Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-36-2020.pdf
PDF · 97.14 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-25C/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu: K.. R. F., W.. XX.X.XXXX, F. V.K., Ž. XX, právne zastúpeného : JUDr. Tomáš Čverčko, advokát, Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48/A, Košice, v konaní o zaplatenie 1106,04 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1106,04 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1106,04 Eur od 4.5.2020 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou podanou súdu dňa 4.5.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1106,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 4.5.2018 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parciel č. č. 4311/41 o výmere 74 m2, pozemok, parcela registra „C“ č. 4311/67 o výmere 656 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/71 o výmere 229 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/74 o výmere 240 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/77 o výmere 156 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/81 o výmere 43 m2, parcely registra „C“ č. 4311/85 o výmere 47 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/87 o výmere 37 m2, parcely registra „C“ č. 4312/61 o výmere 103 m2, zapísaných na LV č. XXXXX v katastrálnom území Košice - Západ, vedeného Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice v podiele 1/15 z celku. Uvedené pozemky žalovaný užíva od roku 1957, kedy na uvedených pozemkoch realizoval výsadbu verejnej zelene. Táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXXXX, kde je stanovený spôsob užívania pozemkov a predovšetkým z listín magistrátu mesta Košice, ako aj z pozvánky zo dňa 18.3.2016, kde mesto uviedlo, že funkčné využitie parciel v zmysle platného územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice je pre tieto pozemky definovaná funkcia verejnej zelene. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice - miestneho územného systému ekologickej stability schváleného uznesením č. 811/2013 MZ je táto lokalita špecifikovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu. Žalobca poukázal, že užívaním týchto pozemkov zo strany žalovaného bez akejkoľvek náhrady došlo k protiprávnemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu a zároveň žalovanému vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. Ak nie je v občianskoprávnej rovine upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahrňujúca aj len sčasti pozemky vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce plnením bez právneho dôvodu. Rovnaký postoj k právnej ochrane takýchto vlastníkov vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III ÚS 237/09, ktorý hovorí, že „na rozdiel od vyvlastnenia, kde môže dôjsť k jednorázovému vyplateniu náhrady, pri
nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách „primeranej náhrady“, počas trvania núteného obmedzenia“. Žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za pozemky v jeho vlastníctve vo výške 5,234 Eur ročne za m2 za obdobie od 4.5.2018 do 3.5.2020, pričom celková výmera spoluvlastníckeho podielu žalobcu na pozemkoch predstavuje 105,66 m2, čo predstavuje za žalované obdobie sumu 1106,048 Eur, t.j. (5,234 Eur x 105,66 m2= 553,02 Eur/rok). Žalovaný nevyhovel výzve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia určené listom zo dňa 22.1.2018, preto žalobca uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom 27.1.2018.
