Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/30/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľky: I. zastúpená: JUDr. Nora Víglaská, advokát so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, a manžela navrhovateľky: I. zastúpený: JUDr. Boris Bohunský, advokát, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Borec & Bohunský so sídlom Kozia 20, 811 03 Bratislava, IČO: 31803938, o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: L. zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo I. a I. uzavreté dňa XX.XX.XXXX. vo F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., zväzok H., ročník XXXX, strana XX, pod por. číslom XX, rozvádza.

II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého L. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude prebiehať nasledovne:

Počas bežného roka bude maloletý od nedele v párnom kalendárnom týždni od 19.00 hod. do nasledujúcej nedele v nepárnom kalendárnom týždni do 19.00 hod. v osobnej starostlivosti matky. Počas jarných prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v párnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin v čase od 19.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po jarných prázdninách do 08.00 hod. Počas Veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od posledného dňa vyučovania pred Zeleným štvrtkom od 19.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 08.00 hod. Počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od posledného dňa vyučovania od 19.00 hod. do 16.07. do 08.00 hod. a v čase od 01.08. od 08.00 hod do 17.08. do 08.00 hod. Počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 16.07. od 08.00 hod. do 01.08. do 08.00 hod a v čase od 17.08. od 08.00 hod do prvého dňa školského vyučovania do 08.00 hod. Počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od 22.12. od 19.00 hod. do 25.12. do 14.00 hod. a od 02.01. v párnom kalendárnom roku od 16.00 hod do prvého školského dňa nasledujúceho po zimných prázdninách do 08.00 hod. Počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od 25.12. od 14.00 hod. do 02.01. do nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod. Počas bežného roka bude maloletý od nedele v nepárnom kalendárnom týždni od 19.00 hod. do nasledujúcej nedele v párnom kalendárnom týždni do 19.00 hod. v osobnej starostlivosti otca. Počas jarných prázdnin bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v nepárnom kalendárnom roku od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin v čase od 19.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po jarných prázdninách do 08.00 hod.

Počas Veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od posledného dňa vyučovania pred Zeleným štvrtkom od 19.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 08.00 hod. Počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od posledného dňa vyučovania od 19.00 hod. do 16.07. do 08.00 hod. a v čase od 01.08. od 08.00 hod do 17.08. do 08.00 hod. Počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 16.07. od 08.00 hod. do 01.08. do 08.00 hod a v čase od 17.08. od 08.00 hod do prvého dňa školského vyučovania do 08.00 hod. Počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od 22.12. od 19.00 hod. do 25.12. do 14.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 16.00 hod. do prvého školského dňa nasledujúceho po zimných prázdninách do 08.00 hod. Počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v čase od 25.12. od 14.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod. Odovzdanie a preberanie maloletého bude prebiehať v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje a v čase kedy nenavštevuje školské zariadenie bude prebiehať v mieste bydliska preberajúceho rodiča.

