Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/57/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Ing. Miriam Crchová - ADUCT, so sídlom Petrovo č. 1, 049 35 Petrovo, IČO : 44 059 353, právne zast. JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad proti žalovanému NAWARA s.r.o., so sídlom Banská Belá č. 49, 966 15 Banská Belá, IČO : 45 262 721, právne zast. ŠKODA LEGAL s.r.o., so sídlom Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava, IČO : 47 244 259 v konaní o zaplatenie 6.936,99 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -51 zo dňa 9. marca 2020 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -51 zo dňa 9. marca 2020 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému nároku na úhradu sumy 6.936,99 Eur s príslušenstvom. Nárok na finančné plnenie uplatnil titulom článku 7, bod 1 až 4 Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 13.08.2012 medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca v návrhu uviedol, že napriek nároku v zmysle uvedeného článku mandátnej zmluvy, ktorý uplatnil voči žalovanému jednotlivými faktúrami, zostal ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný s úhradou fakturovaných súm nečinný. Okresný súd priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní pod sp. zn. dňa 04.10.2019 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom sa domáhal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

3. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca zotrval na podanej žalobe v nezmenenej výške uplatneného nároku na základe fakturácie v zmysle existencie článku VII. bod 1-4 mandátnej zmluvy. Konštatoval okolnosť, že obsahom tzv. konkurenčnej doložky podľa článku VII. bod 1-4 je dojednaný záväzok na strane žalobcu, ako mandatára, dodržiavať povinnosti stanovené bodom 1, článku VII. mandátnej zmluvy a to i po zániku mandátnej zmluvy. Konštatoval okolnosť, že v zmysle zmluvného dojednania podľa bodu 4 článku VII. mandátnej zmluvy, tejto prináleží podľa článku VII. bod 4 odplata, ktorej výška bola taktiež nesporne dojednaná. Konštatoval ďalej okolnosť, že obsahom výpovede mandátnej zmluvy listom zo dňa 27.07.2018 nebolo konštatovanie o právnej skutočnosti, že žalovaný v danom prípade netrvá na dojednaní podmienok konkurenčnej doložky, v tomto smere žalovaný informoval žalobcu o tejto skutočnosti až listom zo dňa 27.07.2019, ktorý dátum žalobkyňa

považuje za dátum straty účinnosti konkurenčnej doložky podľa článku VII. bod 1-4, na základe čoho citovanými faktúrami fakturovala žalovanému celkovo sumu 6.936,99 Eur, za obdobie mesiacov september 2018 až júl roku 2019, pričom za obdobie júla roku 2019 fakturoval žalovanému finančné plnenie, že len za alikvótnu časť mesiaca od 01.07.2019 do 26.07.2019.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný na pojednávaní namietol absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania podľa článku VII. bod 1-4 mandátnej zmluvy. Konštatoval okolnosť, že mlčanlivosť je zákonným atribútom mandátnej zmluvy podľa a nasledujúcich . Ďalej namietol okolnosť, že dojednanie tzv. konkurenčnej doložky v prípade mandátnej zmluvy je z hore uvedeného dôvodu v rozpore s dobrými mravmi, ako i so zásadami poctivého obchodného styku. Fakturovanie uvedených súm jednotlivými faktúrami považoval žalovaný za účelové a špekulatívne i s prihliadnutím na okolnosť, že žalovaná prvou Faktúrou č. 2201901 uplatnila finančné plnenie na základe konkurenčnej doložky až po uplynutí 9 mesiacov od vypovedania mandátnej zmluvy.

5. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo znenia vyplýva pre mandatára jednoznačne povinnosť vykonávať činnosti, ktoré sú v prospech mandanta, špecifikované podľa mandátnej zmluvy. Je nesporné a jednoznačné, že otázka mlčanlivosti je obsahovo zakotvená v dikcii zákona ohľadom povinností mandatára pri výkone jeho činnosti. Zákonodarca teda vo svojich ustanoveniach priamo zakotvuje povinnosť mlčanlivosti mandatára o okolnostiach tomuto známych na základe mandátnej zmluvy. Zákonodarca vo svojich špeciálnych ustanoveniach ohľadom mandátnej zmluvy nezakotvuje priamo možnosť dojednania tzv. konkurenčnej doložky. Podľa názoru súdu však v rámci zmluvnej voľnosti je možné v rámci uzatvorenej mandátnej zmluvy takúto doložku dojednať, avšak len ako zmluvnú podmienku.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že mal za preukázané, že žalovaný, ako mandant vypovedal mandátnu zmluvu písomne listom zo dňa 27.07.2018, pričom účinnosť výpovede špecifikoval posledným dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede mandatárovi. Z takto zisteného skutkového stavu vyplynula pre súd okolnosť, že účinnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania pominula ku dňu 31.08.2018. Táto skutočnosť nebola rozporovaná ani zo strany žalobcu. Zánikom právneho úkonu, v danom prípade mandátnej zmluvy, jej výpoveďou ku dňu 31.08.2018 zanikajú i práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvných dojednaní dvojstranného právneho úkonu. Keďže zmluvné dojednanie podľa článku VII. bod 1-4 okresný súd kvalifikoval ako zmluvnú podmienku dvojstranného právneho úkonu, zánikom účinnosti dvojstranného právneho úkonu ako celku došlo podľa názoru súdu k zániku i jednotlivých zmluvných podmienok a z toho plynúcich nárokov. Tak tomu bolo i v súvislosti so zmluvnou podmienok dojednanou v článku VII. bod 1-4 mandátnej zmluvy, bez ohľadu na právnu skutočnosť, či obsahom výpovede mandátnej zmluvy listom zo dňa 27.07.2018 bolo upozornenie na stratu platnosti konkurenčnej doložky alebo nie. V tejto súvislosti okresný súd upozornil na okolnosť, že vzhľadom na verbálne dojednanie podľa článku VII. bod 4 mandátnej zmluvy ohľadom výšky odmeny za plnenie povinností zo strany mandatára podľa článku VII. bod 1 mandátnej zmluvy nezodpovedá výške uplatneného nároku, ktorý bol viazaný sumou 50 % priemernej mesačnej odmeny za každý mesiac plnenia záväzku, pričom však žalobkyňa uplatňovala jednotlivými faktúrami nárok z priemernej sumy dosahovanej za obdobie roku 2017, resp. 2018. Z takéhoto pohľadu sa uplatnený nárok pri jeho eventuálnom priznaní javí ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, nakoľko pri jeho úhrade zo strany žalovaného alebo priznaní súdnym rozhodnutím, by sa jednalo o plnenie bez právneho titulu.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . Namietol nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, keď okresný súd v bode 22 napadnutého rozhodnutia uviedol, že zánikom právneho vzťahu zanikli aj práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvných dojednaní tohto právneho vzťahu.

9. Žalobca v odvolaní zrekapituloval, čo bolo medzi stranami sporné a nesporné a uviedol, že výpoveď má s odstúpením od zmluvy spoločné to, že v oboch prípadoch ide o jednostranné ukončenie záväzkového vzťahu, avšak rozdiel medzi nimi je v tom, že kým odstúpenie od zmluvy má právne účinky od začiatku (ex tunc), výpoveď má právne následky od momentu právnych účinkov výpovede

(ex nunc). Z hľadiska aplikácie výpovede treba rozlišovať, či obsahom záväzku dlžníka je zdržanie sa určitej činnosti, teda od určitého konania upustiť alebo určitú činnosť strpieť, t.j. nebrániť inému v jeho konaní. Ak je predmetom zmluvy uzavretej na dobu neurčitú záväzok zdržať sa určitej činnosti a z povahy záväzku alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený, výpoveď je podľa vylúčená, resp. nemá žiadne právne účinky. Z čl. VII bodu 1 mandátnej zmluvy zo dňa 13.08.2012 potom vyplýva, že záväzok dodržania mlčanlivosti o skutočnostiach, s ktorými sa žalobca oboznámil pri vykonávaní činností podľa zmluvy pre manadatára, najmä o skutočnostiach tvoriacich obchodné tajomstvo si zmluvné strany dohodli aj po zániku mandátnej zmluvy, teda nie na časové obmedzenie trvania mandátnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že záver okresného súdu, ktorým tento konštatoval, že výpoveďou ku dňu 31.08.2018 zanikajú aj práva a povinnosti zmluvne dojednané podľa čl. VII bod 1 až 4 je nesprávnou aplikáciou hmotnoprávnych ustanovení na zistený skutkový stav a teda nesprávnym právnym posúdením veci. Zistenému skutkovému stavu totiž zodpovedá aplikácia , podľa ktorého je výpoveď neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.

