Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-34-2020.pdf
PDF · 94.21 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/34/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky P. X., H.. Y., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., Š. XX, zastúpenej v konaní splnomocnenkyňou U.. Y.S. X., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., P. XX, proti osobe povinnej z výživného F. X., A.. X.XX.XXXX, trvale bytom F., Š. XX, zastúpeného v konaní ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, o určenie príspevku pre manželku, o odvolaní F. X. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27Pc/96/2018-108 zo dňa 11.12.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou 300,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do budúcna.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„osoba povinná z výživného je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky za obdobie od 5.12.2018 do 9.7.2019 (t.j. do právoplatnosti rozvodového rozsudku) sumou 300 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,
dlžné výživné za obdobie od 5.12.2018 do 9.7.2019 pre navrhovateľku vo výške 2 138,80 Eur p o v o ľ u j e súd osobe povinnej z výživného splácať v 300 Euro mesačných splátkach pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase podania návrhu navrhovateľkou manželia nežili v spoločnej domácnosti, z tejto sa odsťahoval manžel, pričom od tejto doby na výživu manželky ničím neprispieval. V priebehu konania sa manželia rozviedli, pričom rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2019, z tohto dôvodu vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvala v období od 5.12.2018 do
9.7.2019, keďže manželka podala na tunajší súd návrh na určenie manželského výživného 5.12.2018. V čase odchodu manžela zo spoločnej domácnosti príjmom manželky bol iba invalidný dôchodok, spočiatku vo výške 212,40 Eur mesačne a od 1.1.2019 vo výške 218 Eur mesačne. Okrem toho mala na základe brigádnických prác príjem ešte v mesiaci január 2019 vo výške 39,61 Eur a v mesiaci február 2019 22,02 Eur. Okrem toho nemala žiaden príjem, pričom jej finančne vypomáhali jej synovia, z ktorých jeden s ňou žil v spoločnej domácnosti a druhý jej nepravidelne prispieval sumou 50 Eur mesačne, ak ho o to požiadala. V tomto rozhodnom období manžel navrhovateľky na rozdiel od nej pracoval, a to jednak na základe pracovného pomeru bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 814,05 Eur mesačne, zároveň mal príjem z polovičného úväzku v sume okolo 300 Eur mesačne, teda jeho príjem presahoval sumu 1 100 Eur mesačne. Sama osoba povinná z výživného potvrdila, že v rozhodnom období na výživu manželky neprispieval, nakoľko odišiel zo spoločnej domácnosti, v tom čase došlo k prepisu ich spoločného bytu na synov a riešil ďalšie iné finančné záležitosti. V tomto období vedel aký je príjem na strane jeho manželky, nakoľko táto bola uznaná za invalidnú ešte v roku 2014, o čom založila do spisu odborný posudok o invalidite zo dňa 14.7.2014. Manželia ešte počas manželstva uzatvorili budúcu dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej manžel nadobudol 2 osobné motorové vozidlá, finančné prostriedky na svojom účte a záväzok voči Tatra banke, a.s.. Manželka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva vnútorné vybavenie nehnuteľnosti spoločného bytu, osobné motorové vozidlo a finančné prostriedky na jej účte. Zároveň došlo k predaju nehnuteľnosti im synom, z čoho mala osoba povinná z výživného vyplatenú kúpnu cenu v sume 10 000 Eur, z ktorej následne vyplatila svoj úver. Aj keď sa manželia finančne vysporiadali ešte počas trvania manželstva na základe budúcej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, životná úroveň manželov nebola rovnaká, nakoľko príjem na strane manžela bol podstatne vyšší ako príjem na strane manželky. Životná úroveň manželky poklesla najmä o kúpu potravín, ktoré počas spoločného súžitia v manželstve zabezpečoval v podstatnej miere manžel, tiež zabezpečoval úhradu poplatkov spojených s bývaním a inkaso v byte, kde spoločne s manželkou bývali. Tieto platby následne musela manželka vykryť sama zo svojho príjmu, za finančnej pomoci synov, pričom po prevode nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva detí pochádzajúcich z manželstva musela sa navrhovateľka podieľať aspoň na úhrade pomernej časti inkasa, keďže ostala bývať v tejto nehnuteľnosti spolu s jedným zo synov. V tom čase mala zvýšené výdavky aj na kúpu liekov, nakoľko došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo predložila lekárskymi správami. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia po odchode manžela zo spoločnej domácnosti nemali rovnakú životnú úroveň, nakoľko zo svojho príjmu si manžel dokázal zabezpečiť všetky svoje základné výdavky, ale aj všetky osobné potreby, pričom si navrhovateľka zo svojho príjmu, ktorým bol invalidný dôchodok tieto výdavky zabezpečiť nedokázala, finančne jej vypomáhali jej synovia. Okrem toho mala zhoršený zdravotný stav, takže jej výdavky sa zvýšili najmä na kúpu liekov, rôzne rehabilitácie a návštevy lekárov, pričom tento zdravotný stav jej znemožňoval nájsť si adekvátne zamestnanie. Naopak, u osoby povinnej z výživného bolo preukázané, že v rozhodnom období mal 2 príjmy z riadneho pracovného pomeru a z polovičného úväzku, čo potvrdil aj na pojednávaní. Takto vznikol nepomer medzi príjmami manželov, pričom príjem manžela dosahoval sumu cez 1 100 Eur mesačne, príjem manželky sumu 218 Eur mesačne. Vzhľadom na zjavnú rozdielnosť príjmov na strane oboch manželov, skutočnosť, že manžel odišiel zo spoločnej domácnosti, v ktorej predtým zabezpečoval všetky výdavky spojené s bývaním, zabezpečoval v podstatnej miere stravu, pričom navrhovateľka si zo svojho príjmu dokázala zabezpečiť najmä lieky vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav, bolo dôvodné určiť výživné zo strany osoby povinnej z výživného (manžela), pričom výšku výživného súd určil v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine a prihliadol na odôvodnené potreby oprávnenej, t.j. navrhovateľky ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného, t.j. osoby povinnej z výživného. Zároveň poukazuje na ustanovenie § 71 ods. 2 Zákona o rodine, že vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom, teda v prvom rade mal manžel zabezpečovať výdavky svojej manželky, až následne mohli na výživu svojej matky prispievať aj deti. Navrhované výživné v sume 300 Eur mesačne je adekvátne a primerané, nakoľko aj po zaplatení takéhoto výživného z príjmu osoby povinnej z výživného by mu ostávalo okolo 600 Eur mesačne, pričom nemal žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť a majetkovo sa s manželkou už vysporiadali. Príjem na strane manželky by bol okolo 500 Eur mesačne, čím by bola zachovaná rovnaká životná úroveň oboch manželov. Z tohto dôvodu súd výživné v sume 300 Eur mesačne považoval za primerané a také, ktoré bol schopný manžel ako osoba povinná z výživného riadne plniť. Súd určil výživné za obdobie od 5.12.2018, t.j. od podania návrhu na súd do 9.7.2019, t.j. do právoplatnosti rozvodového rozsudku, čím takto osobe povinnej z výživného vznikol dlh na výživnom vo výške 2 138,80 Eur. Uvedené výživné súd povolil osobe povinnej z výživného splatiť v splátkach, a to po 300 Eur mesačne, pričom takéto splátky súd považoval za adekvátne a primeraná s prihliadnutím
na skutočnosť, že po rozvode manželstva si osoba povinná z výživného zobrala úver, ktorým si chcela zabezpečiť bývanie, nakoľko po odchode zo spoločnej domácnosti býval iba v podnájme. Zároveň súd poukazuje na sumu 10 000 Eur, ktorá bola osobe povinnej z výživného vyplatená na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktorou došlo k predaju spoločného bytu s manželkou ich dvoch synov. Ide o sumu, ktorá nezodpovedá kúpnej cene s prihliadnutím na 3-izbový byt v katastrálnom území F.. Aj z tohto dôvodu súd určil splatiť dlžné výživné v splátkach. Dlžné výživné 27 dní v mesiaci december 2018 x 9,68 Eur + 6 mesiacov x 300 Eur + 9,68 Eur x 8 dní v mesiaci júl 2019, čo predstavuje spolu sumu 2 138,80 Eur.
4. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil právne ustanoveniami § 71 ods. 1 Zákona o rodine a § 52 CMP, podľa ktorého rozhodol o trovách konania.
