Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-3-2020.pdf
PDF · 113.07 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, P., právne zastúpený: JUDr. Alena Virdzeková, advokátka, so sídlom F. Urbánka 804, Púchov, proti žalovanej: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, O. Y., o zaplatenie 5.049,- eur, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.049,- €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2020 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 5.049,- eur.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je synom zosnulej Márie U. - celoživotnej družky zosnulého L. M. (ďalej len poručiteľ). Počas spolužitia jeho matky s poručiteľom, ale aj po jej smrti, sa žalobca o poručiteľa staral a pomáhal mu, po jeho smrti zabezpečil jeho pohreb. Žalovaná je jedinou dedičkou po poručiteľovi, ktorá zdedila všetok jeho majetok. Poručiteľ a jeho družka žili od marca 2017 v rekreačnej chate súp.č. XXX v D. U., pričom chatka aj s pozemkom boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. V čase kúpy chatky bola táto v pôvodnom stave a vyžadovala si rekonštrukciu. Nakoľko bol medzi žalobcom a poručiteľom dobrý vzťah, transakcie spojené s predajom a nadobudnutím uvedených nehnuteľností, ale aj s rekonštrukciou poručiteľ realizoval prostredníctvom účtu žalobcu, pričom žalobca v žalobe uviedol prehľad všetkých transakcií. Keďže prostriedky poručiteľa nestačili na úhradu nákladov spojených s rekonštrukcie chaty, požičal žalobca dňa 30.03.2017 poručiteľovi sumu 1.200,-eur na úhradu šporáku. Uvedené prostriedky žalobca vybral a šporák zaplatil osobne pri jeho dovoze na Mojtín. Nakoľko chata poručiteľa si vyžadovala ďalšie opravy, vrátane opravy strechy, požičal žalobca tiež poručiteľovi za týmto účelom sumu 3.849,- eur, a to tak, že zo svojich osobných finančných prostriedkov uhradil túto opravu za poručiteľa zaplatením faktúry vystavenej zhotoviteľom. Poručiteľov príjem bol obmedzený, bol dlhodobo nezamestnaný a bol evidovaný na úrade práce. Žalobca mal finančné prostriedky, nakoľko dňa 27.04.2017 predal pozemok v Dolných Kočkovciach, ktorý mal vo vlastníctve a obdržal kúpnu cenu 9.000,- eur. Poručiteľ nesplatil do svojej smrti dlh voči žalobcovi ani čiastočne. Dňa 16.07.2018 poručiteľ zomrel, žalobca na vlastné náklady zabezpečil pohreb. V dedičskom konaní po poručiteľovi nadobúdateľkou celého dedičstva sa stala žalovaná. V dedičskom konaní si žalobca uplatnil svoje pohľadávky v sume 6.568,72 eur voči poručiteľovi, no bola uznaná len pohľadávka titulom pohrebných trov, ktorá bola aj žalobcovi uhradená. Žalobca sa rozhodol uplatniť žalobou pohľadávku, ktorá nebola v dedičskom konaní uznaná v sume 5.049,- eur. Žalobca uviedol, že žalovaná bola informovaná o existencii pôžičky poručiteľa, odmietla ju však uhradiť. Uviedla, že za pec je ochotná uhradiť cca 400,-
eur a peniaze za strechu mu odmietla zaplatiť, nakoľko sa jej nepáči a bude ju chcieť vymeniť. Žalobca v petite žaloby uviedol, že si pohľadávku uplatňuje ako bezdôvodné obohatenie.
