s ním žila po rozvode dlhšie sama a spolu s ňou v spoločnej domácnosti bývali tri deti - C., J., G., štvrté dieťa už je samostatné a žije v Čechách. C. S. J. navštevovali ZŠ a G. SOŠ. Keď prišiel do ich domácnosti v obci T. O., bolo zrejmé, že deti majú tzv. voľný režim, pretože manželka ráno odchádzala do práce autobusom a vracala sa večer o šiestej, takže po svojom príchode sa snažil zaviesť v domácnosti nejaký režim. Ako príklad uviedol, že deti odišli do školy a v tom istom oblečení sa vrátili večer domov, oblečenie jednoducho odložili na posteľ a bez umytia išli spať. Upozorňoval ich, aby sa išli umyť pred spaním, lebo takto môžu dostať nejaké kožné choroby. To sa často opakovalo. Keď potreboval nejakú jednoduchú pomoc a túto od nich vyžadoval, tak si vždy našli iný program a odišli von. Myslí si, že tým, že chcel zaviesť určité pravidlá, im narušil ich doterajší spôsob života, a to mohlo byť dôvodom, prečo ho C. nemala rada. Mali konflikty len kvôli tomu, že vyžadoval poriadok a udržiavanie hygieny, iné vzájomné problémy nemali. S J. mali napr. veľmi dobrý vzťah, pretože ako chlapca ho zaujímalo to, čo robí a keď obžalovaný niečo opravoval, veľmi rád mu pomáhal a zaujímalo ho to. Určil aj pravidlá užívania počítača, aby sa na ňom striedali v určených intervaloch, pokiaľ išlo o zábavu. Pri práci s počítačom kvôli učivu im nebránil. V domácnosti začal trvalo žiť po svadbe, ktorá bola 12.05.2017. Manželka bola na materskej dovolenke, takže bola stále doma. Obžalovaný je čiastočný invalidný dôchodca, takže s ňou bol doma aj on. V priebehu dňa manželka z domu neodchádzala, nákupy zabezpečoval on. Ten istý dom obývali rodičia manželky. Svokrovci bývali na prízemí a oni na prvom podlaží. Spoločné však mali sociálne zariadenie a chodbu, stretávali sa bežne.
Na otázku prokurátora, aby vysvetlil výpoveď z prípravného konania, že ho maloletá C. privádzala do rozpakov tým, že ho chcela objať, odpovedal, že C. bola občas po návrate zo školy spontánna, chcela sa pochváliť, ako sa jej darilo. Neraz k nemu prišla s oslovením „ahoj, tatik“ a objala ho, sadla si na kolená, dala mu pusu, povedala, čo bolo v škole, rada sa pochválila, rada bola stredobodom pozornosti. Napríklad pri jednej ceste autom, kde obžalovaný šoféroval a manželka sedela pri ňom ako spolujazdec, C. zo zadného sedadla im rozprávala príhodu o tom, ako sa bozkávala s nejakým chlapcom a keď sa jej pýtali na podrobnosti, vysvitlo, že si to vymyslela. Do rozpakov ho priviedla situácia, kedy boli s manželkou spolu v kuchyni a prišla k nim C., ktorá im povedala, aby sa s manželkou začali spolu bozkávať. U C. si všimol, že často spomínala nejakého chlapca Š., s ktorým ju potom videl na lavičke, ako si hrkútajú. C. bral tak, že ho má rada ako otčima, vychádzali spolu dobre, jediné nedorozumenia mali len kvôli neporiadku.
Na otázku prokurátora, či sa niekedy dotýkal maloletej na intímnych miestach, odpovedal, že nie. K tvrdeniu poškodenej, podľa ktorého ju mal zobrať do domu, kde bývajú a púšťať jej tam pornografický kanál, pýtať sa jej, či ju to vzrušuje, sa vyjadril, že to nie je pravda. Mal balíček od spoločnosti Skylink, kde
takýto kanál bol zakódovaný, no deti mohli pri prehľadávaní kanálov s diaľkovým ovládaním na takýto kanál natrafiť. Do C. s manželkou chodili často a brávali aj deti. Chodili tam aj kvôli tečúcej vode, pretože v T. O. im vyschla studňa. Často tam aj nocovali, pretože keď prišli v piatok, deti sa vykúpali, na druhý deň nemali školu, tak tam zostali, lebo aj tam bolo treba čo to poopravovať. Na otázku prokurátora, či pri výchove detí používal niekedy fyzické tresty, uviedol, že raz dal J. s vareškou po ruke. Častokrát ho upozorňoval, aby nemal popísané ruky fixkou, že už je veľký chlapec a raz pri obede ho kvôli tomu udrel malou vareškou po dlani. Žiadny podobný prípad nebol. Pri manželkinej dcére G. (v tom čase 18-19 rokov) sa stala situácia, že mu bezdôvodne vulgárne vynadala, preto k nej pristúpil, chytil ju za odev v oblasti hrudníka. Manželka bola prítomná a tiež bola prekvapená, ona jej dala za to facku. Tým to skončilo. Na ďalšiu otázku odpovedal, že si nevie vysvetliť, prečo má z neho C. strach, nikdy jej neubližoval. V dôsledku jeho príchodu do rodiny sa materiálna a ekonomická situácia zmenila výrazne k lepšiemu, jednak bolo v domácnosti viac peňazí a jednak stav domácnosti technicky vylepšil, položili nové podlahy, vykopal studňu, zaviedol vodu, deťom kúpil nové matrace, posteľ a zariadenie.
