Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoP-39-2020.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. D., narodeného XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa matky T. T., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D., B. XX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 50 a otca W.. E. D., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J., S. XX, právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom so sídlom Košice, Němcovej 30, v konaní o zmenu výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28P/99/2018-334 zo dňa 14.11.2019 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že z v y š u j e výživné na mal. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- Eur na sumu 140,- Eur mesačne od 01.09.2019 do budúcna, ktoré je p o v i n n ý otec platiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 27P/235/2013-569 zo dňa 21.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP/7/2016-601 zo dňa 25.01.2017.
II. V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .
III. Dlžné výživné za obdobie od 01.09.2019 do 19.11.2019 vo výške 300,- Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť matke do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného na mal. M.. O výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/235/2013-569 zo dňa 21.12.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 20CoP/7/2016- 601 zo dňa 25.01.2017. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 11.07.2018. Tvrdila, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca tvrdiac, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť výživné vo výške 500,- Eur mesačne s poukazom na jeho možný príjem, jeho majetkové pomery. V priebehu konania došlo k spojeniu veci a to z dôvodu, že otec podal návrh na zníženie výživného tvrdiac, že došlo k podstatnej zmene na jeho pomerov, je dlhodobo práceneschopný a nie je schopný platiť stanovené výživné vo výške 120,- Eur mesačne. Súd o návrhoch matky a otca rozhodoval v konaní vedenom pod sp.zn. 28P/99/2018. K rodičovskej dohode v priebehu konania medzi rodičmi nedošlo.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej ako „súd“) rozhodol tak, že: „I. návrh matky na zvýšenie výživného zamieta, II. konanie o zníženie výživného zastavuje, III. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Svoje rozhodnutie o zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného odôvodňuje tým, že vykonaným dokazovaní nezistil výraznú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného v zmysle podaného návrhu. Poukazuje na to, že otec je v súčasnosti zamestnancom firmy Agency worker company s. r. o. od 01.04.2018. Jeho čistá mzda je asi 5.000,- Kč. Pracuje na čiastočný úväzok. Otec bol práceneschopný. Poberal nemocenskú dávku. Priemerné výdavky otca sú do 7.000,- Kč. Otec žije so svojou manželkou, ktorá je zamestnaná a jej hrubý príjem je 11.200,- Kč. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Naďalej býva v 3 izbovom nájomnom byte. Uviedol, že aj s platením výživného mu pomáhajú jeho rodičia. Matka v súčasnosti žije v 2 izbovom nájomnom byte, ktorý je zariadený. V byte býva aj matkin priateľ, ktorý pracuje v zahraničí. Matka je od 01.02.2018 na materskej dovolenke s dcérou, ktorá sa jej narodila z jej terajšieho partnerského vzťahu, poberá príspevok vo výške 15,50 Eur na deň, čo predstavuje asi 465,- Eur mesačne. Jej výdavky spočívajú v platení nájmu 230,- Eur mesačne, telefón 25,- Eur, internet 12,80 Eur, strava do domácnosti 150,- - 200,- Eur. Ďalšie výdavky má na oblečenie, hygienu a obuv. Priateľ matky, pracuje v zahraničí, ako živnostník, a jeho príjem je podľa matky asi 1.500,- Eur v hrubom. Podľa potreby sa podieľa na hradení potrieb domácnosti. Maloletý M. je naďalej v starostlivosti matky, s otcom sa nestretáva. Je žiakom 5. ročníka základnej školy, je zdravé dieťa, prekonáva bežné detské ochorenia. Vo voľnom čase nenavštevuje žiadne krúžky. Matka v minulosti platila maloletému obedy v škole. V súčasnosti sú obedy zadarmo a mesačný poplatok je asi 5,- Eur. Taktiež mu zakupuje kredit do mobilného zariadenia 7,- Eur, školské potreby na začiatku roka asi 100,- Eur, úrazové poistenie 13,50 Eur, oblečenie a obuv podľa potreby. Školský klub maloletý už nenavštevuje,. Matka maloletému neplatila ZRPŠ údajne z dôvodu, že to nie je povinné. Tento poplatok uhradil otec.
4. Prijal záver, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného. Súd ale zároveň pri návrhu matky prihliadol na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav otca, ktorý bol preukázaný, a ktorý mu výrazne sťažuje zvýšiť úsilie a dosiahnuť vyšší príjem než ten, z ktorého súd, ako z predpokladaného príjmu otca, vychádza. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.
5. Poukázal na ust.§ 78 ods.1, 3, § 75 ods., § 62 ods.1, 2, 4 zákona o rodine.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52, § 57 a § 58 CMP.
III. Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu
7. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a výroku o trovách konania podala odvolanie matka. V podanom odvolaní namieta nesprávne prijatý záver súdu o neexistencií zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa. Poukazuje na to, že v čase pôvodného rozhodovania bol mal. M. žiakom 1.ročníka základnej školy, v septembri 2019 nastúpil na druhý stupeň základného školského vzdelania a objektívne došlo k zmene, pretože nástup na druhý stupeň základnej školy sa považuje za zmenu, ktorá si vyžaduje zvýšenie výživného. Poukázala na rozhodnutia viacerých súdov, ktoré zmenu pomerov a to prechod na 2.stupeň základnej školy akceptujú a zároveň výstižne sa reprezentuje ustálená rozhodovacia prax súdov. Pokiaľ ide o pomery otca, zotrváva na tom, že otec zámerne dlhoročne koná tak, že zatajuje svoje príjmy, zbavuje sa svojich majetkov a svoje príjmy udržiava čo na najnižšej úrovni. Uvedené už konštatoval aj Krajský súd v Prešove v konaní sp.zn. 20CoP/7/2016, kde uviedol, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania pre spoločnosť, v ktorej pracoval a kde dosahoval príjem 20.000,- Kč. Vzhľadom k tomu by mal súd vychádzať z princípu potencionality príjmu, nie z princípu fakticity, kde matka aj dokladovala, že otec má ďalší majetok, ktorý užíva, avšak ho zrejme nevlastní, čo bežne nie je, ani výnimočné. Má za to, že sú splnené dôvody pre zmenu rozhodnutia a navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok a zaviazať otca platiť na výživu mal. M. sumou 300,- Eur ako bežné výživné a 200,- Eur na osobitný účet ako na tvorbu úspor. Dlžné výživné žiada zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne žiada zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na nové rozhodnutie.
8. Otec v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
9. Kolízny opatrovník navrhol vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odvolaciemu súdu, aby rozhodol na základe potrieb maloletého dieťaťa.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu súdu prvej inštancie, ktorým návrhu matky na zvýšenie výživného nevyhovel.
12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod.
15. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
16. Odvolateľka považuje rozhodnutie o zamietnutí jej návrhu za nesprávne. Podľa odvolateľky súd neprihliadol na zmenu spočívajúcu v prechode mal. M. na druhý stupeň základnej školy a nevyhodnotil správne potencionalitu príjmov otca.
17. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že súd zistil skutočný stav veci, z ktorého možno prijať záver o potrebe zmeny rozsahu doposiaľ stanoveného výživného. Svoj záver odvolací súd odôvodňuje nasledovne.
18. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia mal. M. nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť zabezpečuje matka. Otec doposiaľ prispieval na jeho výživu sumou 120,- Eur. Posledná úprava výživného bola realizovaná v roku 2017. Otec má vyživovaciu povinnosť iba k synovi M., matke pribudla vyživovacia povinnosť. Matka považuje mesačne sumu 500,- Eur na výživu mal. M. ako primeranú s tým, že navrhuje danú sumu rozdeliť na bežné výživné a úspory. Medzi náklady, ktoré súvisia s bežným uspokojovaním potrieb maloletého možno zaradiť stravné, ošatenie, obuv, náklady na čistiace prostriedky, drogériu, kozmetiku, náklady na poistné, náklady, ktoré súvisia so školskou dochádzkou, teda nákupy školských pomôcok a potrieb. V súvislosti s voľnočasovými aktivitami neboli zistené aktivity, ktoré by súviseli s uspokojovaním potrieb maloletého dieťaťa a ktoré by znamenali navýšenie nákladov. Ďalej je tu potrebné zahrnúť náklady súvisiace s bývaním, vrátane poplatkov za komunálny odpad, náklady na platenie služieb spojené s užívaním bytu, náklady na mobilný telefón. Pri zhodnotení potrieb mal. M. je potrebné konštatovať, že ide o potreby základné, ktoré súvisia s jeho vekom, sú primerané veku, návšteve základnej školy, matka predložila súdu prvej inštancie špecifikáciu potrieb mal. M.. Maloletý nastúpil na druhý stupeň základnej školy a to dňom 01.09. 2019.
19. Je možné konštatovať, že k zvýšeniu potrieb dieťaťa došlo v prejednávanej veci v súvislosti s jeho nástupcom na druhý stupeň základnej školy. V každom prípade tak je potrebné sa vyrovnať s tým, či prechod na druhý stupeň základnej školy znamená bez ďalšieho možnosť navýšenia výživného. Prechod maloletého dieťaťa na druhý stupeň základnej školy je možné považovať za zmenu pomerov, ktorá súvisí a je spojená so zvýšením odôvodnením potrieb spojených predovšetkým s fyzickým vývojom maloletého dieťaťa a s jeho potrebami, ktoré narástli. V tejto časti považuje odvolací súd námietky odvolateľky vo vzťahu k nesprávnemu záveru o potrebe konštatovať existenciu zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa za dôvodné.
20. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb je treba uviesť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, záujmovej činnosti, ktorá je náročnejšia a ktoré skutočnosti je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť, pričom nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Potrebné je preukázať len potreby detí, ktoré vybočujú z rámca iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.
21. V súvislosti s konštatovanou zmenou pomerov na strane oprávneného dieťaťa je potrebné zhodnotiť pomery na strane povinného rodiča, porovnať ich s časom pôvodného rozhodovania zároveň vyhodnotiť zistené relevantné skutočnosti pre prijatie záveru či tieto pomery odôvodňujú navýšenie výživného, ktoré by súviselo so zvýšenými potrebami maloletého dieťaťa . Matka poukazuje na nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie o zisťovaní možností a schopností otca, jeho potencionalitu príjmu, jeho majetkové pomery. Odvolací súd k týmto námietkam uvádza nasledovne.
22. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom, tak ako to hodnotí aj súd prvej inštancie v bodoch odôvodnenia 6. rozsudku, pomery otca sú zistené a porovnávané. Otec v čase pôvodného rozhodovania pracoval a žil v Českej republike, bol zamestnaný v agentúre McRoy Czech, s.r.o. a podľa potvrdenia zamestnávateľa bol jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2013 vo výške 22.469,90 Kč. V januári až marci 2014 bol jeho priemerný čistý príjem 20.564,- Kč. Na základe dohody došlo k zníženiu jeho príjmu na 25.000,- Kč. Pracovný pomer bol ukončený na základe dohody. Práve táto okolnosť bola vyhodnotená v pôvodnom konaní o rozhodovaní výživného odvolacím súdom ako okolnosť, kedy sa povinný vzdal bez náležitého dôvodu svojho príjmu a pri stanovení výživného vychádzal súd z potencionality príjmu otca.
23. Odvolací súd pri stanovení rozsahu výživného vychádzal z posúdenia reálnych možností a schopností otca. Potencionalita znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať
zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov, pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa zamestnania, zárobku a majetkového prospechu (porovnaj Komentár Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters Kluwer str. 409).
24. Odvolací súd tak vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania podobne ako súd prvej inštancie stanovil ako príjem , ktorý by mohol otec dosahovať a nie príjmy, ktoré dosahuje v čase rozhodnom pre posúdenie jeho schopností a možností. Vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval u pôvodného zamestnávateľa , s ktorým skončil pracovný pomer bez uvedenia dôvodu a teda je možné na neho hľadieť ako na rodiča, ktorý takýto príjem dosahuje. Otec sa vzdal objektívnej možnosti dosahovať príjem v inom rozsahu než dosahuje v súčasnosti od svojho zamestnávateľa. Po vyhodnotení zistení, že otec bol v priebehu okov 2017 a 2018 práceneschopný, prihliadnuc na jeho objektívne výdaje má odvolací za dôvodné vychádzať z príjmu otca potencionálneho a to výške 20.000,- Kč.
25. Pri komplexnom posúdení pomerov povinného rodiča treba prihliadnuť na to, že otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá dosahuje príjem vo výške 11.200,- Kč (č.l. 233 súdneho spisu) a vzhľadom na výšku príjmu manželky je možné hľadieť na jej príjem tak, že sa podieľa uspokojovaní potrieb rodiny, čo sa odzrkadľuje potom vo vyjadrení pomerov povinného rodiča a zníženia jeho oprávnených výdajov.
26. Rovnako tak na strane matky je prihliadnuť na skutočnosť, že je poberateľkou rodičovského príspevku, je na rodičovskej dovolenke od 01.11.2019, pribudla jej vyživovacia povinnosť, žije v spoločnej domácnosti s otcom maloletého dieťaťa, ktorý rovnako s prihliadnutím na jeho príjem sa podieľa na uspokojovaní potrieb súvisiacich s bývaním, stravou a podobne a znižuje sa výška oprávnených výdajov matky.
27. Pri stanovení rozsahu výživného odvolací súd ešte vyhodnotil kritérium dotýkajúce sa osobnej starostlivosti matky o mal. M.a. Mal. M. je vo veku, keď osobná starostlivosť matky je potrebná a sa premieňa daná osobná starostlivosť matky do pomernej časti jej finančného plnenia na výživnom.