3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe dňa 10.03.2020. Potvrdila, že je potomok poručiteľa a zdedila všetok majetok po ňom, kde jediným majetkom sa rozumie rekreačná chatka súp.č. XXX . s pozemkom v k.ú. U.. So žalobou nesúhlasila, nakoľko žalobca vymáha voči nej veci a príslušenstvo, ktoré patrili jej otcovi. Poukázala na to, že s odstupom času s otcom mala dobrý vzťah, aj sa navštevovali. Uhradila polovicu nákladov na pohreb. Mala za to, že žalobca zrejme nevie predýchať to, že ona zdedila všetok majetok po poručiteľovi. Poukázala na to, že žalobcov brat pripravil rodinu o chalupu a následne sa poručieteľ dohodol so sestrou, že mu vyplatí za rodičovskú chalupu 30.000,- eur, za ktoré peniaze kúpil poručiteľ predmetnú chatku v Mojtíne a ktorá stála 23.000,- eur a zostalo tak 7.000,- eur, ktoré investoval do chaty. Na chate boli potrebné úpravy a opravy, s ktorými mohol žalobca pomáhať, ale ona neverí a nie je si vedomá toho, že by žalobca mal tieto opravy a úpravy financovať. Poručiteľ bol šikovný murár, tak si veľa urobil aj sám. Keďže poručiteľ nemal založený vlastný bankový účet, je pravdepodobné, že na niektoré prevody a platby bol dobrovoľne použitý po dohode žalobcov účet, čo on teraz používa vo svoj prospech. Celá situácia je podľa nej diskutabilná, a preto so žalobou nesúhlasí, pretože si nie je vedomá, že by poručiteľ mal byť žalobcov dlžník. Žalobu považovala za špekulatívnu a účelovú.
4. V replike žalobca zotrval na podanej žalobe a zdôraznil, že si uplatňuje pohľadávku titulom peňažnej pôžičky za života poskytnutej poručiteľovi. Nepopieral, že po vyplatení poručiteľa z rodičovského domu ostalo mu 7.000,- eur, ktoré financie použil poručiteľ postupne na opravu chaty, nákup materiálu a bežný chod domácnosti, nakoľko bol dlhodobo nezamestnaný. Zdôraznil, že práve preto, že poručiteľ žalobcu vychoval a nahradil mu otca, mali spolu nadštandardné vzťahy, a preto mu žalobca pomáhal vybavovať jeho záležitosti, na chate mu pomáhal fyzicky a pravidelne ho navštevoval. Poukázal na to, že žalovaná nepredložila k svojim tvrdeniam žiadne dôkazy. 5. Žalovaná dupliku nepodala.
6. V ďalšom konaní žalobca zdôraznil, že s poručiteľom mal až do jeho smrti veľmi dobrý vzťah, vzájomné si dôverovali a pomáhali, nie len fyzicky, ale ako mladší a zručnejší mu žalobca pomáhal pri práci s PC a platobnými prostriedkami, pomáhal poručiteľovi aj s finančnými transakciami a vybavovaním administratívnych záležitostí. Práve z dôvodu korektných vzťahov v snahe pomôcť poručiteľovi žalobca požičal poručiteľovi finančné prostriedky na kúpu sporáku a opravu strechy a to tak, že uvedené veci za poručiteľa uhradil a ústne sa s ním dohodol, že mu poručiteľ peniaze vráti, keď bude mať, pretože bol dlhodobo nezamestnaný. Niečo si ako murár privyrábal, ale to postačovalo akurát tak na bežnú réžiu. Vrátiť mu ich však už nestihol. Nakoľko však dedičstvo po poručiteľovi žalovaná neodmietla, prevzala na seba nie len majetok, ale aj dlhy poručiteľa. Súčasne zmenil žalobca žalobu tak, že uplatnený nárok vyvodzujú z titulu ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom a nie z titulu skôr uvádzaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Doplnil, že z dôvodu smrti poručiteľa žaluje žalovanú ako jedinú dedičku, ktorá prevzala aj dlhy poručiteľa. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 17.09.2020 za účasti oboch strán sporu a ďalej konal o takto zmenenej žalobe (totožný nárok na podklade upravených skutkových tvrdení - o existencii ústnej zmluvy o pôžičke). 7. Žalovaná v ďalšom konaní doplnila, že jej rodičia sa rozviedli, keď mala tri roky, otec žil s matkou žalobcu a vychovával žalobcu. S otcom mala dobré vzťahy, boli v sporadickom kontakte, trávila u neho prázdniny, platil jej výživné. Pred smrťou sa stretávali častejšie. Vedela, že otec so žalobcovou matkou sa museli vysťahovať z domu, kde bývali, a to preto, že brat žalobcu s manželkou ich pripravili o chalupu, z tohto dôvodu museli kúpiť chatku v Mojtíne, kde zostali aj bývať. Ani ju nenapadlo, žeby jej mala táto chata pripadnúť po smrti otca, ale keď sa tak stalo, ona ju prijala. Nebola nikdy reč o tom, žeby mal otec dlhy. O dohodách medzi žalobcom a jej otcom vedomosť nemá a nerozumie, prečo si to nespísali. Nemala predstavu o jeho finančnej situácii, ale bol šikovný murár a podľa nej nemal núdzu o peniaze. Nevedela, že je dlhodobo nezamestnaný. Keď jej žalobca zaštrngal kľúčmi, že chata je jej, ona sa pýtala, či ju nechce, či niečo nepotrebuje, či sú nejaké dlhy a žalobca povedal, že nie, všetko je v poriadku, až potom prišiel s touto žalobou. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, vrátane výsluchu svedkyne Y. U. a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 9. Z úmrtného listu bolo zistené, že L. M., poručiteľ, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Nebolo sporným, že poručiteľ bol otcom žalovanej a druh matky žalobcu, ktorý žalobcu vychovával. Nebolo sporným, že poručiteľ a jeho družka - matka žalobcu, bývali v rekreačnej chatke v Obci U., ktorej kúpna cena bola
23.000,- eur, ako vyplýva z výpisov z účtu, suma 23.000,- eur bola z účtu poukázaná dňa 08.03.2017. V konaní nebolo sporným, že poručiteľ počas života obdržal sumu 30.000,- eur z rodinného vyporiadania rodičovského domu, ktorá suma bola použitá na kúpu predmetnej rekreačnej chatky, čo vyplýva aj z výpisu z účtu, podľa ktorého suma 30.000,- eur bola obdržaná dňa 07.03.2017.
