Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-56-2019.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci žalobcu : SVT Golem, s.r.o., Senec, Mierové nám. 2/11, IČO : 35 727 128, zastúpený JUDr. Alexandrou Machanovou, advokátkou, Senec, Mierové nám. 19, proti žalovanej : M. K., nar. XX. X. XXXX, bytom A., B. XX, zastúpenej JUDr. Elenou Klamárovou, advokátkou, Bratislava, Družstevná 5, o zaplatenie 764,48 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. 6. 2017 č.k. 7C/219/2016 - 87, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 764,48 € s úrokom z omeškania 5,50 = ročne z dlžnej sumy od 19. 11. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, titulom nedoplatku z ročného vyúčtovania nákladov za správu a prevádzku bytu žalovanej. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že vlastníci bytov a nebytových priestorov domu, súpisné č. XXX na ulici C. XX v A. uzavreli dňa 23. 11. 1999 so spoločnosťou SVT Golem, s.r.o. Zmluvu o výkone správy, predmetom ktorej bolo zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, súp. č. XXX na ulici C. XX v A. a pozemku prislúchajúcemu k domu, zabezpečovaním plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov a ďalších služieb za podmienok dojednaných zmluvou. V zmysle čl. II bod 8 Zmluvy o výkone správy sú vlastníci bytov a nebytových priestorov domu, súp. č. XXX na ul. C. XX v A. povinní vyúčtovaním zistený nedoplatok zaplatený správcovi do 14 dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V tej istej lehote je správca povinný vrátiť vlastníkovi bytu a nebytového priestoru preplatok zistený vyúčtovaním. Z Opravného vyúčtovania nákladov za správu a prevádzku bytu žalovanej za rok 2012 zo dňa 17. 10. 2013 vyplýva, že žalovaná ako vlastník bytu č. 7 v bytovom dome v A., C. č. XX za účtovacie obdobie od 1. 1. 2012 do 1. 1. 2013 mala nedoplatok na nákladoch za správu a prevádzku bytu v celkovej výške 764,48 €, ktorý bola žalovaná povinná zaplatiť v lehote do 31. 10. 2013. Opravné rozúčtovanie nákladov na správu a prevádzku bytu bolo žalovanej odoslané doporučene poštou dňa 17. 10. 2013. Nakoľko žalovaná nedoplatok na nákladoch za správu a prevádzku bytu v celkovej výške 764,48 € žalobcovi neuhradila, listom zo dňa 11. 11. 2013 - Predžalobná upomienka - žalobca vyzval žalovanú, aby si splnila svoju povinnosť podľa čl. II ods. 8 Zmluvy o výkone správy a zaplatila žalobcovi nedoplatok v celkovej výške 764, 48 € na bankový účet domu C. XX, A., č. účtu : XXXXXXXXXX/XXXX do 18. 11. 2013. List zo dňa 11. 11. 2013 (Predžalobná upomienka) žalobca podal na pošte dňa 12. 11. 2013 keďže žalobkyňa uvedenú sumu neuhradila, podal žalobca dňa 13. 9. 2016 na súde žalobu. 2/ Súd prvej inštancie sa v konaní najskôr zaoberal procesnými podmienkami konania. Podľa Zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 15. 10. 2013, v tento deň sa uskutočnila
schôdza vlastníkov, na ktorej vlastníci odhlasovali výpoveď zo Zmluvy o výkone správy zo dňa 23. 11. 1999, uzatvorenej so žalobcom. Uvedená výpoveď bola daná žalobcovi (správcovi) k 1. 11. 2013, pričom k uplynutiu trojmesačnej výpovednej lehoty došlo k 31. 1. 2014. Zo Zápisnice ako aj ďalších listinných dôkazov ďalej vyplýva, že následne došlo dňa 14. 11. 2013 k uzatvoreniu Zmluvy o výkone správy s novým správcom bytového domu C. XX, A. - M.. W. V. - Domová správa, miesto podnikania B. X, A., IČO : 37 696 696 (nový správca). Žalobca si teda uplatňuje ako bývalý správca bytového domu C. XX, A. voči žalovanej nedoplatok z opravného vyúčtovania za obdobie roku 2012, ktorý rozpočítal na všetkých vlastníkov bytov bytového domu C. XX, A.. Výšku nedoplatku žalovanej, ktorú žalobca žaluje samostatne, vyčíslil podľa výmery bytov, čo v prípade žalovanej - podľa opravného rozúčtovania
- predstavuje 764,48 €. Medzi žalobcom a žalovanou tak ide o právny vzťah riadiaci sa zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vzhľadom na to, že žalobca rozpočítal nedoplatok z opravného vyúčtovania za rok 2012 na všetkých vlastníkov bytov, sporná vec sa teda týka všetkých vlastníkov bytov, pričom vlastníci tvoria nútené spoločenstvo; preto nie je prípustné, aby v tej istej veci na tom istom skutkovom a právnom základe, žalobca žaloval vlastníkov samostatne, argumentoval súd prvej inštancie. Podľa § 78 CSP o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne. Vzhľadom na skutočnosť, že skutkový a právny základ sporu sa týka všetkých vlastníkov bytov, žalobca mal žalovať všetkých dotknutých vlastníkov bytov, mal žalobca žalovať všetkých dotknutých vlastníkov bytov, ktorí tvoria nútené a zároveň nerozlučné spoločenstvo (§ 77 ods. 1 CSP), nakoľko na základe takejto podanej žaloby by sa rozsudok súdu mal vzťahovať na všetkých týchto vlastníkov bytov. Navyše dňa 14. 11. 2013 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o výkone správy s novým správcom - M.. W. V. - Domová správa, a teda všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou bytového domu C. XX, A., a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prešli uvedeným dňom, t.j. k 14. 11. 