2. Žalobca na preukázanie ním tvrdených skutočností predložil súdu list vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Západ, Pozvánka z 18.3.2016, List žalobcu zo dňa 22.1.2018, Znalecký posudok č. 1/2018 znalca Ing. Mateja Špaka.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9 Up/693/2020 namietal žalobcom uplatnený nárok žalobou ako nedôvodný. Poukázal na okolnosť, že územný plán nenariaďuje ani neumožňuje verejnosti, aby pozemky v spoluvlastníctve žalobcu voľne užívala. Je len na žalobcovi a ostatných spoluvlastníkoch predmetnú nehnuteľnosť ako so spornými pozemkami naložia. Na sporných nehnuteľnostiach sa nenachádzajú žiadne plochy užívané verejnosťou na rekreáciu či na iné využitie, na predmetných pozemkoch nie je daná ich využiteľnosť verejnosťou, ani na tento účel neslúžia, preto nie je daný dôvod na plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že pozemky v jeho spoluvlastníctve sú užívané verejnosťou. Pokiaľ miestnym územným systémom ekologickej stability je dotknutá lokalita definovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu, tento dokument nijako neobmedzuje žalobcu, miestny územný systém ekologickej stability nezavádza nový stav ani existujúce nijakým spôsobom nemení. Uvedený dokument neustanovuje, že sa má daná lokalita využívať ako verejné priestranstvo. Žalovaný nesúhlasí s dobou návratnosti uvedenej v znaleckom posudku znalca Ing. Mateja Špaka, predloženého žalobcom v konaní. Podľa názoru žalovaného v prípade sporných pozemkov evidovaných na LV č. XXXXX možno uvažovať o návratnosti v trvaní 30, nanajvýš 25 rokov, keďže z hľadiska návratnosti nie je predpoklad, že by tieto pozemky boli rovnako výnosné ako pozemky v centre mesta. Zároveň poukázal žalovaný na závery znaleckého posudku č. 12/2017 zo dňa 14.2.2017 vypracovaného znalcom Ing. Ivanom Lakomým, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v lokalite Borovicový háj na sumu 3,637 eur/m2.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 12.6.2020 uviedol, že medzi posudkom vypracovaným Ing. Lakomým a Ing. Matejom Špakom je rozdiel v cene nájmu 1,544 Eur, preto si žalobca uplatnil len 5,234 Eur na m2, nakoľko v uvedenej cene nájmu má viac ako 20 rozsudkov potvrdených Krajským súdom. Ing. Matej Špak stanovil dobu návratnosti 15 rokov, nakoľko aj žalobca sa domnieva, že správne by mala byť doba návratu za obdobie 20 rokov, preto si uplatnil iba sumu 505,234 eur/m2. Konaním žalovaného, ktorý v rozhodnutí Mestské zastupiteľstva zmenil územný plán v dôsledku ktorého sa lokalita, ktorá je predmetom konania stáva verejnou zeleňou, de iuro žalobcu v jeho vlastníckom práve a teda žalobca je obmedzený v predmete svojho vlastníctva. Poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Pražmu v inom súdnom konaní, kde uvádza porovnanie ceny, za ktoré prenajíma žalovaný svoje pozemky v priemere za cenu 6 Eur/m2 , avšak po znížení ceny o 10 % vypočítal znalec dve metódy pre stanovenie VŠH nájmu na sumu 6,24 Eur/m2 (porovnávacou metódou) a sumu 5,075 Eur/m2/rok metódou výpočtom (polohovou metódou). Znalec zároveň uviedol, že hodnota nájmu pozemkov v danej lokalite v prípade že by nešlo o verejný záujem by bola 8,457 Eur/m2. Na KPV doteraz mesto Košice prenajímalo pozemky - zeleň vyššieho občianskeho vybavenia za 9,15 Eur/ m2 a na tej istej ulici ako je borovicový háj prenajíma mesto Košice ornú pôdu za 7,77 Eur/m2/rok (spoločnosť Marco car s.r.o.). Poukázal na skutočnosť, že pozemky, ktoré znalci ohodnotia na sumu 60 Eur/m2 Mestské zastupiteľstvo schvaľuje ich odpredaje za sumu 70 % vyššiu, napr. až na sumu 100-110 Eur/m2, pričom uvedené pozemky sa nachádzajú na periférii Košíc a Borovicový háj sa nachádza vo vyhľadávanej lukratívnej lokalite zastavanej rodinnými domami.
5. Medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom, za ktoré v konaní uplatňuje nárok a ktoré sú zapísané na LV č. XXXXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území Terasa.
6. Z obsahu znaleckého posudku predloženého žalobcom v konaní vypracovaného znalcom Ing. Matejom Špakom vyplýva cena nájmu za pozemky vo vlastníctve žalobcu ku dňu 30.4.2018, ku ktorému bol znalecký posudok vypracovaný 6,58 Eur/m2.
