Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_73Ek-765-2020.pdf
PDF · 99.23 KB
Case nature
Subarea
73Ek/765/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti povinnému B. X., K.. XX. XX. XXXX, O. V.. X. XXXX/X, XXX XX W. K. B., o vymoženie 341,26 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, IČO: 35 513 748, pod sp. zn. 114EX 295/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06. 05. 2020 domáhal od povinného vymoženia 341,26 eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Csp/90/2018 zo dňa 05. 12. 2018 a uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Csp/90/2018 zo dňa 21. 01. 2019. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 22. 06. 2020 vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. JUDr. Ing. Karola Mihala, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, IČO: 35 513 748, ktorý ju vedie pod sp. zn. 114EX 295/20. Súdny exekútor bol poverený na vykonanie exekúcie v neprospech povinného na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 341,26 eur, jej príslušenstva a na vymoženie trov exekúcie oprávneného vo výške spolu 73,86 eur, a to za trovy právneho zastúpenia oprávneného vo výške 57,36 eur a za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur. 3. Podaním označeným ako „Žaloba o zastavenie exekúcie č.: 114EX 295/20, Námietky proti exekučnému konaniu č.: 114EX 295/20, Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvo, Žaloba o ochranu práv ohrozeného spotrebiteľa“ zo dňa 13. 07. 2020 sa povinný domáhal zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pretože sú tu preukázateľné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie povinný namietal svoju nemajetnosť, premlčanie, nespôsobilosť exekučného titulu z dôvodu nepreskúmania spotrebiteľskej zmluvy a neprijateľných zmluvných podmienok prvoinštančným súdom, porušenie práva na spravodlivé súdne konanie ako aj na súdnu a inú právnu ochranu, rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom a tiež vady základného konania. Povinný uviedol, že nebol informovaný o návrhu na vydanie platobného rozkazu, o vzniku exekučného titulu, ani o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a preto podáva odpor a námietky proti vykonaniu predmetnej exekúcie a spornú pohľadávku neuznáva čo do dôvodu a výšky. Ďalej tvrdil, že v konaní na Okresnom súde dôrazne a presne uviedol, že tento spor má právnu a finančnú rovinu - žalobca v konaní pred prvoinštančným súdom klame o výške dlžnej čiastky, uvádza nezmyselné čísla, avšak nikde neuvádza výšku istiny splatenej žalovaným, ani o tom neinformoval súd. Vzhľadom na uhradenú čiastku v výške 1.448,74 eur a množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, by mal povinný podľa jeho názoru doplatiť žalobcovi (oprávnenému) len sumu 551,26 eur a nič viac. Uviedol, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (povinný pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti), ktorá preukázateľne obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz) a on ako spotrebiteľ nimi nie je viazaný, pričom žalobca pri jej uzatváraní použil nekalé obchodné praktiky a toto jeho konanie bolo účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Povinný ďalej poukázal na skutočnosti, ktoré považuje za neprijateľné zmluvné podmienky (napr. typovo predtlačená, nie indivuiduálne dojednaná zmluva o úvere, osobitne nepodpísané zmluvné podmienky, nepodpísaný splátkový kalendár, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru, zabezpečenie úveru dohodou o zrážkach zo mzdy, chýbajúce náležitosti zmluvy a iné), ako aj na ustanovenie §517 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého mu vzniká povinnosť platiť okrem nesplatenej istiny aj úroky z omeškania, nie však riadne úroky. Požiadal súd aj o preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného a posúdenie oprávnenosti a zákonnosti takéhoto konania súdneho exekútora. Záverom povinný namietal aj výšku trov exekúcie, pretože podľa jeho názoru nie je upozornenie súdneho exekútora o tom, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie v súlade s únijným právom, pričom zároveň spôsobuje dôvodnú obavu hrubého nátlaku a požiadal súd, aby po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov predmetnú exekúciu zastavil. 4. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 12. 08. 2020, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že je v celom rozsahu nedôvodný, pretože exekúcia sa vedie na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, kde rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 19. 01. 2019 a uznesenie dňa 12. 02. 2019, pričom povinný v ňom neuvádza žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti. Povinný podal proti rozsudku dňa 30. 01. 2019 odvolanie, ktoré bolo Krajským súdom v Košiciach odmietnuté. Keďže v návrhu povinného na zastavenie exekúcie absentuje kvalifikovaný právny dôvod brániaci vymáhateľnosti nároku uplatneného oprávneným a vzhľadom na zjavnú nedôvodnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie navrhol oprávnený zamietnuť ho v celom rozsahu. Oprávnený si vo svojom vyjadrení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. 5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 28. 07. 2020 označenom ako „Návrhu na zastavenie exekúcie súdom a vyjadrenie súdneho exekútora - č.k.: 73Ek/765/2020“ uviedol, že predmetná exekúcia sa začala dňa 22. 06. 2020 doručením poverenia na vykonanie exekúcie, povinný mu doručil dňa 14. 07. 2020 návrh na zastavenie exekúcie v celosti a oprávnený dňa 24. 07. 2020 vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Spolu s podaním predložil súdny exekútor súdu ako prílohu návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie povinnému. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že bol podaný v 15 - dňovej lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda má odkladný účinok, neobsahuje dôvody zastavenia exekúcie súdom uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, nie je náležite odôvodnený, ani neobsahuje dôkazy a skutočnosti preukazujúce relevantnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie a oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil. Na záver súdny exekútor uviedol, že má za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je potrebné súdom zamietnuť v celom rozsahu. 6. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Návrh povinného na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, nakoľko bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03. 07. 2020 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 14. 07. 2020. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením súdneho exekútora. 12. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. Konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom v lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je, vzhľadom na jeho odkladný účinok, tiež sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene, podmienky uvedené v ustanovení § 48 ods. 2 Exekučného poriadku boli ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie splnené a zároveň ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o podanom návrhu viazaný ustanovením § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré ho oprávňuje skúmať len tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Exekučný súd už neskúma vecnú stránku exekučného titulu, ale len tie okolnosti, ktoré nastali po jeho vzniku, teda po dni vydania rozhodnutia. Vo vykonávacom konaní je exekučný súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté a teda, nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. Exekučný súd je v plnom rozsahu viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať. Súd konštatuje, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať tvrdenia povinného týkajúce sa neplatnosti právneho úkonu, neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, pretože s týmito skutočnosťami sa už v základnom konaní vysporiadal súd, ktorý predmetný exekučný titul vydal, teda Okresný súd Spišská Nová Ves. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného, že v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, veriteľ voči nemu ako spotrebiteľovi postupuje v rozpore s dobrými mravmi a jeho spotrebiteľské práva boli porušené neprijateľnými zmluvnými podmienkami použitými v spotrebiteľskej zmluve, napr. použitím nečitateľného písma v úverových zmluvných podmienkach, použitím inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy a osobitným nepodpísaním zmluvných podmienok a splátkového kalendára súd uvádza, že nie sú spôsobilými privodiť zastavenie exekúcie, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré boli predmetom tzv. základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. 13. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného o povinnosti skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu súd uvádza, že predpokladom vedenia exekúcie voči dlžníkovi je vykonateľný exekučný titul. Vykonateľnosť rozhodnutia možno všeobecne definovať ako takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v možnosti vynútiť si splnenie rozhodnutím uloženej povinnosti aj proti vôli povinného subjektu (nútene), a to v osobitnom konaní označenom ako výkon rozhodnutia resp. exekúcia, v ktorom sa realizuje forma donútenia zo strany štátu. Právna teória rozlišuje medzi formálnou a materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie účastníkov konania aj presné (určité) vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a tiež presne stanovenú lehotu na plnenie, inak povedané obsahuje presne určený predmet, rozsah a spôsob plnenia. Práve tieto náležitosti robia rozhodnutie vykonateľným. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon rozhodnutia resp. exekúciu. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní (alebo nepodaní) riadneho opravného prostriedku. 14. Exekučnými titulmi v predmetnej exekúcii sú podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Csp/90/2018 zo dňa 05. 12. 2018 a právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1Csp/90/2018 zo dňa 21. 01. 2019. Exekučnými titulmi bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 551,26 eur, jej príslušenstvo a nahradiť oprávnenému trovy konania a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 59,36 eur. Pokiaľ povinný s vydanými rozhodnutiami nesúhlasil a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť brániť sa voči nim podaním odvolania, resp. sťažnosti. V predmetnej veci odvolanie bolo síce podané, avšak rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/86/2019 zo dňa 27. 08. 2019 bolo odmietnuté ako oneskorene podané a sťažnosť podaná nebola. Exekučné tituly tak nadobudli právoplatnosť a márnym uplynutím lehoty na plnenie aj vykonateľnosť, podľa vyznačených doložiek dňa 19. 01. 2019 a 12. 02. 2019. Keďže zo strany povinného nedošlo k uhradeniu súdom priznanej pohľadávky, neostávala oprávnenému iná možnosť ako domôcť sa priznaného práva cestou podania návrhu na vykonanie exekúcie. Nakoľko predmetné exekučné tituly
nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť, má súd za to, že exekúcia sa vedie na základe spôsobilých exekučných titulov (formálne aj materiálne vykonateľných) a nie sú tu dôvody, pre ktoré by mala byť zastavená. 15. Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. 16. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd zistil, že povinný okrem iného vzniesol aj námietku premlčania nároku oprávneného. Vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá (ak namietne premlčanie). Pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. Na premlčanie prihliada exekučný súd iba na námietku povinného. Tento hmotnoprávny úkon (prejav vôle) môže byť obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, to znamená, že môže byť urobený voči oprávnenému cestou súdu. Námietku premlčania musí povinný vzniesť v návrhu na zastavenie exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že námietka premlčania, resp. návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný včas, nakoľko bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 14. 07. 2020 a upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03. 07. 2020. Pre posúdenie premlčania vymáhanej pohľadávky je dôležité najskôr vyhodnotiť, či sa na daný právny vzťah aplikujú ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Z predloženého exekučného titulu ako aj vyjadrenia oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie je zrejmé, že ide o vzťah občianskoprávny, preto sa v danom prípade použijú ustanovenia OZ. V režime OZ rozlišujeme medzi premlčaním judikovanej a nejudikovanej pohľadávky. Ak je pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (exekučným titulom), premlčacia doba je desaťročná a plynie odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, resp. deň po lehote určenej na plnenie (tzv. paričnej lehote). Dĺžka pôvodnej premlčacej doby pritom nie je rozhodujúca. Od podania návrhu na vykonanie exekúcie premlčacia doba neplynie. Uvedené platí obdobne, ak je exekučným titulom notárska zápisnica, v ktorej je spísaný právny úkon uznania dlhu. Premlčacia doba je desaťročná a plynie od uplynutia lehoty na plnenie. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vychádzajúc z predložených exekučných titulov zistil, že dlžník (povinný) mal splniť časť svojho záväzku predstavujúcu istinu vo výške 551,26 eur s príslušenstvom do 18. 01. 2019 a časť predstavujúcu trovy konania vo výške 59,36 eur do 11. 02. 2019. Keďže exekučnými titulmi sú rozsudok a uznesenie (právoplatné rozhodnutia súdu) premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom uplynula lehota na plnenie uvedená v exekučných tituloch (dňami 18. 01. 2019 a 11. 02. 2019) a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 06. 05. 2020, premlčacia doba neuplynula, teda právo sa nepremlčalo a súd dospel k záveru, že vznesená námietka premlčania nebola v danom prípade dôvodná. 18. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného o nemajetnosti súd uvádza, že objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného a vyvodenie záveru o možnosti, či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov patrí od 01. apríla 2017 do kompetencie súdneho exekútora, nie do kompetencie súdu. V prípade naplnenia predpokladov zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti (a to ak sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného nepodarí zistiť exekvovateľný majetok) vydá súdny exekútor aj bez návrhu upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým podľa ustanovenia § 61n ods. 1 písm. d) exekúciu zastaví. 19. Podľa § 197 ods. 1,2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 20. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 21. Podľa § 7 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie;
ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. 22. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 23. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur; ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 24. Vo vzťahu k žiadosti povinného o preverenie konania súdneho exekútora v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného súd uvádza, že do právomoci Okresného súdu Banská Bystrica nepatrí preskúmavanie konania (exekučnej činnosti) exekútora. Súd ale preskúmal predbežnú výšku trov exekúcie a dospel k záveru, že predbežné trovy exekúcie uplatňované súdnym exekútorom sú preukázateľne vyčíslené v správnej výške, v súlade so zákonom. Exekučnými titulmi bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 551,26 eur (poníženú po čiastočných úhradách povinného na sumu 341, 26 eur) spolu s úrokmi z omeškania (ktoré boli ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie vyčíslené vo výške 128,09 eur) a trovami konania vo výške 59,36 eur. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli oprávnenému tiež trovy exekúcie vo výške 73,86 eur (za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 57,36 eur). Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 a § 22 ods. 2 vyhlášky vo výške 108,60 eur, z toho odmena predstavuje sumu vo výške 60,50 eur, náhrada paušálnych nákladov sumu vo výške 30,00 eur a DPH sumu vo výške 18,10 eur. V prípade, že povinný nesplnil vymáhanú povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a neuhradil vyčíslené trovy, patria exekútorovi trovy podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky. Súd na záver poukazuje na skutočnosť, že trovy exekútora sa môžu tiež navýšiť z titulu rastu vymáhaných úrokov z omeškania, a to až do ich zaplatenia. Súd preskúmaním upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. 114EX 295/20 zo dňa 29. 06. 2020, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom dospel k záveru, že predmetné trovy exekútora boli vyčíslené v súlade so zákonom. 25. Vzhľadom na to, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa ustanovenia § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol (I. výrok). 26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 28. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1 v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený si však vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto súd o nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že mu nárok nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.