Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_2Csp-9-2020.pdf
PDF · 113.2 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/9/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej W. I., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX M. XXX, o zaplatenie sumy 752,46 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 327,91 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 327,91 Eur od 27.06.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 752,46 Eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 752,46 Eur od 27.06.2017 do zaplatenia.
2. V žalobe dôvodil tým, že je právnym nástupcom Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“), ktorý so žalovanou uzatvoril dňa 29.05.2015 zmluvu o pôžičke č. 20990863/5059815800, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky 999,00 Eur na kúpu hudobných nástrojov v kúpnej cene 999,00 Eur. Žalovaná nezaplatila žiadnu akontáciu. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 33,04 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.585,92 Eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 671,09 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.04.2017 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.06.2017 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 21.06.2017. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 752,46 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 27.06.2017 do zaplatenia. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.
4. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie v súlade s ustanovením § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keďže v spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia medzi stranami nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu od 05.11.2020 do 20.11.2020.
5. Súd vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom žaloby a jej prílohami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.05.2015, udelením súhlasu v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, štandardnými informáciami o spotrebiteľskom úvere (Quatro), predžalobnou upomienkou a doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.06.2017, prehľadom splátok a úhrad, notárskou zápisnicou o zlúčení CFH s nástupnickými spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s., listinnými dôkazmi o postúpení pohľadávky na žalobcu, uznesením o pripustení zmeny subjektu na strane žalobcu zo dňa 27.08.2020, ako aj s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov.
6. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu spol. CFH uzavrel so žalovanou dňa 29.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej CFH poskytol žalovanej úver vo výške 999,00 Eur s mesačnou splátkou v sume 33,04 Eur v počte splátok 48, pri ročnej úrokovej sadzbe 27,88 %, RPMN 27,88 %, odplatou 27,88 %, najvyššou prípustnou výškou odplaty 27,90 %, priemernou hodnotou RPMN 37,67 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 586,92 Eur a celková čiastka predstavovala sumu 1.585,92 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2015 a ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 05/2019. Doba trvania zmluvy bola dojednaná do splatenia všetkých záväzkov spotrebiteľa podľa tejto zmluvy.
7. Podľa Notárskej zápisnice sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCR1s 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 došlo k zlúčeniu CFH so spoločnosťami VÚB, a.s. a VÚB leasing, a.s., a to tak, že CFH zanikla a nástupníckymi spoločnosťami sa stali VÚB, a.s., a VÚB leasing, a.s. Z označenej notárskej zápisnice, časti nazvanej „PROJEKT ROZDELENIA ZLÚČENÍM“, časti 3. Predmet projektu, bodu 3.3 písm. a) a b) vyplýva, že VÚB leasing, a.s. bude pokračovať v produkte QCar a produkte Triangel - splátkový predaj zanikajúcej spoločnosti. Podľa bodu 3.4. v prevádzkovaní Ostatného podnikania bude pokračovať VÚB, a.s.
8. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 a následnej žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.07.2020 adresovanej zo strany právneho predchodcu žalobcu (VÚB, a.s.) aktuálnemu žalobcovi, bola na žalobcu postúpená pohľadávka aj voči žalovanej, čo jej bolo oznámené listom zo dňa 27.07.2020, odoslaným na poštovú prepravu toho istého dňa, t.j. 27.07.2020.
9. Z prehľadu splátok a úhrad žalovanej súd zistil, že žalovaná zo zmluvy č. 20990863 uhradila v prospech právneho predchodcu žalobcu celkovo sumu 671,09 Eur.
10. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.04.2017 spoločnosť CFH upozornila žalovanú na nedoplatok na splátkach vo výške 99,12 Eur a zároveň ju informovala, že v prípade, ak do 05.06.2017 neuhradí splátku splatnú v mesiaci 02/2017, bude oprávnená úver zosplatniť. Výzva bola žalovanej doručená dňa 12.05.2017.
11. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 21.06.2017 spoločnosť CFH oznámila žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 20990863 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, keďže dlžné splátky neuhradila v stanovenej lehote. Výška dlhu predstavovala 762,85 Eur.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 29.05.2015 (ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“ aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
16. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
18. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=13.02.2013>.
19. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., Ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=13.02.2013>. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
20. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
21. Podľa § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (...) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101? ucinnost=13.12.2016>, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=13.12.2016> sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20200101?ucinnost=13.12.2016> sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákona, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou CFH a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.05.2015, na ktorej je v závere pri podpise klienta uvedené meno žalovanej, pričom čas podpísania zmluvy je uvedený 16,29 hod. Koncepcia predmetnej zmluvy v úvode obsahuje údaje o klientovi, zamestnávateľovi, predmete financovania pôžičky, sprostredkovateľovi. Na druhej strane tejto zmluvy je údaj o prevzatí tovaru, vyhlásení klienta a zmluva ďalej pokračuje Ostatnými zmluvnými podmienkami a dojednaniami, ktorých súčasťou sú body 1. až 12., nasleduje vyhlásenie zmluvných strán a podpisy klienta a spoločnosti dňa 29.05.2015 v čase o 16,29 hod. Do konania žalobca predložil aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (QUATRO) vrátane informácie o RPMN a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, ktoré sú podpísané žalovanou dňa 29.05.2015 v čase o 16,29 hod.