III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

IV. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd výživné neurčuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, doručený súdu dňa 18.04.2019, odôvodnila navrhovateľka tým, že o rodinu a deti sa v prevažnej miere starala manželka, manžel sa venoval práci, prípadne cez víkend voľnočasovým aktivitám. Popri starostlivosti o rodinu pomáhala manželovi pri podnikaní. Uviedla, že v manželstve sa narodili dve deti, v roku XXXX staršia dcéra J., v roku XXXX mladší syn L.. V roku 2012 mal podľa manželky manžel mimomanželský pomer, v tom čase sa chcel aj rozviesť, ona však chcela udržať rodinu. V tom istom roku prestala pracovať v manželových firmách. V roku 2014 začala podnikať, začalo sa jej v podnikaní dariť, mohla začať viac cestovať, a to aj s deťmi. Počas manželstva manželia hospodárili samostatne, nemali spoločný účet, v roku 2012 bol zriadený spoločný účet, z ktorého hradili väčšinu platieb za domácnosť a deti. Niektoré výdavky hradia priamo rodičia z osobných účtov, alebo sú nákladovou položkou v ich firmách. Životnú úroveň rodiny charakterizovala ako stredný štandard, deti viedli k skromnosti. Postupne dospela k záveru, že manželstvo je tak nefunkčné, že v ňom nevidela dôvod ďalej pokračovať. K podaniu návrhu na rozvod manželstvo prispelo rozhodnutie manžela kúpiť nehnuteľnosť, pričom toto rozhodnutie rodinu zadĺžilo, a manžel na tento účel použil prostriedky z predaja nehnuteľnosti z BSM (ktorú zakúpili z peňazí, ktoré získala od brata darom) a prostriedky zo stavebného sporenia detí. Pokiaľ ide o maloletého syna L., manželka mala za to, že otec si na neho nedokáže nájsť dostatok času, netrávi s ním chlapčenské aktivity a krúžky (napr. futbal), synovi chýba mužský a otcovský vzor. Úlohu otca si však uvedomuje a nechce synovi v styku s otcom brániť. Navrhla, aby súd na čas po rozvode manželstva syna zveril do starostlivosti matky, styk s otcom neupravoval, s tým, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia. Zároveň navrhla, aby vzhľadom na skutočnosť, že výdavky na syna vyčíslila na sumu 1150 eur mesačne, súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 600 eur mesačne k rukám matky. Neskôr s ohľadom na skutočnosť, že rodičia po tom, ako prestali žiť v spoločnej domácnosti, navrhovala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletého sumou 150 eur k rukám matky a 100 eur formou sporiaceho výživného, nakoniec navrhla, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletého sumou 250 eur mesačne.

2. Manžel navrhovateľky popieral, že by mal niekedy mimomanželský pomer, resp. že by niekedy inicioval rozvod. Uviedol, že o rodinu sa počas manželstva sa staral, vyššie pracovné vyťaženie odôvodňoval snahou zabezpečiť rodinu. Venuje sa aj deťom, majú spoločnú záľubu - rádioamatérstvo. Manželstvo nepovažoval za rozvrátené, rozviesť sa nechcel. Pôvodne sa problémy v manželstve snažil

riešiť v spolupráci s mediátorkou, ktorá im poskytovala poradenstvo aj počas krízy v roku 2012, resp. pre prípad, že by sa manželstvo nepodarilo zachrániť, snažil sa formou poradenstva riešiť starostlivosť o maloletého L. pre prípad rozvodu. Uvádzal, že jeho pracovné úsilie bolo zamerané na zabezpečenie rodiny, postupne sa sťahovali z prenajatého 1-izbového bytu do 3-izbového bytu, neskôr do mezonetu a napokon do rodinného domu v S. Uvádzal, že náklady na bývanie a obstarávanie domácnosti uhrádzal prevažne on. V roku 2012, keď manželka zvažovala rozvod, zriadili spoločný účet, z dôvodu prehľadu o platbách, pôvodne na neho posielali každý peňažné prostriedky, pričom on zasielal vyššiu sumu, neskôr manželka prestala financie posielať na účet celkom, čo ale manželke nevyčítal. Manželstvo považoval do leta 2018 za úplne funkčné. V tomto období manželka odmietla intímne spolužitie. Inak manželstvo fungovalo, rozpory vedeli vyriešiť komunikáciou. Aj po podaní návrhu na rozvod manželkou sa snažil manželstvo zachrániť. Začiatkom októbra 2019 sa manželka rozhodla odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Deti vtedy ostali s ním, od toho obdobia sa o ne starajú striedavo na týždňovej báze. Za lepšie riešenie ako rozvod manželstva považoval zachovanie rodiny a spoločnú starostlivosť o deti s vytvorením rodinného zázemia. Poprel, že by sa deťom nevenoval, poukazoval na spoločnú záľubu