V procesnom postavení svedkyne bola na hlavnom pojednávaní vypočutá C. Y., ktorá uviedla, že je manželkou obžalovaného. Ich vzťah definovala ako harmonický. Po roku manželského spolužitia jej zatelefonovala riaditeľka ZŠ T., ktorú navštevovala C., pani C. O., aby sa dostavila do školy, čo aj urobila a tam jej pani riaditeľka za prítomnosti triednej učiteľky pani Y. a pani Š. povedala, že C. sa vyjadrila o tom, že ju jej otčim sexuálne zneužíva. Bola z toho šokovaná, pretože vedela by pripustiť, že sa C. sťažuje na prísnosť manžela pri výchove, ale z podstaty obvinenia zo sexuálneho zneužívania zostala zarazená a prekvapená. Bola upozornená na to, že škola to musí oznámiť sociálnemu pracovníkovi, no chcela si to čo najskôr vydiskutovať s dcérou C.. Po príchode domov sa s C. nestretla, pretože neskôr sa dozvedela, že už bola vypočúvaná na polícii a aj pre ňu domov prišli policajti, aby išla vypovedať na políciu. Potom bola vypočúvaná pred vyšetrovateľom v Y., ktorý sa jej pýtal, či verí svojej dcére. Odpovedala, že áno, pričom však nemyslela na konkrétne obvinenie manžela, ale že jej verí vo všeobecnosti, i keď vie, akej je povahy a že si rada domýšľa isté príbehy, čo sa stalo viackrát, keď doma začali rozoberať nejakú tému a ona už vedela, ako bude pokračovať a vytvorila si na to svoj príbeh. Keď sa začali s manželom stretávať a začal ju navštevovať doma, tak to bola samotná C., ktorá sa pýtala, či ho môže volať otčim, pričom bolo zrejmé, že jeho samotného to prekvapilo, aby zastával takúto „rolu“ vo vzťahu k trom deťom, ktoré nie sú jeho. C. bola bezprostredná a tak ako ju tešilo, keď jej dal niekto najavo, že ju má rád, tak aj ona vedela dať najavo svoju náklonnosť inému. Preto nepovažovala za nič nezvyčajné, keď C. sedela na kolenách jej manželovi, ani keď ho objala. Manžel mal dobrý vzťah aj so staršou dcérou G., ktorá chodila na internát. Vie, že jej občas dával peniaze bez jej vedomia. Vzťahy medzi ňou a manželom sa trošku vyostrili v období, kedy jeho brat utrpel porážku. Manžel vtedy od nich vyžadoval, aby celá rodina išli na víkend do C., kde on chcel pomáhať bratovi aj čo to poopravovať v rodičovskom dome. Po čase sa to deťom - J. S. C., prestalo páčiť a najmä C. už chcela s kamarátkami tráviť víkendy. Počas jedného takéhoto víkendového pobytu, bolo to na jeseň 2018, asi v októbri, manžel išiel orezávať stromy a požiadal deti o pomoc pri zbere konárov. C. sa po čase vrátila do domu a začala sa hrať s tabletom, keď to zistil manžel od zlosti tablet rozbil a odvtedy sa ich vzťah naštrbil. Po tom, čo sa svedkyňa dozvedela o údajnom sexuálnom obťažovaní, samozrejme sa svojej dcéry pýtala na to, ako to bolo, nechcela spočiatku o tom vôbec rozprávať, až na naliehanie jej povedala, že raz, keď odišla na nákup a ona ostala doma, prišiel za ňou manžel, ktorý sa vrátil z C. a mal jej ukazovať pipíka. Povedala jej, že jej to neverí, že to nemôže byť pravda, lebo ona na nákupy nechodila už aj preto, že by musela ísť s malým synčekom, ktorý mal v tom čase rok a na dedine mala z toho zlý pocit, že je matkou vo veku 44 rokov, a preto so synčekom chodila vonku iba s manželom. Tým sa ich rozhovor ukončil. Neskôr za prítomnosti jej mamy C. povedala, že si to celé vymyslela, pretože sa chcela manžela zbaviť, aby u nich nebýval. Nakoniec spolu navštívili úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde pred zamestnancom pánom K. C. povedala, že si obvinenie vymyslela. Neskôr boli na psychiatrickom vyšetrení v T., po ktorom sa jej C. opýtala, že či vie, že manžel je zvrhlík. Zisťovala, odkiaľ to má, odpovedala jej, že k takému záveru došla psychiatrička. Aby to C. vyvrátila, tak sa jej opýtala, či sa niekedy manžel nevhodne správal k jej kamarátkam. Odpovedala, že nie. Keď išli vypovedať jej rodičia na políciu, išla tam aj s dcérou C., nakoľko chcela, aby pred políciou uviedla, že si to celé vymyslela. Vyšetrovateľ ju ale odmietol vypočuť, pretože nebola zabezpečená prítomnosť psychológa a pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Keď sa o celej situácii dozvedela manželova mama, ktorá už zomrela, táto sa pýtala C., čo sa vlastne deje a C. jej mala potvrdiť, že si to vymyslela. To jej povedala ešte za života svokra. Keď sa pýtala na túto situáciu manžela, on jednoznačne poprel, že by obvinenie malo byť pravdivé a i keď sa nechce prikláňať na jednu zo strán, uviedla, že manželovi verí aj preto, že majú spolu harmonický intímny život a aj keď manžel jej chce prejaviť svoju náklonnosť nejakým intímnejším dotykom, zvykne sa spýtať, či sa
jej môže dotýkať, ona mu len odvetí, že áno, šak je jeho manželka. Skutočnosť, že dcéra si zvykla sadnúť manželovi na kolená a objať ho, si vysvetľovala tým, že majú harmonický vzťah. Nezaregistrovala iné fyzické kontakty medzi jej manželom a dcérou C..
Prokurátor poukázal na rozpor vo výpovedi svedkyne pri jej výpovedi zo dňa 13. 05. 2019 z prípravného konania, postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 TP bola svedkyni prečítaná časť zápisnice o výsluchu, na čo svedkyňa uviedla, že manžel vedel C. tľapnúť po zadku zo srandy, nie za trest. Jej sa to nepáčilo vtedy, keď ju udrel silnejšie. Manžel, keď k nim prišiel bývať, doniesol dve varešky, na ktoré napísal mená J. S. C. a povedal, že keď deti nebudú poslúchať, tak že varešky sú pripravené. Svedkyňa pred vyšetrovateľom nepovedala, že verí svojej dcére v tom, že bola zneužívaná jej manželom. Povedala to v tom zmysle, ako to uvádzala dnes, že dcére verí vo všeobecnosti. Ak je to takto v zápisnici zapísané, tak to nezodpovedá obsahu jej výpovede a podotkla, že vyšetrovateľ jej zápisnicu po výsluchu nedal prečítať. Spomenula si na situáciu, keď raz dcéra prišla k nim do kuchyne a pritiahla ich s manželom k sebe a povedala im, aby sa bozkávali. Zarazilo ich to, no vysvetľovala si to tým, že v tom čase mali s manželom naštrbené vzťahy a dcéra chce, aby sa zblížili. Predtým ju zvykol po príchode pobozkať, no keď sa nerozprávali, tak mali aj dva dni tichú domácnosť. Bola jej prečítaná otázka vyšetrovateľa a jej odpoveď, že viac ľúbi svoju dcéru a verí, že hovorí pravdu, na čo uviedla, že to myslela vo všeobecnosti, nie však, že verí tomu, že ju jej manžel sexuálne zneužíva. S dcérou sa o obvinení nerozprávala často. Vedela, že jej to je nepríjemné, bola evidentne v strese a nechcela ju viac trápiť. Manželovi nepovedala o obvinení nič, chcel sa o tom najprv porozprávať s C.. Skutočnosť, že dcéra mala z manžela obavu, si vysvetlila tým, že po jeho nasťahovaní k nim sa pomery zmenili. Museli si všetci na seba vzájomne zvyknúť, každý mal nejaké predstavy o spolužití, napr. manžel chcel, aby pri práci v dielni s ním niekto bol a keď prišiel na poschodie, hneval sa, že deti sa hrajú na počítači. Manžel deti fyzicky netrestal, raz J. dostal vareškou po ruke, lebo ju mal popísanú fixkou. Raz staršia dcéra G. povedala manželovi vulgárne slovo a keď to ešte na jeho otázku zopakovala, tak k nej pristúpil, chytil ju za odev, ale neudrel ju, udrela ju svedkyňa a povedala, že nechce nič iné, len aby rešpektovala jej manžela. S manželom sa stretáva aj po obvinení, pravidelne ho navštevuje v obci, kde žije, tam aj prebýva, lebo si tam našla zamestnanie. V čase, keď nocuje v obci C.S., starostlivosť o maloletú C. zabezpečujú jej rodičia a staršia dcéra G.. Na otázku prokurátora sa vyjadrila, že jeho príchod pozitívne ovplyvnil podmienky rodiny, pretože pomohol zariadiť bývanie na poschodí rodinného domu, vymenili sa podlahy, nábytky, zariadenie. Po odchode jej manžel zasiela sumu 50,00 eur ako výživné, nakoľko majú spoločného syna C.. Nejako významne odchod manžela C. neovplyvnil úroveň bývania v T. O.. Na otázku obhajcu, či manžel chodil do C. s deťmi bez nej, odpovedala, že bol tam bez nej viackrát s J. a v jednom prípade bola s nimi aj C.. Samotná C. s manželom, teda bez J. a nej, v C. neboli.
