Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-10-2020.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2020, v trestnej veci proti obžalovanému Z. G., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/111/2019 zo dňa 18.11.2019, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z. G..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného Z. G. vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 11.07.2019 vo X. G., okr. M., si osobne prevzal výzvu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/45/2019 zo dňa 03.07.2019, podľa ktorej mal ihneď po obdŕžaní tejto výzvy nastúpiť v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov výkon trestu odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 45/2019 zo dňa 20.05.2019, právoplatným dňa 01.06.2019, pričom do výkonu trestu bez vážneho dôvodu po obdŕžaní uvedenej výzvy nenastúpil a následne bol dňa 30.07.2019 dodaný do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov.
Za to mu súd podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal prostredníctvom obhajcu obžalovaný písomne odôvodnené odvolanie. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odvolanie podáva voči výroku o treste, konkrétne jeho výmery (výšky), keďže tento považuje za neprimerane prísny. Na svoju obhajobu k veci uviedol, že sa k skutku, ktorý mu je kladený za vinu, v celom rozsahu dobrovoľne priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval. Má za to, že súd pri ukladaní trestu nezohľadňoval tieto skutočnosti. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolností, poľahčujúce okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorý mi bol uložený, považujem za prísny. S poukazom na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie ako aj pohnútku mám za to, že účel trestu je možné dosiahnuť aj uložením iného alternatívneho trestu, ktorý by nebol spojený s obmedzením osobnej slobody, viď. trest povinnej práce podľa § 54 a 55 Tr.
zákona. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že jemu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia považuje za neprimerane prísny a preto navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní uvedených dôvodov odvolania napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozsudkom rozhodol a podľa § 54 Tr. zákona mu uložil trest povinnej práce.
Písomne odôvodnené vyjadrenie k odvolaniu obžalobného predložil aj okresný prokurátor, v ktorom uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súvisiace s výrokom o treste vo vzťahu k obžalovanému Z. možno trest, ktorý mu bol uložený, považovať za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov stanovených Trestným zákonom. Vo vzťahu k uloženému trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výmera je obžalovaným namietaná, je potrebné uviesť, že tento trest bol uložený v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to v jej dolnej polovici. Táto výmera uvedeného trestu zohľadňuje okrem charakteru trestného činu, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, aj doterajší spôsob života obžalovaného, nakoľko sú evidované jeho opakované odsúdenia za trestné činy, za ktoré mu bol v posledných dvoch prípadoch uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom bola u neho zistená špeciálna recidíva. Uloženie trestu odňatia slobody vo vyššie uvedenej výmere možno považovať z hľadiska ochrany spoločnosti i nápravy páchateľa za primeraný. Navrhol preto odvolanie obžalovaného Z. G. zamietnuť ako nedôvodné.
Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupov konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jeho vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané len čo do výroku o treste), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovnému záveru.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný súd tiež správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 Tr. zákona), v nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom (§ 38 ods. 2 Tr. zákona) u obžalovaného určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona) pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pritom aj pravidlo upravené ustanovením (§ 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby .
Zohľadňujúc preto doposiaľ uvedené, v súhrne krajský súd konštatuje, že tak uložený druh a výmera trestu v posudzovanom prípade u obžalovaného, ako aj určený spôsob výkonu uloženého trestu odňatia slobody, je podľa názoru krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, okolností, za ktorých sa skutku dopustil, ako aj samotnú osobu obžalovaného.
V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného potom krajský súd len v stručnosti považuje za potrebné opätovne z obsahu vykonaného dokazovania, sumarizujúc podstatné skutočnosti, poukázať na nasledovné.
Hodnotenie osoby obžalovaného v posudzovanom prípade skutočne zodpovedá zisteniam okresného súdu tak, ako ich ustálil z odpisu registra trestov, či registra priestupkov. V prípade prvých dvoch odsúdení je potrebné zvýrazniť, že sa síce na obžalovaného hľadí ako na páchateľa, ktorý akoby nebol odsúdený, platí teda tzv. fikcia neodsúdenia, čo však z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného nemá
vplyv na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil protiprávneho konania v takej intenzite, že bol súdom uznaný vinným zo spáchania trestného činu uvedeného v osobitnej časti Tr. zákona, čo svedčí o jeho v prístupe k dodržiavaniu všeobecných spoločenských pravidiel a zákona.
Takýmto správaním obžalovaný, ako bolo chronologicky opísané okresným súdom v odôvodnení rozsudku v rámci trestnoprávnej minulosti obžalovaného, preukázal svoj absolútny ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a všeobecne akceptovateľných pravidiel správania sa. Obžalovanému bol predsa v dvoch ostaných prípadoch uložený trest, ktorý bol už spojený s obmedzením jeho osobnej slobody, dokonca v poslednom prípade (sp. zn. 9T/45/2019) za totožnú trestnú činnosť, aj napriek tomuto trestu, obžalovaný naďalej opakovane sa dopúšťal totožnej trestnej činnosti a je teda zjavné, že obžalovaného od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradila ani reálna hrozba výkonu trestu odňatia slobody za ďalší trestný čin.
Za takýchto okolností potom podľa názoru krajského súdu niet dôvodu sa domnievať, aby práve teraz obžalovaný už bol ochotný sa rozhodnutiu súdu podriadiť aj za predpokladu, že uložený trest nebude spojený s odňatím slobody a že si už naozaj skutočne uvedomí nesprávnosť, neadekvátnosť svojho konania a že práve teraz sa už natoľko polepší, že budúcnosti už trestnú činnosť páchať nebude.
Za týchto podmienok dospel potom krajský súd k záveru, že v prejednávanej veci niet dôvodu ukladať obžalovanému alternatívny trest, pretože takýto trest (trest povinnej práce) by podľa názoru krajského súdu neviedol k jeho náprave.
Osobitne pre obžalovaným uvádzanú argumentáciu v odvolaní o neprimeranosti trestu s tým, že je na mieste ukladať trest alternatívny - trest povinnej práce, krajský súd uvádza, že cieľom alternatívnych trestov (medzi ktoré považujeme také druhy trestov, ktoré nie sú spojené s uložením trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom páchateľa) je ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom rade uspokojí záujmy obetí trestného činu. Takéto tresty by mali upevniť v páchateľovi návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života. Pokiaľ obžalovaný má v posledných 10-tich rokoch päť záznamov v odpise registra trestov, z toho v dvoch prípadoch už mu trest nepodmienečný uložený bol, on sa opakovane aj naďalej dopúšťal protiprávneho konania - cieľ (či filozofia) aplikácie alternatívnych trestov by nebol zjavne v prípade obžalovaného Z. G. ani len zďaleka dosiahnutý. Krajský súd si teda v celom osvojil argumentáciu okresného súdu (ako správne hodnotí aj okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu), zdôvodňujúcu uloženie obžalovanému Z. G. trest odňatia slobody spojeného s jeho výkonom.
Po zohľadnení týchto skutočností, preto odvolací súd má za to, že okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaný už v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody bol, je trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
Z toho dôvodu krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. poriadku ako také zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.