- rádioamatérstvo. Matkou vyčíslené náklady v sume 1.150 eur považoval za nadhodnotené. Svoje náklady na L. uvádzal vo výške 150 eur mesačne na stravu (vrátane obedov v škole), 100 eur mesačne na rádioamatérske aktivity, 10 eur mesačne na základnú hygienu a kozmetiku, 50 eur mesačne na ošatenie a obuv, 10 eur mesačne na školské potreby a pomôcky, 20 eur mesačne na mobilný telefón, 100 eur na vreckové. Ako mimoriadne jednorazové výdavky uvádzal 350 eur na ortodontku, 1500 eur na bicykel, 180 eur na skateboard. Svoje mesačné výdavky vyčísľoval v sume 120 eur za kúrenie plynom v spoločnom rodinnom dome, 30 eur na vodu, 73 eur za elektrinu, 14,50 eur na OLO, 12 eur za internet, 7 eur za televíziu, po prepočte cca 31 eur poistenie domácnosti, daň z nehnuteľností po prepočte cca. 33 eur mesačne, záhradnícke práce po prepočte cca. 15 eur mesačne, výdavky na stravu 250 eur mesačne, záujmová činnosť - rádioamatérske aktivity cca 100 eur mesačne, ošatenie a obuv cca. 50 eur mesačne, základnú hygienu a kozmetiku vo výške 20 eur mesačne. Mesačné náklady na už plnoletú dcéru vyčíslil vo výške 150 eur na stravu, 100 eur na rádioamatérske aktivity, 25 eur na hygienu a kozmetiku, ošatenie a obuv 70 eur, školské potreby a pomôcky 10 eur, telefón 20 eur, vreckové 100 eur. Okrem toho uvádzal mimoriadne výdavky na opravu sprchového kúta vo výške 420 eur, výmenu práčky 380 eur, výmenu svietidiel 230 eur, WC sedadlá 50 eur, náklady na záhradníka 180 eur. Priemerný čistý príjem uvádzal z pracovného pomeru vo výške 2.861,94 eur. Okrem toho je spoločníkom v spoločnostiach P., J.., I. a J. ktoré dosahujú záporný hospodársky výsledok, preto si z nich nevypláca žiadne odmeny ani podiely na zisku. Spolu s maželkou vlastnia rodinný dom v Q. s priľahlými pozemkami, a tiež starší rodinný dom v Q. s dvomi pozemkami. Je tiež evidovaný ako spoluvlastník rodinného domu v k.ú. L. v podiele 1. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého L., preferoval striedavú osobnú starostlivosť, ktorú rodičia realizovali od doby, kedy sa manželka odsťahovala zo spoločnej domácnosti.

3. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že situáciu v manželstve považuje za neznesiteľnú, k rozhodnutiu podať návrh na rozvod dospela po dlhej úvahe. Od roku 2012 vnímala manželstvo ako nefunkčné, problémy mali aj pred tým. Výdavky v domácnosti (do odsťahovania manželky) hradili zo spoločného účtu, inak spolu prakticky nehospodárili. Za zlomový považovala práve rok 2012, uvádzala, že dôvodom bol mimomanželský pomer manžela. Navštívili vtedy mediátorku, snažila sa manželstvo zachrániť. Vzťah sa už ale nezlepšil. Dcéra medzitým dospela, syn je už tiež dosť rozumný, aby jej rozhodnutie pochopil. Pracuje vo vlastnej firme venujúcej sa predaju inzercie, s príjmom okolo 700 eur btto, spolu s manželom vlastnia rodinný dom v Q., kde vlastnia tiež dva pozemky so starším domom. Pokiaľ ide o náklady na maloletého odkázala na ich rozpis, ktorý založila spolu s návrhom, v ktorom ročné náklady na bývanie vyčíslila v sume 775 eur, ročné náklady na stravu doma v sume 1230 eur, ročné náklady na hygienické potreby v sume 360 eur, ročné náklady na poplatky v škole v sume 365 eur, na školské krúžky a výlety v sume 720 eur, na oblečenie v zime vrátane lyžiarskej výbave v sume 910 eur, na oblečenie v lete v sume 480 eur, na lekársku starostlivosť v sume 2500 eur, na lieky v sume 100 eur, na krúžky v sume 2340 eur, na kino, hračky, knihy v sume 300 eur, na dopravu do školy a prepravu na krúžky v sume 600 eur, na dovolenky a výlety v sume 4000 eur. Celkové ročné výdavky na L. tak vyčíslila v sume 13.905 eur, celkové mesačné výdavky v sume 1.158,75 eur. Na začiatku mesiaca október 2019 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti.

