Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-166-2020.pdf
PDF · 131.03 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/166/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie sumy 176,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 176,67 eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 176,67 eur od 30.09.2018 do zaplatenia zamieta.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 176,67 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 176,67 Eur od 30.09.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 20.07.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky V. XXX N., EČV: P ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému W. W. Y. F., s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Iveco, EČV: T ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo poškodený bol nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo a uzatvoril dňa 15.08.2018 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. V. XXXD x Y., a to na obdobie od 15.08.2018 do 21.08.2018, t.j. 7 dní po 91,67 Eur bez DPH/deň. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 7 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 91,67 Eur bez DPH/deň spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie vo výške 25,- Eur bez DPH predstavovalo celkovú sumu za prenájom 666,67 Eur bez DPH. Žalovaný dňa 19.09.2018 poukázal plnenie vo výške 490,- Eur, pričom krátenie odôvodnil vlastným určením ceny prenájmu 84,- eur s DPH. Spolu so žalobou predložil zmluvu o nájme č. XX/ XXXX, protokol o prenájme náhradného vozidla, faktúru č. XXXXXXX, zmluvu o postúpení pohľadávky, výzvu z 23.08.2017, oznámenie o postúpení, čestné prehlásenie, oznámenie o poistnom plnení, detail pohybu na účte, predžalobná výzva, vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti.
2. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom potvrdil poistenie vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, ktorú taktiež
nespochybnil, avšak žalovaný okrem náležitostí žaloby namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu. Zároveň namietal, že nie je zrejmé, kto podpisoval za poškodeného zmluvu o nájme a čestné prehlásenie a žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov za nájom. Taktiež zotrval na určení výšky nájomného podľa cenníka MD
- Bavaria Žilina, s.r.o. Taktiež namietal aj úroky z omeškania s poukazom na záver v rozhodnutí NS SR č.k. 3Cdo/145/2017.
4. Po postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica, tunajší súd po vykonaní procesných úkonov nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil iba právny zástupca žalobcu.
5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
6. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 20.07.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky V. XXX N., EČV: P ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému W. W. Y. F., s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Iveco, EČV: T ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Vozidlo poškodený bol nútený dať opraviť, pričom počas opravy si prenajal náhradné vozidlo a uzatvoril dňa 15.08.2018 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. V. XXXD x Y., a to na obdobie od 15.08.2018 do 21.08.2018, t.j. 7 dní po 91,67 Eur bez DPH/deň. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 7 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 91,67 Eur bez DPH/deň spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie vo výške 25,- Eur bez DPH predstavovalo celkovú sumu za prenájom 666,67 Eur bez DPH. Žalovaný dňa 19.09.2018 poukázal plnenie vo výške 490,- Eur, pričom krátenie odôvodnil vlastným určením ceny prenájmu 84,- eur s DPH. Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
15. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní (s poukazom aj na nižšie uvedené) neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
16. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.08.2018 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 21.08.2018. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 21.08.2018 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 666,67 Eur bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 666,67 Eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (l.č. 13) Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu.
17. Zároveň súd mal preukázané, že poškodený dňa 15.08.2018 uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo zn. V. XXXD xY. na obdobie od 15.08.2018 do 21.08.2018, čo vyplýva aj z Protokolu o prenájme vozidla. V rámci zmluvy si zmluvné strany dohodli aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla v dĺžke 7 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 110,- EUR spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,- eur, predstavovalo celkovú sumu za prenájom 800,- Eur, t.j. 666,67 eur bez DPH. (l.č. 12 obsahu spisu)
18. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 21.08.2018 vyplýva, že mal zapožičané vozidlo od žalobcu z dôvodu, že vozidlo bolo z dôvodu poistnej udalosti v autoservise, až kým servis nevydal vozidlo po doručení krycieho listu a nemal k dispozícii iné vozidlo, pričom prenájom vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný pre zabezpečenie podnikateľskej činnosti. (l.č. 15 obsahu spisu)
- pokiaľ žalovaný tvrdil, že ide o nedôveryhodnú listinu, nakoľko vraj ide o formulár žalobcu, ktorý žalovaný považuje za účelový, súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko jednak žalovaný nepreukázal, že ide o tzv. formulár využívaný v obdobných sporoch a jednak z ničoho nevyplýva, že by išlo o účelový formulár. Pravdepodobne ide o prehlásenie, ktoré si žalobca zabezpečuje pre prípadné súdne spory, nakoľko zo súdnej praxe je súdu známe, že žalovaný namieta účelovosť prenajatia vozidla. Tvrdenie žalovaného je iba jeho subjektívna domnienka bez relevantného podkladu.