Svedkyňa C.. R. Š. vypovedala, že nemá žiadny osobný vzťah s obžalovaným a nič jej nebráni objektívne vypovedať. Je učiteľka dejepisu a rusínskeho jazyka na ZŠ T., kde vykonáva aj funkciu výchovnej poradkyne. V piatok 10.05.2019 ju navštívili žiaci školy, a to C. N., J. Š. S. D.L. D. a pri tejto návšteve jej C. povedala, že jej otčim ju sexuálne zneužíva. Opýtala sa jej, čo pod tým pojmom myslí a ona vravela, že ide o dotýkanie sa jej intímnych miest. Aj D. potvrdila, že C. Y. má voči nej prejavy svedčiace o istej náchylnosti, no ona sa im vie ubrániť, spomínala, že ju tľapol po zadku. Opýtala sa, či sa s tým zdôverila mame. C. jej povedala, že nie, lebo mama by jej to aj tak neverila. Oznámila to na detskej linke dôvery, kde jej poradili, aby sa s tým zverila nejakej dospelej osobe, ktorej verí. Ešte jej povedala, že už to ďalej nevie vydržať, je z toho nešťastná, ba dokonca mala pocit, že naznačila, že si niečo spraví. Snažila sa jej pýtať tak, aby ju svojimi otázkami nenaviedla na odpoveď, no upozornila ju, že ide o veľmi vážnu záležitosť. Ona jej odvetila, že preto to aj nepovedala mame a mala obavu zo svojho otčima, aby nedošlo k fyzickým trestom, pretože mal pripravené varešky, kde boli napísané mená J. S. C.. C. jej ešte povedala, že otčim jej povedal, že ak bude „dobrá“, tak sa bude mať pri ňom dobre. Vravela, že otčim ju chytal za jej prsia. Keď sa opýtala, či aj niečo viac, povedala, že áno, ale že k sexuálnemu styku nedošlo. Upozornila C. na závažnosť situácie, ako aj na povinnosť oznámiť to ďalej. Vysvetlila jej, čo všetko sa začne diať na základe tohto jej vyjadrenia. Aj po tomto jej C. povedala, že chce, aby sa to prešetrilo. Svedkyňa túto záležitosť oznámila pani riaditeľke, ktorá sa následne rozprávala s C. aj za jej prítomnosti, kde C. opäť potvrdila tie skutočnosti, preto sa riaditeľka rozhodla v pondelok predvolať do školy matku maloletej C.. Matka C. v pondelok prišla do školy, pán Y. ju čakal pred školou a spolu s riaditeľkou jej oznámili, čo im C. v piatok povedala. Pani Y. zostala veľmi zaskočená, rozplakala sa a bola smutná z toho, že C. tieto skutočnosti neoznámila aj jej. Následne túto záležitosť oznámili úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
K výpovedi svedka sa vyjadril obžalovaný tak, že je verejným tajomstvom, že D. D. si v škole v T. podrezala žili, iba sa to ututlalo.
Svedkyňa S. Ž. uviedla, že s bratom má štandardný súrodenecký vzťah. Veľmi sa tešila, keď si po prvýkrát našiel vážnu známosť, predstavil ju a ešte viac sa tešili, keď sa dozvedeli, že spolu čakajú bábätko, brat sa vtedy k nej nasťahoval, pomáhal jej s prestavbou domu, no zrazu sa všetko naštrbilo, keď sa dozvedeli, že syn nie je jeho, pretože pani N. udržiavala intímny vzťah aj s iným mužom. Preto sa brat vrátil domov do C.. Po nejakej dobe si dali spraviť DNA test, potvrdilo sa jeho otcovstvo, tak sa k nej vrátil. Keď mal ich malý syn asi šesť mesiacov, brat s ňou išiel na ples, ju zavolali strážiť malého, pričom s ňou doma bola aj C.. Svedkyňa mala s C. dobrý vzťah. Zrazu si C. k nej prisadla a povedala, že už sa s mamkou aj s najstaršou sestrou D. dohodli, resp. že matka o tom vie, že nazbierajú také dôkazy, že jej brata z domu vyvedú policajti v putách. Malo to byť ich tajomstvo. Svedkyňa tomu nepripisovala žiadnu vážnosť, preto o tom nikomu nepovedala. Pri príležitosti druhých narodením malého C. aj jej mama mala v tom čase narodeniny, tak pripravila oslavu, upiekla tortu a k nej do obce C. pozvala aj brata s rodinou. Prišiel s manželkou aj s C., J. a s malým C.. Vtedy sa opýtala C., že ako vychádza s jej bratom a ona povedala tak, aby to počula iba ona, že vie ako na chlapov, že má na to taktiku. Svedkyňa ostala prekvapená, keď zrazu prišla C. vyparádená a sadla si jej bratovi na kolená, objala ho a povedala mu: „Ahoj, tatik.“ Dva týždne na to ho udala, že ju sexuálne zneužíval. Svedkyňa si myslí, že keď prišiel brat k tejto rodine, tak tieto deti neboli vychované a bratovi hovorila, že naraz sa to nedá dosiahnuť, ale že postupne sa to napraví.
Svedkyňa G. N. sa pri svojom výsluchu vyjadrila, že jej vzťah s obžalovaným je korektný, nestretávajú sa každý deň. Za celý čas, čo s nimi C. býval, nikdy si nevšimla, že by sa mal nevhodne správať k jej sestre C. a nikdy sa nesprával nevhodne ani k nej. Jej sestre sa nepáčilo to, že konečne je u nich niekto „hlava rodiny“ a chce zaviesť pravidlá. I keď zo začiatku spolužitia mala svedkyňa s C. nejaké konflikty, posledné dva roky boli úplne bezproblémové. Uvedomuje si, že je preňho vlastne cudzí človek, pretože on si zobral ženu so štyrmi deťmi, mal s ňou piate a aj keď nemusel, pomáhal aj jej v rámci svojich možností finančne pri pobyte na internáte, prispel na cestu aj na stravu. Akonáhle sa o tom svedkyňa dozvedela, čo sa malo stať a z čoho obvinila jej sestra C., ihneď si sama pre seba povedala, že to nie je pravda a sestra si to vymyslela. K tejto úvahe dospela na základe toho, že C. si rada vymýšľala veci, ktoré sa nikdy nestali. Medzi ňou a sestrou je sedemročný vekový rozdiel. Pokúšala sa s ňou o tom rozprávať, no ona sa celý tento rok, čo to prebieha, vyhýba odpovedi na túto tému. Úplne na začiatku jej povedala, že C. jej mal ukazovať pohlavný úd, mal ju chytať na jej intímnych miestach. Najprv tvrdila, že je to pravda, potom, že nie a potom sa o tom odmietla baviť. Sestra jej to o obchytkávaní povedala tak, ako to uviedla a až po tom, ako to oznámila v škole. Svedkyňu to prekvapilo, lebo predtým sa jej zdalo, že je všetko v poriadku a netušila, že sa také niečo môže diať. Samozrejme s mamou rozoberali, či to mohol spraviť alebo nie. Rozprávali sa o tom, keď to celé vypuklo, neskôr už nie. Mama na celú záležitosť reagovala tak, že bola veľmi prekvapená, šokovaná, preplakala mnoho nocí, mala ťažký život s jej biologickým otcom a zrazu prišiel ďalší úder. Na otázku prokurátora, čo bolo dôvodom konfliktov medzi ňou a obžalovaným, svedkyňa si spomenula, že C. vulgárne vynadala, na čo on reagoval tak, že ju chytil, avšak už si nespomenula na konkrétny dôvod, pre ktorý mu vynadala, najskôr išlo o jej reakciu na konflikt medzi ním a mamou. Bola to jej nevhodná reakcia. Zo spoločnej domácnosti z T. O. odišla v októbri 2018. Keď ešte bývala na internáte, pri pobyte doma v T. O. spala v detskej izbe s C. S. J., po skončení školy od mája 2018 po práci prespávala v obývacej izbe na prízemí.
