Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B1-0CB-1654-1993.pdf
PDF · 72.25 KB
Case nature
Subarea
B1-0CB/1654/1993
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v spore žalobcu: ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., so sídlom Štefánikova 15, 814 19 Bratislava, IČO: 31 328 750 proti žalovanému: Slovak - Sol, spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Opavská 26, 831 01 Bratislava, IČO: 17 313 546, o zaplatenie 3.978,09 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobným návrhom, doručeným Mestskému súdu v Bratislave dňa 29.3.1993, žiadal vydať platobný rozkaz, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi penále vo výške 3.978,09 Eur (v tom čase 119.844,- Sk) z dôvodu neukončenia stavebnomontážnych prác v dohodnutom termíne.
2. Uznesením Mestského súdu v Bratislave sp. zn. XXK/XXX/XXXX z 1.2.1996 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXK/XXX/XXXX z 2.12.2011 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty žalobcu ustanovený P.. P. B., so sídlom kancelárie Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava.
3. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XK/XX/XXXX z 21.7.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX dňa 21.7.2021, bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený P.. F. F., so sídlom kancelárie Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, značka správcu: S XXXX. Podľa oznámenia správcu žalovaného zverejneného v Obchodnom vestníku č. XXX/ XXXX dňa 16.9.2021 sa prvá schôdza veriteľov v konkurze vyhlásenom na majetok žalovaného konala 2.11.2021.
4. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon o konkurze“), v znení účinnom do 31.1.1998, vyhlásením konkurzu sa prerušujú iné konania než uvedené pod písmenom c). V týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom.
5. Podľa § 70a ods. 1 zákona o konkurze účinného od 1.2.1998, konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona súd dokončí podľa doterajších právnych predpisov, ak ďalej nie je ustanovené inak.
6. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
7. Podľa § 47 ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
8. Podľa § 47 ods. 4 ZKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
9. Vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu došlo k prerušeniu predmetného konania podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze. Následne bol aj na majetok žalovaného vyhlásený konkurz. Súd mal za to, že predmetom konania je pohľadávka týkajúca sa majetku žalobcu a žalovaného. Pokračovať v predmetnom konaní by bolo preto možné na návrh správcov úpadcov - správcu žalobcu a správcu žalovaného, prípadne žalobcu a žalovaného.
10. Súd vyzval správcu žalobcu výzvou z 2.9.2024, aby súdu uviedol, či navrhuje pokračovať v predmetnom konaní. Správca žalobcu súdu dňa 5.9.2024 oznámil, že žalobca si žalovanú pohľadávku uplatnil u správcu žalovaného prihláškou v konkurznom konaní, správca žalovaného ju zapísal do zoznamu pohľadávok a dňa 12.8.2024 ju pomerne uspokojil z výťažku speňaženia konkurznej podstaty podľa schváleného rozvrhu uspokojenia. V tejto súvislosti správca žalobcu navrhol v konaní nepokračovať a konanie zastaviť.
11. Správca žalovaného nepodal návrh na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov, ktorá sa konala 2.11.2021, a preto súd vyzval správcu žalovaného a žalovaného, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy navrhli súdu pokračovať v predmetnom konaní. Súd ich zároveň poučil o tom, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v súdom stanovenej lehote bude mať účinky späťvzatia žaloby. Žalovaný na predmetnú výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 6.2.2022, nereagoval vôbec. Správca žalovaného súdu podaniami doručeným súdu 27.1.2022 a 23.1.2023, oznámil, že s pokračovaním konania nesúhlasí a návrh na pokračovanie v konaní z jeho strany nebude podaný.
12. Z dôvodu, že správca žalovaného a ani žalovaný návrh na pokračovanie v predmetnom konaní nepodali, nastali zo zákona účinky späťvzatia žaloby. Pod pojmom „účinky späťvzatia žaloby“ je potrebné rozumieť tú skutočnosť, že za splnenia zákonných podmienok dochádza k zastaveniu sporového konania bez meritórneho rozhodnutia vo veci, keďže nie sú splnené podmienky na konanie a rozhodnutie. V prípade zastavenia konania v nadväznosti § 47 ods. 4 ZKR nejde o späťvzatie žaloby v pravom zmysle slova, nakoľko pri pasívnych sporoch, ak konkurz bol vyhlásený na majetok žalovaného, navodenie účinkov späťvzatia žaloby nezávisí od vôle samotného žalobcu, ktorý má oprávnenie zobrať ním podanú žalobu späť, ale účinky späťvzatia žaloby zákon navodzuje automaticky v prípade nepodania návrhu správcu konkurznej podstaty a úpadcu, ktorým je žalovaný, na pokračovanie v konaní. V dôsledku nepodania takéhoto návrhu na pokračovanie v konaní následne súd primerane aplikuje ustanovenie § 144 a nasledujúce CSP a rozhodne o zastavení konania (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/54/2019 z 22.10.2020).
13. Na základe vyššie uvedeného je na konanie potrebné primerane uplatniť § 144 a nasledujúce ustanovenia CSP z dôvodu, že počas predmetného konania bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žiadny zo subjektov oprávnených navrhnúť pokračovanie v konaní (správca žalovaného ani žalovaný), návrh na pokračovanie v konaní v súdom stanovenej lehote nepodal, v dôsledku čoho nastali účinky späťvzatia žaloby, a tak súd rozhodol o zastavení konania. Nad rámec uvedeného súd poukazuje aj na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu bola čiastočne uspokojená z výťažku speňaženia konkurznej podstaty žalovaného a ani správca žalobcu nenavrhol v tejto súvislosti v konaní pokračovať, ale navrhol konanie zastaviť.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. V tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu nepodania návrhu správcu žalovaného a žalovaného na pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho nastali účinky späťvzatia žaloby. K zastaveniu konania teda došlo na základe zákonnej úpravy, ktorá namiesto dispozičného úkonu späťvzatia žaloby žalobcom predpokladá nastúpenie účinku späťvzatia žaloby a zastavenie konania po splnení zákonom stanovených predpokladov. Z tohto dôvodu nie je možné ustáliť, koho procesným zavinením došlo k zastaveniu konania a komu by mal súd priznať náhradu trov konania. Zavinenie je totiž potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by sa tak jednalo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danom spore došlo k zastaveniu konania na základe zákonom predpokladaných skutočností bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Súd preto nárok na náhradu trov konania posúdil podľa § 257 CSP, keďže nastal výnimočný stav, kedy v dôsledku právnej úpravy došlo k zastaveniu konania bez procesnej aktivity ktorejkoľvek zo strán sporu. Na základe toho súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.