7. Žalobca v konaní predložil Nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 22.1.2012 uzatvorenú medzi žalovaným a spoločnosťou O. Z. L..C..I.., Z. X, V.Š., z obsahu ktorej vyplýva prenájom pozemku parcely KN „C“ č. 2767/3 zastavané plochy a nádvoria evidovaného v Katastri nehnuteľností na LV č. XXX kat.územie Grunt za hodnotu nájmu 26,56 Eur/m2. Zároveň žalobca v konaní predložil Kúpnu zmluvu zatvorenú medzi Mestom Košice a spoločnosťou O. Z. L..C..I.. zo dňa 21.2.2018, ktorou žalovaný previedol nehnuteľnosti - pozemky zapísané na LV č. XXX kat. územie Grunt parcely CKN č. 2767/18 s výmerou 203 m2, parcely č. 2767/10 o výmere 806 m2 a parcelu č. 1627/557 o výmere 3941 m2 (zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy) za kúpnu cenu 128.700 Eur.
8. Z obsahu znaleckého posudku č. 217/2019 vypracovaného Ing. Vladislavom Pražmom v konaní 24C 52/2018 vedenom na OS Košice II predloženom žalobcom v konaní vyplýva stanovenie ceny nájmu za pozemky v lokalite Borovicový háj metódou porovnávacou 6,24 Eur/m2 a metódou polohovou 5,075 Eur/ m2 vychádzajúc z predpokladanej doby návratnosti investícií 20 rokov.
9. V zmysle znaleckého posudku č. 14/2016 vypracovaného Ing. Jurajom Lenčákom predloženého v konaní vedenom na OS Košice II sp.zn. 16C 52/2016 predstavovala cena nájmu v lokalite Borovicový háj v katastrálnom území Terasa sumu 5,234 Eur/m2, pričom uvedená cena bola stanovená ku dňu 6.5.2016 ku dňu ohliadky nehnuteľnosti. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec vychádzal pri období predpokladanej návratnosti investície z obdobia 20 rokov s ohľadom na polohu nehnuteľnosti, územný plán, technickú infraštruktúru.
Podľa ust. § 1 ods. 1,2 Zákona č. 66/2009 Z.z., Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). (2) Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. 2)
Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona č. 66/2009 Z.z., Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11)
Podľa ust. § 4 ods. 2 Zákona č. 66/2009 Z.z., Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa ust. § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
10. Medzi stranami sporu nebolo sporné vlastníctvo žalobcu k nehnuteľnostiam, za ktoré uplatňuje v konaní náhradu titulom bezdôvodného obohatenia. Spornou bola otázka nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného z hľadiska existencie alebo neexistencie užívacieho práva žalovaného k pozemkom vo vlastníctve žalobcov, ako aj otázka výšky náhrady za užívanie.
11. Súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je čo do základu dôvodný, vychádzajúc aj z doterajšej súdnej praxe okresných a odvolacích súdov v obdobných veciach (sp.zn. 45C 17/2010, 17C 12/2011, 42C 123/2015, 11C 223/2016), kde bolo konštatované právo vlastníkov pozemkov v lokalite Borovicový háj na adekvátnu odplatu. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.1.2006 sp.zn. 33Odo 1253/2005, v ktorom ustálená judikatúra uvádza, že k bezdôvodnému obohateniu, užívaniu pozemkov vlastnícky nepatriacich obci a pritom tvoriacich verejné priestranstvo dochádza nielen pokiaľ obec takéto pozemky vyhlási za verejné priestranstvo, ale i v prípade, že pozemky sú s ohľadom na svoj charakter zo zákona verejným priestranstvom a sú predmetom verejného užívania. Zároveň Najvyšší súd ČR vo svojom uznesení z 23.11.2005 sp.zn. 33Odo 237/2004 uviedol, že pokiaľ mesto v rámci svojej samostatnej pôsobnosti vyhlásilo všeobecne záväznými vyhláškami pozemok jedného vlastníka za verejné priestranstvo ako súčasť parku určeného na každodennú rekreáciu občanov mesta a užíval by ho s tým, že park slúži na rekreáciu verejnosti bez toho, aby s vlastníkom uzavrel nájomnú zmluvu, vznikol vlastníkovi pozemku nárok na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka.