Súd podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedka maloletého J. Š. z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že so spolužiačkou D. D. a s kamarátkou K. E. išiel po škole k C. N. k nej domov v obci T. O.. Keď k nej domov prišli, počúvali hudbu a z ničoho nič si C. ľahla na zem a rozplakala sa. Povedala, že ju obťažoval jej otčim. Viac to nevysvetľovala. Dlho plakala, potom zavolala na linku dôvery, kde sa rozprávala s nejakým pánom. Svedok počul len to, čo rozprávala C.. To, čo jej hovoril ten pán, im povedala, keď hovor ukončila. Ten pán jej vravel, aby to povedala mame. Keď mu povedala, že sa s tým mame bojí zdôveriť, tak jej povedal, aby sa zdôverila nejakej blízkej dospelej osobe. Potom sa C. zdôverila v škole vychovávateľke. Zdôverila sa jej hneď na druhý deň v škole. So D. ju odprevadili k vychovávateľke a ona s ňou ostala. Oni odišli preč. Na otázky vyšetrovateľa policajného zboru a obhajcu svedok odpovedal, že keď C. dotelefonovala, tak ju ukľudnili, aby neplakala. S C. sa o tom bavili iba vtedy raz a svedok o tom povedal len mame. Učiteľky v škole im povedali, aby o tom nikomu nehovorili, ani C. nechcela, aby o tom niekomu rozprávali. C. je kamarátka, spolužiačka ako ostatné, veľmi k nej nechodí. Vedel o tom, že C. žije s otčimom, C. o
ňom však nerozprávala. C. sa mu nezdôverovala o vzťahoch v rodine, nesťažovala sa na niektorého člena rodiny. Nevedel, odkiaľ mala číslo na linku dôvery, nemala pri sebe počítač, ani nič podobné. Trvalo jej to asi minútku - dve, kým vytočila číslo. Na druhej strane počul hlas, ale nepočul celý rozhovor, netelefonovala na hlasitý odposluch.
Na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2020 súd podľa § 268 ods. 2 TP vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX C.. T. S..
Zo záverov znaleckého posudku a výsluchu znalkyne pred súdom plynie, že u poškodenej C. N. nebolo zistené, aby v minulosti trpela alebo v súčasnosti trpí duševnou chorobou v zmysle psychózy. U maloletej je zjavná súvislosť medzi sexuálnym zneužívaním a rozvojom závažnej psychickej poruchy posttraumatickej stresovej poruchy. Priebeh nedobrovoľného, dlhodobého intrafamiliárneho sexuálneho zneužívania maloletej predstavuje dynamický proces, ktorému sa maloletá snaží prispôsobiť. Jedná sa o syndróm prispôsobenia sa sexuálnemu zneužívaniu, pre ktorý sú charakteristické jednotlivé fázy, ktoré chronologicky na seba nadväzujú a sú spojené s prejavmi kontraintuitívnych reakcií. U maloletej poškodenej v rámci syndrómu prispôsobenia sexuálnemu zneužívaniu bolo identifikované kontraintuitívne správanie ako pasivita obete, oneskorené oznámenie a odhalenie páchateľa, odvolanie prvotnej výpovede. U poškodenej nebola zistená duševná porucha, ktorá by jej znemožňovala správne vnímať prežité udalosti a následne o nich vypovedať. Na základe svojich mentálnych schopností je schopná správne vnímať, interpretovať a vyhodnocovať svoje duševné stavy, svoju situáciu a svoje správanie. Maloletá poškodená je schopná správne vnímať, interpretovať a vyhodnocovať duševné stavy páchateľa, blízkych osôb v období, keď vystupuje ako pasívna obeť a neskoršie v období, keď sa deklaruje ako obeť sexuálneho zneužívania, je schopná vyhodnocovať duševné stavy blízkych osôb, ich situáciu a motívy správania rodinných príslušníkov. Maloletá poškodená sa slobodne rozhodla opätovne potvrdiť svoju prvotnú výpoveď o sexuálnom zneužívaní nevlastným otcom. Bola schopná pred znalkyňou vyjadriť svoje najvnútornejšie myšlienky, pocity, emocionálne stavy, ktoré vedela presne identifikovať, logicky interpretovať a uvedomovať si možné následky pre seba, pre páchateľa, pre rodinných príslušníkov. V súčasnosti sa nachádza vo fáze povrchnej (predbežnej) adaptácie na primárnu a sekundárnu viktimizáciu. Naďalej prežíva intrapsychický konflikt, prežíva pocit zrady zo strany najbližších príbuzných, cíti sa bezmocná, osamotená. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa doplnila, že do skončenia trestného stíhania je maloletá vystavená tak primárnej, ako aj sekundárnej viktimizácii. Sekundárna viktimizácia závisí od reakcií jej najbližšieho okolia a podľa zistení práve jej najbližší ľudia ju nepodporili. V dôsledku týchto viktimizácií sa neskôr môžu u maloletej dostaviť aj chronické následky, ktoré môžu vyústiť do vážnych adaptačných porúch, napr. tým, že bude trpieť až depresívnymi poruchami. C. v budúcnosti bude potrebovať dlhodobú a pravidelnú odbornú intervenciu zo strany odborníkov na duševné zdravie, aby sa predišlo týmto možným chronickým následkom. Intrapsychický konflikt u maloletej sa prejavuje aj tým, že sa jej nedostalo žiadnej podpory zo strany matky, práve naopak, pri vyšetrení bol zistený skôr taký vplyv matky, ktorý u maloletej vzbudzoval istý pocit viny. Vplyv matky má za následok destabilizáciu psychického stavu maloletej poškodenej.
Podľa § 135 ods. 2 TP súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí maloletých svedkov D.L. D., J. G. S. K. E..
Samosudca odôvodnil tento procesný postup tým, že zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 TZ je trestným činom proti ľudskej dôstojnosti a i keď maloletí svedkovia nie sú obeťami trestného činu, zaradenie tohto trestného činu medzi trestné činy proti ľudskosti, je samo o sebe dôvodom, pre ktorý súd môže rozhodnúť, že sa vykoná dôkaz prečítaním zápisnice týchto svedkov i bez podmienok uvedených v § 263 TP. Navyše výsluchy týchto maloletých boli kontradiktórne realizované za prítomnosti obhajcu. Samozrejme za predpokladu, že nejde o dôkaz, ktorý výlučne alebo v rozhodujúcej miere usvedčuje páchateľa zo spáchania trestného činu.
