Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27CoPr-5-2020.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoPr/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: G., proti žalovaným: 1/ P., 2/ Q. 3/ T., 4/ L. 5/ N., 6/ X. 7/ U., 8/ G., o zaplatenie 2.266,88 eur s prísl., na odvolanie žalovanej 4/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 13. júla 2020 č.k. 7Cpr/14/2017-269, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku VI. - o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej 4/ m e n í tak, že žalobcovi voči žalovanej 4/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalovanej 4/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. platobný rozkaz Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 7Cpr/14/2017-170 zo dňa 08.02.2018 zrušil vo vzťahu k žalovaným: T. W., nar. XX.XX.XXXX, L. O., nar. XX.XX.XXXX, X. P., nar. XX.XX.XXXX, U. P., nar. XX.XX.XXXX. Výrokom II. uložil žalovanej T. W., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 295,04 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 295,04 eur od 22.09.2015 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. uložil žalovanej L. O., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 275,09 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 275,09 eur od 15.09.2015 do zaplatenia a to v splátkach po 10,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom IV. uložil žalovanej X. P., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 284,75 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 284,75 eur od 08.10.2015 do zaplatenia a to v splátkach po 10,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom V. uložil žalovanej U. P., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 278,75 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 278,75 eur od 15.09.2015 do zaplatenia a to v splátkach po 10,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom VI. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalované 3/, 4/, 6/ a 7/ majú povinnosť zaplatiť žalobcovi ním žiadané sumy titulom zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách. Uviedol, že žalobca preukázal platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. V danom prípade žalobca listinnými dôkazmi preukázal existenciu schodku zisteného za inventúrne obdobie od 09.04.2014 do 13.04.2015, a to v predajni potravín, v ktorej pracovali v uvedenom období aj žalované: T. W., L. O., X. P. a U. P.. Vo vyššie uvedenom odseku sú uvedené dôvody, pre ktoré sa zamestnanec môže zbaviť svojej zodpovednosti za schodok, avšak žalované by v takomto prípade museli preukázať, že vznik schodku nezavinili prípadne, že vznikol
zavinením iných osôb resp. preukázať, že im zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky. Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je nevyhnutným predpokladom jeho zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca pri zodpovednosti za schodok, existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak je to zamestnanec, ktorý v prípade, keď sa chce zbaviť zodpovednosti musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme nedbanlivosti. Skutočnosť, že by žalované vznik schodku nezavinili, nepreukázali. Žalované súdu nepreukázali, že vznik schodku nezavinili. Žalobca zákonným spôsobom vypočítal jednotlivé podiely pre zamestnancov, ktorí v uvedenej predajni spolu so žalovanými T. W., L. O., X. P. a U. P. pracovali, preto žalobu žalobcu voči žalovaným T. W., L. O., X. P. a U. P. považoval za dôvodnú. Mal za nesporný vyššie uvedený skutkový stav tvrdený žalobcom s tým, že tento skutkový stav vyplynul aj z predložených listinných dôkazov. Uplatnený nárok posudzoval ako náhradu škody za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať podľa § 182 Zákonníka práce a úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Na základe uvedeného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je dôvodná, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Konštatoval, že v danom prípade žalované 3/, 4/, 6/ a 7/ sú spoluzodpovedné za vznik schodku inventarizácie za inventúrne obdobie od 09.04.2014 do 13.04.2015 a sú povinné zaplatiť svoj podiel náhrady podľa pomeru vypočítaného podľa § 189 Zákonníka práce. Na žalovanú T. W. vychádzajúc z dokladov predložených žalobcom pripadá podiel na schodku vo výške 295,04 eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovanej T. W., súd prvej inštancie ju rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase. Na žalovanú L. O. vychádzajúc z dokladov predložených žalobcom pripadá podiel na schodku vo výške 275,09 eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovanej L. O., súd ju rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase. Na žalovanú X. P. vychádzajúc z dokladov predložených žalobcom pripadá podiel na schodku vo výške 284,75 eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovanej X. P., súd prvej inštancie ju rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase. Na žalovanú U. P. vychádzajúc z dokladov predložených žalobcom pripadá podiel na schodku vo výške 278,75 eur. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovanej U. P., súd prvej inštancie ju rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase. Žalovaným 4/, 6/, 7/ z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie povolil splácať dlh v mesačných splátkach po 10,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. V prípade žalovanej 4/ uviedol, že táto žiadala pre prípad, ak by súd rozhodol v zmysle žaloby, aby jej bolo umožnené platiť tento dlh v mesačných splátkach max. po 10,- eur, nakoľko je samoživiteľka. X. sa stará o XX ročnú dcéru, ktorá študuje na X., kde sa učí za kaderníčku. Plat má cca 500,- až 600,- eur mesačne, momentálne bola svojim zamestnávateľom znevýhodnená, nakoľko bola preradená na inú prácu, z jednozmennej na dvojzmennú prevádzku, kde nemá spoj domov z práce a musí chodiť taxíkom. Na taxík platí mesačne 100,- eur, plus 30,- eur mesačne z A. T. do S.. Dcére platí tiež 30,- eur na autobus do školy, 35,- eur súkromnú prax. Náklady na bývanie má 120,- eur nájom, plus inkaso okolo 70,- eur, plus prevádzkový účet 21,- eur, plus telefón 40,- eur dcéra a ona spolu, plus strava školská pre dcéru 25,- eur mesačne, náklady na stravu zhruba 200,- eur. Býva s ňou syn, ktorý jej prispieva 50,- eur na bývanie, stravuje sa sám. Káblová televízia ju vyjde na 9,- eur a internet 6,- eur mesačne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00%.