III. Obsah odvolania odporcu, vyjadrení k odvolaniu
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca, Má z to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vydal napadnutý rozsudok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol. V odvolaní uviedol, že ešte pred rozvodom manželstva účastníci konania spoločnú nehnuteľnosť previedli na svoje deti, keď pritom navrhovateľka nepožadovala za prevod nehnuteľnosti žiadnu odplatu. Naopak odporcovi bola vyplatená dohodnutá odplata v sume 10.000 € (hodnota spoluvlastníckeho podielu bytu pritom predstavovala sumu min. vo výške 40.000 Eur). Odporca v období od 05.12.2018 do 09.07.2019 mal priemerný mesačný príjem vo výške cca 814,05€. Súd prvej inštancie vychádzal len z výšky príjmu odporcu za mesiac máj 2019 v sume 1.022,21€ a za mesiac jún 2019 v sume 1.027,766 a vôbec nezohľadnil výšku príjmu v mesiaci júl 2019 v sume 857,026 a výšku príjmu v ostatných mesiacoch, ktorá činila sumu okolo 720 Eur/ mesačne. Súd pri určení výživného na navrhovateľku prihliadal výlučne len na príjmy odporcu a vôbec nebral do úvahy výdavky odporcu, ktoré v čase kedy účastníci boli manželmi predstavovali sumu vo výške 588,47 Eur/mesačne. Z napadnutého rozsudku ako i z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že táto nemá žiadne záväzky voči tretím osobám, že jej finančne vypomáhajú jej synovia. Podľa odporcu navrhovateľka sama odmietla si zvýšiť životnú úroveň, keď nepožadovala od svojich synov vyplatenie odplaty za prevod nehnuteľnosti a potom takéto konanie nemôže byť na úkor jeho osoby. Odporca taktiež dáva do pozornosti i tú rozhodujúcu skutočnosť, že pokiaľ by navrhovateľka bola vo finančnej núdzi, tak by sa určite riadne zamestnala (tak ako tomu bolo v minulosti počas manželstva účastníkov) keď táto bola zamestnaná ako predavačka, keďže v súčasnosti na trhu práce je dostatok voľných pracovných pozícií i pre osoby zdravotne znevýhodnené.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 CSP, oprávnenou osobou - účastníkom § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .
7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. Citované zákonné ust. § 71 ods. 1 upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá vzniká uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu.
11. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti. Aj výkonom týchto činností je potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov. Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu konania zabezpečí podklady pre záver o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod., ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, v ktorej by malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp. návrh zamietne.
12. Odporca vo svojom odvolaní namieta, že súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy, že navrhovateľka bezplatne previedla svoj spoluvlastnícky podiel k bytu patriaceho do BSM účastníkov konania na deti, čím sa bezdôvodne pripravila o zdroj príjmu. K tejto odvolacej námietke je potrebné uviesť, že otázka prevodu vlastníckeho práva k bytu patriaceho do BSM účastníkov konania a spôsob vyporiadania majetku patriaceho do BSM bol medzi účastníkmi konania riešený formou dohody, ktorej účastníkom bol aj odporca. Nie je v rozpore so zákonom a nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľky, ak sa rozhodla bezplatne previesť vlastnícke právo v bytu na svoje deti, ktoré pochádzali z manželstva účastníkov konania. Naopak, bol to práve odporca, kto týmto prevodom získal sumu 10.000 Eur, o ktorú sa jeho zvýšila hodnota jeho majetku.
13. Odporca ďalej namieta, že súd nesprávne ustálil výšku jeho príjmu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď odporcu na pojednávaní ( čl. 104), kde uviedol, že okrem príjmu z pracovného pomeru vo výške 800 Eur má príjem 300 Eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z tejto sumy, ktorej výšku potvrdil sám odporca. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa neprimerane nízkeho zostatku finančných prostriedkov, ktoré mu zostanú po úhrade manželského výživného, čo v konečnom dôsledku vedie k dosiahnutiu nižšej životnej úrovne než má manželka, odvolací súd poukazuje na nesprávnu kalkuláciu v odvolaní, vzhľadom k tomu, že je potrebné vychádzať z príjmu odporcu 1.200 Eur mesačne na nie 814,05 Eur ako to uvádza odporca.
14. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).