Z výpovede svedkyne maloletej D. D. z prípravného konania je zrejmé, že boli na návšteve u C.. Ešte predtým sa dohodovali, čo budú robiť a C. navrhla, aby išli k nej domov, lebo jej mama a otčim neboli doma. Počas toho, ako tam sedli, bola C. na pennyboarde na zemi a zrazu sa rozplakala. Pýtali sa jej, čo sa deje, prečo plače, najprv nechcela nič povedať. Svedkyňa hrala hru na mobile a ju veľmi nepočúvala. Len J. jej povedal, že má zavolať na linku detskej pomoci, že možno jej tam poradia. Ona hovorila pánovi, čo sa jej stalo a ten jej povedal, že sa má zdôveriť mame a keď mu C. povedala, že sa mame nemôže zdôveriť, tak jej povedal, aby sa zdôverila niekomu blízkemu. Sedela blízko pri nej pri gauči a myslí, že
mala zapnutý hlasitý odposluch. Do telefónu povedala, že ju obťažoval jej nevlastný otec, viac k tomu nehovorila. Po dotelefonovaní jej dala telefón, svedkyňa ho vrátila kamarátke K. E.. C. sa ich pýtala, či s ňou pôjdu za vychovávateľkou na druhý deň. Na ďalšie otázky odpovedala, že sa bavili o tom, čo sa C. stalo, vtedy na návšteve a ešte aj pred návštevou, keď jej a kamarátke rozprávala, že ju obchytkáva otčim. Svedkyňa tomu spočiatku neverila. C. volala na telefónne číslo linky, ktoré jej nadiktovali, pretože sa ho učili v škole. Bolo to číslo 116111. C. berie ako dobrú kamarátku a spolužiačku, veľmi k nej už teraz na návštevy nechodí, predtým chodila viac. Vedela o tom, že C. žije s otčimom, rozprávala o ňom zo začiatku, že je dobrý, milý, ale potom sa k nej začal správať inak, sťažovala sa na neho stále viac.
Svedkyňa maloletá J. G. v prípravnom konaní uviedla, že C. N. pozná od 5. ročníka ZŠ v obci T.. Keď boli spolu v 6. ročníku, na WC alebo na telocviku jej viackrát povedala, že ju obťažoval jej nevlastný otec. Nevlastný otec ju ohmatával, chcel ju zobliekať, ona pred ním utekala a zamykala sa do izby. C. všetko povedala aj kamarátom, že ju otčim obťažuje, že ju má iba tak na hranie a to ostatné robí s jej mamou. Hovorila, že sa radšej zabije, akoby mala žiť s ním v jednom dome. Na otázky vyšetrovateľa odpovedala, že ju obchytkával po celom tele a že ju chcel zobliekať. U C. doma nebola, ale tá jej povedala, že keď bola u nich D. D., tak ju jej otčim chytil za ruku a udrel ju po zadku. D. jej v škole povedala, že keď bola u C. doma a sedela v izbe, prišiel k nej otčim C., chytil ju za ruku, rukou jej tresol po zadku, pričom D. ho odstrčila a potom tam prišla C.. C. N. jej naposledy povedala, že keď sa okolo toho toľko vyšetruje a robí, najradšej by klamala, že sa nič nestalo, pričom vyzerala, že sa niečoho bojí.
Z výpovede svedkyne maloletej K. E. z prípravného konania vyplynulo, že spolu s ostatnými boli u C. doma, hrali sa hry a vtedy si C. ľahla na zem a začala plakať. Povedala, že radšej sa zabije, že už to nevydrží. Pýtali sa jej, čo nevydrží, načo ona povedala, že ju jej nevlastný otec chcel znásilniť. Kamarátka D. mala v rukách jej mobil a povedala C., aby zavolala na linku pomoci. J. Š. na svojom mobile cez internet našiel číslo, C. ho naťukala do mobilu a s niekým volala. Iba počula C. ako s niekým rozprávala a povedala, že ju chcel znásilniť jej nevlastný otec, že sa to bojí povedať svojej mame, lebo ona jej to nebude veriť. Keď položila telefón, povedala, že to povie pani vychovávateľke Š.. Potom ju upokojovali, že všetko dobre dopadne a všetci okrem C. odišli. Na otázky odpovedala, že zo začiatku, čo sa k nim nasťahoval jej nevlastný otec, tak asi rok a pol bola veselá, potom bola stále viac smutnejšia a taká nesvoja. Na prvom stupni si C. vedela vymýšľať, potom keď prešli na druhý stupeň, už si nevšimla, aby si vymýšľala alebo aby klamala. C. je dobré dievča, je dobre vychovaná, nerada by niekomu ublížila.
Zo záverov prečítaného znaleckého posudku C.. S. G. Č.. XXX/XXXX, súčasťou ktorého sú aj závery znalkyne C.. K. Q.-Š., je zrejmé, že u C. Y. nebola zistená žiadna psychická choroba či porucha. PPG vyšetrenie potvrdilo prítomnosť sexuálnej deviácie, hebefílie (erotické preferencie, záujem o dievčatá vo veku strednej puberty). Pokiaľ sa skutku dopustil, jeho rozpoznávacie schopnosti v čase skutku boli zachované v plnom rozsahu, ovládacie schopnosti boli vzhľadom na zistenú deviáciu znížené podstatnou mierou, nie však zaniknuté. Obžalovaný je schopný chápať a chápe zmysel trestného konania.
Počas výsluchu znalca pred súdom, znalec vzhľadom na zistenú sexuálnu deviáciu navrhol, aby obžalovaný absolvoval ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Zistená sexuálna deviácia je vrodená porucha sexuálneho motivačného systému, obžalovaný si prítomnosť deviácie nepriznáva, neuvedomuje si jej závažnosť, preto je riziko, že by sa opäť mohol dopustiť sexuálneho deliktu, čo by mohlo znamenať pretrvávajúcu spoločenskú nebezpečnosť. Na otázku prokurátora na hlavnom pojednávaní, aby popísal, akým spôsobom sa prejavuje zníženie ovládacích schopností podstatnou mierou, znalec odpovedal a vysvetlil to z psychiatrického hľadiska na príklade závislosti na alkohole. Aj keď páchateľ vie, že užitie alkoholu môže vyvolať u neho také účinky, ktoré budú v konečnom dôsledku škodlivé, nedokáže sa ubrániť túžbe, „baží“ po alkohole, v dôsledku čoho môže spáchať trestný čin, ktorý by inak nespáchal. Preto hovoríme o znížení ovládacích schopností. Obdobne je to aj v prípade, ak je u páchateľa zistená sexuálna deviácia, ktorá podobným spôsobom môže vyplývať na ovládacie schopnosti páchateľa. K podrobnostiam vplyvu sexuálnej deviácie na ovládacie schopnosti navrhol vypočuť pribratú konzultantku C.. Q.-Š..
Postupom podľa § 263 ods. 1 TP boli prečítané výpovede svedkov C. P. S. I. P. zo dňa 03. 10. 2019.
Svedkyňa C. P. pred vyšetrovateľom PZ v prípravnom konaní uviedla, že už asi tri roky žije jej dcéra s C. Y., za ktorého sa vydala a s ktorým majú jedno spoločné dieťa chlapca. Po svadbe žili u nich v dome
v T. O.. S manželom bývajú v spodnej časti domu, dcéra C. Y. s deťmi a C. bývajú na poschodí domu. Vchod do domu je spoločný. Keď bola v kontakte s C. Y. a vnučkou C., správali sa k sebe normálne. Nič si nevšimla na vnučke C.. Ona jej nič nehovorila. S manželom majú na prízemí spolu spálňu, obývačku a kuchyňu. Vnučka C. chodila málo do obývačky. Nevie o tom, aby sa vnučka zamykala v niektorej z izieb. O otčimovi C. Y. jej vnučka nič nehovorila, ani jej nikto nehovoril nič o tom, že by ju mal obťažovať. Žiadne zmenené správanie si na vnučke nevšimla.
Svedok I. P. vypovedal, že je s C. Y. spokojný, je šikovný a šikovná je aj vnučka C.. O vzťahu medzi vnučkou a jej otčimom nevie nič, ani o nejakom sexuálnom zneužívaní vnučky. Vnučka C. sa chodila učiť do ich obývačky, kde má svoje školské veci. Nemá vedomosť o tom, aby sa vnučka zamykala v niektorej z izieb. O otčimovi C. Y. mu vnučka nič nehovorila. O tom, že by C. mal obťažovať C. mu povedala jeho manželka, ale on tomu neverí. Dcéra C. mu o vnučke a o tom, že by jej malo byť ubližované, nič nehovorila. Nevšimol si žiadne zmenené správanie u vnučky C..
