Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoEk-9-2023.pdf
PDF · 71.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoEk/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXX, X., o vymoženie 105,41 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov z 20.09.2018 č.k. 5Er 461/2012-12, jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,73 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že vzhľadom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie a následne rozhodol o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. Zdôraznil, že výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol uznesenie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne. Oprávnený má za to, že u tvrdenia nemajetnosti je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Zákon výslovne síce neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Oprávnený má za to, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Zároveň podotýka, že v prípade, ak by predmetná exekúcia bola zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Podotkol tiež, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné, ktorého úhrada sa vzťahuje na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR a výnimky umožňuje len zákon. Na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
4. K odvolaniu sa vyjadril súdny exekútor podaním z 03.10.2022 a uviedol, že z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.
6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolaním napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie istiny 118,26 eur s prísl. dňa 25.05.2012 u súdneho exekútora na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov číslo XXXXXXXXXX zo dňa 24.10.2011, ktorý vydal oprávnený a tento výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.11.2011. Dňa 13.09.2018 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie návrh na zastavenie exekúcie a priznanie trov exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný s tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiaden majetok. Z tohto dôvodu podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení platnom do 31.03.2017.
8. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, exekučné konania začaté pred 01. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak ods. 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá citovaného zákona, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v rozhodnom období, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
13. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by takýmto spôsobom dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné, či neúspešné a aj keď vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.
14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť, podľa ktorej pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom v rozhodnom období, teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného, a preto je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii, ako už bolo spomínané, by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by v konečnom dôsledku viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté.
15. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu v prípade nemajetnosti povinného exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Exekučný súd preto vzhľadom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nemal inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
16. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd podrobne odôvodnil, prečo exekúciu zastavil a z predloženého spisového materiálu vyplýva, že súdny exekútor vykonal úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť.
17. Za situácie, že správnemu výroku o zastavení exekúcie zodpovedá aj správny výrok o trovách exekúcie, odvolací súd poukazujúc na uvedené uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Oprávnenému, ktorý nebol úspešný v odvolacom konaní, trovy tohto štádia konania neboli priznané a ostatným účastníkom trovy daného konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).