Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12CoP-34-2023.pdf
PDF · 111.04 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. X. XXXX XXXX a C. B., nar. XX. XXXX XXXX, obe B. D. XX, B., obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: E. B., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. XX, B., zastúpenej splnomocnenkyňou: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, so sídlom Hlavná 44, Trnava a otca: F. A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom G. XX, B., o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 68P/19/2022-65 zo dňa 19. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok I. a IV.) p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou C. tak, že sa ponecháva neupravený; výrokom II. neupravil styk otca s maloletým A.;, výrokom III. rozhodol, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 59P/109/2018-304 zo dňa 14. októbra 2020 v časti úpravy styku otca s maloletým A.; výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanoveniami článku 3 ods. 1, článku 12 ods. 1, článku 9 bod 2, článku 18 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, prijatých v New Yorku 20. novembra 1989, vyhlásených pod č. 104/1991 Zb. a § 25 ods. 3, § 26, § 24 ods. 4, § 28 ods. 1 a 3, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine. Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním a to najmä vyjadreniami rodičov a maloletých detí mal za preukázané, že od ostatného rozhodovania vzťahy medzi rodičmi sú vážne narušené, vzhľadom na vyjadrenia maloletých detí, rozhodol osobitne o úprave styku otca s maloletým A. a osobitne o úprave styku otca s maloletou C.. Súd prvej inštancie neupravil styk otca s maloletým A., keď vychádzal z toho, že pokiaľ má otec naozaj maloletého A. rád a chce s ním do budúcna obnoviť citové väzby, tak najlepšie čo môže urobiť, je snažiť sa nájsť si k synovi nenútenú cestu, ktorá nebude direktívne nariadená štátnym orgánom. Dodal, že inštitút neupravenia styku nie je totožný so zákazom styku, ale je na vôli a aktivite otca a syna. Pri posúdení návrhu vo vzťahu k maloletej C. vychádzal z toho, že záujem maloletej na stretávaní sa s otcom je v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a dieťaťa v zmysle chápania otca ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Maloletá C. je dvanásťročné dospievajúce dievča, ktoré v čase ostatného rozhodovania v roku 2020 sa len pripájala k bratovi vo verbalizácii výhrad voči otcovi a v roku 2022 uviedla, že sa nechce s otcom stretávať, lebo keď boli malí, tak ich sprchoval studenou vodou, slovne napáda matku, nedôveruje mu a na poslednom stretnutí matku aj udrel a ak by nechodila na stretnutie s otcom, mohla by byť viac s kamarátkami. Súd prvej inštancie prihliadal na najlepší záujem maloletej, ale neopomenul, že otec by sa mal podľa ostatnej
úpravy s maloletou stretávať celkovo 8 hodín do mesiaca, čo je malý časový interval na budovanie si vzťahu otca s dcérou. U maloletej C. však nie je dôvod, aby nemal otec s ňou styk upravený, keď síce verbalizovala nezáujem o stretnutia, avšak išlo skôr o priklonenie k vyjadreniam brata. Počas stretnutí je predpoklad, že otec začne pracovať na obnovení si dôvery, zdrží sa vyjadrovania k váhe detí a ak je dcére nepríjemné fotografovanie či nahrávanie, tak to nebude robiť. Súd prvej inštancie záverom dodal, že nie je dôvodné sa riadiť len názorom maloletých detí, hlavne za situácie, ak preberajú názory preferenčného rodiča a u maloletej C. aj názor svojho staršieho brata. Súd vychádzal z premisy, že záujmom maloletej je mať oboch rodičov, stretávať sa primerane s každým z rodičov a preto návrh matky ohľadom maloletej C. zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 z.