10. Z faktúry č. XXXXXX splatnej dňa 21.06.2017 vystavenej na meno žalobcu spoločnosťou Palaservis Slovakia, s.r.o. vyplynulo, že bola fakturovaná oprava strechy v sume 3.849,- eur, Suma 3.849,- eur bola dňa 14.06.2017 uhradená z účtu žalobcu (č.l. 17) s poznámkou „U., strecha U.“. Skutočnosť, že išlo o účet žalobcu, sporné nebolo, pričom aj žalovaná tvrdila, že poručiteľ bankový účet nemal. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.03.2017 vystaveného na sumu 1.200,- eur za účelom úhrady sporáku vyplýva, že suma bola prijatá od žalobcu.
11. Žalobca uvádzal, že peniazmi na požičanie disponoval, nakoľko predal pozemok, ktorý mal vo vlastníctve, a to za 9.000,- eur. O tom doložil výpis z účtu zo dňa 27.04.2017 o prijatí platby 9.000,- eur za „úhradu pozemku Dolné M.“.
12. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica vydaného v dedičskom konaní po poručiteľovi č.k. 8D/165/2018-57, Dnot 212/2018 zo dňa 25.01.2019, právoplatného dňa 25.01.2019 vyplynulo, že bola schválená dohoda o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej nadobúdateľkou celého dedičstva sa stala žalovaná. Určená bola všeobecná hodnota majetku poručiteľa v sume 24.114,62 eur, výška dlhov poručiteľa bola ustálená na sumu 795,29 eur, čistá hodnota dedičstva predstavuje 23.319,33 eur.
13. Z výsluchu svedkyne Y. U., manželky žalobcu vyplynulo, že vie od manžela, čo je predmetom konania, lebo spolu všetko preberajú. To, že peniaze boli vynaložené, sa dozvedela vtedy, keď sa o tom rozprávali, v čase, keď otec žalobcu s partnerkou kúpili chatu. Chatka nebola v dobrom stave a rozprávali sa, čo by tam bolo treba opraviť alebo kúpiť. V prvom rade bolo treba opraviť starú strechu a kúpiť novú pec, pretože tam boli len malé kachle a tie by nevykúrili celú chatku. Vtedy sa s manželom o tom rozprávali a on povedal, že predá záhradu a z peňazí im pomôže. S manželom sa dohodli, že jeho rodičom pomôžu, že sa to vyplatí , no a rodičia im povedali, že je to veľa peňazí a že ich vrátia, keď budú mať. Vzťah so žalobcovým otcom bol veľmi dobrý, jej manžel mu vo všetkom pomáhal, aj s chalupou, ktorú mali predtým, všetko zariaďoval on. Svedkyňa vedela, že poručiteľ mal dcéru, ale nemá vedomosť o tom, žeby sa so svojím otcom nejako kontaktovala, ona ju pozná len od poručiteľovho pohrebu. O pôžičke vedela svedkyňa, jej manžel, jeho mamina a tatino, teda poručiteľ. K dohode došlo tak, že sedeli v obývačke svedkyňa, jej manžel - žalobca, jeho mamina a poručiteľ. Bolo to na chatke v U. a rozprávali sa. Svedkyňa a žalobca im povedali, že z peňazí za predaný pozemok zaplatia strechu a pec, s čím oni súhlasili a povedali, že to je veľa peňazí, a preto peniaze budú postupne splácať. Poručiteľ povedal tak, že po častiach bude dávať peniaze. On bol totiž nezamestnaný, ale chodieval na fušky, a keď