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 274/2017 Z. z., o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie obzvlášť zraniteľnou obeťou dieťa; dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, obeť iného trestného činu, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie zistenému na základe individuálneho posúdenia obete a jej osobných vlastností, vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa, druhu alebo povahy a okolností spáchania trestného činu, obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.
Podľa § 134 ods. 4 TZ, ak je ako svedok v trestnom konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu, treba vykonať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať; ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté. Výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu alebo s využitím technických zariadení určených na prenos a záznam zvuku a obrazu; ustanovenie § 270 ods. 2 tým nie je dotknuté. Orgán činný v trestnom konaní zabezpečí, aby výsluchy v prípravnom konaní viedla tá istá osoba, ak sa tým nenaruší priebeh trestného konania. Ak je ako svedok vypočúvaná obzvlášť zraniteľná obeť podľa osobitného predpisu, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú integritu alebo duševnú integritu alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie, k výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu; ustanovenie § 135 ods. 1 tým nie je dotknuté. Pred vypočutím svedka podľa štvrtej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.
Podľa § 262a TP, predseda senátu vypočuje svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou alebo rodinným príslušníkom takejto obete podľa osobitného zákona tak, aby sa zabránilo vizuálnemu kontaktu s obžalovaným, najmä využitím technických zariadení vrátane zariadení určených na prenos zvuku; ustanovenie § 262 tým nie je dotknuté.
Na hlavné pojednávanie dňa 19.11.2020 sa dostavila maloletá poškodená C. N. (vypočúvaná prostredníctvom videokonferencie), ktorá po zákonnom poučení, za prítomnosti prítomného psychológa, odmietla vo veci vypovedať s odôvodnením, že sa jej o tom nepríjemne rozpráva. S poukazom na uvedené tak súd postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c) TP vykonal dokazovanie prečítaním jej výpovede z prípravného konania. Maloletá pri svojom výsluchu dňa 13.05.2019 uviedla, že asi dva roky s nimi žije v spoločnej domácnosti otčim C. Y., ktorý sa oženil s jej mamou. Spolu v spoločnej domácnosti býva mama a dvaja mladší súrodenci. Už asi jeden rok ju jej otčim obchytkáva za prsia a za vagínu. Robí to niekedy cez deň raz alebo trikrát, nie každý deň. Robí jej to doma, keď sa učí, rozpráva sa s ňou a potom zozadu, keď sedí na stoličke, svoju ruku vopchá pod jej tričko a chytá ju za prsia. Taktiež ju chytá v oblasti vagíny. Keď sa mu vzpiera, pýta sa jej, či chce od neho príliš, že on sa s ňou nechce vyspať, ale že sa chce iba pohrať. Občas jej vyhrnie tričko a začne jej bozkávať prsia. Keď sa vzpiera, naštve sa a povie, že keď mu nedá, čo chce, ani ona nemá od neho nič žiadať. Na otázky vyšetrovateľa PZ a psychológa poškodená odpovedala, že sa cítila nepríjemne. Za pomoci kamarátov zavolala na linku dôvery, kde do telefónu nejakému pánovi povedala, že ju otčim obťažuje. Bolo jej povedané týmto pánom, že sa má zdôveriť nejakej dospelej osobe. Na druhý deň ráno spolu s kamarátmi šla za vychovávateľkou, pani
učiteľkou Š. a všetko jej to povedala. Ona povedala všetko triednej učiteľke a riaditeľke školy. Zavolali jej mamu do školy a povedali jej to. Svojej mame túto vec neoznámila, bála sa, že jej to neuverí a keby sa s otčimom o tom rozprávala, mohol by niekomu ublížiť. Otčim od nej raz chcel, aby sa pohrala s jeho penisom, ale ona odmietala. On sa hlavne chcel hrať s ňou, teda sa jej chcel dotýkať v oblasti pŕs a vagíny. Vyhrnul jej tričko, chytil ju za prsia a tieto bozkával a lízal. Pevne ju držal, aby sa nemohla hýbať. Trvalo to asi jednu minútu. Raz bola sama uňho doma vo E. L. P. v lete roku 2018. Otčim odniesol auto do servisu a museli tam v obci C. prespať v rodinnom dome po jeho rodičoch. Večer, keď si šla ľahnúť, prišiel k nej z druhej izby, zapol televízor a zapol tam nejaký kanál s nemravnými filmami a pýtal sa jej, či ju to vzrušuje. Začal ju obchytkávať v oblasti pŕs a ona mu povedala, aby to nerobil, lebo ju to nevzrušuje. On prestal, vypol televízor a nechal ju spať. Zo začiatku bol jej vzťah k otčimovi normálny, nebol to vzťah ako medzi dcérou a otcom, ale ako k ujovi, zo začiatku ho mala rada, až kým to nezačal robiť. Postupom času, čo jej to robil viac a viac, tak ho začala nenávidieť. Teraz ho už nemá rada. Oznámila to po roku preto, lebo to už nemohla vydržať. S nikým z rodiny o tom nehovorila, mame sa to bála povedať, pretože sa bála, že sa bude o tom rozprávať s otčimom. Otčim sa mame nevyhrážal, ani ju nebil, staršiu sestru G. raz udrel po tvári. Udrel sestru, viackrát udrel varechou mladšieho brata, teda sa bojí, že by mohol niekoho viac zbiť. Poškodená opakovane potvrdila svoju výpoveď a uviedla, že všetko je pravda.
Obžalovaný sa vyjadril, že C. sa mu neskôr písomne za všetko ospravedlnila, napísala vlastnoručný list, v ktorom sa mu ospravedlnila za to, že ho obvinila. Obhajca uviedol, že momentálne list nemajú k dispozícii a chcel sa maloletej opýtať na obsah tohto listu. Samosudca rozhodol o tom, že nepripustí otázky na maloletú k obsahu listu, ktorý mal byť obvinenému doručený - okrem iného aj preto, že nebol ako dôkaz navrhnutý bez zbytočného odkladu a aj pre zistený vplyv najbližších príbuzných (najmä matky) na maloletú.
Súd podľa § 268 ods. 2 TP vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku č. XXX/XXXX C.. S. G. - časti vypracovanej konzultantom C.. K. Q.-Š.T., ktorá bola aj osobne vypočutá v konaní pred súdom. Z týchto dôkazných prostriedkov vyplynulo, že obžalovaný vytvoril párovú väzbu s trinásťročným dievčaťom, v ktorej sú nápadné známky erotického záujmu spojené s vyhľadávaním možností na kontakt, využívanie možností a vytváranie príležitostí na rozhovory o sexuálnych témach, vytváranie príležitostí na dotyky. Sexuálne systémy vykazujú poruchu v úvodnej fáze sexuálneho systému v atraktivite, je priťahovaný k dievčatám v období strednej puberty, proceptivita je hebefilná, párovanie s dospelou ženou je v dôsledku deviácie problematické. PPG vyšetrenie potvrdilo u obžalovaného prítomnosť sexuálnej deviácie, hebefílie (erotické preferencie, záujem o dievčatá vo veku strednej puberty). Znalkyňa navrhla, aby obžalovaný absolvoval ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Zistená sexuálne deviácia je vrodená porucha sexuálneho motivačného systému, obžalovaný si prítomnosť sexuálnej deviácie nepriznáva, neuvedomuje si jej závažnosť, preto je riziko, žeby sa opäť mohol dopustiť sexuálneho deliktu, čo by mohlo znamenať pretrvávajúcu spoločenskú nebezpečnosť. Na otázku prokurátora na hlavnom pojednávaní, aby znalkyňa vysvetlila, čo znamená párová väzba spojená s kontaktným vyhľadávaním príležitostí na erotické zážitky, odpovedala, že párovanie je intuitívna vec. Párovanie hebefílne - teda dievčatá vo veku hebefíliek je v ich prípade nestabilné, je povrchné a krátke, a to vzhľadom na ich vek, pre ktorý je charakteristické obdobie trinásť až štrnásť rokov. Dievčatá v tomto veku sú koketné, koketujú s každým mužom bez rozdielu veku a páči sa im mužský záujem a sú tzv. „necudné“, nemajú ešte vytvorený prirodzený ostych a zdržanlivosť a práve to priťahuje mužov trpiacich hebefíliou. Oni si ani neuvedomujú, ako sú takýmito dievčatami priťahovaní, preto s nimi často pomerne ľahko nadviažu kontakt a prejavuje sa to tým, že vyhľadávajú spoločnosť takýchto dievčat a vedia ich verbálne zaujať. Párová väzba alebo schopnosť párovať sa, či už v heterosexuálnom alebo homosexuálnom slova zmysle je dôležitým predpokladom na vytvorenie dvojice so všetkými následnými opatrovateľskými, rodičovskými a inými systémami.