4. Z výsluchu manžela navrhovateľky súd zistil, že rozvádzať sa nechce a ani nikdy nechcel. Potvrdil krízu v roku 2012, riešenú poradenstvom. V roku 2018 zaznamenal ochladnutie vzťahu zo strany manželky, manželia prestali intímne spolu žiť. Návrh na rozvod manželstva ho prekvapil. Inicioval stretnutie u mediátorky. V septembri 2019 mali s manželkou konflikt, manželka privolala políciu. Prvý

októbrový víkend sa manželka odsťahovala, o deti sa odvtedy starajú prakticky striedavo v týždňových intervaloch. Spolu s manželkou vlastnia rodinný dom v Q. a staršiu nehnuteľnosť s pozemkom taktiež v Q. (na ulici T.). Je spoločníkom v štyroch obchodných spoločnostiach (P., J., I. a J.). Od roku 2015 majú zúžené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pokiaľ ide o príjmy z podnikateľskej činnosti. V súvislosti s nehnuteľnosťou na ulici T. spláca úver so splátkou 500 eur mesačne, má úver zo stavebného sporenia so splátkou 1000 eur mesačne (peňažné prostriedky z úveru použil na obstaranie nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti J. (W. chaty). Má 3 osobné účty, okrem toho majú svoje účty jednotlivé spoločnosti. Z pracovného pomeru má príjem okolo 2800 eur netto.

5. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

7. Podľa až 3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19.

8. Podľa až 5 , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

9. Podľa až 6 , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne

na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

10. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Výrokom I. súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol. Tak z písomných vyjadrení účastníkov konania, ako aj z vykonaného dokazovania, predovšetkým s výsluchu navrhovateľky a manžela navrhovateľky, mal súd za preukázané, že v manželstve došlo ku kvalifikovanému rozvratu, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva. Napriek tomu, že manžel navrhovateľky opakovane deklaroval, že má záujem na zachovaní manželstva, v čase rozhodovania mal súd za preukázané, že manželstvo neplní svoje základné funkcie. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti, a hoci si rozdeľujú niektoré výdavky, ktoré majú v súvislosti s vyživovacou povinnosťou voči svojím deťom, nehospodária spolu. Manželia od roku 2018 nevedú intímny život. Dospelá dcéra manželov v súčasnosti študuje v zahraničí, o maloletého syna sa striedajú na základe vzájomnej dohody striedavo, v týždňových intervaloch. Manželka nemá žiaden záujem ďalej zotrvať v spoločnom manželstve a v čase rozhodovania súdu nepopierala, že má mimomanželský pomer, pričom známosť nadviazala po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti. Za týchto okolností súd uzavrel, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady pre rozvod manželstva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto manželstvo rozviedol.

12. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému L., samotný maloletý sa vyjadril, že od kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti manželov, rodičia sa o neho v starostlivosti striedajú v týždňových intervaloch, a nakoľko on chce tráviť čas s oboma rodičmi rovnocenne, tento model mu vyhovuje. Samotná realizácia striedavej starostlivosti o maloletého L. napokon nebola, (s výnimkou starostlivosti počas Vianočných sviatkov a súvisiacich zimných prázdnin), sporná, v tejto časti súd preto vychádzal so zhodného návrhu oboch rodičov, voči ktorému nemal námietky ani kolízny opatrovník. Pokiaľ ide o starostlivosť o maloletého L. počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin, matka preferovala model, ktorý by umožňoval, aby maloletý trávil počas Vianočných sviatkov štedrý deň tak u nej, ako aj u otca maloletého, pričom to odôvodňovala skutočnosťou, že deti mali počas štedrého dňa zaužívané navštevovať príbuzných tak z otcovej strany ako aj s matkinej strany. Otec argumentoval, že už predchádzajúce Vianočné sviatky s maloletým nestrávil, preto navrhoval, aby sa rodičia striedali počas Vianočných sviatkov tak, že celý štedrý deň strávi maloletý u jedného z rodičov, pričom od nasledujúceho dňa bude o druhého z rodičov. Súd uzavrel, že model upravujúci trávenie štedrého dňa v jednej domácnosti dáva lepší predpoklad pre pokojné strávenie vianočných sviatkov. Napriek tomu, že v rámci konania sa rodičom nepodarilo dosiahnuť zhodu ohľadom trávenia vianočných sviatkov maloletým, obzvlášť s ohľadom na skutočnosť, že celý samotný model striedavej osobnej starostlivosti vychádza z rešpektovania vôle maloletého zo strany rodičov, súd apeluje na rodičov, že je predovšetkým v ich dispozícii, aby sledovali najlepší záujem maloletého s ohľadom na jeho vôľu v konkrétnom prípade (a to platí aj pre spôsob trávenia vianočných sviatkov) a rešpektovali s ohľadom na jeho vek a vôľovú vyspelosť ním vyjadrený názor. Pokiaľ ide o právo zastupovať maloletého a správu jeho majetku, jedná sa o základné rodičovské práva, ktoré patria obom rodičom, rodičia sa zhodli na tom, že by na čas po rozvode manželstva mali tieto práva vykonávať obaja rodičia, súd takto aj rozhodol.

13. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči maloletému, matka napokon s ohľadom na striedavú osobnú starostlivosť o maloletého, navrhovala, aby súd zaviazal otca prispievaním na výživu maloletého sumou 250 eur mesačne k rukám matky, otec navrhoval, aby súd zaviazal matku prispievaním na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne k rukám otca a sumou 100 eur mesačne na tvorbu úspor. Obaja rodičia pritom argumentovali rozdielom v možnostiach rodičov.

14. Samotné náklady na maloletého matka ešte pri podaní návrhu na rozvod manželstva, teda ešte v čase, kedy bývala v spoločnej domácnosti s manželom, vyčísľovala sumou 1150 eur mesačne (rozpis je uvedený v bode 3 odôvodnenia). Po tom, čo sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala, na pojednávaní konanom 19.11.2020 upresnila náklady na maloletého, náklady na stravu vyčíslila sumou od 100 eur

mesačne vyššie, zo záujmových aktivít sa maloletý venuje v súčasnosti aj s ohľadom na pandemickú situáciu len basketbalu (polročné náklady sú 270 eur, naposledy ich uhrádzal otec), výtvarná v ZUŠ stojí 37 eur na 3 mesiace, výdavky na oblečenie sa pohybujú okolo 50 eur mesačne, jednorazové výdavky na začiatku školského roku mala okolo 100 eur. Náklady na prepravu na aktivity maloletého stoja matku okolo 50 eur mesačne na pohonné hmoty. Náklady na zdravotnú starostlivosť maloletého sa pohybujú okolo 20 eur mesačne, v súčasnosti je zdravý. Synovi zaobstarala doučovanie na monitor 9, týždenné náklady sú okolo 20 eur, doposiaľ ešte neboli uhrádzané, z vyjadrenia oboch rodičov však vyplynulo, že ich uhrádza ten rodič, u ktorého sa maloletý nachádza. Osobné výdavky na stravu vyčíslila matka vo výške 200 eur mesačne, na oblečenie vo výške 50 eur mesačne, náklady na PHM vo výške 250 eur mesačne. Uviedla, že uhrádza aj náklady plnoletej dcéry v sume 200 eur, napr. na letenky, sumu 200 eur vypláca dcére spoločnosť F. z titulu dohody o pracovanej činnosti. Otec maloletého uviedol, že výdavky na maloletého, tak ako sú vyčíslené v bode 2 odôvodnenia, sa mu nezmenili, s tým, že jednorazovo uhrádzal sumu 500 eur na zubný strojček maloletého, na lieky a vyšetrenia vynaložil okolo 150 eur, na učebnice vynaložil 38 eur. Za posledný rok kúpil synovi lyže a bicykel, ktoré spolu stáli približne 2.500 eur. V súvislosti s nehnuteľnosťou v BSM na ulici T. v S. spláca stále mesačne splátku 500 eur z hypotéky a tiež spláca úver zo stavebného sporenia vo výške 1000 eur, z ktorého prostriedky boli použité na kúpu nehnuteľnosti - Holubyho chaty, ktorú kupovala spoločnosť J. Dospelej dcére, ktorá študuje v F. uhrádza nájomné vo výške 650 eur mesačne, je tam od septembra tohto roku, zatiaľ uhrádzal nájomné dva krát.