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku I. podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej. Dôvodila, že súd prvej inštancie správne poznamenal, že právo rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa a stretávať sa s nimi, nemôžu rodičia uplatňovať bez toho, aby brali ohľad na psychický a zdravý duševný vývoj detí, či absolútne nevnímať aj potreby detí. Otec pri úprave styku nehľadel na potreby detí, nepriblížil sa im, vzťah deštruoval a z nefunkčnosti vzťahu viní matku. Súd prvej inštancie správne uzatvoril aký vplyv mal doterajší styk na maloletého A. a správne styk neupravil. Poukázala, že i maloletá C. prežívala totožné situácie pri otcovi, spolu s bratom sa zúčastňovala stykov, i keď je menej výrazná čo do prejavov svojich emócií, rovnako ťaživo nesie traumatizujúce prežitky zo styku ako aj zo spolužitia rodičov. Maloletá C. je introvertnejší typ oproti maloletému A., jej brat pôsobí v rodinnom prostredí ako jej ochranca. Maloletá C. je menej výrečná, trošku utiahnutejšia a preferuje, keď nemusí príliš verbalizovať svoje postoje a pocity. Preto sa pri výsluchu oboch maloletých detí pred súdom, ktorý bol vykonaný naraz, spolu s oboma deťmi, pri výsluchu viac presadil maloletý A.. Maloletá C. potom, ako sa dozvedela, že by mala na styk chodievať sama, bola a je veľmi smutná a plakala a napísala i svoje vyjadrenie, ktoré sa prikladá k odvolaniu. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že maloletá C. je zo styku dekompenzovaná, je pred stykom smutná, necíti sa dobre, signalizuje, že by nechcela byť doslovne donucovaná ku styku. Vzťahy medzi maloletou a otcom sa v dôsledku negatívnych zážitkov zdegradovali až na odmietanie otca maloletou. Poukázala aj na nahrávanie detí otcom. Esenciálnou zložkou vzťahu rodič a dieťa by mala byť obojsmerná úprimnosť a s tým súvisí aj dôvera. Konaním otca maloletá C. stratila dôveru v otca. Maloletá C., hoc má iba 12 rokov, je už v pubertálnom veku, má menštruáciu, je fyzicky vyspelá, po dlhom období negatívnych zážitkov počas stykov, potrebuje svoj priestor na spracovanie prežitého, pokoj na štúdium a kľud, aby sa jej aktuálne postoje nezmenili na odpor voči otcovi, naopak, aby aj otec mal smerom do budúcnosti šancu priblížiť sa k maloletej. Poukázala i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol návrhu matky vo vzťahu k maloletej C. vyhovieť. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že neupraví styk otca s maloletou C., čím zmení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 59P/109/2018-304 zo dňa 14. októbra 2020 v časti úpravy styku otca s maloletou C..
