Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: Práčovňa a čistiareň Tatry, s.r.o., Tatranská Lomnica IV/87, 059 60, Vysoké Tatry, Slovenská republika, IČO: 36 675 911, právne zastúpeného iTRUST Legal, s. r. o., Seberíniho 2, 821 03, Bratislava, IČO: 36 808 181, proti žalovanému: BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a.s., Dobrianskeho 1644, 093 01, Vranov nad Topľou, Slovenská republika, IČO: 36 454 931, právne zastúpenému JUDr. Marekom Radačovským, advokát so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, o zaplatenie 82 500,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. zo dňa 11. marca 2020, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 82.500,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.360,36 eur od 02.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.506,23 eur od 02.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.506,23 eur od 02.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.506,23 eur od 02.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 10.620,96 eur od 25.11.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou na Upomínací súd v Banskej Bystrici, v konaní vedenom pod sp. zn. , po úprave návrhu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 82.500,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.360,36 eur od 02.01.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.506,23 eur od 02.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.506,23 eur od 02.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.506,23 eur od 02.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 10.620,96 eur od 25.11.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.07.2015 uzavrel ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom zmluvu o nájme hnuteľných vecí ( ďalej len zmluva o nájme), predmetom ktorej bolo prenechanie hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu na dočasné odplatné užívanie žalovanému. Listom zo dňa 20.06.2017 žalobca zaslal žalovanému posledný pokus o zmier, ktorým vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného vo výške ku dňu prípravy predmetného listu. Listom zo dňa 21.11.2017 žalobca ako prenajímateľ odstúpil od zmluvy o nájme a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou zmluvne dohodnutého nájomného v zmysle zmluvy o nájme a platobného kalendára, ktorý je neoddeliteľnou prílohou zmluvy o nájme. Odstúpenie bolo žalovanému doručené dňa

24.11.2017. Listom zo dňa 02.01.2018 žalobca zaslal žalovanému jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 08.01.2018. V jednostrannom zápočte nie je uvedená suma dlžného nájomného za mesiac 10/2017, určená v alikvotnej výške ku dňu odstúpenia od zmluvy o nájme, spolu vo výške 10.620,96 eur. Uvedenej sumy by sa i tak predmetné započítanie nedotklo, nakoľko jednostranným zápočtom započítavaná suma bola znížená len suma dlžného nájomného najskôr splatného (viď nižšie). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemá neuvedenie dlžného nájomného za mesiac 10/2017 v obsahu jednostranného započítania za následok jeho neplatnosť. Listom zo dňa 16.03.2018 žalobca zaslal žalovanému odpoveď na list žalovaného zo dňa 22.01.2018 a poslednú výzvu na úhradu pohľadávok a vydanie hnuteľných vecí zo dňa 16.03.2018, ktorým žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného vo výške ku dňu prípravy predmetného listu, ktorý bol žalovanému doručený dňa 23.03.2018. V predmetnom liste bola žalovanému oznámená celková suma dlžného nájomného evidovaná žalobcom vo výške pred vykonaným jednostranným zápočtom. Žalobca pred vykonaním jednostranného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného evidoval voči žalovanému pohľadávky po splatnosti spočívajúce z neuhradených finančných záväzkov v zmysle zmluvy o nájme predstavujúcich dlžné nájomné za prenájom hnuteľných vecí splatných v zmysle platobného kalendára, za tieto mesiace: 12/2016 splatné dňa 01.01.2017 vo výške 18.506,23 eur, 03/2017 splatné dňa 01.04.2017 vo výške 18.506,23 eur, 06/2017 splatné dňa 01.07.2017 vo výške 18.506,23 eur, 09/2017 splatné dňa 01.10.2017 vo výške 18.506,23 eur, 10/2017 splatné dňa 24.11.2017 v alikvotnej výške 10.620,96 eur, spolu vo výške 84.645,88 eur. Suma istiny vo výške 84.645,88 eur bola na základe jednostranného započítania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného zo dňa 02.01.2018 znížená o sumu 2.145,87 eur, pričom po jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného predstavuje istina dlžného nájomného spolu 82.500,01 eur. Jednostranným zápočtom bola znížená len suma dlžného nájomného najskôr splatného, a to nájomného za mesiac 12/2016 a preto za tento mesiac si uplatňuje nájomné vo výške 16.360,36 eur. Spolu žalované dlžné nájomné je vo výške istiny 82.500,01 eur. Žalobca si zároveň uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania z jednotlivých dlžných súm nájomného.