10. Žalobca uviedol, že účinky výpovede mandátnej zmluvy zo dňa 13.08.2012 nemohol okresný súd aplikovať na ustanovenia čl. VII tejto zmluvy, pretože tým narušil základnú zásadu autonómie vôle a zmluvnej voľnosti v zmysle zásady, čo nie je výslovne zákonom zakázané, je dovolené, keď sa porušenia ústavne zaručených základných práv orgán verejnej moci dopustí aj vtedy, pokiaľ formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných strán dôsledky, ktoré zmluvné strany zamýšľali vyvolať takým právnym prejavom vo svojej právnej sfére, pričom odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Ústavného súdu SR .

11. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že žiadna zo strán sporu nepožíva zvláštnu ochranu v zmysle právnych predpisov, poukázal na to, že návrh zmluvy formuloval žalovaný a že žalovaný následne po splnení povinností zo strany žalobcu odmieta poskytnúť dohodnuté protiplnenie, pričom v rámci účinkov procesnej obrany poukazuje na skutočnosti, ktoré sám formuloval. Takéto konanie žalovaného označil za konanie v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku.

12. Žalobca napadol rozhodnutie okresného súdu aj z dôvodu, že konanie má inú vadu, konkrétne procesný postup súdu, ktorý môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal pritom na odôvodnenie okresného súdu uvedené v ods. 22, v ktorom tento uviedol, že súd taktiež upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom na verbálne dojednanie podľa čl. VII bod 4 mandátnej zmluvy ohľadom výšky odmeny za plnenie povinností zo strany mandatára podľa čl. VII bod 1 mandátnej zmluvy nezodpovedá výške uplatneného nároku, ktorý bol viazaný sumou 50% priemernej mesačnej odmeny za každý mesiac plnenia záväzku, pričom však žalobca uplatňoval jednotlivými faktúrami nárok z priemernej sumy dosahovanej za obdobie roku 2017, resp. 2018. Podľa názoru žalobcu táto úvaha súdu vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávnych úvah. Nesprávnosť skutkového zistenia je daná tým, že mandátna zmluva zo dňa 13.08.2012 je písomná a všetky podmienky v nej boli dohodnuté písomne, takže tvrdenie súdu, že strany mali „verbálne“ dojednanie podľa čl. VII bod 4 je preto nepravdivé a v konaní nebolo žiadnou zo sporových strán tvrdené ani dokazované. Nesprávna úvaha súdu ďalej vychádza zo samotnej logiky veci vo vzťahu k výpočtu odmeny, pokiaľ si súd vyložil ust. čl. VII bod 4 zmluvy tak, že slovné spojenie „ za každý mesiac plnenia“ viaže na výpočet výšky odmeny a nie na poskytnutie nároku na odmenu. Podľa žalobcu súd tvrdil, že žalobkyňa si uplatnila nesprávnu výšku vychádzajúcu z výpočtu priemeru za predchádzajúce obdobie, pričom by si podľa jeho názoru mala uplatňovať odmenu z výpočtu za terajšie obdobie, kedy už žalobkyňa odmenu nedostáva, v čom spočíva absurdita a nelogickosť výkladu. Podľa žalobcu v čl. VII bod 4 sa slovné spojenie „ za každý mesiac plnenia záväzku“ viažu na časový údaj nároku na odmenu a nie na výpočet jej výšky.

13. Žalobca v odvolaní uviedol, že nemenej závažnou procesnou vadou konania bolo prekvapujúce písomné vyhotovenie rozhodnutia, pretože okresný súd po skončení ústneho pojednávania v stručnom odôvodnení odôvodnil zamietnutie žalobného návrhu na úplne odlišných dôvodoch, než je postavené v písomnom vyhotovení rozsudku doručeného žalobcovi. Nejde pritom o prípad, kedy by pôvodné dôvody boli súdom v rámci písomného vyhotovenia rozsudku doplnené alebo podrobnejšie vysvetlené, ale ide o úplne odlišné dôvody spočívajúce na inom právnom základe posúdenia veci. Táto zmena odôvodnenia je pre účastníka konania prekvapujúca a základné dôvodné podozrenie o tom, či súd v čase rozhodovania o veci mal obsah konania náležite ujasnený a či bol o svojom závere presvedčený alebo tieto závery

v čase písomného vyhotovenia rozsudku ešte prehodnocoval, hoci si už nebol istý správnosťou svojho rozhodnutia a jeho obsah mu následne prispôsobil.

14. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, eventuálne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Odvolací súd vychádzal v zmysle zo skutkového stavu zisteného okresným súdom.

18. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 13.8.2012 Mandátnu zmluvu v zmysle Ustanovení a nasledujúcich . Žalovaný v zmluve vystupoval v zmluvnom postavení mandanta, žalobca v zmluvnom postavení mandatára. Z obsahu mandátnej zmluvy vyplynula pre súd okolnosť, že žalobca ako mandatár sa zaviazal vykonávať v prospech žalovaného, ako mandanta činnosti špecifikované v článku II. Mandátnej zmluvy. Zmluvné povinnosti boli špecifikované na strane mandanta podľa článku III. Mandátnej zmluvy.

19. Podľa čl. VII. bod 1. Mandátnej zmluvy sa mandatár zaviazal, že bude dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámi pri vykonávaní činností podľa tejto Zmluvy pre mandatára, najmä o skutočnostiach tvoriacich obchodné tajomstvo mandatára, a to aj po zániku tejto zmluvy.

20. Podľa článku VII. bod 1 až 4 Mandátnej zmluvy si strany dojednali konkurenčnú doložku, podľa ktorej sa mandant (žalovaný) zaviazal poskytnúť mandatárovi primeranú peňažnú náhradu, najmenej v sume 50 % priemernej mesačnej odmeny za každý mesiac, pri splnení povinností špecifikovaných podľa bodu 1 článku VII. zmluvy.

21. Žalobca na základe čl. VII. bod 1. - 4. vyfakturoval Faktúrou č. 2201901 za obdobie mesiacov september roku 2018 až máj roku 2019, so splatnosťou faktúry k 11.6.2019 finančný nárok na úhradu sumy 5.760,18 Eur, faktúra bola prevzatá žalovaným dňa 11.6.2019.

22. Žalovaný na faktúru č. 2201901 reagoval listom zo dňa 02.07.2019, ktorým poprel oprávnenosť uplatneného nároku na finančné plnenie samotnou faktúrou. Žalobca pri neuhradení fakturovanej sumy výzvou zo dňa 09.07.2019, doručenou žalovanému dňa 10.07.2019 vyzval žalovaného na mimosúdne plnenie.

23. Faktúrou č. 201902 za obdobie mesiaca jún roku 2019, so splatnosťou ku dňu 08.07.2019 vyfakturoval žalobca na základe článku VII. bod 4 žalovanému finančné plnenie v celkovej výške 640,02 Eur, na ktorú faktúru žalovaný reagoval listom zo dňa 23.07.2019, obsahom ktorého bolo popretie nároku uplatneného faktúrou žalobcom. Z dôvodu, že faktúra nebola uhradená zo strany žalovaného, žalobca výzvou na úhradu zo dňa 08.08.2019, doručenou žalovanému dňa 15.8.2019 vyzval tohto na úhradu fakturovanej sumy.

24. Žalovaný listom zo dňa 27.07.2019 reagoval na fakturovanú sumu s tým, že obsahom bolo vyjadrenie, že na konkurenčnej doložke, tvoriacej súčasť mandátnej zmluvy podľa článku VII. bod 1 až 4 netrvá. Žalobca Faktúrou č. 2201903, so splatnosťou k 15.08.2019, za obdobie od 01.07.2019 do 26.07.2019 vyfakturoval žalovanému nárok plynúci z článku VII. bod 1-4 vo výške 536,79 Eur. Táto faktúra žalovanému nebola doručená.

25. Podľa (ďalej len „“), mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú

záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

26. Podľa , mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať.

27. Podľa zákona číslo , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

28. Podľa , ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť.

29. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že v dôsledku výpovede z mandátnej zmluvy zanikli ku dňu 31.08.2018 aj všetky práva a povinnosti, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú vrátane povinností vyplývajúcich z čl. VII bod 1 až 4. Odvolací súd sa pritom s takýmto záverom okresného súdu stotožnil.