3. K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril otec maloletej, ktorý poukázal na viaceré nesprávnosti v odôvodnení matkou napadnutého rozsudku súdu a to v odseku č. 30, 33, 33.1. Vyjadril sa i k priebehu pojednávania zo dňa 19. júla 2022, kedy súd nedostatočne reagoval na šikanózne správanie matky a jej právnej zástupkyne, z čoho súd nevyvodil žiadne dôsledky a závery. K argumentácii matky v odvolaní uviedol, že s tvrdením matky, že pri styku nehľadel na potreby detí, nepriblížil sa im a vzťahy deštruoval uvádza, že deťom sa vždy snažil vyhovieť, ak mali v čase stretnutia iný program, alebo ak bola zima, navrhol ísť do Auparku, avšak tieto návrhy boli vždy zamietnuté či už deťmi alebo matkou, keď deti sa rozhodli, že budú sedieť na lavičke a trpieť, aby mu následne mohol s matkou vyčítať, že ich tam držal. Taktiež pred stretnutím nevedel, že maloletá C. mala menštruáciu, matka to povedala až po stretnutí. Dodal, že ak sa stretnutie realizuje, tak za rušivého vplyvu matky a jeho vplyv na deti je skoro nulový a preto zodpovednosť za nefunkčný stav nesie matka. Taktiež namietal, že je nekorektné zo strany súdu, ktorý nemá odborné vzdelanie v odbore klinická psychológia, robiť detailnejšie závery z výsluchu detí. Odvolaciu námietku matky o spájaní A. s C. považuje za účelovú. Poukázal na výpoveď maloletej zo dňa 13. júna 2018 pred pracovníčku ÚPSVaR, kde maloletá potvrdila, že chcela by sa stretávať aj s tatinom a páčilo by sa jej, keby ju niekedy zobral zo školy. K námietke matky, že maloletá C. je introvertnejší typ a maloletý A. je jej ochrancom uviedol, že matka má v maloletom A. partnera, ktorého traumatizuje informáciami, ktoré nepatria do jeho života, čím zásadným spôsobom ohrozuje jeho zdravý psychický vývoj. Otázne je, prečo súd ale ani ÚPSVaR nekonajú ex offo. Pokiaľ ide o dôkaz predložený v odvolacom konaní a to vyjadrenie maloletej C., tento dôkaz považuje za citové vydieranie súdu. Uviedol, že k maloletej C. bol veľmi blízko v roku 2018 a odvtedy sa pod vplyvom matky jeho šance
o priblíženie vzďaľujú, matka marí všetky súdne rozhodnutia. Záverom dodal, že odvolanie matky sa dá chápať len ako pokračovanie pomsty za jeho odchod zo spoločnej domácnosti. Tak ako v manželstve, matka chcela všetko vlastniť alebo riadiť, aj teraz chce vlastniť obe maloleté deti. Matky si nakreslila mozaiku pomsty, na konci ktorej je odlúčenie otca od detí. Má za to, že návrh matky je nevyhnutné zamietnuť a taktiež považuje za nevyhnutné, aby matka vyhľadala odbornú pomoc a začala naprávať to, čo roky ničila, vzťah medzi deťmi a ich otcom.
4. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie svojho odvolania. Otec síce argumentuje aj tým, že nesúhlasí s určitými časťami napadnutého rozsudku, avšak sám odvolanie nepodal, ergo s rozhodnutím súhlasil. Opakovane uviedla, že styk netrval presne dve hodiny, ale iba hodinu a pol, čo ale neznamená, že sa styk nerealizoval v zmysle rozsudku. Otec v každom podaní používa výrok, ktorý mu mala údajne povedať matka a to, že deti nedostane, kým nebudú rozvedení. Rodičia sú rozvedení, teda relevancia tohto výroku je diskutabilná. Dodala, že otec presúva zodpovednosť na matku, avšak otec sám deťom klamal, posmieval sa im, maloletého A. provokoval, matku devalvoval, obviňoval ju z vulgárnosti. Poukázala, že konanie vo vzťahu k maloletému A. bolo právoplatne skončené. Namietala, že otec sústavne poukazuje na vyjadrenie maloletej C. z júna 2018, kedy mala osem rokov, aktuálne má dvanásť rokov a stýkala sa s otcom v rámci styku viac ako jeden a pol roka konštantne a jej vnemy a prežívanie nie sú viac ako štyri roky nemenné, ale reflektujú na prežité udalosti aj počas styku t.j. reflektujú aj na ostatné obdobia. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle jej odvolacieho návrhu zmenil.
