Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19P-223-2020.pdf
PDF · 74.76 KB
Case nature
Subarea
19P/223/2020
Uznesenie
Okresný súd Martin sudcom JUDr. Miroslavou Korbašovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. N. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. č. XX, okres V., v súčasnosti bytom A. B. XXX, F. XXX N., A. Y. C., B. B., B. K. M. A. P. B. Í., práv. zast. AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., so sídlom Ambra Pietra 10645/17, Martin, IČO 50 157 892 a otec M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. č. X, okres V., maloletý bytom ako matka, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd n e m á p r á v o m o c konať o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
Konanie o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.11.2020 bol doručený na Okresný súd Martin návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. V návrhu matka uvádza, že maloletý sa narodil v B. K. M. A. P. B. Í., kde aj v súčasnosti žije spolu s matkou, jej partnerom a ich spoločným dieťaťom.
2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
4. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 6. K procesným podmienkam konania patrí aj právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa chápe vymedzený rozsah vecí, ktoré je súd oprávnený riešiť v občianskom súdnom konaní. 7. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
8. Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností Kapitola I (Rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov) Článok 1 (Rozsah pôsobnosti) ods. 3 písmeno c), toto nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a mená dieťaťa.
9. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. Rodičovské práva a povinnosti, ktoré vnikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
10. Obvyklý pobyt treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia; na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území iného štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je podstatné to, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života.
11. Pri zisťovaní obvyklého pobytu maloletého dieťaťa súd zohľadnil všetky osobitné skutkové okolnosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v inom štáte súd zohľadnil ďalšie faktory z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť vôbec nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru jeho začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Súd má za to, že právomoc slovenského súdu v konaní absentuje, nakoľko má maloleté dieťa obvyklý pobyt v B. K. M. A. P. B. Í., kde sa maloleté dieťa dlhodobo zdržiava u svojej matky a tam má vytvorené rodinné a sociálne väzby a je ťažiskom jeho každodenného života.
12. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 24P/21/2019 vedie konanie o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností a na určenie výživného k maloletému dieťaťu: Q. N. V.. Súd vo veci rozhodol v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, na základe ktorých vyhlásil, že súd nemá právomoc konať o návrhu matky a konanie zastavil. Konanie nie je právoplatne skončené.
13. Zo spisového materiálu, najmä z návrhu matky, ako aj zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24P/21/2019, má súd za preukázané, že maloleté dieťa má spolu s matkou obvyklý pobyt vo M. A. na adrese A. B. XXX, F. XXX N., A. Y. C., B. B., B. K. M. A. P. Í.. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu neboli splnené podmienky podľa § 24 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzhľadom k tomu, že pôvodný obvyklý pobyt dieťaťa, ako aj terajší obvyklý pobyt dieťaťa je v B. K.. Dieťa sa narodilo v B. K. a tam aj celý svoj doterajší život žije s matkou. Na B. chodí s matkou len na návštevy, v B. matka nepoberá prídavky na dieťa ani rodičovský príspevok. Je nepochybné, že pobyt maloletého dieťaťa v B. K. nemá len dočasný alebo príležitostný charakter Trvalý pobyt dieťaťa ani jeho občianstvo nezakladajú právomoc slovenského súdu na konanie o zmene priezviska maloletého dieťaťa.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že tunajší súd nemá právomoc vo veci konať, keďže obvyklý pobyt maloletého dieťaťa nie je na území Slovenskej republiky. Právomoc na konanie vo veci, vzhľadom k obvyklému pobytu maloletého dieťaťa, je daná súdu v B. K. M. A.N. P. B. Í.. Súd zároveň s poukazom na citované ustanovenia CSP a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, konanie zastavil, keďže vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky.
15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 59 ods. 1 CMP a § 362 ods. 1 prvá veta CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.