2013 na nového správcu. Nakoľko žaloba v danej veci bola žalobcom ako bývalým správcom, ktorý nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva, podaná na tunajší súd až dňa 13. 9. 2016, žalobca v predmetnom spore nie je aktívne vecne legitimovaný, uzavrel súd prvej inštancie. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol. 3/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 51 Obč. zák., ďalej ust. § 3 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., tiež § 78, ods. 1, ods. 2 CSP. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej voči žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, na základe úspechu žalovanej v konaní. 4/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov celého konania. Svoje odvolanie založil na tom, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazoval na to, že sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 764,48 € titulom Opravného rozúčtovania nákladov za správu a prevádzku bytu žalovanej za rok 2012 zo dňa 17. 10. 2013, pričom dlžná suma bola splatná dňa 31. 10. 2013. Každý vlastník bytu sa na týchto nákladoch podieľa v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, nejedná sa o spoločný a nerozdielny záväzok všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. každý vlastník zodpovedá za svoj nedoplatok za správu a prevádzku svojho bytu v rozsahu jeho spoluvlastníckych podielov, nejedná sa tu teda ani o nútené spoločenstvo a ani nerozlučné spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie ďalej odôvodnil aj nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Počnúc 1. 2. 2014 začal správu v danom bytovom dome vykonávať nový správca, ktorý však na základe požiadavky vlastníkov túto pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov neprevzal a i napriek ústnym prísľubom, že sa bude vecou zaoberať, k usporiadaniu danej veci nikdy nedošlo. Žalobca finančné prostriedky riadne vynaložil a uhradil, čo preukázal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a túto naďalej eviduje vo svojom účtovníctve. Zákonné ustanovenia, na ktoré súd v odôvodnení svojho rozsudku poukazuje, sa nijako nezaoberajú situáciou, kedy nový správca jednoducho odmietne prevziať pohľadávku voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a pohľadávka tak zostáva u pôvodného správcu aj po ukončení výkonu správy. Týmto spôsobom dochádza k ukráteniu žalobcu
- ako pôvodného správcu - na jeho právach aj jeho majetku, keďže pohľadávka mu do dnešného dňa nebola uhradená a nový správca ju odmietol prevziať.
5/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná tak, že navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový aj právny stav veci. Žalovaná trvala vo vyjadrení na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalobca ku dňu podania žaloby nebol správcom bytového domu C. XX, A.. Tiež trvala na argumente, že z povahy veci plynie, že ide o nútené spoločenstvo na strane žalovaných v zmysle § 78 CSP, prípadne nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 CSP. Žalobca si uplatňuje ako správca pohľadávku z opravného vyúčtovania za r. 2012, avšak dôkazy, ktoré následne predložil, nekorešpondovali so žalobným návrhom. Správca nemal od vlastníkov bytov C. XX, A., žiadny mandát na objednávku opravy komínov, tieto práce neboli odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, nešlo ani o havarijný stav. Rozsah prác uvedený na faktúre B. R. Kominárstva I., K. v nijakom prípade nezodpovedá fakturovanej sume 19.928 €. V Zmluve o dielo zo dňa 14. 10. 2011 uzatvorenej medzi B. R., Kominárstvo Hakes, Brodno a vlastníkmi bytov C. XX, A., zastúpenými SVT Golem, s.r.o., cena diela nie je uvedená a ani spôsob jej výpočtu. Faktúra B. R. Kominárstvo Hakes, Brodno, zo dňa 3. 8. 2012 č. 0.156.2012 bola vystavená na spoločnosť SVT Golem, s.r.o. a nie na vlastníkov bytov a nebytových priestorov C. XX, A.. Ak by žalobca predmetnú pohľadávku žaloval ako pohľadávku SVT Golem, s.r.o. z titulu bezdôvodného obohatenia (čo sa nestalo), bola by premlčaná. Konateľ spoločnosti Golem, s.r.o. v čase, keď táto spoločnosť vykonávala správu bytového domu C.P. XX, A., uznal dňa 8. 11. 2013 v mene vlastníkov bytov pohľadávku B. R., Kominárstvo Hakes, Brodno, čo do dôvodu a výšky formou notárskej zápisnice. K uznaniu pohľadávky B. R., Kominárstvo Hakes, Brodno, došlo až následne potom, keď mala byť podľa tvrdenia žalobcu uhradená spoločnosťou SVT Golem, s.r.o., preto je sporné, či vôbec došlo k úhrade pohľadávky zo strany spoločnosti SVT Golem, s.r.o. Podľa žalovanej žalobca doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal existenciu svojej pohľadávky z hľadiska hmotného práva a v predmetnom súdnom spore neboli splnené ani procesné podmienky. 6/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP (v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 7/ Podľa § 8 zák. č. 182/1993 Z.z., správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu; správca, ktorý spravuje bytové domy, musí spĺňať aj podmienky podľa osobitného predpisu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona. 8/ podľa § 8a ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na nového správcu alebo spoločenstvo. 