5. K vyjadreniu matky sa opakovane vyjadril otec maloletých detí. K tvrdeniu matky, že s rozhodnutím súhlasil považuje za nekorektné, keďže vo svojom vyjadrení z 28. augusta 2022 jasne vyjadril, že s rozsudkom nesúhlasí, ale neodvolal sa. Ak je takáto forma nepostačujúca pre súd rád podá osobitné podanie. Uviedol, že matka spochybňuje štatistiku jeho stretnutí, avšak táto dáva obraz o tom, ako sa styk realizoval. Taktiež matka spochybňuje svoj výrok, že kým nebudú rozvedení deti nedostane, pričom ako dôkaz uvádza snímku obrazovky Whatsapp, z čoho je jasné, že matka klame. K vyjadreniu matky, že sa sústredil vo svojom vyjadrení na maloletého A., ku ktorému bolo konanie právoplatne skončené uviedol, že má za to, že orgány ako súdy by sa mali deťmi zaoberať a je veľmi znepokojivé, že na to musí upozorňovať a orgány nekonajú, ale interpretujú si, že všetko je v poriadku a teda keď sa maloletý A. pochváli, že má 115 kg a je to v poriadku, lebo je vysoký, k čomu i matka dodá, že i on ako jeho otec mal niekedy takúto váhu je to v poriadku. K vyjadreniu matky, že on ako otec zavádzajúco prezentuje, že jeho odlúčenie od maloletej C. trvá štyri roky, s maloletou bol v pravidelnom kontakte až do apríla 2022 je zavádzajúce, keďže nie je pravdou, že boli v pravidelnom kontakte, kontakt sa dlhodobo nerealizoval, čoho dôkazom sú aj dva návrhy na výkon rozhodnutia. Taktiež nesúhlasí s konštatovaním matky, že styk neprispel k zlepšovaniu vzťahov, keď napätie a provokáciu do stretnutí opakovane prinášala matka, ktorej stretnutia prekážali a preto sa viackrát pokúsila vyprovokovať aj hádky. Vzhľadom na klamlivé a zavádzajúce vyjadrenia matky žiadal, aby sa súd dôkladne oboznámil so spismi Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 59P/109/2018, sp. zn. 59P/101/2019, sp. zn. 59P/5/2019, sp. zn. 59P/151/2018, sp. zn. 59P/122/2018, sp. zn. 59P/261/2018, kde do detailu popisuje priebeh stretnutí, správanie detí a hlavne matky. Opakovane navrhol, aby súd vyššej inštancie návrh matky zamietol.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou matkou maloletého dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu výrok I. a v závislom výroku IV. potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).
7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 68P/19/2022 je zmena úpravy styku otca s maloletým A. a maloletou C..
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou C..
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
10. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky maloletej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s jej odvolacími námietkami (§ 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 25 ods. 1 a ods. 2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (ods. 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (ods. 2).
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
15. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
16. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je nutné skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov. Základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prejednávanej veci bolo preukázané, že medzi rodičmi dochádza k dlhodobejším nezhodám, ich správanie nie je primerané pre zdravý, nerušený vývin ich maloletých detí. Nezhody, vzájomné obviňovania neprispievajú k harmonickému životu ich maloletých detí. Je úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody neprenášali na maloleté deti, čo prikazuje nielen Zákon o rodine ale i etika príbuzenských vzťahov. Zákon o etike zaväzuje i deti k povinnosti ctiť si oboch rodičov, rešpektovať ich. Zachovanie vzťahu rodiča (ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti) s maloletým dieťaťom je možné len prostredníctvom pravidelného styku.
18. Súd v starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností kľúčový význam (porov. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96 zo dňa 8.7.2003).
19. V prípade trvania stavu zverenia maloletej C. do osobnej starostlivosti matky je žiaduce zachovať otcovi podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove maloletej C. a tiež na rozhodovaní o niektorých ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jej vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí/má byť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov, či niektorého z nich - uzavretím manželstva, či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiaducou je taká úprava, ktorá na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy. Takáto úprava v danej veci je zabezpečená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 59P/109/2018-304 zo 14. októbra 2020 a nie je dôvod ju meniť.
20. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd má za to, že je potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním matky vo výroku I. o zamietnutí návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v preskúmavanom rozsudku, že v konaní neboli preukázané dôvody pre zmenu úpravy styku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia majú diametrálne odlišné predstavy o úprave styku a rovnako diametrálne odlišne popisujú vzťahy v rodine. Ani samotný názor maloletej prezentujúci nezáujem o styk s otcom nemôže byť dôvodom na neupravenie styku, keďže ako správne skonštatoval súd prvej inštancie je možné predpokladať, že maloletá preberá názory matky ako preferenčného rodiča a názory staršieho brata. Styk otca s maloletou sleduje legitímny cieľ, ktorým je udržiavanie vzťahov maloletej s otcom, ktorého rola v živote je nenahraditeľná.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 Civilného mimosporového poriadku) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku alebo podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku. V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).