19. Čo sa týka námietky zo strany žalovaného ohľadom účelnosti a nutnosti prenajatia vozidla, súd v zmysle čl. 2 CSP poukazuje na konštatovanie NS SR, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Zároveň je potrebné stanoviť výšku škody vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, výška náhrady je daná vo výške účelne vynaloženej. (R7/1992) Súd posúdil, že účelnosť prenajatia vozidla bola daná, keďže poškodený je právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť, pričom aj bez osobitného skúmania
a dokazovania je zrejmé a logické, že podnikateľský subjekt potrebuje vozidlo. Žalobca uvedené preukázal aj čestným prehlásením.
20. Z oboznámeného listinného dôkazu - list žalovaného zo dňa 19.09.2018 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poskytuje plnenie 490,- eur s tým, že neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo bola upravená na 84 eur s DPH/deň podľa cenníka MD-Bavaria Žilina s.r.o. (l.č. 19)
21. Z uvedeného oznámenia žalovaného vyplýva, že žalovaný neakceptoval výšku denného nájmu, preto znížil plnenie. Teda nerozporoval poškodenie vozidla, nerozporoval dĺžku nájmu a nerozporoval ani postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže dané oznámenie doručoval a adresoval priamo žalobcovi.
22. Pokiaľ žalovaný v tomto konaní namietal postúpenie a teda aj aktívu legitimáciu, súd sa s touto námietkou už vyššie tohto odôvodnenia vysporiadal. Zároveň však súd poukazuje na účelovú obranu a špekulácie zo strany žalovaného, keďže námietky voči žalobcovi vzniesol až pred súdom, pričom ukončenie poistného šetrenia a poskytnutie plnenia adresoval žalobcovi a nie poškodenému, teda akceptoval žalobcu ako oprávnenú osobu uplatňujúcu si náhradu škody.
23. Taktiež žalovaný namietal aj to, že z predložených zmlúv a čestného prehlásenia nie je zrejmé, kto za žalobcu a za poškodeného tieto listiny podpísal. Nenavrhol však vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie opodstatnenosti jeho námietok. Právny zástupca žalobcu jednoznačne uviedol, že za žalobcu zmluvu o nájme, ako aj o postúpení uzavrela oprávnená osoba konať v mene žalobcu a za poškodeného taktiež konateľ, pričom súd mal zistené z obchodného registra, že poškodený má len jedného konateľa. Poškodený ani nie je stranou tohto konania a z ničoho nevyplýva, že by poškodený namietal zmluvu o postúpení alebo zmluvu o nájme.
- súd aj v tejto súvislosti poukazuje na účelovú a špekulatívnu obranu žalovaného, nakoľko pred podaním žaloby komunikoval o danom nároku výlučne so žalobcom, nenamietal žalobcu, ako ani zmluvy, akceptoval žalobcu ako oprávnenú osobu uplatňujúcu si daný nárok a žalovaný dokonca žalobcovi adresoval oznámenie o skončení poistného šetrenia a o poskytnutí poistného plnenia. Zároveň poistné plnenie žalovaný poskytol na účet žalobcu.
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný akceptoval žalobcu, poistnú udalosť, potrebu prenajatia vozidla poškodeným, postúpenie pohľadávky, a námietky voči žalobcovi vzniesol až v podanom odpore, teda ide o zrejmé účelové tvrdenia.
25. Súd posúdil tvrdenia žalobcu ohľadom zmluvy o nájme, zmluvy o postúpení, ako aj čestné prehlásenie za preukázané, súd nezistil relevantný dôvod o tom pochybovať. Žalovaný svoje námietky ničím relevantným nespochybnil, ani nenavrhol, či neoznačil dôkazy na spochybnenie.
26. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode a k vzniku škody. Spornou skutočnosťou zostala výška denného nájmu. Porovnateľnosť poškodeného vozidla a náhradného vozidla nebola sporná.
27. Žalovaný v oznámení zo dňa 19.09.2018 poukázal na cenník MD-Bavaria Žilina s.r.o., na základe čoho posúdil výšku denného nájmu 84,- Eur s DPH/deň. Tento cenník však nepredložil. Daný cenník predložil však žalobca (l.č. 79), podľa ktorého cena nájomného za porovnateľné vozidlo je od 140 eur s DPH, pričom žalobca poukázal aj na cenovú ponuku spol. Havana Cars s.r.o. pôsobiaca v žilinskom regióne, z ktorej taktiež vyplýva sadzba denného nájomného za porovnateľné vozidlo 140,- eur s DPH.
28. Súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal, na základe čoho relevantným spôsobom určil denný nájom. V oznámení o plnení žalovaný iba poukázal na cenník, ktorý však nepredložil, dokonca jeho tvrdenie preukázateľným spôsobom žalobca vyvrátil predložením daného cenníka, ako aj cenníka inej spoločnosti a z daných cenníkov vyplýva, že žalobca poskytol nižšiu sumu nájomného.
29. Teda jednak žalovaný nepredložil cenové ponuky a jednak z predložených ponúk žalobcom vyplývajú aj iné ponuky vo vyššej cene.
30. Žalobca predložil cenník, z ktorého vyplýva cena nájmu za dané vozidlo tak, ako je uvedené v zmluve a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- Eur. (l.č. 80)
31. Medzi stranami nebola sporná dĺžka nájmu, ale iba výška nájomného.
32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že cena denného nájmu je primeraná vzhľadom na typ autopožičovne, keďže nie je vopred známa dĺžka nájmu, vzhľadom na typ vozidla a porovnateľná s cenami iných autopožičovní. Teda ak žalovaný namieta výšku dohodnutej ceny nájmu, nepreukázal relevantným a objektívnym spôsobom inú cenu, keďže táto cena pri obdobnom vozidle je u rôznych požičovní v rôznej výške, dokonca vo vyššej. Preto nemožno konštatovať, že dohodnutá cena nájmu je neprimeraná, ale je porovnateľná. Súd zároveň konštatuje, že nemožno zohľadňovať iba najnižšie ponuky, pričom poškodený v zmysle ustálenej súdnej praxe ani nie je povinný vyhľadávať požičovňu s najnižšou sumou. Predsa on je poškodený a po dopravnej nehode potrebuje čo najskôr náhradné vozidlo, aby mohol naďalej vykonávať podnikateľskú činnosť bez obmedzenia, a nie sa zdržiavať prieskumom trhu a pod., pričom je nepochybné, že v súčasnosti pre každý podnikateľský subjekt je vozidlo nevyhnutnosť. Súd teda posúdil, že žalovaný bol povinný nahradiť nájom vo výške 91,67 eur bez DPH/deň. Keďže žalovaný uhradil náklady nájmu iba vo výške 490,- eur, t.j. 84 eur s DPH/deň, je povinný doplatiť rozdiel, t.j. 176,67 eur. Žalovaný nepreukázal ním tvrdenú výšku denného nájmu.
33. Žalovaný teda nepreukázal, ako určil cenu denného nájmu náhradného vozidla. Súd zároveň poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,... (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...)
34. Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený ako podnikateľský subjekt si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. Súd sa zaoberal účelnosťou, ktorú posúdil za opodstatnenú. Žalovaný nenamietal dĺžku opravy a teda počet dní nájmu.
