Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-20-2020.pdf
PDF · 76.12 KB
Case nature
Subarea
15Co/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1. G.. B. X. K.R. H., U.. XX.XX.XXXX, t.č. ÚVTOS Sučany, Družstevná 1611/2, 038 52 Sučany, 2. BiancaReal Plus, s.r.o., Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 054 698, 3. CONFISIO spol. s r.o., Krivá 23, 040 01 Košice, IČO: 36 677 558, proti žalovanému: C. T., U.. XX.XX.XXXX, V. XXX/X, XXX XX Q. D. F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 29C/2/2020-32 z 9. marca 2020, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 29C/2/2020-57 zo dňa 19. mája 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcov v 1. až 3. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému vydať prostredníctvom polície všetky veci, ktoré ukradol z bytu na G. XX H. D. a neoprávnene zadržiava na adrese V.U. XXX/X, XXX XX Q. D. F.. Zároveň žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal. Opravným uznesením opravil záhlavie pôvodného uznesenia v označení žalobcu v 2. rade a tiež opravil označenie žalovaného.
2. Súd prvej inštancie poukázal na znenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žalobkyňa 1 uviedla, že žalovaný uvedené hnuteľné veci ukradol z prenajatého priestoru v čase po 10. októbri roku 2018, kedy bola vzatá do väzby a v súčasnej dobe ich neoprávnene zadržiava na adrese V.U. XXX/X, XXX XX Q. D. F.. Uvedený skutok oznámila aj orgánom činným v trestnom konaní, avšak Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Prešove pod spisovou značkou ORP-1317/4-VYS-PO-2018 bola vec ukončená odmietnutím a ona ako súkromná osoba a konateľka obchodných spoločností bola odkázaná na civilné konanie, v ktorom si má uplatniť nárok na náhradu škody.
3. Žalobkyňa v 1. rade ako fyzická osoba a konateľka spoločnosti CONFISIO spol. s.r.o. sa vydania totožných hnuteľných vecí domáha aj v konaní vedenom pod spisovou značkou 29C/3/2020 a ako konateľka spoločnosti Bianca Real Plus s.r.o. v konaní vedenom pod spisovou značkou 32C/38/2019.
4. Po citácii ustanovení § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd zdôraznil, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo vec samej, alebo zabezpečení výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy
predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré ale nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.
5. V nadväznosti na citované ustanovenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia v 1. až 3. rade sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať hnuteľné veci špecifikované v návrhu, ktorých vydania sa domáhajú aj žalobami vo veci samej vedenými pod spisovou značkou 29C/3/2020 a 32C/38/2019. V prípade, ak by súd návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, žaloba vo veci samej by stratila opodstatnenie, nakoľko už samotným nariadením neodkladného opatrenia by žalobcovia dosiahli účel žaloby o vydanie vecí. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcov by tak súd v podstate prejudikoval svoje konečné rozhodnutie vo veci samej.
6. Samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj žalobné návrhy posúdil súd ako nedostatočné určité z dôvodu neúplnej identifikácie vecí, ktoré majú byť predmetom vydania tak, aby bolo prípadné rozhodnutie súdu vykonateľné. Vyslovil názor, že v danom prípade nepostačuje iba odkaz na vyšetrovací spis, ale žalobcovia sú povinní jednotlivé hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáhajú, identifikovať tak, aby pri prípadnom výkone rozhodnutia nemohlo dôjsť k ich zámene s inými druhovo rovnakými vecami. Ak žalobkyňa v 1. rade, ktorá je súčasne konateľkou žalobcov v 2. a 3. rade nemá prístup k dôkazom nevyhnutným pre opísanie rozhodujúcich skutočností alebo identifikáciu vecí, môže splnomocniť inú osobu alebo požiadať o právne zastúpenie Centrum právnej pomoci za účelom ich zabezpečenia. Na túto možnosť bola žalobkyňa upozornená aj v zápisnici o výsluchu uskutočneného dňa 14.01.2020 pod spisovou značkou 32C/38/2019.
7. Ďalším predpokladom vyhovenia navrhovanému neodkladnému opatreniu je preukázanie existencie hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobcovia domáhajú ako aj ich súčasná držba žalovaným, čo je podľa názoru súdu prvej inštancie sporné a tieto tvrdené okolnosti si vyžadujú vykonanie dokazovania presahujúceho rámec konania o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh žalobcov 1. až v 3. rade na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorí boli v uvedenom konaní neúspešní, nárok na náhradu trov konania nepriznal.
9. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie žalobkyňa v 1. rade. Poukázala na to, že v súčasnom období je vo výkone trestu odňatia slobody, so žalovaným je rozvedená, preto sa domáha vrátenia veci, ktoré mu nepatria, a to ešte v čase, keď je vo výkone trestu. Potrebu neodkladnej úpravy zdôvodnila tým, že žalovaný môže zadržiavané veci znehodnotiť, resp. zničiť, v dôsledku čoho jej môže spôsobiť obrovskú škodu. Poukázala na to, že nemá koho splnomocniť na prevzatie veci, preto požiadala o právne zastúpenie Centrum právnej pomoci, ale jej žiadosť je ešte v štádiu vybavovania. Poukázala aj na to, že sa nevie dostať k svojmu majetku ani v trestnoprávnom a ani v civilnom konaní. Zoznam vecí, ktoré žiada vydať nevie bližšie konkretizovať, ale s určitosťou uviedla, že jej rodný list, cestovný pas, účtovné doklady jej s.r.o. nemôžu byť v žiadnom prípade zamenené s inými druhovo rovnakými vecami, pretože tieto sú jedinečne originály. Za nesprávne považovala konštatovanie súdu, že je sporná existencia spomínaných hnuteľných vecí a ich súčasná držba žalovaným, keďže tieto veci reálne existujú, čomu nasvedčuje aj fotodokumentácia zaslaná k jej civilnej žalobe. Dôkazy, ktoré uviedla nemôže bez svojej viny pripojiť, keďže vo výkone trestu mala vo vzťahu k tomuto obmedzené možnosti, čo mal súd prvej inštancie akceptovať. Odvolateľka poukázala na to, že je bez právneho významu konštatovanie súdu, že sa vedie konanie o vydanie veci, pretože po vydaní neodkladného opatrenia by sa takéto žaloby stali bezpredmetnými a skrátil by sa proces vrátenia veci, ktorých sa domáha. Na vydaní neodkladného opatrenia trvala.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne 1 nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
13. Súd prvej inštancie správne poukázal na prebiehajúce občianskoprávne konania, ktorých predmetom je totožné vydanie veci, čo znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou je sporné aj vlastníctvo žiadaných vecí žalobcami. Za takejto situácie je namieste, ak súd prvej inštancie nepristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia s totožným predmetom ako prebiehajúce konania o veci samej, a to po zohľadnení skutočnosti, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje presnú špecifikáciu žiadaných vecí, hoci k takejto špecifikácií žalobcovia mohli pristúpiť, ak bola predložená v uvedených občianskoprávnych konaniach. Zároveň žalobcovia neosvedčili potrebu dočasnej úpravy, keďže nepreukázali akékoľvek zbavovanie sa žiadaných vecí žalovaným, ba dokonca ani ich držbu žalovaným.
14. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane výroku o trovách konania.
15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 257 CSP, teda úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania po zohľadnení osobných a majetkových pomerov žalobkyne v 1. rade ako odvolateľky. Bolo nesporne preukázané, že táto je v súčasnom období vo výkone trestu, teda jej schopnosť dosahovať pravidelný príjem je obmedzená.
16. Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).