mal občasne peniaze z fušiek, nepravidelne, tak povedal, že z toho to bude vracať. On sa zaviazal, že vráti to, čo zaplatili za strechu a pec, nič naviac si nedohodli. Za života z toho ale nevrátil nič. Následne potom, čo sa tak dohodli, sa s poručiteľom o pôžičke už nijako nebavili. Rozoberali to len vtedy raz v obývačke na chatke v Mojtíne. Aj svedkyňa bola osobne prítomná pri tejto dohode. Nevedela už presne, kedy táto dohoda prebehla, ale vedela, že v marci kúpili chatku na Mojtíne a toto bolo až po tom. Uviedla, že spoločne takto veci preberali, aj rodičom žalobcu pomáhali a aj potom, keď umrela manželova mama, tak poručiteľovi pomáhali, prali, varili. On chorý nebol, ale potom, čo umrela žalobcova mama, bol akoby bez života, bez nej sa trápil, psychicky to zle znášal.
14. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
15. Na úvod súd pre úplnosť uvádza, že na pojednávanie, kde došlo k výsluchu svedkyne a aj k vyhláseniu rozsudku, sa žalovaná nedostavila, hoci predvolanie na pojednávanie mala doručené do
vlastných rúk dňa 19.10.2020, pričom do termínu konania pojednávania svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalovaná (ktorá svoju neúčasť do infokancelárie súdu osobne prišla ospravedlniť až po skončení pojednávania a vyhlásení rozsudku dňa 19.11.2020, ako to vyplýva z úradného záznamu na č.l. 53 - poznámka súdu) nielenže sa včas neospravedlnila, ale vôbec nepožiadala o odročenie pojednávania. Jej dodatočné ospravedlnenie učinené na súde až po skončení pojednávania, logicky nemohlo zabrániť vykonaniu už ukončeného pojednávania. Pritom ani podanie strany sporu vykonané včas (teda do začiatku pojednávania), ktorým strana len žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje dôvod jeho neúčasti bez toho, aby súčasne požiadala o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť o odročenie pojednávania (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/345/2012). Žalovaná ale ani do termínu pojednávania o jeho odročenie nežiadala, a preto súdu nič nebránilo, aby vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej.
16. Súd v prvom rade skúmal, či medzi žalobcom ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom došlo k uzatvoreniu tvrdenej zmluvy o pôžičke, ktorá tvorí právny základ tohto sporu. Žalovaná popierala existenciu takejto dohody uzatvorenej za života jej otca so žalobcom, tvrdila, že o takejto zmluve vedomosť nemá, nerozumela, prečo si takúto zmluvu, ak existovala, nespísali. Jej otec podľa nej nebol žalobcovým dlžníkom, nakoľko ho vychoval, navyše mal dostatok financií, aby opravy chatky zaplatil aj sám. Mala za to, že je pravdepodobné, že po dohode jej otca so žalobcom, žalobca používal svoj účet dobrovoľne na vykonanie niektorých úhrad pre jej otca. Uzatvorenie tvrdenej zmluvy o pôžičke tak bolo sporné.