30. Výpoveď je inštitút, ktorý je jedným z viacerých spôsobov ukončenia záväzkového vzťahu upravených v šiestom oddieli ôsmej časti , upravujúcej záväzkové právo. Výpoveď v zmysle ust. je možné použiť aj vo vzťahoch obchodnoprávnych, pretože výpočet spôsobov ukončenia záväzkových vzťahov v nie je taxatívny a pre vzťahy obchodného práva je možné využiť aj tie spôsoby ukončenia záväzku, ktoré upravuje , a to prostredníctvom subsidiárnej aplikácie v zmysle . Výpoveď je možné použiť v tých prípadoch, kedy vypovedajúca strana má záujem ukončiť zmluvný vzťah dohodnutý na dobu neurčitú, ktorého predmetom je záväzok na určitú činnosť, resp. na zdržanie alebo strpenie sa určitej činnosti, pričom výpoveď je neúčinná ohľadom tých typov záväzku, z ktorých vyplýva povinnosť zdržať sa určitej činnosti, ak z povahy alebo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.

31. Žalobca a žalovaný si v zmysle vykonaného dokazovania uzavreli medzi sebou mandátnu zmluvu podľa ust. a nasl. . Právna úprava mandátnej zmluvy v priamo umožňuje aplikovať výpoveď ako spôsob ukončenia tejto zmluvy, a to tak zo strany mandanta v zmysle , ako zo strany mandatára v zmysle . V danom prípade žalovaný bol mandantom mandátnej zmluvy uzavretej so žalobcom a ako taký mohol využiť ust. , v zmysle ktorého mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať, a to v spojení s článkom VIII ods.1 a 2 mandátnej zmluvy, podľa ktorých mandátna zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a strany si zároveň dohodli oprávnenie mandanta vypovedať zmluvu písomne s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandatárovi. Medzi stranami ani nebolo sporné, že mandant listom zo dňa 27.07.2018 mandátnu zmluvu vypovedal, v dôsledku čoho sa ku dňu 31.08.2018 stala táto výpoveď účinnou. Následkom výpovede zanikli všetky zmluvné dojednania medzi mandantom a mandatárom dohodnuté v mandátnej zmluve.

32. Ustanovenia čl. VII mandátnej zmluvy, ktoré je označené „Konkurenčná doložka“ a ktoré je predmetom sporu, v skutočnosti neobsahuje ani vymedzenie konkurenčnej doložky, ani následky porušenia zákazu konkurencie, ako sa toho žalobca domáhal v žalobe. Právny úkon sa však posudzuje podľa jeho obsahu a nie podľa jeho názvu, preto obsah ust. čl. VII vyhodnocoval okresný súd správne v zmysle jeho obsahu ako upravenie vzájomných povinností strán ohľadom povinnosti mandatára dodržiavať mlčanlivosť.

33. Obsahom tohto ustanovenia je záväzok mandatára dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámi pri vykonávaní činností pre mandatára podľa mandátnej zmluvy, a to aj po zániku mandátnej zmluvy. Ide o zmluvne dohodnutú povinnosť, ktorú treba odlíšiť od zákonnej povinnosti mandatára dodržiavať mlčanlivosť o zariadení záležitosti mandanta, ktorá vyplýva z ustanovenia , v zmysle ktorého je mandatár povinný postupovať pri zariadení záležitosti s odbornou starostlivosťou. Dodržiavanie mlčanlivosti o záležitostiach mandanta je jedným z prejavov odbornej starostlivosti a na mandatára sa vzťahuje aj po obstaraní záležitosti.

34. Zo strany mandanta mala byť obsahom záväzku v zmysle ust. čl. VII povinnosť vykonávať činnosť a teda poskytovať primeranú peňažnú náhradu v dohodnutej výške za plnenie povinností mandatára

dodržiavať mlčanlivosť. Z uvedeného vyplýva, že medzi povinnosťou mandatára dodržiavať mlčanlivosť a povinnosťou mandanta platiť mandatárovi za dodržiavanie mlčanlivosti je vzájomná súvislosť, a že tieto dve povinnosti od seba navzájom závisia. V prejednávanom prípade nie je sporné, že mandant vypovedal zmluvu, vypovedal teda aj svoju povinnosť platiť peňažnú náhradu mandatárovi za dodržiavanie mlčanlivosti. Následkom toho mandatár bol zbavený svojej povinnosti prevzatej zmluvou v ust. čl. VII ods.1.

