Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-43-2020.pdf
PDF · 74.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. H. D., nar. XX.XX.XXXX v S., v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa rodičov: matky F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, štátnej občianky SR a otca B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, štátneho občana SR, za účasti Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v konaní o návrhu R. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, E., štátneho občana SR a Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, E., štátnej občianky SR na zverenie mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.05.2020, č.k. 3P/113/2019-103, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom na návrh manželov K. (navrhovatelia) zveril maloletú do ich náhradnej osobnej starostlivosti, každému z rodičov určil výživné v minimálnej zákonnej výške, ďalej rozhodol, že neupravuje styk s maloletou a žiadnemu s účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 1 až 4 Zákona o rodine a vychádzal zo zistení, že maloletá bola neodkladným opatrením okresného súdu zo dňa 14.03.2019 dočasne zverená do starostlivosti Rodinného detského domova, n. o., R.. V rodine navrhovateľov bolo zistené, že výchovu a starostlivosť o mal. H. D. zabezpečujú od jej deviateho dňa navrhovatelia, k maloletej si vytvorili citové puto, z výpovedí navrhovateľov a šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že so starostlivosťou o maloletú nemajú navrhovatelia žiadne problémy, maloletá vo vývine napreduje, je spokojná. Na strane rodičov mal. dieťaťa bolo zistené, že sa zdržiavali v budove bez elektriky, vody, vykurovacieho telesa, ktoré podmienky nie sú vhodné pre mal. dieťa. Okrem dňa 30.4.2019 k žiadnemu kontaktu rodičov s Detským domovom nedošlo, uvedený kontakt bol krátky. Iné pokusy o stretnutie rodičov s dieťaťom sa neuskutočnili pre ospravedlnenie rodičov odôvodnené zdravotným stavom alebo pracovnými povinnosťami. Z vykonaného dokazovania mal súd tak súd prvej inštancie za preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nedokážu zabezpečiť mal. H. riadnu starostlivosť, svoje bytové podmienky si neupravili, o maloletú dcéru neprejavili riadny záujem. Na strane navrhovateľov bolo zistené, že mal. dieťaťu vytvárajú pevné rodinné zázemie, zabezpečujú zdravotnú starostlivosť a teda sú splnené všetky podmienky pre zverenie maloletej do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. 3. O výživnom súd rozhodol podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine určil vyživovaciu povinnosť obom rodičom mal. dieťaťa voči maloletej s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, nakoľko matka mal. dieťaťa je bez príjmu, otec mal. dieťaťa si privyrába formou brigád.
4. Pre nedostatočný záujem rodičov o stretávanie sa s maloletou, vyplývajúci len z jedného realizovaného stretnutia súd stretávanie rodičov s maloletou neupravil. 5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku 6. Proti rozsudku podali odvolanie rodičia maloletej. Opakovane uviedli, že nesúhlasia s osvojením maloletej, čo viackrát zdôrazňovali aj pri predchádzajúcich kontaktoch s kolíznym opatrovníkom. Uviedli, že maloletú majú radi a nechcú sa jej vzdať. Rodičia poukazovali na konanie kolízneho opatrovníka pri riešení veci ohľadom maloletej a považovali ho za neústretové, arogantné a podporujúce odňatie maloletej od rodičov. Namiesto toho, aby im boli vytvorené podmienky pre kontakt s maloletou. V tejto súvislosti poukázali na vyhovujúci prístup pracovníkov v detskom domove na Z., v ktorom je umiestnený aj ich maloletý syn N.. V tomto detskom domove sú podľa rodičov pracovníci ústretoví a rodičom vždy nápomocní. Rodičia považovali za dôležité, aby boli súrodenci, teda maloletá a ich syn N. spolu v jednom zariadení. Popri kategorickom nesúhlase s osvojením maloletej považovali rodičia tento dôvod a ústretový prístup pracovníkov detského domova v Z. za dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia a zverenie maloletej do detského domova v Z.. 7. Ostatní účastníci konania vo vyjadreniach k odvolaniu rodičov žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. 8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP. 9. V prejednávanej veci je podstatné, že predmetom konania nie je otázka súvisiaca s osvojením maloletej. Zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom je odlišným inštitútom ako osvojenie. O osvojenie v tomto konaní nejde. 10. Podľa § 44 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradnú starostlivosť možno vykonávať ako osobnú, pestúnsku alebo ústavnú. 11. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. 12. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, náhradná starostlivosť nahrádza starostlivosť rodiča, ak starostlivosť o dieťa nemôžu rodičia zabezpečiť. Náhradná starostlivosť sa vykonáva buď formou osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby (spravidla blízkej), alebo formou pestúnskej starostlivosti, alebo formou ústavnej starostlivosti. Pritom ústavnú starostlivosť možno zvoliť len v prípade, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Pokiaľ prekážka vo vykonávaní riadnej starostlivosti na strane rodičov odpadne a rodičia sa stanú schopnými zabezpečiť pre dieťa riadnu starostlivosť, je to dôvod pre ukončenie náhradnej starostlivosti a odovzdanie dieťaťa späť do starostlivosti rodičov. Náhradná starostlivosť je teda opatrením, ktoré zabezpečuje dieťaťu riadnu starostlivosť na obdobie, počas ktorého ju nezabezpečujú rodičia. 13. Naproti tomu osvojenie, proti ktorému intenzívne namietajú rodičia vo svojom odvolaní, predstavuje v zásade trvalé prenechanie dieťaťa v starostlivosti osvojiteľa bez možnosti návratu k rodičom. O tento prípad sa tu však nejedná. Náhradná osobná starostlivosť navrhovateľov, ako o nej rozhodol súd prvej inštancie môže trvať len do času, pokiaľ sa zmenia pomery rodičov natoľko, že budú schopní sa o maloletú riadne postarať. Nejedená sa teda o trvalé opatrenie ako v prípade osvojenia. 14. Vzhľadom na to, že sa v danom prípade napadnuté rozhodnutie nijako netýkalo osvojenia maloletej, neboli dôvodné námietky navrhovateľov, že s osvojením nesúhlasia. Rovnako však nebolo dôvodné, aby bola maloletá namiesto náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov zverená do ústavnej starostlivosti detského domova, v ktorom je umiestnený je brat. Je pravdou, že v prípade náhradnej starostlivosti je snaha súrodencov ponechávať spolu. Ako bolo uvedené, má osobná náhradná starostlivosť prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Realizuje sa totiž bližšom vzťahu než ústavná starostlivosť. Súrodenecká väzba, ktorá naviac v tomto prípade nebola ani vytvorená, pretože maloletí spolu doposiaľ nežili, nemôže byť dôvodom na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou, pokiaľ je u nej možnosť náhradnej osobnej starostlivosti. Ani rodičmi uvádzaná požiadavka, aby bola maloletá v starostlivosti toho istého zariadenia ako jej brat nie je pre uvedené dôvody opodstatnená a napadnuté rozhodnutie bolo vecne správne. 15. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o výživnom zo strany rodičov a trovách konania. 16. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil. 17. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).