Znalkyňa zdôraznila, že pán Y. nie je biologickým otcom maloletej a on vstúpil do rodiny, kde dospievajúca C. sa správala typicky pre dievča vo veku trinásť rokov, rada na seba upozornila, no podotkla, že mužovi väčšinovej sexuality sú typické prejavy hebefilky - výskanie, predvádzanie sa, alebo aj sadanie na kolená - nepríjemné a odmieta ich. V tomto prípade však už pre konštatovanú vrodenú poruchu sexuálneho motivačného systému, správanie maloletej C. obvinenému nevadilo, naopak ho priťahovalo. Práve pre skutočnosť, že ide o vrodenú poruchu sexuálneho motivačného systému, pán Y. si neuvedomuje dôvod, pre ktorý mu bolo správanie maloletej príjemné. Hebefilní muži vedú rozhovory s dospievajúcimi dievčatami na konkrétnu sexuálnu tému, radi sa k tejto téme vracajú. Vyskytnú sa aj žiarlivecké prejavy, napr. voči rovesníkom, ktorých takýto muž vníma ako konkurenta, 2. somatosexuálne
prejavy - rôzne dotykové na prsiach, na genitále, ide o nekoitálnu akceptivitu, nedochádza teda k súloži, ide o obchytkávanie rôznej intenzity, vždy je to spojené s tajomstvom, teda so zákazom o tom rozprávať komukoľvek, zriedkakedy je to na verejnosti, alebo na miestach, kde by hrozilo, že ich niekto cudzí uvidí. Veľmi častý je aj fakt, že hebefilky sa nezdôverujú svojim rodičom z obavy, že by im aj tak nikto neveril. Hebefilný muž zakazuje svojej obeti o tom rozprávať pod hrozbou fyzického trestu, alebo aj pod hrozbou, že prestane zabezpečovať ekonomicky aj inak chod rodiny.
Znalkyňa uviedla, že hebefilný muž nie je sexuálny agresor a v prípade, že sa dievča zodpovedajúcim spôsobom bráni, takýto muž upustí od svojho konania. Hebefília je preferovaná, a to i napriek tomu, že mnohí hebefilní muži sú ženatí a sú adaptovaní na rodinný život. Vždy však v popredí záujmu vystupujú tieto hebefílne dievčatá, preto konštatovala, že v atraktivite je vnímavý na erotické podnety mladých dievčat.
Na otázku samosudcu, či vonkajšie prejavy hebefílneho muža pri tej úrovni sexuálnej deviácie, ktorá bola u obvineného zistená, smerujú k jeho uspokojeniu, znalkyňa C.. Q.-Š. odpovedala, že motivácia ku skutku je sexuálna. To, že si tú motiváciu dotyčná osoba neuvedomuje, je viac než zjavné. Už len samotný fakt, že upozorňoval manželku, aby si maloletá nesadala k nemu na kolená, je alibizmus. Bolo to v jeho moci tomu zabrániť. To len svedčí o tom, že si to neuvedomuje, a preto trvala na odporúčaní, aby absolvoval sexuologické liečenie, pričom zatiaľ navrhla ambulantnú formu. Na otázku, aby vysvetlila stupeň podľa Kolářskeho, ktorý je uvádzaný na strane 9 posudku, pri závere je uvádzaný stupeň „C“, odpovedala, že ide o jej nepresnosť, chybu v písaní, záver má byť hebefília „A“ podľa Kolářskeho, tak ako to uvádzala v predchádzajúcom obsahu znaleckého posudku.
Podľa § 268 ods. 2 TP bolo vykonané dokazovanie prečítaním znaleckého posudku G.. D. T. Č.. X/XXXX, ktorá bola aj osobne vypočutá v konaní pred súdom. Z týchto dôkazných prostriedkov vyplynulo, že intelektové schopnosti poškodenej maloletej C. N. sa pohybujú v pásme priemeru. Osobnosť je detská, vo vývine, obdobie puberty. S vysokou aspiračnou úrovňou, potrebou po uznaní, ocenení. V sociálnom kontakte konformná, formálne prispôsobivá s výraznou tendenciou k predvádzaniu sa, snahou pôsobiť dospelejšie, zrelšie, so sklonmi k teatrálnosti a dramatičnosti. V štruktúre osobnosti dominujú tendencie k extroverzii, dominantný typ. Vzhľadom na intelektové schopnosti a mnestické (pamäťové) schopnosti, zachovaný kontakt s realitou, je maloletá vo všeobecnosti schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité skutočnosti, resp. udalosti. Správanie menovaného neohrozilo psychické zdravie poškodenej. Na základe vyšetrenia osobnosti maloletej, jej emotivity a afektivity znalkyňa konštatovala, že C. N. má snahu javiť sa v lepšom svetle, má sklony k maskovaniu sa, k predvádzaniu, pútaniu pozornosti na seba, byť v centre záujmu za akúkoľvek cenu, nakoľko vo svojom veku ešte nedokáže rozpoznať dôsledky svojho správania a konania. Prežité udalosti a skutočnosti skresľovala vo svoj prospech a špecifická vierohodnosť jej prvotného opisu prežitých udalostí je výrazne znížená, pre prítomné konfabulácie až fabulácie, ku ktorým sa maloletá spontánne priznala. Vo všeobecnosti je menovaná schopná opísať prežité udalosti adekvátne realite. Intelektové schopnosti obvineného sa pohybujú v pásme priemeru, menovaný je schopný správne vnímať, zapamätať si, vybavovať a reprodukovať prežité udalosti. Je to osobnosť, ktorá sa prejavuje asertívne a empaticky, nemá záujem javiť sa v lepšom svetle, správa sa prirodzene, spontánne, bez pretvárky, úprimne, vyžaduje od svojho okolia istý stupeň rešpektu a autority. Je osobnosť diferencovaná, intelektovo priemerná, emočne stabilná, bez afektívnych prejavov a impulzivity. Psychodiagnostickým vyšetrením neboli zistené žiadne zmeny alebo poruchy osobnosti. Rovnako ako v minulosti, aj v súčasnom období je jeho vzťah k poškodenej ústretový, percipuje ju ako svoju nevlastnú dcéru.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním ďalších listinných dôkazov, prokurátor prečítal: osobnú charakteristiku maloletej C. N., prehľad televíznych programov Digital Skylink, správu spoločnosti Skylink, správu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o sociálnych pomeroch, záznam zo sociálneho zisťovania, sociálne šetrenia, zhodnotenie situácie dieťaťa a jeho rodiny, kompletnú správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, G. D. o pomeroch v rodine maloletej, záznamy zo sociálneho zisťovania, záznam o volaní na Linku detskej istoty.
