Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-154-2020.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/154/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého Q. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľov, v konaní zastúpený opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky E. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., H., toho času bytom T. T., K. XX. I. X a otca E. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. T., E. X, na návrh I. C., nar. XX. XX. XXXX a D. C., nar. XX. XX. XXXX, obaja trvale bytom T. T., E. XX, o zverenie maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd maloletého Q. C., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, I. C., nar. XX. XX. XXXX a D. C., nar. XX. XX. XXXX, ktorí sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého a oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého Q. C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Q. C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 135 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľov vo zvyšku z a m i e t a .
Týmto zároveň d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/146/2007-26 zo dňa 20. 06. 2007 vo výroku o výchove maloletého a rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/334/2012-60 zo dňa 20. 02. 2013 vo výroku o výživnom na maloletého.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia návrhom podaným dňa 29. 07. 2020 sa domáhali zverenia maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti s tým, že budú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého a oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach s tým, že matka bude povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100 eur mesačne a otec výživným vo výške 200 eur mesačne od 01. 08. 2020. Zároveň matka bude povinná doplatiť prídavky na maloletého na ich adresu v sume 174,65 eura s tým, že ich bude oprávnená splácať v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Svoj návrh odôvodnili tým, že matka maloletého je ich dcéra, ktorá sa absolútne nestará a nikdy sa ani nestarala o maloletého a ani o ďalšie dve dievčatá, ktoré má. Maloletý býva u nich prakticky od narodenia, jeho matka prepadla alkoholu a opustila všetky deti. Momentálne má nového priateľa od 08. 10. 2019, s ktorým aj býva. Maloletého majú radi, majú vybudovaný pekný
a dôverný vzťah a majú záujem naďalej sa o neho starať. Bývajú v 3-izbovom byte, kde maloletý má sám vlastnú izbu.
2. Matka súhlasila so zverením maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, keďže maloletý chce byť u nich. S navrhovanou výškou výživného navrhovateľmi v sume 100 eur nesúhlasila, navrhla určiť výživné na maloletého v sume 80 eur z dôvodu, že platí 200 eur spolu na ďalšie dve maloleté deti. Matka ďalej uviedla, že s navrhovateľmi sa nestýka, avšak im dôveruje vo vzťahu k starostlivosti o maloletého. Potvrdila, že maloletý k navrhovateľom má dobrý vzťah, najviac je naviazaný na navrhovateľku.
3. Otec maloletého súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti navrhovateľov s odôvodneným, že maloletý je od malička u nich a sú mu ako rodičia. S navrhovanou výškou výživného v sume 200 eur nesúhlasil, navrhol určiť výživné vo výške 130 - 140 eur z dôvodu, že aj on musí z niečoho žiť. Otec maloletého potvrdil, že navrhovatelia od malička zabezpečujú starostlivosť o maloletého, voči ktorej nemá výhrady. Navrhovatelia majú pre výchovu maloletého vytvorené bytové podmienky, maloletý s navrhovateľmi má vzťah, je veľmi naviazaný najmä na navrhovateľku. Navrhovateľom v starostlivosti o maloletého dôveruje. S maloletým je v kontakte pri príležitostných stretnutiach, nakoľko býva o panelák ďalej. Okrem toho je s maloletým v kontakte prostredníctvom aplikácie Messenger.
4. Opatrovník odporučil súdu, s poukazom aj na vyjadrenie maloletého, návrhu navrhovateľov vyhovieť a maloletého zveriť do ich náhradnej osobnej starostlivosti, rodičov zaviazať prispievať na výživu maloletého primeraným výživným podľa ich možností, schopností, majetkových pomerov, s prihliadnutím na vek a potreby maloletého, na ich účet počnúc dňom podania návrhu. Opatrovník ďalej uviedol, že maloletý je v starostlivosti navrhovateľov už dlhodobo, matka sa o maloletého zaujíma iba sporadicky, otec sa kontaktuje s maloletým buď osobne, alebo cez sociálne siete. Maloletý je u navrhovateľov spokojný, podľa jeho vyjadrenia mu u nich nič nechýba, starajú sa o neho už od narodenia, súhlasil s tým, aby bol zverený do ich náhradnej osobnej starostlivosti. Sociálnym šetrením nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti navrhovateľov o maloletého, ktorí starostlivosť o maloletého zvládajú. Navrhovatelia majú vo svojej domácnosti vytvorené vhodné a bezpečné podmienky pre výchovu a výživu maloletého, domácnosť navrhovateľov maloletý dobre pozná, navrhovateľov neodmieta, má ich rád a rešpektuje. Navrhovatelia vedia maloletému zabezpečiť vhodné a stabilné výchovné prostredie, ktoré maloletý v jeho veku potrebuje a napĺňajú jeho potreby a istoty bezpečia lepšie ako rodičia.
5. Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu
majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
6. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Maloletý rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/146/2007-26 zo dňa 20. 06. 2007 bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Posledná úprava výživného otcovi bola rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/334/2012-60 zo dňa 20. 02. 2013 vo výške 100 eur mesačne. Navrhovatelia od 09. 10. 2019 nepretržite zabezpečujú starostlivosť o maloletého potom, ako maloletý odmietol žiť v domácnosti matky u jej priateľa. Od tohto obdobia navrhovatelia zabezpečujú riadnu starostlivosť o maloletého, čo vyplynulo zo sociálneho šetrenia, ako aj samotného vyjadrenia maloletého, ktorý má 14 rokov. Maloletý domácnosť navrhovateľov pozná, nakoľko v minulosti v nej vyrastal. Navrhovatelia pre výchovu maloletého majú vytvorené vhodné bytové podmienky, čo vyplynulo z vyjadrenia opatrovníka, ktorý vykonal sociálne šetrenie v domácnosti navrhovateľov. Maloletý v domácnosti navrhovateľov má samostatnú izbu, ktorá je zariadená. Rodičia maloletého navrhovateľom v ich starostlivosti o maloletého dôverujú, z vyjadrenia tak navrhovateľov, ako aj rodičov vyplynulo, že maloletý k navrhovateľom má vytvorený pekný vzťah, je na nich naviazaný, najmä na navrhovateľku. Maloletý matku kontaktuje osobne v jej práci a s otcom je v osobnom kontakte pri náhodných stretnutiach. Maloletý vyjadril vôľu zotrvať v domácnosti navrhovateľov. Z takto zisteného skutkového stavu súd mal preukázané, že rodičia maloletého dlhodobo nezabezpečujú starostlivosť o maloletého, maloletý je ešte stále vo veku, kedy potrebuje usmernenie, vedenie. Navrhovatelia sú pre maloletého osoby, ktoré mu dávajú pocit istoty, bezpečia. Navrhovatelia počas doby, ako zabezpečujú starostlivosť o maloletého, dohliadajú na jeho zdravotný stav, prípravu na vyučovanie, maloletý v ich domácnosti má režim. V domácnosti navrhovateľov má maloletý zabezpečené všetky potreby. Súd mal tak preukázané, že rodičia nezabezpečujú starostlivosť o maloletého, a preto návrh navrhovateľov považoval za dôvodne podaný. Navrhovatelia spĺňajú zákonom stanovené predpoklady pre zverenie maloletého do ich spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko sú osoby bezúhonné, s dobrým zdravotným stavom, žijú usporiadaným spôsobom života. Medzi navrhovateľmi a maloletým je vytvorený pekný citový vzťah. V doterajšej starostlivosti navrhovateľov o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, a preto ich návrhu vyhovel. Súd má za to, že zotrvanie maloletého v domácnosti navrhovateľov, kde si už vytvoril svoje sociálne citové väzby, má zaužívaný režim, je plne v jeho záujme. Súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zároveň vymedzil rozsah práv a povinností navrhovateľov k maloletému tak, že sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého a oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, ale len v bežných veciach, nakoľko naďalej všetky ostatné rodičovské práva a povinnosti majú rodičia zachované.
10. Zverením maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, rodičov nezaniká ich zákonná vyživovacia povinnosť. Rodičia maloletého sú riadne zamestnaní, matka podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 630,91 eura, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Otec dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 685,58 eura plus sú mu vyplácané diéty v priemere mesačne v sume 92,22 eura, inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý má 14 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, do ktorej chodí pešo, stravuje sa v škole za mesačný poplatok 10 eur. Maloletý nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, je vedený v očnej ambulancii, nosí okuliare. Maloletému do školy sa uhrádza polročný poplatok ZRŠ 10 eur, zakupovali sa mu pracovné zošity v sume 10 eur. Bežné školské pomôcky maloletému sa ročne zakupujú v sume 50 eur. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, t. j. preukázané odôvodnené potreby maloletého primerané jeho veku, príjem rodičov a matkine ďalšie dve vyživovacie povinnosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 135 eur mesačne a matku v sume 100 eur mesačne. Súd mal za to, že takto určené výživné zodpovedá aj právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov tak, ako predpokladá ustanovenie § 62 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine a zároveň z takto určeného výživného budú uspokojené všetky potreby maloletého. Len pre úplnosť súd uvádza, že návrhu matky, ktorá súhlasila s určením výživného na maloletého v sume 80 eur nevyhovel z dôvodu, že matkou navrhovaná výška výživného nezodpovedá životnému minimu maloletého, na ktoré má zásadne právo.
11. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti rodičov súd určil počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia z dôvodu, že účinky zverenia maloletého do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov nastávajú práve právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Súd preto návrh navrhovateľov v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Zároveň súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorí žiadali zaviazať matku na doplatenie rodinných prídavkov z dôvodu, že súdu neprináleží rozhodovať o rodinných prídavkoch. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd rodičom uložil povinnosť uhrádzať výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné písomné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.