17. Ak sa žalobca domáha vrátenia určitej sumy s tvrdením, že túto sumu dlžníkovi poukázal titulom zmluvy o pôžičke, nesie dôkazné bremeno o takomto tvrdení, teda o tom, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Bolo preto na žalobcovi, aby v konaní preukázal uzatvorenie tvrdenej zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie poskytnutých finančných prostriedkov. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie vecí na voľné nakladanie, teda aj na spotrebovanie, b/ druhovo určené veci, c/povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a d/obvykle aj doba splatnosti vrátenia. Súd konštatuje, že žalobcovi sa podarilo v konaní preukázať splnenie všetkých podstatných znakov pre vznik právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke. Svedkyňa Y. U. potvrdila vznik a existenciu ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a poručiteľom, nakoľko vo svojej výpovedi potvrdila, že bola osobne prítomná pri kreovaní takejto dohody, a to v obývačke chatky v Mojtíne, niekedy po tom, čo poručiteľ s družkou chatu v marci kúpili. Opísala priebeh tohto stretnutia, osoby prítomné pri rozhovore (ona, žalobca, poručiteľ a jeho družka). Svedkyňa potvrdila, že ona so žalobcom ako svojím manželom navrhli, že sa zaplatia náklady na zakúpenie nového sporáku a opravu strechy na chatke, pretože to bolo v prvom rade nutné urobiť, a to z peňazí, ktoré žalobca utŕžil za predaj jeho pozemku. S týmto poručiteľ súhlasil a sa výslovne zaviazal, že keď bude mať peniaze, tak im ich vráti. Povedal, že peniaze bude splácať, keď ich bude mať z fušiek, na ktoré chodieval. Svedkyňa povedala, že rodičia žalobcu (jeho matka a poručiteľ) povedali, že je to veľa peňazí, a preto to budú postupne splácať. Vzhľadom na úmrtie sa tak však už nestalo. Uviedla, že žiadne úroky naviac si nedohodli, len to sa malo vrátiť, čo bolo zaplatené. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že žalobcovi sa v konaní podarilo preukázať vznik dvojstranného právneho úkonu, a to ústnej zmluvy o pôžičke medzi ním ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom. Svedkyňa potvrdila, že tu bola vôľa na oboch stranách uzavrieť takúto zmluvu o pôžičke so všetkými patričnými pojmovými znakmi, t.j. vôľa žalobcu ako veriteľa peňažnú sumu dlžníkovi požičať, v tomto prípade tak, že bude ním priamo zaplatená oprava strechy a kúpa sporáku a vôľa poručiteľa ako dlžníka takéto peniaze si požičať so záväzkom ich v dohodnutom termíne aj vrátiť, keď tento potvrdil ústne, že peniaze splatí vtedy, keď z fušiek financie bude mať. Okrem toho, vzhľadom na fakt, že zmluva o pôžičke je tzv. reálny kontrakt, bolo v konaní potrebné preukázať, čo sa tiež žalobcovi podarilo, že požičané finančné prostriedky boli aj reálne odovzdané. Žalobca uvedené preukázal tým, že predložil faktúru o oprave strechy znejúcu na sumu 3.849,- eur, ktorú sumu uhradil prevodom zo svojho bankového účtu na účet zhotoviteľa uvedený vo faktúre dňa 14.06.2017 a tiež príjmovým pokladničným dokladom znejúcim na sumu 1.200,- eur, z ktorého vyplýva, že žalobca odovzdal dňa 30.03.2017 túto sumu spoločnosti TZBS Market, s.r.o.. Uvedené je dôkazom o tom, že dohodnuté finančné prostriedky boli poskytnuté na dojednaný účel do rúk tretej osoby, ktorá opravu strechy a dodávku sporáka realizovala. V tomto smere súd konštatuje, že zaplatenie určitej čiastky na účet tretej osoby v peňažnom ústave, resp. odovzdanie peňažných prostriedkov takejto osobe v hotovosti, predstavujúce dohodnuté platobné miesto s úmyslom učiniť zadosť zmluvnému záväzku, je treba pokladať za plnenie druhej zmluvnej strane a nie majiteľovi účtu. To znamená, že pokiaľ na základe dohody oboch strán miesto plnenia pôžičky bolo určené tak, že sa zaplatí
rovno na účet iného veriteľa dlžníka, takéto plnenie sa považuje za reálne odovzdanie a prevzatie peňazí samotným dlžníkom. Svedkyňa potvrdila, že ústne bolo dojednané, že pôžička sa poskytne tak, že sa priamo vyplatí oprava strechy a kúpa sporáku, a preto takýto spôsob poskytnutia peňažných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke je treba hodnotiť ako riadne odovzdanie a prevzatie peňazí dlžníkom a ani vyplatenie dojednanej sumy priamo tretej osobe (dohodnuté platobné miesto) nezbavilo dlžníka povinnosti, aby peniaze vrátil veriteľovi on sám osobne. V konaní pritom nevyšlo najavo, že by poručiteľ čo i len časť tejto požičanej sumy za svojho života vrátil. Súd preto zhrnúc uvedené konštatuje, že bola preukázaná existencia ústnej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol poručiteľovi finančné prostriedky v sume 5.049,- eur. Svedkyňa potvrdila, že ten, kto sa zaviazal finančné prostriedky žalobcovi vrátiť bol poručiteľ, ktorý vyhlásil, že peniaze žalobcovi vráti, keď z fušiek bude peniaze mať, a preto poručiteľa je nutné považovať za dlžníka, len výslovne tento prejavil vôľu peňažné prostriedky svojmu veriteľovi vrátiť. Veriteľom v tomto prípade bol žalobca, nakoľko nebolo sporné jeho tvrdenie, že prostriedky, ktoré slúžili na poskytnutie pôžičky, boli finančnými prostriedkami utŕženými za predaj záhrady, ktorú mal žalobca vo svojom výlučnom vlastníctve. Aj svedkyňa potvrdila toto tvrdenie, keď uviedla, že žalobca navrhol, že predá záhradu a takto pomôže rodičom. A teda aj finančné prostriedky takto pretransformované (z pozemku na jeho finančný ekvivalent) sú v jeho výlučnom vlastníctve, disponovať s nimi (a teda ich aj požičať) prináležalo len žalobcovi ako ich výlučnému vlastníkovi.