27. Súd mal tiež preukázané, čo nebolo medzi stranami sporné, že na základe tejto zmluvy CFH poskytol žalovanej úver vo výške 999,00 Eur s mesačnou splátkou v sume 33,04 Eur v počte splátok 48, pri ročnej úrokovej sadzbe 27,88 %, RPMN 27,88 %, odplatou 27,88 %, najvyššou prípustnou výškou odplaty 27,90 %, priemernou hodnotou RPMN 37,67 %. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 586,92 Eur a celková čiastka predstavovala sumu 1.585,92 Eur. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2015 a ďalšie splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci. Termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 05/2019. Doba trvania zmluvy bola dojednaná do splatenia všetkých záväzkov spotrebiteľa podľa tejto zmluvy.
28. Súd konštatuje, že za preukázanú mal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v danom spore, a to v zmysle notárskej zápisnice uvedenej v bode 7. odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj v zmysle rámcovej zmluvy, žiadosti o postúpenie a prevod a oznámením o postúpení pohľadávky. Z týchto listín mal súd preukázané, že spoločnosť CFH zanikla zlúčením s nástupníckymi spoločnosťami, a v rámci toho aj so spoločnosťou VÚB, a.s. a táto následne postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
29. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom dokladu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
30. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
31. Súd konštatuje, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
32. Pritom pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné uviesť, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, a to v súlade s § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
33. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ (k tomu pozri rozhodnutia Krajského súdu v Prešove napr. sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017, sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017, sp. zn. 10Co/50/2017 zo dňa 10.04.2018).
34. Ako už súd uviedol, žalobca do konania predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zároveň informáciu o RPMN, kde do vzorca pre výpočet RPMN sú vložené údaje zo zmluvy. Táto informácia, ako je zjavné, nie je súčasťou zmluvy, ale je obsiahnutá na samostatnom tlačive, pričom nie je zrejmé, či sa žalovaná s ňou oboznámila predtým, než prejavila vôľu uzavrieť zmluvu. Pritom zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne stanovuje, že uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.
35. Pokiaľ ide o uvedenie všetkých predpokladov použitých pre výpočet RPMN, v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v rámci Ostatných zmluvných podmienok a dojednaní, bod 7, ods. 7.1. uvedený vzorec pre výpočet RPMN. Súd však nepovažuje takéto dojednanie za také, ktoré by zodpovedalo dikcii § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. Je nepochybné, že naznačená konštrukcia výpočtu RPMN je pre bežného spotrebiteľa nejasná s malou pravdepodobnosťou spôsobilosti spotrebiteľa orientovať sa vo vzorci. Navyše výpočet nie je pre spotrebiteľa šitý na mieru, ide o vzorec, ktorý je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú dodávateľ predkladá v rozhodnom období veľkému počtu spotrebiteľov. K uvedenému súd dodáva, že konkrétny vzorec týkajúci sa predmetnej zmluvy je uvedený na samostatnom tlačive, ktoré je podpísané žalovanou, ale ako už súd uviedol, nie je zrejmé, či žalovanej boli v čase uzavretia zmluvy uvedené údaje známe.
36. Vzhľadom na to, že posudzovaná zmluva nespĺňa všetky náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch [§ 9 ods. 2 písm. k)], súd s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch vyhodnotil úver poskytnutý na základe takejto zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov.
37. Okrem toho súd dodáva, že žalobca do konania predložil viaceré listiny, ktoré mali byť súčasťou kontraktačného procesu. Nepredložil však žiaden dôkaz o tom, aby CFH postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovanej s poukazom na § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 vetu druhú
zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
38. Zmyslom týchto ustanovení je zistiť, či klient bude schopný splácať úver. Túto schopnosť posudzuje veriteľ predovšetkým na základe údajov o príjmoch, ale tiež výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa tak, ako sa to uvádza v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi jeho príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám v spolupráci so žiadateľom o úver, ale je jeho povinnosťou takto získané informácie aj overovať a následne vyhodnotiť a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
39. Aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 vyplýva, že odborná starostlivosť predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol, si veriteľ aj overí, minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019, z ktorého okrem iného vyplýva, že poskytovateľ úveru má jednoznačne povinnosť preveriť spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver.
40. V kontexte naznačených súvislostí súd poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/45/2020 zo dňa 21.10.2020 týkajúci sa zmluvy, ktorú v inom prípade uzavrel s iným spotrebiteľom CFH a v ktorom tento súd konštatoval, že „súdu je z jeho činnosti známe, že pri spotrebiteľských úveroch žalobcu tento nebol schopný predložiť v iných sporoch dôkaz o preverovaní príjmu spotrebiteľa napriek výzve súdu. Preto súd mal zato, že v tomto prípade platí fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa§ 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z. z.“
41. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 29.05.2015 za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaná reálne čerpala titulom úveru po odpočítaní toho, čo mu žalovaná zaplatila. Žalovaná v danej veci čerpala titulom úveru sumu 999,00 Eur a žalobcovi uhradila sumu 671,09 Eur. Na základe uvedeného súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 327,91 Eur (999,00 Eur - 671,09 Eur) s prísl. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru súd žalobu nad sumu 327,91 Eur s prísl. zamietol.
42. Vzhľadom na to, že žalovaná neuhradila svoj dlh, dostala sa s jeho plnením do omeškania. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal úrok z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne odo dňa 27.06.2017, pričom k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.06.2017 a žalovanej to bolo oznámené listom zo dňa 21.06.2017. Súd nároku žalobcu aj čo do úroku z omeškania vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 327,91 Eur s úrokom z omeškania 5,00 % p.a. od 27.06.2017 do zaplatenia. Požadovaná výška úroku z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže základná úroková sadzba ECB k 27.06.2017 predstavovala 0,00 %, čo pri navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,00 % ročne.
43. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bola v spore úspešnejšia žalovaná, ktorej by patril nárok na náhradu trov konania. Táto si však žiadne trovy neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto jej súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.