3. Upomínací súd dňa 23.5.2018 sp. zn. v súlade s upraveným návrhom žalobcu vydal platobný rozkaz, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, ktorý odôvodnil tým, že skutočnosti uvedené v návrhu sa zakladajú iba čiastočne na pravde. Medzi účastníkmi bola uzatvorená nájomná zmluva s tým, že sa výška nájomného a splátok z dlhu úveru, ktorý plnil žalovaný za žalobcu sa vzájomne kompenzovali. Až zaslaním odstúpenia došlo zo strany žalobcu k narušeniu vzájomných vzťahov, ktoré vyústilo do predmetného vymáhania. Žalobca zabudol na vyššie uvedenú dohodu a žiada nájomné a úver nesplatený záložnému veriteľovi považuje iba za záväzok žalovaného. Žalobca so žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom uzatvoril dňa 17.12.2014 dohodu so E. Q. K. A. R.L. K.. E.. (ďalej len SZRB ) o plnení úveru uvedeného v dohode a to spoločne a nerozdielne. Tento dlh však doposiaľ plnil iba žalovaný a za žalobcu uhradil istinu vo výške 82.419,92-, eur. Žalovaný v súvislosti s požiadavkou veriteľa SZRB na predčasné splatenie celého úveru (emailová komunikácia z 24.07.2017) požiadal žalobcu o plnenie vo výške 493.004,43-, eur (emailová komunikácia z 28.08.2017) voči jeho veriteľovi a to listom zo dňa 27.11.2017 a 22.01.2018. Žalobca na tento list ohľadom regresného plnenia nereagoval. Žalovaný si týmito listami uplatnil regresný nárok voči žalobcovi z titulu spoločného záväzku, nakoľko k dohode zo dňa 17.12.2014 nebola dohodnutá konkrétna výška, ako sa spoludlžníci budú podieľať na splnení záväzku. Z obsahu listiny však vyplýva, že za záväzok zodpovedajú spoločne a nerozdielne a preto žalobca zodpovedá za splnenie záväzku vo výške 50 %, ktorá predpokladá jeho dlh voči žalobcovi vo výške 246.502,21 eur, ktorý ako predbežný regres uvedenými listami od žalobcu požadoval. Žalovanému neboli doručené faktúry na nájomné, nakoľko splátkový kalendár bol uvedený v dohode. Dlh žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve z dôvodu, že sám eviduje dlh vo výške 82.419,92-, eur, ktorý požaduje splniť od žalobcu. Preto žalovaný považuje žalobcu za svojho dlžníka a nie veriteľa a uplatňuje voči žalobcovi kompenzačnú námietku vo výške 82.419,92 eur. Žalobca listom zo dňa 16.03.2018 potvrdil, že pre záväzok voči SZRB a.s. zo zmluvy o úvere zo dňa 16.02.2009 je aj žalobca zaviazaný spoločne a nerozdielne. Dohoda zo dňa 17.12.2014 medzi účastníkmi sa riadi podľa zmluvy v časti o pristúpení k záväzku výlučne . Ide o spoločný záväzok voči SZRB. SZRB vyzvala žalobcu a žalovaného na celé plnenie. Týmto dňom vznikol žalovanému voči žalobcovi splatný záväzok vo výške 50 % požadovanej istiny, nakoľko v dohode zo dňa 17.12.2014 nebol presne dohodnutý medzi účastníkmi režim, ako sa po splnení vzájomne vysporiadajú.

4. V replike právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný stotožňuje dva rozdielne záväzkové vzťahy a to: právny vzťah medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom vyplývajúci zo zmluvy

o nájme hnuteľných vecí, titulom ktorej vznikla v dôsledku omeškania žalovaného s úhradou nájomného pohľadávka žalobcu voči žalovanému a právny vzťah medzi žalobcom ako dlžníkom, žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom a SZRB ako veriteľom vyplývajúci z dohody zo dňa 17.12.2014 o pristúpení žalovaného k záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.02.2009 v reštrukturalizačnom konaní žalobcu a prípadný regresný nárok žalovaného voči žalobcovi z tohto právneho vzťahu. Má zato, že predmetná výzva SRZB na predčasné splatenie úveru žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom nijako nesúvisí so splatnými pohľadávkami žalobcu voči žalovanému vzniknutými z titulu omeškania žalovaného s úhradou nájomného v zmysle Zmluvy o nájme hnuteľných vecí. Žalovaný v odpore uznal svoj záväzok voči žalobcovi z titulu omeškania žalovaného s úhradou splatného nájomného. Výzva SZRB pre žalovaného na úhradu celej pohľadávky SZRB zo Zmluvy o úvere č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.02.2009 nesúvisí s predmetom tohto konania. Žalovaný si voči žalobcovi neuplatnil regresný nárok z plnenia SZRB v súlade so zákonom. Ak žalovaný evidoval pohľadávky voči žalobcovi z titulu Dohody zo dňa 17.12.2014, bol povinný si ich uplatniť v reštrukturalizačnom konaní žalobcu, čo však neurobil, vzhľadom na čo sa stali potvrdením reštrukturalizačného plánu žalobcu súdom akékoľvek pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktoré neboli v reštrukturalizácii žalobcu riadne a včas prihlásené nevymáhateľné v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii.