18. Pre úplnosť súd podotýka, že ťažiskovým dôkazom v tomto konaní bola výpoveď svedkyne - manželky žalobcu, ktorá bola osobne prítomná pri ústnej dohode. Svedkyňa je manželkou žalobcu, a teda mohlo sa vo všeobecnosti môže javiť, že ide o osobu, ktorá má záujem na úspechu žalobcu v spore. Súd však uvádza, že len samotná skutočnosť, že svedok a strana sporu sú blízke osoby, neznamená, že takáto osoba je diskvalifikovaná z pozície svedka a bude sa na ňu automaticky nahliadať ako na osobu, ktorá apriori bude zaujatá, najmä za stavu, keď z dokazovania nevyplynú iné skutočnosti, ktoré by svedčali tomu, že svedok nehovorí pravdu. Súd hodnotiac dôveryhodnosť vypočutej svedkyne uvádza, že svedkyňa bola riadne poučená o jej povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať a tiež o následkoch porušenia tejto povinnosti v podobe vyvodenia možnej trestnoprávnej zodpovednosti. Po tomto poučení, vedomá si možnej trestnoprávnej zodpovednosti svedkyňa vypovedala sama, následne na otázky žalobcu a súdu súvisle, konzistentne a logicky. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalovaná sama jej dôveryhodnosť ani nenamietala, nemala nič proti jej výsluchu. Na pojednávanie, na ktorom došlo k výsluchu svedkyne, sa žalovaná nedostavila, hoci vedela, že predmetom pojednávania bude výsluch tejto svedkyne, keďže to jednak vyplynulo zo záverov predošlého pojednávania, a jednak jej táto skutočnosť bola osobitne písomne pripomenutá v predvolaní na pojednávanie. Žalovaná tým, že sa na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia nedostavila, spôsobila, že súd vec prejednal, a teda aj svedkyňu vypočul, v jej neprítomnosti. Žalovaná sa tak sama zbavila možnosti klásť svedkyni otázky, ktoré by prípadne svedkyňu a dôveryhodnosť jej výpovede mohli oslabiť, možnosti produkovať tvrdenia, dôkazy a námietky spochybňujúce svedkyňu a skutočnosti ňou uvedené. Žalovaná tak v tomto smere nebola vôbec aktívna. Súd má aj za toho dôvodu za to, že primárne to mala byť žalovaná, ktorá mohla a mala, ak si takých skutočností bola vedomá, uvádzať tvrdenia, ktoré by vierohodnosť výpovede svedkyne oslabili. Ak tak sama nečinila, vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti civilného sporu, kedy sa kladie dôraz predovšetkým na aktivitu strán, súd nemá túto pasivitu strany sporu suplovať, teda iniciatívne hľadať dôvody, pre ktoré by mal za žalovanú spochybňovať dôkazy produkované protistranou. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ale najmä tiež zo skutočnosti, že svedkyňa bola riadne poučená o následkoch krivej výpovede v podobe trestného stíhania a vzhľadom na to, že ani súd nezistil v jej výpovedi vzájomné rozpory takého charakteru, pre ktoré by mohol dôjsť k záveru, že svedkyňa nehovorila pravdu, a keď ani z dokazovania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že svedkyňa pri výpovedi nehovorila pravdu, súd vychádzal pri hodnotení dôkazov aj zo skutočností uvedených touto svedkyňou.