15. Matka maloletého je zamestnaná v obchodnej spoločnosti F., jej príjem dosahuje podľa zakladaných potvrdení o príjme a údajov Sociálnej poisťovne cca. 700 eur btto. mesačne (cca. 592 eur mesačne netto.), vyšší príjem dosiahla v mesiacoch 11/2018 - vymeriavací základ 2.700 eur, 06/2019 - vymeriavací základ 1.684,69 eur, 10/2019 - vymeriavací základ 2.200 eur. V spoločnosti F. je jedinou spoločníčkou, spoločnosť podľa daňového priznania za rok 2018 dosiahla v roku 2018 súčet výnosov vo výške 128.668,49 eur, súčet nákladov vo výške 106.966,04 eur a zisk vo výške 21.702,45 eur pred zdanením, podľa účtovnej závierky k 31.12.2019 v roku 2019 dosiahla spoločnosť výnosy vo výške 105.552 eur, náklady mala vo výške 88.204 eur, zisk pred zdanením vo výške 14.635 eur. Otec je zamestnaný v S. Slovenskej republiky s čistým príjmom za obdobie mesiacov 6/2018 až 12/2018 spolu 19.088,64 eur v priemere 2.726,95 eur mesačne, za obdobie 12/2019 až 08/2020 spolu 24.661,24 eur, v priemere 2.740,14 eur mesačne. Okrem toho je podľa majetkových priznaní a údajov obchodného registra jediným spoločníkom spoločností P.. a J. a v podiele 50 % spoločníkom spoločností J. a I. Spoločnosť J. v roku 2018 hospodárila s výnosmi vo výške 84.845,18 eur, nákladmi vo výške 122.602,51 eur, výsledkom hospodárenia bola strata vo výške 37.757,33 eur, v roku 2019 hospodárila s výnosmi 145.531 eur, nákladmi spolu 147.595 eur, výsledkom hospodárenia bola strata 2064 eur, spoločnosť J. hospodárila v roku 2018 s výnosmi 31.334,76 eur, nákladmi vo výške 40.536,50 eur, výsledkom hospodárenia bola strata 9.201,74 eur, v roku 2019 hospodárila s výnosmi 4319 eur, nákladmi vo výške 11.352 eur, výsledkom hospodárenia bola strata 7.033 eur, spoločnosť I. hospodárila v roku 2018 s výnosmi 2.400 eur, nákladmi 84 eur, výsledkom hospodárenia bol zisk 2.316 eur pred zdanením, v roku 2019 hospodárila s výnosmi 2.490 eur, nákladmi 88 eur, výsledkom hospodárenia bol zisk 2.402 eur pred zdanením, spoločnosť P. v roku 2018 hospodárila s výnosmi 76.214,11 eur, nákladmi 103.069,08 eur, výsledkom hospodárenia bola strata vo výške 26.854,97 eur. Obaja rodičia vlastnia v BSM rodinný dom v Q. - P. na U., s prislúchajúcimi pozemkami, starší rodinný dom v Q. na ulici T. a prislúchajúce pozemky na ulici T., otec je zároveň spoluvlastníkom rodinného domu v k.ú. obce L., s príslúchajúcimi pozemkami (spoluvlastníkom je v podiele 1 I., k domu má právo doživotného bývania L.. Otec tiež v majetkovom priznaní za rok 2019 uvádzal hromadný podielový list Poľnohospodárske družstvo L. v cene 4.049,66 eur, pôžičku poskytnutú spoločnosti J. v cene 485.000 eur na obstaranie nehnuteľnosti - rekreačného objektu W. pôžičku pre fyzickú osobu L. v cene 30.000 eur, pôžičku pre spoločnosť J. v cene 29.000 eur, vysielaciu technológiu pre rádioamatérsku vysielaciu stanicu v cene 34.900 eur, zariadenie domácnosti v cene 17.500 eur, šperky v cene 9.400 eur.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že majetkové pomery oboch rodičov dokážu pokryť oprávnené potreby maloletého v plnom rozsahu a to zároveň pri zachovaní práva maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ani jeden z rodičov v konaní netvrdil, že by mu jeho súčasná situácia neumožňovala v plnom rozsahu zabezpečovať potreby maloletého. Obaja svoju požiadavku, aby súd uložil vyživovaciu povinnosť voči maloletému druhému rodičovi, opierali o svoje tvrdenia, že možnosti druhého rodiča sú vyššie. Matka maloletého argumentovala, že jej príjem dosahuje okolo 700 eur btto, pričom otec podľa jej vedomostí dosahuje príjem oveľa vyšší (napr. v máji 2020 4.679 eur). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotný otec nepopieral, že v niektorých mesiacoch