Postupom podľa § 269 TP samosudca prečítal správu o povesti Obce C., správu o povesti Obce T. O., výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, aktualizovanej lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov, odpis registra trestov.
Súd podľa § 277 ods. 2 TP zamietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania prečítaním listu, ktorého autorkou má byť podľa jeho vyjadrenia maloletá C. N. a ktorý mu mal byť doručený asi mesiac po tom, čo bol obvinený, pričom tento list sa má údajne nachádzať v advokátskej kancelárii I.. I. I. - okrem iného aj preto, že nebol ako dôkaz navrhnutý bez zbytočného odkladu a aj pre zistený vplyv najbližších príbuzných (najmä matky) na maloletú.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe, pričom poukázal predovšetkým na obsah výpovede maloletej poškodenej, s ktorou korešpondujú výpovede maloletých svedkov a vychovávateľky C.. Š.. Tomuto záveru zodpovedajú aj hodnotenia znalcov, a preto navrhol uznať obžalovaného za vinného v zmysle obžaloby, po zohľadnení poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) TZ, navrhol po úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 TZ uložiť mu trest na dolnej hranici trestnej sadzby, to je na dobu siedmich rokov, a pre výkon tohto trestu ho navrhol zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Pri navrhovaní trestu poukázal predovšetkým na následky jeho konania. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že v dôsledku konania obvineného maloletá C. trpí posttraumatickou stresovou poruchou. Poukazujúc na závery znaleckého posudku konzultanta C.. Q.-Š., prokurátor navrhol, aby súd uložil obžalovanému ochrannú sexuologickú liečbu ambulantnou formou.
Obhajca obžalovaného spochybnil obžalobu, nakoľko skutok uvádzaný v obžalobe sa nestal, a teda klient sa ho nemohol ani dopustiť. Poukázal pritom na závery znaleckého posudku G.. T., ktorá dospela k záveru, že maloletá C. má sklony k fabuláciám, chce sa javiť v lepšom svetle a chce za každú cenu na seba pútať pozornosť. Obvinený je bezúhonný, riadne sa stará o chod rodiny, ktorú ekonomicky zabezpečuje. Navrhol, aby súd obvineného spod obžaloby oslobodil - iba z opatrnosti navrhol, ak by súd uznal obvineného za vinného, uloženie primeraného trestu. No zdôraznil, iba ak súd uzná vinu.
Obžalovaný uviedol, že sa necíti vinný. Aj manželka mu teraz nedávno povedala, že jej dcéra C. ho nechcela „dať zatvoriť“, len sa ho chcela zbaviť. Pri prednese posledného slova uviedol, že sa necíti byť vinný. Nestalo sa to.
Vina obžalovaného za skutok spáchaný a uvedený v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku bola preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodenej, ktorá v prípravnom konaní podrobne popísala konanie obžalovaného a jeho prejavy „náklonnosti“ voči nej, pričom dôsledky konania obžalovaného uvádzané vo výpovedi poškodenej korešpondujú so závermi znalkyne C.. S., ktorá zistila u maloletej poškodenej zjavnú súvislosť medzi sexuálnym zneužívaním a rozvojom závažnej psychickej poruchy posttraumatickej stresovej poruchy. Znalkyňa analyzovala priebeh nedobrovoľného dlhodobého intrafamiliárneho sexuálneho zneužívania maloletej poškodenej - znalkyňa konštatuje aj vplyvy blízkeho okolia, ktoré spôsobili to, že maloletá sa dôsledkom tohto konania obžalovaného v konečnom dôsledku snaží prispôsobiť. Konajúci sudca sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX C.. T. S..
Povahe konania obžalovaného zodpovedajú závery o vyšetrení jeho duševného stavu. Súčasťou znaleckého posudku C.. S. G. Č.. XXX/XXXX sú aj závery znalkyne C.. K. Q.-Š. - znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a sexuológia, z ktorých plynie skutočnosť, že u obžalovaného bola zistená hebefília typu A podľa Kolářskeho (v písomnom vyhotovení posudku je nedopatrením uvádzaný stupeň C - poznámka súdu). Pri tomto diagnostickom závere ide o vrodenú poruchu sexuálneho motivačného systému, ktorá mala za následok zníženie ovládacích schopností podstatnou mierou.
Na tomto mieste súd vyslovuje úvahu o (terciálnej) viktimizácii maloletej poškodenej, ktorá sa objektívne musí prejaviť už len tým, že najbližšie okolie maloletej (matka, sestra) hodnotia konanie obžalovaného odlišne. Žiaľ, nejde o ojedinelý prípad, kde podobne zareagovalo najbližšie okolie maloletých poškodených. Súd už aj z tohto dôvodu pristupoval k výsluchu maloletej veľmi citlivo, pričom jej účasť bola zabezpečená prostredníctvom videokonferenčného zariadenia - bola tak splnená zásada kontradiktórneho procesu.
Súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie, ktorým iným spôsobom sexuálne zneužil osobu mladšiu ako pätnásť rokov a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe - blízkej osobe, čím naplnil znaky zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a),
písm. b) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Pri ukladaní trestu súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j) TZ, to je, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol bezúhonný život. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností súd vyhodnotil ako prevahu poľahčujúcich okolností, preto pristúpil k úprave hornej hranice trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 3 TZ, čím bola stanovená trestná sadzba sedem rokov až desať rokov a štyri mesiace odňatia slobody. Súčasne však súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) TZ, podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.
Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritériá uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) najmä v ustanovení odseku 4, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu súd odôvodňuje presvedčením, že úspešná liečba, ktorá súd súčasne nariadil ako ochranné opatrenie, je tým najdôležitejším prostriedkom pre ochranu spoločnosti pred obžalovaným, resp. jeho protiprávnym konaním.
Obžalovaný trpí vrodenou poruchou sexuálneho motivačného systému, ktorú však je možné podľa znaleckého posudku korigovať ochrannou sexuologickou liečbou, pričom podľa názoru znalcov postačí aj ambulantná forma liečby.
Obžalovaný má jediný záznam v registri trestov ešte z roku 1993 s fikciou neodsúdenia. Podľa centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaný sa dopustil priestupkov iba na úseku bezpečnosti cestnej premávky.
Poukazujúc na vyššie uvedené súd považoval za dostačujúce (primerané) uložiť trest odňatia slobody na tri roky, ktorého výkon súd podmienečne odložil a zároveň určil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe - s príkazom nepriblížiť sa k poškodenej maloletej.
Podmienky uloženia ochranného liečenia sú Trestným zákonom upravené v ustanovení § 73 takto: (1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. (2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. (3) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť. (4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.
Poukazujúc na vyššie uvedené závery znalcov a citované zákonné ustanovenie, súd popri treste súčasne podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, obžalovanému uložil aj ochranné sexuologické liečenie, ktoré sa bude v zmysle § 74 ods. 1 TZ vykonávať ambulantnou formou.
Takúto kombináciu trestu (a v rámci neho uloženého probačného dohľadu) a ochranného opatrenia (ochranné liečenie ambulantnou formou), súd považuje za najvhodnejšiu na dosiahnutie ochrany spoločnosti pred obžalovaným a pre vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.