19. Súd teda zhrnúc uvedené uvádza, že bola preukázaná existencia ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom ako veriteľom a poručiteľom ako dlžníkom, na základe ktorej veriteľ požičal a poručiteľ sa zaviazal mu vrátiť, peňažnú čiastku v sume 5.049,- eur. Tento dlh nebol za života poručiteľa ani čiastočne uhradený, a zostal teda nezaplatený až do dňa smrti poručiteľa. Nebolo sporným, že tento dlh neuhradila ani žalovaná, a to ani čiastočne. V zmysle právoplatného uznesenia z dedičského konania po poručiteľovi sp.zn. 8D/165/2018 zo dňa 25.01.2019 nadobúdateľkou celého dedičstva po poručiteľovi sa stala žalovaná, ktorá v zmysle cit. ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za dlhy poručiteľa (ako pôvodného dlžníka zo zmluvy u pôžičke), keďže ide o dlh, ktorý mal poručiteľ voči žalobcovi v čase svojej smrti a táto zodpovedá za dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Druhého dediča poručiteľa Róberta M., nakoľko nezdedil po poručiteľovi vôbec nič, nemožno považovať v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka za osobu, ktorá by zodpovedala za dlhy poručiteľa. V prejednávanej veci čistá hodnota dedičstva bola 23.319,33 eur, pričom žalovaná nadobudla celé dedičstvo, a preto zodpovedá za dlhy poručiteľa až do tohto rozsahu. Žalovaná pritom netvrdila a ani nepreukazovala, že by prípadne iné dlhy poručiteľa v konkrétnej sume uhradila, a teda že by suma 23.319,33 eur, alebo čo i len časť z nej, bola už úhradou iného dlhu po poručiteľovi vyčerpaná. Dlh poručiteľa voči žalobcovi predstavuje sumu 5.049,- eur, a teda vzhľadom na to, že žalovaná zodpovedá za dlhy až do sumy 23.319,33 eur, je v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná uhradiť celý žalobcov žalovaný dlh. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by čo i len časť zo žalovanej sumy bola už žalobcovi uhradená, súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.
20. Súd pre úplnosť uvádza, že nevypočul svedkyňu, ktorej výsluch na prvom pojednávaní navrhovala žalovaná, a síce matku žalovanej. Na otázku súdu, aká skutočnosť mala byť výpoveďou svedkyne objasnená, žalovaná uviedla, že svedkyňa mala povedať svoj názor na to, že nesúhlasí s podanou žalobou a tiež sa mala vyjadriť k tomu, či otec bol sebestačný. Výslovne však uviedla, že svedkyňa sa nevie vyjadriť k skutočnostiam, ktoré sa týkajú prejednávanej pôžičky, pretože svedkyňa v kontakte s poručiteľom vôbec nebola. Súd uvádza, že skutočnosti, ktoré mala svedkyňa súdu uviesť, nie sú relevantné pre rozhodnutie súdu. Predovšetkým úlohou svedka nemá byť hodnotenie dôvodnosti či nedôvodnosti nároku, ani vyjadrovanie svojho názoru na žalobu, ale má uviesť, zreprodukovať súdu podstatné skutočnosti, ktoré svojimi zmyslami vnímal. Ak svedkyňa podľa tvrdení žalovanej nemá žiadnu vedomosť o tvrdených pôžičkách, teda právnych vzťahoch, ktoré sú predmetom konania, pretože s poručiteľom nebola v žiadnom kontakte, potom súd vyhodnotil, že jej výpoveď nie je pre rozhodnutie súdu podstatná, keďže by nesmerovala k zisteniu skutočností rozhodných pre rozhodnutie vo veci. Ak žalovaná uvádzala, že svedkyňa mala potvrdiť to, že poručiteľ bol sebestačný, súd ani túto skutočnosť nevyhodnotil ako pre merito veci podstatnú, pretože finančná sebestačnosť poručiteľa, ak by aj bola svedeckou výpoveďou potvrdená, nie je dôkazom, ktorý by vylučoval existenciu akýchkoľvek zmlúv o pôžičke, kde by poručiteľ bol dlžníkom.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, nakoľko súdu jeho žalobe vyhovel celkom, a preto má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.