2. Proti rozsudku vo výroku VI. o náhrade trov konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 4/. V podanom odvolaní poukazovala na svoju nepriaznivú situáciu. Uviedla, že je samoživiteľkou. Sama sa stará o nezaopatrenú XX-ročnú dcéru, ktorá študuje, má pred sebou ešte 3 roky štúdia na X.. Zamestnávateľ ju preradil na inú nevyhovujúcu prácu (poukazovala na zdravotné dôvody, ako aj problémy s dochádzkou), v dôsledku čoho je už na druhej PN pre bolesti chrbtice. Nakoľko sa 25 rokov od rozvodu sama starala o 2 nezaopatrené deti, nemá žiadne finančné úspory a vzhľadom na vzniknutú nepriaznivú situáciu v zamestnaní si nemôže zobrať ani pôžičku. Jej náklady na bývanie mesačne predstavujú 139,12 eur, inkaso (plyn, RTVS, elektrina) 44,64 eur, komunálny odpad 96,29 eur/ rok, daň za byt 18,60 eur/rok, poplatky za telefón včítane dcéry 36,- eur, káblová TV 8,30 eur, internet 6,- eur, mesačné výdavky na dcéru 125,- eur (autobus do školy a na prax 40,- eur, desiata - obedy škola
20,- eur, súkromná prax v kaderníctve 35,- eur, prax - obedy 30,- eur). Jej mesačný príjem predstavuje 650,- eur, na maloletú D. poberá výživné 100,- eur, rodinné prídavky 24,95 eur a plnoletý syn jej prispieva na bývanie mesačne sumou 100,- eur. Z uvedenej sumy 875,- eur mesačne po odpočítaní nevyhnutných výdavkov cca 370,- eur je zostane suma 16,- eur na deň na 2 osoby, pričom musí platiť aj ďalšie nevyhnutné výdaje (strava, ošatenie, lekár, školské potreby, potreby do domácnosti...).
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej 4/ písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku VI. - o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou 4/ je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
5. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. V sporovom konaní sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu (§ 255 ods. 1 CSP), t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 255 ods. 2 CSP ).
6. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
7. Ustanovenie § 257 CSP platné a účinné v čase rozhodovania súdu prvej inštancie z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Jeho opodstatnenosť spočíva v tom, že prísna aplikácia v konkrétnych prípadoch môže viesť k nežiaducim tvrdostiam, preto zákon stanovuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré dopadá na tú zo strán, ktorá by inak vzhľadom na zásadu úspechu mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia, je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane a existencia výnimočnosti takéhoto prípadu. Aplikácia tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súd k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Toto ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. Pri posudzovaní každej otázky, teda aj náhrady trov konania, je potrebné mať na zreteli princíp, resp. zásadu spravodlivosti. Súd musí nielenže rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k výsledku spravodlivému. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom spravodlivých predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel, toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vedúcu k aplikácii ust. § 257 CSP vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (sociálny aspekt) a jednak v okolnostiach sporu.
9. Žalovaná 4/ sa v podanom odvolaní domáhala aplikácie § 257 CSP z dôvodu jej sociálnych, majetkových a zdravotných pomerov. Požadovala zohľadniť predovšetkým sociálne a majetkové pomery spočívajúce v tom, že je samoživiteľkou, sama sa stará o XX-ročnú dcéru, ktorá je študentkou. Jej mesačný príjem predstavuje 650,- eur, avšak má zdravotné problémy, v dôsledku ktorých je PN. S neplnoletou dcérou, ako aj s plnoletým synom (ktorý jej prispieva na bývanie 100,- eur mesačne) bývajú v byte, pričom titulom nájmu uhrádza 139,12 eur mesačne, titulom inkasa 44,64 eur mesačne, ďalšie výdavky (komunálny odpad, daň za byt) 9,84 eur mesačne, za telefón, TV, internet 50,30 eur, cestovné dcéry do školy a na prax + súkromná prax + obedy = 125,- eur mesačne. Okrem uvedených výdavkov má ďalšie náklady na stravu, ošatenie, lekáreň, školské potreby, potreby do domácnosti..., nemá žiadne finančné úspory, majetok väčšej hodnoty nevlastní. Na preukázanie uvedených skutočností predložila súdu listinné dôkazy.
10. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalovanej 4/ je existencia skutočností odôvodňujúcich spravodlivo záver o uplatnení tzv. moderačného práva súdu vyplývajúceho z ust. § 257 CSP pokiaľ ide o náhradu trov konania medzi stranami sporu. Podľa názoru odvolacieho súdu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene možno vzhliadnuť v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalovanej 4/, pričom výška jej príjmu vzhľadom na jej náklady na zabezpečenie základných odôvodnených potrieb jednoznačne indikuje v prospech záveru, že náhrada trov konania vo vzťahu k žalobcovi by ju existenčne ohrozila, pričom na strane druhej žalobca (ktorý bol v spore úspešným a vzhľadom na výsledok sporu by mu náhrada trov konania prináležala) je právnickou osobou, u ktorej znášanie vlastných trov, ktoré mu v súvislosti s vedením tohto sporu vznikli, takýto následok nie je spôsobilé takéto rozhodnutie vyvolať.
11. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovanou 4/ za použitia ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej 4/ vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanej 4/ vznikli v odvolacom konaní trovy, odvolací súd jej nárok na jej náhradu nepriznal.
13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).