28. Odvolací súd pristúpil k stanoveniu novej výšky výživného a to len spotrebnej zložky, pre ktorú sú rozhodujúce aktuálne potreby dieťaťa ako jeden z limitujúcich faktorov. Pre potreby určenia výšky tejto spotrebnej zložky výživného súd zohľadnil odôvodnené potreby mal. M., tie, ktoré slúžia k zabezpečeniu dieťaťa po stránke materiálnej, takže je tam najmä strava, bývanie, oblečenie, zdravotná starostlivosť, štúdium a to v kvalite zodpovedajúcej životnej úrovni oboch rodičov.
29. Vyššie popísané zistenia svedčia o závere, že príjmové pomery otca, ktoré by dosahovať mohol nie sú navýšené oproti pôvodnému stavu rozhodovania sú však v takom rozsahu, že umožňujú zaviazať ho platením zvýšeného výživného. Odvolací súd tak po vyhodnotení zákonných kritérií rozhodných pre stanovenie rozsahu výživného a to veku, oprávnených potrieb maloletého M., možnosti, schopnosti otca považuje za dôvodné stanoviť výživné zo strany otca v rozsahu 140,- Eur mesačne, čo zodpovedá 17 % jeho potencionálneho príjmu otca ako povinného rodiča vo výške 20.000, - Kč ako výživné primerané.
30. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky, že súd nevyhodnocuje potencionalitu príjmov otca správne, predovšetkým jeho majetok, ktorý užíva, ktorý oficiálne zrejme nevlastní, ktorá by predstavovala zmenu jeho pomerov a životnej úrovne oproti stavu pôvodnému, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd vykonal v tomto smere dokazovanie, v ktorom sa zameral na zistenie majetkových pomerov otca a majetkové pomery otca boli zistené, nenastala zistená súdom žiadna vážna zmena dotýkajúca sa zmeny oproti pôvodnému stavu rozhodovania.
31. Odvolací súd vzhľadom na stanovenie výživného iba v spotrebnej zložke nepristúpil k stanoveniu výživného na tvorbu úspor ako to žiada matka, pretože vychádzajúc zo stanovenej potencionality príjmu otca nie je možné nateraz stanoviť zložku úspor v zmysle návrhu matky a v tejto časti tak odvolanie nepovažuje za dôvodné.
32. Predpokladom zmeny rozsahu už stanoveného výživného je výraznejšia zmena pomerov, ktorá nastala na strane oprávneného počnúc dňom 01. 09. 2019, teda nástupom mal. M. na druhý stupeň základnej školy. Od tohto času stanovil odvolací súd aj povinnosť otca platiť zvýšené výživné.
33. Dlžné výživné za obdobie od 01. 09.2019 do 19. 11. 2020 vo výške 300,- Eur (20,- Eur x 15 mesiacov) stanovil otcovi zaplatiť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu. Odvolací súd pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p k možnosti povoliť splácanie dlhu v lehote 60 dní odo dna právoplatnosti rozsudku s tým, že zaplatenie dlhu v tejto lehote neohrozí uspokojovanie potrieb oprávneného a neohrozí výživu povinného rodiča.
34. Otec v odvolacom konaní oznámil, že matka neprevzala výživné, ktoré otec zasiela k jej rukám na mal. syna od mája 2020. Otec tvrdí, že matka s ním nekomunikuje vôbec. Matka je povinná oznámiť otcovi zmenu miesta pobytu - adresu, kam má otec zasielať výživné, keďže je určená povinnosť platiť výživné k jej rukám. Prípadne oznámiť číslo účtu v peňažnom ústave, kam výživné otec má platiť. Absentuje komunikácia o potrebách syna, jeho záujmoch, záľub a inom medzi rodičmi. V prípade, pokiaľ matka neposkytne žiadne informácie o maloletom synovi otcovi, je tento oprávnený podať návrh na súd o uloženie povinnosti matke informovať ho o synovi, pokiaľ nenájdu rodičia spôsob ako pristúpiť k výkonu rodičovských práv a povinností aj bez zásahu súdu a jeho rozhodnutí.
35. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. o zamietnutí návrhu matky postupom vyplývajúcich z ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil a návrhu matky čiastočne vyhovel. Za dôvodné považoval zvýšiť výživné zo strany otca na maloletého syna od 01. 09.2019 do budúcna na sumu 140,- Eur mesačne (výrok I.). Návrh matky v časti dotýkajúcej sa obdobia priznania zvýšenia výživného od 11. 07.2018 do 31. 08.2019 a nad sumu 140,- Eur zamietol (výrok II.). Stanovil dlžné výživné a lehotu na jeho splatenie povinnému rodičovi výrok III.
36. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP (výrok IV.).
37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).