5. V duplike právny zástupca žalovaného potvrdil, že žalovaný podpísal Zmluvu o nájme zo dňa 01.07.2015. Príloha č. 1 k zmluve o nájme zo dňa 01.07.2015, ktorú dodal do spisu žalobca, nie je v súlade s originálom podpísanej zmluvy o nájme a žalovaný túto prílohu nikdy nepodpísal. Žalobca so žalovaným nikdy nepodpísal odovzdávajúci (ani žiadny iný) protokol k predmetu nájmu a ani fakticky nikdy nedošlo k odovzdaniu predmetu nájmu žalovanému. Pri podpise zmluvy bolo obidvom stranám jasné, že sa jedná o zastaranú parnú technológiu. Základnou požiadavkou žalovaného obsiahnutou v čl. V, bod 1 zmluvy o nájme bolo, že predmet nájmu prenajímateľ odovzdá nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Predmet nájmu na základe obhliadky V. E.. E. A..O.. vykazoval zjavné chyby a bolo nevyhnutné uskutočniť ich opravu predtým, ako budú slúžiť svojmu účelu. Má zato, že týmto nastali účinky a nebol povinný platiť nájomné. To je aj dôvod, prečo žalovaný nepodpísal Prílohu č. 1 k Zmluve o nájme. Ako dôkaz, že nedošlo k odovzdaniu predmetu nájmu žalovanému uviedol e-mail konateľa žalobcu zástupcovi SZRB a.s. z ktorého vyplýva, že najneskôr 04.08.2015 bol predmet nájmu stále pod právnym vplyvom žalobcu. Zároveň navrhol výsluch svedka Mareka Z., ktorý sa mal vyjadriť k stavu hnuteľných vecí. Žalovaný na výzvy SZRB uhradil SZRB čiastku 82.419,92 eur nasledovne: 4.3.2015 - 1 000,00 eur, 1.4.2015 -1 000,00 eur, 11.5.2015 -1 000,00 eur, 2.6.2015 - 1 000,00 eur, 30.6.2015 - 1 000,00 eur, 31.7.2015 - 1 000,00 eur, 20.8 - 1 000,00 eur, 29.9.2015 - 1 800,00 eur, 30.10.2015 -1 800,00 eur, 30.11.2015 - 1 800,00 eur, 22.12.2015 - 1 800,00 eur, 29.1.2016 - 1 800,00 eur, 25.2.2016 - 1 800,00 eur, 30.3.2016 - 1 800,00 eur, 28.4.2016 - 1 800,00 eur, 31.5.2016 - 1 800,00 eur, 15.7. - 5 000,00 eur, 29.7.2016 - 3 000,00 eur, 23.10.2016 - 6 804,98 eur, 9.2.2017 - 14 804,98 eur, 9.2.2017 - 14 804,98 eur, 22.6.2017

- 14 804,98 eur, ktorú si uplatnil ako kompenzačnú námietku. Dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 17.12.2014 bola podmienkou súhlasu SZRB s reštrukturalizáciou dlžníka. Až potom uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.12.2014 sp. zn. bol potvrdený reštrukturalizačný plán spoločnosti žalobcu. V tom čase si žalovaný nemohol prihlásiť svoje pohľadávky, pretože neexistovali. Žalovaný si neplní svoje záväzky zo schváleného reštrukturalizačného plánu veriteľmi vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 1/2015 dňa 02.01.2015 (sp. zn. ) voči SZRB a.s. Aj napriek výzvam SZRB a.s. žalovaný neuhradil omeškané splátky aj po uplynutí lehoty 30 dní od doručenia výzvy, preto sa reštrukturalizačný plán v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii stal voči SZRB a.s. vo vzťahu k pohľadávke SZRB a.s. neúčinný. Na základe neúčinnosti reštrukturalizačného plánu SZRB a.s. vyčíslila zostatok nesplateného záväzku vo výške 493.004,43 eur ku dňu 28.08.2017 (aktuálna výška nesplateného záväzku je 528.317,08 eur). Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor pre okres: Kežmarok a to - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 236 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 758 m2 a stavba (škol. a rekr. stredisko) so súpisným číslom XXX, postavená na parc. č. XXXX/X -zastavané plochy a nádvoria vo výmere 236 m2, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Stará Lesná, obec Stará Lesná (ďalej aj len ako „nehnuteľnosti“), ku ktorým bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa SZRB na základe vkladu H. zo dňa 27.04.2015. Záložný veriteľ SZRB a.s. pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorej vykonaním poverila dražobnú spoločnosť: N. E., K..E.., Q.A. X, R. XXX XX, B.: XX XXX XXX. Uvedená skutočnosť vyplýva z poznámky zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Stará Lesná. Žalobca fakt o

neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči pohľadávke SZRB a.s. ignoruje (nezahrnul to do účtovných výkazoch spoločnosti za rok 2017). Žalovaný k dňu podania tohto vyjadrenia eviduje voči žalobcovi pohľadávky spolu vo výške 316.592,22 eur.

6. Vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , , , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

7. Prevedeným dokazovaním zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 82.500,01 eur z titulu dlžného nájomného za nájom hnuteľných vecí v zmysle zmluvy o nájme, ktorá bola uzavretá dňa 1.7.2015. Od zmluvy o nájme žalobca odstúpil listom zo dňa 21.11.2017 a k odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť dňa 24.11.2017, kedy bolo toto odstúpenie doručené žalovanému. Za obdobie mesiacov december 2016, marec, jún, september 2017 a alikvotná časť za október 2017 vo výške spolu 84.645,88 eur, žalobca mal zato, že je nájomné voči žalovanému dôvodné, s tým, že túto sumu dlžného nájomného ponížil o pohľadávku, ktorú má žalovaný voči žalobcovi vo výške 2.145,87 eur a teda sa domáhal zaplatenia sumy dlžného nájomného po odpočítaní započítacej pohľadávky vo výške 82.500,01 eur. Uvedený nárok rozporoval žalovaný a to z týchto viacerých dôvodov: Potvrdil, že podpísal zmluvu o nájme hnuteľných vecí, avšak k odovzdaniu hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom nájmu, nedošlo, a teda nebolo jeho povinnosťou hradiť vôbec nájomné. Ďalej namietal tým, že uvedená pohľadávka, ak by aj vznikla na dlžnom nájomnom, zanikla započítacím prejavom z titulu úhrad žalovaného v zmysle Dohody o pristúpení žalovaného k zmluve o úvere, ktorú uzatvoril žalobca so SZRB vo výške 82.419,92 eur a preto mal zato, že ak by aj vznikla teda pohľadávka na dlžnom nájomnom, jeho dlh voči žalobcovi predstavuje iba sumu 80,09 eur.

8. Žalobca túto obranu poprel. Namietal, že došlo k odovzdaniu hnuteľných vecí. Nasvedčuje tomu, aj skutočnosť, že žalovaný pristúpil k čiastočnému plneniu nájomného a to za obdobie 9 mesiacov a taktiež tomu má nasvedčovať aj vyhlásenie v zmluve o nájme hnuteľných vecí, kde v tejto zmluve žalovaný pri podpise tejto zmluvy prehlásil, že nájomca podpisom zmluvy preberá a prenajímateľ odovzdáva nájomcovi predmet nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Žiaden protokol o odovzdaní hnuteľných vecí v zmysle tejto zmluvy podpísaný nemal byť. K započítacej námietke k úhrade úhrad žalovaným za žalobcu v zmysle zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a SZRB žalobca najprv popieral uvedené úhrady, nakoľko uviedol, že nemá preukázané, či skutočne tieto úhrady, o ktorých žalovaný tvrdí, že ide o úhrady na úver voči pohľadávke SZRB a ďalej namietal, že táto pohľadávka zanikla z dôvodu, že nebola prihlásená v zmysle zákona v reštrukturalizačnom konaní a ďalej, ak by aj mala byť táto pohľadávka zohľadnená ako započítacia námietka, mohlo by to byť podľa ak by žalovaný plnil viac ako 1 z celkovej dlžnej sumy. Voči týmto tvrdeniam vzniesol výhrady žalovaný. Uviedol, že uvedená započítacia pohľadávka nemohla zaniknúť z dôvodu, že nebola prihlásená v reštrukturalizácii, nakoľko táto vznikla až po vyhlásení reštrukturalizácie.

9. V konaní medzi účastníkmi konania bolo sporné, či vznikla povinnosť zo strany žalovaného hradiť nájomné v zmysle zmluvy o nájme hnuteľných vecí a či je dôvodná započítacia námietka zo strany žalovaného a ak je dôvodná, v akom rozsahu. V konaní sa súd zaoberal vznesenou námietkou zo strany žalovaného, že dôvodná je iba výška 80,09 eur, z dôvodu úhrad vykonaných pre SZRB žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom, čo žalobca poprel vznesenou námietkou, že zanikla táto pohľadávka žalovaného, nakoľko nebola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní a taktiež mal zato, že povinnosť uhradiť túto pohľadávku, ktorú žalovaný uhradil v zmysle pristupujúceho dlžníka k zmluve medzi žalobcom a SZRB neboli splnené zákonom stanovené predpoklady. Súd námietku, že zanikla pohľadávka žalovaného, nakoľko nebola prihlásená v reštrukturalizácii nepovažoval za dôvodnú, pretože v zmysle listinného dôkazu, ktorý súd považoval za dôveryhodný a to zoznam vykonaných úhrad, ktoré predložila SZRB, vyplýva, že tieto úhrady zo strany žalovaného boli vykonané až po schválení reštrukturalizačného plánu, teda tieto pohľadávky nevznikli pred schválením reštrukturalizačného plánu a teda nemohli zaniknúť z dôvodu neprihlásenia do reštrukturalizácie. Žalovaný vzniesol námietku do sumy celkovej výšky úhrad vykonaných pre SZRB 82.419,92 eur za žalobcu v zmysle Dohody o pristúpení k záväzku. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovanému povinnosť hradiť tento úver vznikla v zmysle dohody uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a zabezpečeným veriteľom SZRB a žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom zo dňa 17.12.2014. Touto dohodou žalovaný ako dlžník pristúpil k záväzku a to zo zmluvy o úvere uzavretej