9/ Podľa § 8b ods. 1 veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z., správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. 10/ Podľa § 8b ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z., pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. 11/ V súdenej právnej veci sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 764,48 € s príslušenstvom titulom úhrady nedoplatku z opravného vyúčtovania nákladov za správu a prevádzku bytu žalovanej za r. 2012, keď nedoplatok predstavuje podiel pripadajúci na žalovanú z nákladov spojených s opravou komínov v rámci nevyhnutnej údržby a opravy spoločných častí a zariadení domu. 12/ Nutno uviesť, že samostatnosť konania správcu, t.j. povinnosť správcu vykonávať správu domu samostatne, je zákonom stanovená popri povinnosti spravovať dom na účet vlastníkov, t.j. z výkonu činností a právnych úkonov správcu týkajúcich sa správy domu sú priamo zaviazaní všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; vlastníci sú na základe zákonného zastúpenia správcom povinní napr. platiť za dodávané teplo, vodu, elektrickú energiu, hoci ich dodávku zabezpečil správca. V záujme zabezpečenia prehľadnosti a transparentnosti oddelenia majetku vlastníkov (ktorý sa tvorí z ich príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov) od majetku správcu, ukladá zákon správcovi povinnosť viesť samostatné účty osobitne pre každý ním spravovaný dom (§ 8 ods. 3 cit. zák.). Majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov teda nie je totožný s majetkom správcu domu, potom správca v rámci výkonu správy bytového domu nie je podľa zákona č. 182/1993 Z.z. povinný a ani oprávnený uhrádzať pohľadávky vzniknuté vlastníkom z jeho vlastných finančných prostriedkov. 13/ Podľa cit. § 8b ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z. má výlučne správca bytového domu oprávnenie konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. priamo zákonom je daná aktívna vecná legitimácia správcu bytového domu na podanie žaloby na súd na zaplatenie dlžnej sumy voči
neplatičovi, ktorý si neplní svoje povinnosti podľa § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 23. 11. 1999 vykonával podľa § 8 cit. zákona správu bytového domu na C. XX Z. A., v ktorom sa nachádza aj byt, ktorého vlastníkom je žalovaná. Z vykonaného dokazovania je ďalej nesporné, že v čase podania žaloby na súd, t.j. 13. 9. 2016 a rovnako tak ani v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, už žalobca správcom predmetného bytového domu nebol (správu už vykonával iný správca); zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov došlo k výpovedi Zmluvy o výkone správy na schôdzi vlastníkov konanej dňa 15. 10. 2013, pričom táto výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 18. 10. 2013. K uplynutiu trojmesačnej výpovednej doby potom došlo k 31. 1. 2014, ktoré skutočnosti žalobca v konaní nenamietal. Nie je sporná ani skutočnosť, že nový správca nedoplatok (titulom rekonštrukcie komínov) neprevzal. 14/ Odvolací súd na základe uvedeného zisteného skutkového stavu dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvej inštancie, o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie aktívnej vecnej legitimácie (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania a je jednou z podstatných otázok, ktoré musí súd riešiť v každom štádiu konania. Keďže žalobca sa v danej veci domáhal uhradenia žalovanej sumy titulom nedoplatku z opravného vyúčtovania nákladov na správu a prevádzku bytu za r. 2012, za situácie, kedy výlučne nový správca bytového domu (resp. spoločenstvo vlastníkov) má oprávnenie konať pri vymáhaní vzniknutých nedoplatkov za vlastníkov bytov a nebytových priestorov, dospel odvolací súd k rovnakému záveru, totiž že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. Totiž dňom skončenia výkonu správy domu (k 31. 1. 2014) prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, alebo zo zmlúv, ktoré boli uzatvorené z rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a teda aj zákonné oprávnenie na vymáhanie nedoplatkov vlastníkov v zmysle § 8b ods. 2 písm. e/ zák. č. 182/1993 Z.z., zo žalobcu na nového správcu. 15/ Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že nebol správny záver súdu prvej inštancie o tom, že vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome by nemohol správca bytového domu žalovať samostatne; vlastníci bytov a nebytových priestorov tu nemajú postavenie nerozlučného či núteného spoločenstva (§ 77, § 78 CSP), keď predmetom konania bola úhrada nedoplatku z ročného (opravného) vyúčtovania za byt žalovanej. Nešlo teda o také právo či povinnosť, kde by sa musel rozsudok vzťahovať na každého z vlastníkov bytov a nebytových priestorov (a teda by vlastníci museli byť žalovaní spoločne). Uvedený (nesprávny) záver súdu prvej inštancie však nemá dosah na inak vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie, založené na zistení nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v spore. 16/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 CSP). 17/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 18/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).