má v závislosti od plnenia úloh vyšší príjem, v iným mesiacoch sa zase tento pohybuje aj napr. na úrovni 1.600, resp. 1.700 eur, v priemere však predstavuje sumu okolo 2.750 eur. Matka samotná už v návrhu, a aj následne počas konania uvádzala, že časť výdavkov na deti tvorí nákladovú položku spoločností, v ktorých sú manželia spoločníkmi, otec to uviedol pri jazykovom kurze tak pokiaľ ide o deti, ako aj v jeho prípade. Matka býva v byte, ktorého nájomcom je spoločnosť F. ktorá teda uhrádza náklady za tento byt, náklady matky na PHM sú taktiež nákladmi spoločnosti F. matka nepoprela ani to, že spoločnosť uhrádzala náklady spojené so záujmovou činnosťou maloletého, resp. náklady na dovolenky. Za týchto okolností je potrebné pri posudzovaní možností matky vziať do úvahy aj výnosy spoločnosti F. nakoľko aj tieto sú matkou používané na krytie výdavkov matky (a aj maloletého) na bývanie, ako aj na iné potreby matky a maloletého. Otec maloletého uvádzal, že spoločnosti, v ktorých je spoločníkom, na rozdiel od spoločnosti matky, vykazujú opakovane stratu (s výnimkou spoločnosti I., ktorá vykazovala za posledné dve zdaňovacie obdobia zisk okolo 2.000 eur). Zároveň uvádzal a preukázal, že uhrádza platby spojené s majetkom v BSM manželov, dane z nehnuteľností, náklady na energie (plyn, elektrina), vodu, údržbu nehnuteľností (matka túto skutočnosť ani nerozporovala). Otec je síce dlžníkom z pôžičiek, ktoré si zaobstaral od priateľa (U.) a od spoločnosti W. spolu 564.000 eur, je však zároveň veriteľom z pôžičky poskytnutej spoločnosti, v ktorej je jediným spoločníkom (J.), ktorá bola použitá na obstaranie rekreačnej nehnuteľnosti - W. a to práve spoločnosťou J., Zároveň je veriteľom z pôžičky poskytnutej inej fyzickej osobe (L. vo výške 30.000 eur, a z pôžičky poskytnutej spoločnosti J. vo výške 29.000 eur, v majetkovom priznaní uvádzal tiež ďalší hnuteľný majetok. Súd mal s ohľadom na vykonané dokazovanie za preukázané, že v konkrétnom prípade je dôvodné použiť pre posúdenie vyživovacej povinnosti rodičov maloletého ustanovenie , podľa ktorého, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje a zohľadniť skutočnosť, že rodičia počas striedavej osobnej starostlivosti majú dostatočné možnosti, aby zabezpečovali starostlivosť o maloletého tak, aby boli pokryté všetky jeho potreby a zároveň naplnené jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov bez toho, aby bolo potrebné rozhodovať o vyživovacej povinnosti niektorého z rodičov voči maloletému dieťaťu.

17. Súd nevykonával dokazovanie navrhované matkou, výpismi z účtov otca maloletého, resp. spoločností, v ktorých je spoločníkom (a aj spoločnosti W..) za obdobie od roku 2017, ako aj účtovných kníh a účtovných závierok spoločností J. a J. Navrhovateľka sa tohto dokazovania domáhala z dôvodu preukázania skutočnosti, že na účte otca maloletého sa v decembri 2017 mala nachádzať suma 335.000 eur. Navrhované dokazovanie nepovažoval súd za účelné. Pokiaľ ide o tvrdenie, že v decembri v roku 2017 sa na účte otca maloletého mala nachádzať suma 335.000 eur, otec toto tvrdenie nespochybňoval, zmluvami o pôžičkach preukázal, že išlo o prostriedky nadobudnuté z pôžičiek, ktoré následne použil na pôžičku poskytnutú spoločnosti J., za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o výpisy z účtov spoločností, v ktorých je otec spoločníkom a účtovné knihy a účtovné závierky spoločností J. a J., súd mal ich hospodárske výsledky dostatočne preukázané zo založených daňových priznaní, resp. z údajov verejne dostupných na webovom portáli finstat.sk.

18. O trovách konania súd rozhodoval podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.