medzi žalobcom a SZRB zo dňa 16.2.2019 spolu s dodatkami k tejto zmluve o úvere, kde podľa tejto zmluvy ku dňu 11.4.2014 celková pohľadávka veriteľa voči žalobcovi predstavovala sumu 592.199,29 eur. V zmysle tejto dohody sa taktiež účastníci konania dohodli, že táto dohody nadobúda účinnosť ku dňu nadobudnutia účinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka, teda žalobcu, a účinnosť tejto Dohody nezanikne ku dňu, do ktorého sa stane reštrukturalizačný plán dlžníka neúčinný. Na základe uvedeného preto súd mal zato, že neúčinnosť reštrukturalizačného plánu nemala vplyv na platnosť tejto Dohody, teda povinnosť žalovaného ako pristupujúceho dlžníka hradiť túto pohľadávku. V zmysle potvrdenia SZRB žalovaný ako pristupujúci dlžník na predmetný úver vykonal úhrady spolu vo výške 82.419,92 eur. Podľa Dohody sa režim pristúpenia k záväzku sa má riadiť režimom . Podľa predmetnej Dohody celková pohľadávka ku dňu podpísania tejto Dohody je vo výške 592.199,29 eur. Keďže túto Dohodu podpísali účastníci konania podľa v spojení s , kedy pristupujúci dlžník, teda žalovaný, sa dohodol so žalobcom ako dlžníkom, že splní jeho záväzok, teda boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a keďže v tejto dohode neboli upravené podiely, platí, že ide o spoločný záväzok žalobcu ako aj žalovaného. Tohto záväzku sa zabezpečený veriteľ SZRB mohol domáhať zaplatenia od ktorejkoľvek dlžníka. Keďže žalobca ako dlžník a žalovaný ako pristupujúci veriteľ v tejto Dohode si neupravili výšku podielov, platí, že boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a v prípade úhrad ktoréhokoľvek z dlžníkov a to žalobcu alebo žalovaného, má právo domáhať sa jednej z platiacich podielu, ktorý pripadá na jeho podiel. Keďže v tejto dohode nebola dohodnutá výška podielov, platí, že ich podiely sú rovnaké. Teda, ak pohľadávka bola vo výške 592.199,29 eur a žalovaný vykonal úhradu vo výške 84.419,92 eur, neuhradil polovicu podielu, ktorá by na neho pripadala a preto jeho obrana - kompenzačná námietka nebola dôvodná.

10. Taktiež súd nepovažoval za dôvodnú kompenzačnú námietku vo vzťahu ku exekučnému konaniu sp. zn. , nakoľko mal zato, že takto prednesená započítacia námietka nebola urobená podľa zákona a neboli súdu predložené dôkazy na posúdenie dôvodnosti tejto námietky. Súdu bolo predložené len predmetné uznesenie, z ktorého vyplýva, že podkladom pre vydanie poverenia bolo zoznam pohľadávok vydaným Okresným súdom Prešov sp. zn.2R/4/2014 zo dňa 17.12.2014. Podľa na základe výpisu zo zoznamu pohľadávok možno po zrušení konkurzu podať návrh na výkon rozhodnutia alebo exekúciu pre zistenú pohľadávku, ktorú úpadca v lehote určenej správcom výslovne nenamietol. Uvedený výpis zo zoznamu pohľadávok predložený nebol. Následne by sa skúmalo, či ide o neúčinnosť plánu voči tomu veriteľovi a to aj z dôvodu, že mal žalovaný nadobudnúť aj pohľadávku od spoločnosti W. B., E..A..O... Uvedený výpis nie je zverejnený v Obchodnom vestníku. Na pojednávaní voči žalobcovi nebol urobený taký jednoznačný započítací prejav, z ktorého by bolo známe, aká pohľadávka sa na započítanie použila. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena preto súd obranu v tejto časti nepovažoval za dôvodnú.

11. Konštatoval, že výška nájomného bola dohodnutá v zmluve o nájme. Táto výška bola v jednotlivých mesiacoch rôzna. Žalobca požadoval nájomné za mesiac december 2016, ktorý podľa splátkového kalendára nájomné bolo vo výške 18.506,23 eur, rovnako aj za mesiace marec, jún, september 2017 po 18.506,23 eur a október 2017 požadoval iba nájomné splatné do 24.11.2017, čo predstavuje sumu 10.620,96 eur. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy dlžného nájomného vo výške spolu 84.645,88 eur a zároveň aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške vo výške 9 % ročne po dni nasledujúcom po splatnosti nájomného ako bolo dohodnuté v splátkovom kalendári.

