Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7CoE-61-2020.pdf
PDF · 77.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/61/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej, v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, so sídlom Námestie osloboditeľov 81, Michalovce, IČO: 30 807 484, proti povinnému P. L.A.I., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihálom, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, Košice, pod sp. zn.: EX 250/2012, v konaní o vymoženie 327,21 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.11.2018 č.k. 2Er/70/2012-12 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 107,45 eur, a to do 15 dní odo dňa odo dňa doručenia rozhodnutia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá rozhodnutie Sociálnej poisťovne - pobočka Michalovce č. 700-3611320811-GC04/11 zo dňa 28.11.2011. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora, ktorý písomným podaním dňa 26.1.2018 požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení citoval ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že po oboznámení sa s podaným návrhom jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť ani čiastočne, keďže povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 6 rokov výkonu exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko po celú uvedenú dobu nemal, ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade mal súd za to, že je naplnený predpoklad § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. O trovách exekúcie rozhodol podľa ustanovení § 196, 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 107,45 Eur.
5. V zákonom stanovenej lehote oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Oprávnený ma za to, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený svoje odvolanie odôvodnil tým, že povinný uhradil v hotovosti pohľadávku oprávneného vo výške 327,21 Eur dňa 20.6.2012. O uvedenej skutočnosti bol súdny exekútor informovaný mailom dňa 25.6.2012. Preto podľa oprávneného bol súdny exekútor na základe toho podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný bezodkladne žiadať o čiastočné zastavenie exekúcie. Povinný v roku 2013 uhradil pohľadávku s neskorším dátumom vzniku. Oprávnený preto nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodnutím o trovách exekúcie. S ohľadom na uvedené oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.11.2018 sp.zn: 2Er/70/2012 zrušil.
6. Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného vyjadril písomným podaním zo dňa 19.3.2019. Súdny exekútor navrhol zamietnuť odvolanie oprávneného v celom rozsahu z dôvodu, že vykonanými lustráciami preukázal nemajetnosť povinného. K tvrdeniu oprávneného, že povinný uhradil pohľadávku v hotovosti priamo do pokladne, súdny exekútor uviedol, že úhrada do pokladne nepreukazuje majetnosť povinného, nakoľko nepreukazuje pôvod hotovosti. Rovnako má súdny exekútor za to, že uhradenie pohľadávky s neskorším dátumom vzniku nepreukazuje to, že je majetný. Súdny exekútor poukázal na to, že proti povinnému sa na exekútorskom úrade viedli ďalšie 4 exekúcie. Z toho tri boli súdom právoplatne zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného a úhradou trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený. Proti povinnému sa vedie od roku 2012 ďalších 5 exekúcií.
7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 23.1.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
11. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP).
12. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
14. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.
18. Odvolací súd z rozhodnutia napadnutého odvolaním, z odvolania a z obsahu predloženého spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 23.1.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, číslo 7000157106/8180, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.1.2012. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 327,21 € a trov exekúcie udelené dňa 17.2.2012. Podaním doručeným Okresnému súdu Michalovce dňa 26.1.2018 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie, pričom proti uvedenému rozhodnutiu sa oprávnený odvolal. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že povinný vymáhanú pohľadávku vo výške 327,21 EUR uhradil dňa 20.6.2012 oprávnenému v hotovosti.
19. Z odvolania oprávneného vyplýva, že povinný po začatí exekúcie, uhradil pohľadávku oprávneného. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však nie je zrejmé, či súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť zisťoval a overoval. Súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia obmedzil len na konštatovanie skutočností uvedených v podnete súdneho exekútora o nemajetnosti povinného, s ktorými sa stotožnil bez toho, aby dôkladne zistil všetky skutočnosti odôvodňujúce (ne)zastavenie exekúcie. V prípade, ak povinný uhradil oprávnenému celú vymáhanú pohľadávku, nemožno konštatovať jeho nemajetnosť a exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu preto nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP).
20. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyžiadať si vyjadrenie súdneho exekútora resp. preskúmať exekútorsky spis a zistiť, či bola uspokojená pohľadávka oprávneného v celom rozsahu vrátane trov exekúcie. V takom prípade bolo totiž povinnosťou súdneho exekútora upustiť od vykonávania exekúcie podľa ustanovenia § 46 ods. 8 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a súčasne vrátiť poverenie na jej vykonanie. Upustenie od vykonania exekúcie je podmienené tým, že povinný dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pričom sem patrí aj náhrada trov exekúcie vrátane odmeny a nákladov exekútora ku dňu dobrovoľného splnenia. Ak teda povinný nezaplatí (nenahradí) trovy exekúcie, nemožno použiť pravidlo správania o upustení od vykonania exekúcie. Inak by sa exekučné konanie zbytočne predlžovalo alebo by sa vykonávalo duplicitne, len na trovy exekúcie, čo by znamenalo ďalšie trovy novej exekúcie. V prípade, ak súd zistí, že neboli splnené podmienky na upustenie od vykonávania exekúcie, je povinný zvážiť zastavenie exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom a následne rozhodnúť aj o trovách exekúcie tak, aby jeho rozhodnutie bolo spätne preskúmateľné.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).