35. Pokiaľ žalovaný poukazuje na povinnosť nahradiť náklady len v rozsahu vynaložené nutne a účelne za nájom vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému vozidlu a výška škody má byť stanovená vzhľadom na obvyklé ceny obdobných vozidiel, súd poukazuje na to, že nemožno právne vety z judikovaných rozhodnutí vytrhávať z kontextu a automaticky aplikovať na všetky prípady bez zohľadnenia ďalších skutočností. Je nepochybné, že žalovaný v rámci povinne zmluvného poistenia je povinný nahradiť žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovaného. Tieto náklady však musia byť nutne a účelne vynaložené. Súd skonštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za obdobné vozidlo, teda vozidlo rovnakej triedy. Pokiaľ sú určité rozdiely v cene medzi požičovňami, nemožno na úkor poškodeného vypočítavať aritmetický priemer. Ten by bol možný pri určovaní škody odhadom, či zisťovaní hodnoty napr. nehnuteľností a pod. Nemožno pre tento prípad určovať cenu nejakým aritmetickým priemerom obvyklých cien obdobných vozidiel v rôznych požičovniach, keďže v danom prípade bolo konkrétne vozidlo, konkrétna zmluva, konkrétny cenník. Nejde o žiadnu imaginárnu hodnotu, cenu nájmu, ale o konkrétnu výšku. Samozrejme nemôže byť neprimeraná, mala by byť v obdobnej výške s inými podobnými cenami. Žalobca preukázal, že cena prenájmu je obvyklá s cenou prenájmu obdobných vozidiel.
36. Súd skonštatoval, že cena je primeraná a obvyklá vzhľadom na ceny prenájmu iných obdobných vozidiel. Súd s poukazom na vykonané dokazovanie vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal dôvod a relevantnosť ním určenej ceny denného prenájmu náhradného vozidla. Ním určenú cenu súd posúdil
ako svojvoľné stanovenie ceny denného prenájmu. Z ničoho nevyplýva konkrétna žalovaným určená výška, či výpočet, či aritmetický priemer, s aplikáciou ktorého nemožno súhlasiť vzhľadom na prenájom konkrétneho vozidla, vzhľadom na stanovenie konkrétneho nájomného a na porovnateľnosť s iným nájomným. Na základe uvedeného súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške v porovnaní s nájomným obdobných vozidiel. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný v konaní neučinil. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že primeraná cena požičovného bola stanovená cenníkom, ktorý nepredložil.
37. Súd zároveň posúdil, že aj jednorazový poplatok 30,- Eur účtovaný prenajímateľom vozidla je opodstatneným nákladom, bol riadne dojednaný v zmluve a jednak ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Súd poukazuje, že daný poplatok vyplýva jednak z cenníka, a to ako poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, nejde výslovne len o čistenie, pričom je logické, že prenajímateľ má náklady s odovzdaním vozidla a jeho prevzatím a pripravením vozidla jeho očistením pre ďalšieho klienta. Z ničoho nevyplýva, že poškodený by také náklady mal aj so svojim vozidlom. Je síce prirodzená starostlivosť každého vlastníka/držiteľa o svoje vozidlo, ale je predsa logické, že autopožičovňa musí tieto náklady vynaložiť vždy pri prevzatí a odovzdaní vozidla, a to aj ohľadom čistenia vozidla a to bez ohľadu na dĺžku predchádzajúceho nájmu. Súd posúdil, že ide o náklady spojené s prenájmom vozidla, a preto žalovaný je povinný ho uhradiť.
38. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 15.08.2018, a to faktúrou č. XXXXXXX na sumu 800,- Eur za 7 dní s poplatkom za prevzatie, pristavenie a čistenie vo výške 30,- eur. (l.č. 12) Výška nájomného je v súlade s uzavretou zmluvou o nájme č. XX/XXXX, a to 110,- Eur za deň, t.j. 7 dní x 110,- Eur + 30,- Eur = 800,- Eur.
39. Súd poukazuje na to, že bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa § 151 ods. 1 CSP, preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti ním určenej ceny denného nájomného, ktoré priznal poškodenému. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Žalobca riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť výšky denného nájomného. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, či stanovenie ceny a je absurdné, aby poškodený zisťoval ponuky najnižšej ceny nájomného v rôznych autopožičovniach, keďže poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by aj neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného. Súd posúdil, že cena 110,- Eur za deň je bežná cena, je obvyklá, primeraná. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Dokonca obidvoma stranami boli predložené ponuky nájmu iných požičovní, z ktorých vyplýva aj podstatne vyššia cena nájmu pre vozidlo obdobnej triedy. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal.
40. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)
41. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 490,- Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 176,67 Eur uplatnená dôvodne, a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
42. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a to po dobu zotrvania vozila opravy (pričom dĺžka nebola poškodeným ovplyvniteľná), a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť takej námietky. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho zákonníka je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo - až do vydania vozidla. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Predsa poškodený bol obmedzený už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bol obmedzovaný ešte o to viac, aby hľadal a porovnával požičovne. Bolo by absurdné požadovať od poškodeného, ktorý je poškodením inou osobou obmedzovaný v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalovaný svojvoľným vlastným určením stanovil výšku denného nájomného, čo nemožno akceptovať a po vykonanom dokazovaní sa zistil jeho postup ako nesprávne a neopodstatnený. 43. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, a to od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 30.09.2018, nakoľko ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom zo dňa 17.09.2018, v ktorom je uvedené, že šetrenie bolo ukončené dňa 14.09.2018, a teda začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 29.09.2018.
44. Podľa § 11 ods.6 a 7 zák.č. 381/2001 Z.z. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
45. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/
46. V zmysle citovaných zákonných ustanovení poisťovateľ je povinný oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia a ak bol rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný alebo mu poskytnúť vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol plniť, prípadne plnenie poskytol v inej výške. Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods.6 cit.zák., čiže povinnosť podať príslušné vysvetlenie, prípadne poskytnúť poistné plnenie vo výške, v ktorej ju mal poisťovateľ za preukázanú, tak vtedy je povinný v zmysle citovaného ustanovenia zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
47. V zmysle vykonaného dokazovania je nepochybné, že došlo k škodovej udalosti, v dôsledku čoho poškodenému vznikli ďalšie náklady, nakoľko si prenajal náhradné vozidlo, za ktoré bol povinný platiť nájomné. Tieto náklady si uplatnil u žalovaného, a to žalobcom po postúpení danej pohľadávky. Súd mal preukázané, že žalobca si uplatnil náhradu škody voči SKP listom zo dňa 23.08.2018. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že likvidácia predmetnej poistnej udalosti bola ukončená dňa 14.09.2018, o čom žalovaný informoval poškodeného listom zo dňa 27.09.2018 a zároveň uviedol aj dôvody pre výpočet výšky poistného plnenia a zároveň poskytol poistné plnenie v priznanej výške.
48. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si splnil povinnosti v zmysle § 11 ods.6 cit.zák. v zákonom určenej lehote. Poistnú udalosť zlikvidoval a poskytol poistné plnenie a taktiež aj informoval poškodeného, resp. žalobcu o dôvodoch poskytnutého poistného plnenia a o spôsobe výpočtu poskytnutého plnenia.
49. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zaužívanú súdnu prax a to predovšetkým na rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2018 sp.zn. 3Cdo/145/2017, ako aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 26.02.2019, sp.zn. 1Cdo/212/2017, keď predmetom prieskumu dovolacieho konania bola práve právna otázka dôsledkov omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods.7 a 8. Najvyšší súd SR vyslovil vo svojich rozhodnutiach záver, že omeškanie poisťovateľa v zmysle § 11 ods.8 cit.zák. vzniká len ako dôsledok porušenia jeho povinnosti podľa § 11 ods.6 cit.zákona. Dovolací súd skonštatoval, že ustanovenie § 11 cit.zák. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž jasne a zreteľne v § 11 ods.8 formuluje podmienku, v zmysle ktorej poisťovateľ je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods.6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovanej poistnej udalosti.
- Obdobný názor vyslovili aj súdy nižšieho stupňa. (napr. rozhodnutie KS v Trenčíne sp.zn. 6Co/58/2019, KS v Trnave sp.zn. 26Co/233/2017,...)
50. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na závery vyššieho stupňa nebol dôvod odkloniť sa od daných záverov NS SR. Súd posúdil, že žalovaný splnil všetky svoje povinnosti v zmysle § 11 ods.6 cit.zák., a preto žalobcovi nevznikol nárok na úroky z omeškania. Z toho dôvodu súd žalobu v časti úrokov z omeškania z priznanej sumy zamietol. Teda súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
53. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v rozsahu istiny a neúspešný iba v rozsahu príslušenstva
- úrokov z omeškania, súd posúdil, že bol neúspešný iba v nepatrnej časti vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, preto s poukazom na čl. 4 CSP súd priznal žalobcovi náhradu trov konania tak, ako bolo uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).