12. O trovách konania rozhodol podľa , v spojení s ustanovením .

13. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to podľa , , . Namietal, že počas konania pred súdom prvej inštancie nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že žalobcom boli žalovanému odovzdané hnuteľné veci, ktoré mali byť predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keďže v konaní nebol vykonaný jediný dôkaz, ktorý by potvrdil tvrdenie žalobcu o tom, že žalovanému boli hnuteľné veci odovzdané. Znenie nájomnej zmluvy nie je spôsobilým dôkazom o skutočnosti, či hnuteľné veci boli žalobcom odovzdané alebo nie. Nájomná zmluva bola podpísaná v Prešove, je preto vylúčené, aby žalovaný prevzal hnuteľné veci dňom podpisu nájomnej zmluvy. Poukázal na protirečivé tvrdenia konateľa žalobcu, ktorý najprv tvrdil, že okamihom odovzdania hnuteľných veci mal byť údajne podpis nájomnej zmluvy a následne na pojednávaní dňa 12.02.2020 uviedol, že hnuteľné veci mal mať žalovaný k dispozícií už pred podpisom nájomnej

zmluvy. Namietal ďalej, že súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktorými sú dôkazy o úhradách nájomného žalovaným. Strany sporu v konaní zhodne tvrdili, že úhrady v prospech žalobcu boli vykonávané za účelom plnenia dlhu strán sporu voči Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. Tieto zhodné tvrdenia strán sporu súd v rámci vyhodnotenia dôkazov nehodnotil vôbec. Tieto tvrdenia vyvracajú akúkoľvek vôľu strán sporu na uzatvorenie nájomnej zmluvy s vôľou žalovaného užívať hnuteľné veci. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom odovzdania hnuteľnej veci, čo vyplýva aj z výsluchu svedka Z., ktorý potvrdil, že pre žalobcu realizoval demontáž hnuteľných vecí, ale pri demontáži boli dvaja technici spoločnosti z Moskvy a nie ako to tvrdil žalobca, že predseda predstavenstva žalovaného mal byť prítomný pri demontáži hnuteľných vecí a tieto si mal priebežne preberať. Skutočnosť, že by žalovaný uhrádzal nájom bola v konaní jednoznačne a zrozumiteľne vysvetlená žalovaným. Strany sporu sú spoludlžníkmi zaviazanými spoločne a nerozdielne so zo záväzku voči E. Q. K. A. R., K..E.. Tieto úhrady žalovaný vykonával v prospech žalobcu práve za účelom úhrad týchto súm v prospech veriteľa SZRB, a.s. a za účelom znižovania záväzku žalovaného voči E. Q. K. A. R., K..E.. Poukázal na to, že z výsluchu svedka ako aj emailovej komunikácie medzi žalovaným a žalobcom bol potvrdený technický stav hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy a zároveň, že hnuteľné veci neboli v technickom stave spôsobilom na ich riadne užívanie. Súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou nezaoberal. Poukázal aj na emailovú komunikáciu medzi konateľom žalobcu a zamestnancom veriteľa žalobcu (SZRB, a.s.) z 02.06.2015, z ktorej vyplýva, že veriteľ SZRB, a.s. požiadal o ohliadku hnuteľných vecí žalobcu, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, a z ktorej zároveň vyplýva, že dňa 02.06.2016 konateľ žalobcu uviedol, že časť hnuteľných vecí je v jeho držbe a vo vzťahu k ďalšej časti hnuteľných vecí prebieha repas. Je teda vylúčené aby predseda predstavenstva žalovaného svojvoľne preberal hnuteľné veci z priestorov žalobcu tak ako to prezentoval na pojednávaní dňa 12.02.2020. Jedná sa o ďalší dôkaz, že tvrdenia žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou a potvrdzuje, že hnuteľné veci v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy neboli žalovanému odovzdané. Aj podľa svedka Z. oprava strojov trvá približne dva až tri mesiace, a teda je vylúčené aby hnuteľné veci boli žalovanému odovzdané v Prešove dňa 01.07.2015. Podľa nebol povinný uhrádzať nájomne, keďže hnuteľné veci boli v takom technickom stave, ktorý neumožňoval veci užívať dohodnutým spôsobom. K technickému stavu týchto hnuteľných vecí sa vyjadril svedok Z. vo svojej výpovedi. Súd prvej inštancie sa nezaoberal zánikom povinnosti žalovaného uhrádzať nájomné priamo zo zákonných dôvodov vymedzených v ustanovení , a preto je nepreskúmateľný, keďže nedáva stranám sporu odpovede na podstatné otázky, ktorých zodpovedanie je nevyhnutné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež nesprávne právne posúdil započítací prejav žalovaného, v rámci ktorého žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie započítal svoju pohľadávku vo výške 82.419,92 eur voči žalobcom uplatnenej pohľadávky. V konaní sa stáva nesporná tá skutočnosť, že žalovaný plnil spoločný záväzok, z ktorého boli žalobca a žalovaný zaviazaný spoločne a nerozdielne ako solidárny dlžníci. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie , , . Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný uhradil časť spoločného záväzku vo výške 82.419,92 eur mal podľa právo požadovať od spoludlžníka regres, ktorého výška predstavuje výšku podielu spoludlžníka na spoločnom záväzku, čo bola v prejednávanej veci jedna polovica. Vzhľadom na uvedený započítací prejav žalovaného, ktorý bol v konaní uplatnený ako kompenzačná námietka, spôsobil zánik žalobcom uplatnenej pohľadávky vo výške jednej polovice už realizovanej úhrady, t.j. sumy vo výške 41.209,96 eur s príslušenstvom. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje názor súdu prvej inštancie, že až po tom, čo žalovaný ako solidárny dlžník uhradí polovicu veriteľom uplatnenej pohľadávky môže žiadať od spoludlžníka regres. Voči nemu ako spoludlžníkovi bol veriteľom SZRB, a.s. uplatnený nárok vyšší než zodpovedá podielu žalovaného na spoločnom záväzku. Právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom započítacieho prejavu žalovaného nie je v súlade so znením ustanovenia a nie je v súlade ani s logickým výkladom následného regresu vo veci plnenia spoločného záväzku jedným zo spoludlžníkov. Súd prvej inštancie nesprávny procesným postupom znemožnil žalovanému aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva do tej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V konaní si totiž okrem započítacieho prejavu, ktorým započítal voči pohľadávke žalobcu nárok na zaplatenie regresu vyplývajúceho z plnenia spoločného záväzku, a teda započítaciu námietku, predmetom ktorej bolo započítanie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorá bola žalovanému priznaná exekučným titulom, ktorým je zoznam pohľadávok v reštrukturalizačnej veci žalobcu vedenej Okresným súdom Prešov sp. zn. . Tvrdil, že započítací prejav spôsobil zánik aj zvyšnej časti žalobcom uplatnenej pohľadávky v tomto konaní, prípadne spôsobil zánik celej žalobcom uplatnenej pohľadávky v prípade, ak bol súdom prvej inštancie započítací prejav analyzovaný v bode 13 tohto odvolania vyhodnotený ako nedôvodný. V tejto súvislosti poukázal na upovedomenie o začatí exekúcie