12. Je nepochybné, že žalobca neudelil súhlas k užívaniu pozemkov v ich vlastníctve ako verejnej zelene, pričom v zmysle ust. § 128 Občianskeho zákonníka je vlastník povinný strpieť ak v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola za nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak a podľa ust. § 128 ods. 2 OZ je možné vo verejnom záujme veci vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Ak teda pozemky vo vlastníctve žalobcov neboli vo verejnom záujme vyvlastnené, je žalobca ako vlastník pozemkov povinný strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva užívaním pozemkov v jeho vlastníctve pre potreby všetkých ako verejné priestranstvo a verejná zeleň len za náhradu. Žalovaný má záujem a trvá na zachovaní Borovicového hája ako biocentra, k zmene územného plánu nedošlo (rozhodnutie KS Košice sp.zn. 2Co 103/2017, sp.zn. 5Co 248/2016).
13. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný užíval v spornom období od 4.5.2018 do 3.5.2020 pozemky vo vlastníctve žalobcu, pretože vzhľadom na charakter pozemkov a existenciu lesného biotopu (Borovicový háj), tieto plnia funkciu verejnej zelene, čím žalovaný plní svoje verejné funkcie súvisiace s uspokojovaním potrieb verejnosti. Pokiaľ žalovaný predmetné pozemky vzhľadom na existenciu Borovicového hája užíval a vlastnícke právo žalobcu bolo týmto obmedzené bez poskytnutia primeranej náhrady, tak sa bezdôvodne obohatil a žalobcovi v súlade s ust. § 451 a 456 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
14. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 14/2016 Ing. Juraja Lenčáka, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na OS Košice II pod sp.zn. 16C 52/2016, pričom uvedený znalec tak aj znalec Ing. Vladislav Pražma v znaleckom posudku č. 217/2019 pri stanovení výšky nájmu vychádzali z doby návratnosti investícií u týchto pozemkov 20 rokov zohľadňujúc lokalitu, v ktorých sa tieto pozemky nachádzajú. Súd vzal do úvahy okolnosť, že ceny nehnuteľností v lokalite, v ktorej sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalobcu majú stúpajúcu tendenciu, preto dospel k záveru, že žalobcom požadovaná náhrada za obdobie nasledujúce po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Juraja Lenčáka a jej výška zodpovedá stúpajúcej tendencii trhových cien pozemkov v uvedenej lokalite.
15. Súd teda určil náhradu za pozemky vo vlastníctve žalobcu - parciel č. č. 4311/41 o výmere 74 m2, pozemok, parcela registra „C“ č. 4311/67 o výmere 656 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/71 o výmere 229 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/74 o výmere 240 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/77 o výmere 156 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/81 o výmere 43 m2, parcely registra „C“ č. 4311/85 o výmere 47 m2, pozemok, parcely registra „C“ č. 4311/87 o výmere 37 m2, parcely registra „C“ č. 4312/61 o výmere 103 m2, zapísaných na LV č. XXXXX v katastrálnom území Košice - Západ, vedeného Katastrálnym úradom Košice, Správa katastra Košice, v celkovej výmere 105,66 m2 vo výške 1106,048 Eur za tri roky, t.j. 5,234 Eur/m2 x 105,66 m2 za rok.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Nakoľko žalovaný nevyhovel výzve žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania, pričom tieto súd priznal od 1.dňa po uplynutí doby, za ktorú žalobca uplatňuje nárok, t.j. od 4.5.2020 do zaplatenia. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalovaný užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu už od roku 1957, kedy bola na pozemkoch realizovaná výsadba verejnej zelene a je zrejmé, že o skutočnosti vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaný vedel už v čase užívania týchto pozemkov. V prevyšujúcej časti nárok na úroky z omeškania zamietol.
Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Nakoľko mal žalobca v konaní voči žalovanému neúspech v nepatrnej časti úrokov z omeškania, súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v troch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.