ako aj uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. , ktorým jednoznačne vyplýva identifikácia pohľadávky, ktorú žalovaný eviduje voči žalobcovi, a ktorá je dokonca priznaná exekučným titulom, na podklady ktorého sa vedie exekučné konanie. Navrhol aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, resp. podľa napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu podané nebolo.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

19. Žalovaný v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. V zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi sporovými stranami bola uzavretá dňa 01.07.2015 zmluva o nájme, ktorej súčasťou je aj príloha č. 1. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.07.2015 do 31.03.2026.

21. Z platobného kalendára priloženého k zmluve o nájme vyplýva, že malo byť hradené nájomné vždy od 1.8.2015 do 01.10.2015 v pravidelných mesačných splátkach po 1.250,- eur a od 01.11.2015 do 01.07.2016 vždy pravidelne v mesačných splátkach po 2.250,- eur a následne od 01.10.2016 s tým, že tieto platby nemali byť pravidelné každý mesiac ale tak, ako to uvádza splátkový kalendár, mesačne po 18.506,23 eur. Spolu malo ísť o 51 splátok.

22. Medzi žalobcom a zabezpečeným veriteľom Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. s pristupujúcim dlžníkom - žalovaným bola uzavretá dohoda podľa zo daň 17.12.2014. Účelom tejto dohody bolo dosiahnutie celkovej zmeny pohľadávky zabezpečeného veriteľa - dlžníka v zmysle reštrukturalizačného plánu dlžníka so zameraním na zmenu dlžníka pohľadávky zabezpečeného veriteľa a zmena splatnosti pohľadávky zabezpečeného veriteľa - dlžníka. Táto dohoda bola uzatvorená výlučne vo vzťahu k pohľadávke zabezpečeného veriteľa zapísanej do zoznamu pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok zo 17.12.2014. Podľa bodu 2.2. tejto dohody táto zmena je zameraná na rozšírenie dlžníka o osobu pristupujúceho dlžníka- žalovaného. Podľa bodu 2.4. zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa vznikla z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXX zo dňa 16.02.2009 v znení dodatku č. 1 zo 04.03.2009 a dodatku č. 2 zo 14.09.2011 uzatvorenej medzi SZRB a žalobcom. Pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi z tejto úverovej zmluvy (žalobcovi) sa stala v celom rozsahu splatnou dňa 07.04.2013 ku dňu 11.04.2014 predstavovala pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi sumu 592.199,29 eur. Podľa bodu 3.1. tejto dohody vrátane ostatných relevantných skutočností došlo k zmene jej splatnosti a rozšíreniu povinnej osoby plniť záväzok o osobu pristupujúceho dlžníka- žalovaného, a to v súlade s bodom 3.2. tejto dohody.

23. Podľa bodu 3.2. dohody, vznikom účinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka pristupujúci dlžník pristupuje k záväzku dlžníka voči zabezpečenému veriteľovi z reštrukturalizačného plánu dlžníka. Dlžník naďalej zostáva dlžníkom zabezpečeného veriteľa a spolu s pristupujúcim dlžníkom sú zabezpečenému veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Dlžník a pristupujúci dlžník sa zaväzujú uhradiť zabezpečenému veriteľovi 100 % z celkovej sumy zabezpečenej pohľadávky tak ako bola prihlásená do reštrukturalizačného konania dlžníka, a to v pravidelných splátkach...... Zabezpečený veriteľ týmto výslovne vyhlasuje, že súhlasí so zmenou záväzku v osobe dlžníka, aby pristupujúci dlžník bol s dlžníkom voči zabezpečenému veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne. Zabezpečený veriteľ súčasne berie na vedomie, že počnúc momentom schválenia reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom teda nadobudnutím účinnosti tejto dohody, budú jeho dlžníkmi dlžník a pristupujúci dlžník, a to spoločne a nerozdielne.

24. Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

25. Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

26. Podľa , ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

27. Podľa , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

28. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.

29. Podľa nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemôže prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

30. Odvolací súd považuje za nesporné, že medzi sporovými stranami bola uzavretá dňa 01.07.2015 zmluva o nájme od ktorej žalobca odstúpil listom zo dňa 21.11.2017 a k odstúpeniu malo dôjsť dňa 24.11.2017, kedy bolo odstúpenie doručené žalovanému.

31. Odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že nedošlo k odovzdaniu hnuteľných vecí podľa uzavretej nájomnej zmluvy z dôvodu, že nebol podpísaný protokol o odovzdaní týchto hnuteľných vecí. Na túto odvolaciu námietku dáva odpoveď bod 63 napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že žalovaný síce na jednej strane tak v konaní a aj v odvolaní namieta, že mu neboli odovzdané hnuteľné veci, ktoré mali byť predmetom nájmu, ale jeho vyjadrenia sú protichodné. Prvýkrát v odpore nenamietal povinnosť platiť nájomné, ale vzniesol kompenzačnú námietku. Tak namietal v rámci svojej procesnej obrany aj v konaní, dokonca si uplatnil zádržné právo k predmetu nájmu. Zároveň uhradil 9 splátok nájomného podľa splátkového kalendára, čím uznal svoj záväzok voči žalobcovi platiť nájomné.

32. Ak žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neposúdil vec podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že táto námietka žalovaného je nedôvodná. Žalovaný zaplatil 9 splátok nájomného, čím uznal svoj záväzok voči žalobcovi.

33. Je nesporné, že žalovaný ako spoludlžník uhrádzal aj splátky úveru, čo vyplýva aj z potvrdenia SZRB zo dňa 15.01.2019 a výpisov z účtu žalovaného o úhradách spolu v sume 84.419,92 eur.

34. Odvolací súd konštatuje, že je nedôvodná odvolacia námietka žalovaného, že sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s jeho započítacou pohľadávkou vo výške 82.419,92 eur, teda do výšky, ktorou žalovaný plnil spoločný záväzok, ktorým boli žalobca a žalovaný zaviazaní spoločne a nerozdielne ako solidárni dlžníci. Touto započítacou námietkou sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v bode 65 napadnutého rozsudku a odvolací súd nepovažuje za potrebné zopakovať argumentáciu súdu prvej inštancie, s ktorou sa plne stotožňuje. Je nesporné, že pohľadávka žalobcu a žalovaného ku dňu podpísania dohody, ktorou žalovaný ako dlžník pristúpil k záväzku žalobcu zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a SZRB zo dňa 16.02.2019 spolu s dodatkami k tejto zmluve a celková pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 592.199,29 eur. Vzhľadom na uzavretú dohodu zabezpečený veriteľ SZRB sa mal právo domáhať zaplatenia od ktoréhokoľvek dlžníka. V dohode neboli upravené podiely, a teda platí, že podiely žalobcu a žalovaného sú rovnaké.

35. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu ku vznesenej kompenzačnej námietke vo vzťahu ku exekučnému konaniu, sp. zn. . Súd prvej inštancie sa s touto námietkou riadne vysporiadal v bode 66 a odvolací súd sa s argumentáciou súdu prvej inštancie plne stotožňuje a nepovažuje ju za potrebné zopakovať.

36. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () ani právo na to, aby účastník konania pred všeobecným súdom bol úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ().

37. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa , potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).