35. Žalobca v odvolaní dospel k záveru, že nie je možné vypovedať zo strany mandanta jeho povinnosť plniť za dodržiavanie mlčanlivosti mandatára, pretože v zmysle je podanie výpovede vylúčené. Ust. pritom za neúčinnú označuje iba takú výpoveď, ktorá sa týka záväzku zdržať sa určitej činnosti, pokiaľ tento záväzok je časovo neobmedzený. Zo strany mandanta však nešlo o výpoveď záväzku zdržať sa určitej činnosti, išlo o výpoveď záväzku poskytovať platby, teda naopak o výpoveď záväzku vykonávať určitú činnosť. Na takýto typ výpovede bol mandant oprávnený, nebránilo tomu ani znenie zmluvy, ani ust. . Záväzok na zdržanie sa činnosti na seba žalovaný ako mandant neprevzal, takýto záväzok na seba prevzal iba mandatár. Pokiaľ mandant výpoveďou prejavil vôľu odstúpiť od povinnosti zabezpečujúcej mlčanlivosť na strane mandatára, prejavil tým vôľu ukončiť túto povinnosť na strane mandatára, teda žalobcu, momentom účinnosti výpovede zmluvy, kedy zanikli všetky práva a povinnosti zmluvných strán prevzaté zmluvou.

36. Na základe uvedeného dospel aj odvolací súd k záveru, že mandant doručením výpovede prejavil vôľu ukončiť všetky práva a povinnosti strán z mandátnej zmluvy a nadobudnutím účinnosti tejto výpovede práva a povinnosti zo zmluvy zanikli. Zo strany mandanta tak zanikla povinnosť poskytovať platby za tie povinnosti mandatára, ktoré zanikli, konkrétne aj za povinnosť dodržiavania mlčanlivosti, ktorej bol týmto úkonom mandanta mandatár zbavený.

37. Rozhodnutím okresný súd nenarušil základnú zásadu autonómie vôle a zmluvnej voľnosti strán, pretože možnosť vypovedať práva a povinnosti strán si strany v zmluve dohodli, dohodli si teda aj možnosť mandanta vypovedať jeho povinnosť platiť za dodržiavanie zmluvne prevzatej povinnosti mlčanlivosti na strane mandatára. Táto sa môže chápať ako určitá nadstavba tej základnej zákonnej povinnosti mlčanlivosti, ktorá vyplýva z ustanovení o mandátnej zmluve. Zmluvnú nadstavbu mohol mandant ukončiť, pretože si to strany dohodli priamo v mandátnej zmluve, kedy mu dali túto možnosť vypovedať mandátnu zmluvu, čo mandant aj využil.

38. Keďže okresný súd dospel k záveru, že výpoveďou záväzok mandanta aj mandatára upravený v čl. VII Mandátnej zmluvy zanikol, nemal už dôvod zaoberať sa jeho obsahom. Pokiaľ by však súd preskúmaval obsah ustanovenia čl. VII ods. 1 musel by prihliadnuť k tomu, že strany si v ňom nedohodli platbu mandanta za dodržiavanie mlčanlivosti mandatára o záležitostiach mandanta, ale dohodli si platbu mandanta za záväzok mandatára dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámi pri vykonávaní činností podľa mandátnej zmluvy pre mandatára, najmä o skutočnostiach tvoriacich obchodné tajomstvo mandatára. I keď v ďalšej vete sa vymedzuje obchodné tajomstvo mandanta, záväzok mlčanlivosti súvisiaci s tam vymedzeným obchodným tajomstvom mandanta v článku VII Mandátnej zmluvy mandatár na seba neprevzal. Inak povedané, mandatár sa v čl. VII bod 1. zaviazal dodržiavať mlčanlivosť o tom, čo sa dozvie keď bude vykonávať činnosti podľa Mandátnej zmluvy pre seba samého. Uvedené vyplýva z Mandátnej zmluvy (založenej na č.l. 7), ktorú v konaní ako dôkaz predložil sám žalobca. Súd by preto musel vyhodnocovať, k čomu takéto zmätočné zmluvné dojednania malo viesť, a či vôbec bolo dojednané platne. Keďže však výpoveďou mandátnej zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti strán, vrátanie práv a povinností upravených v čl. VII Mandátnej zmluvy, posudzovanie ich zaniknutého obsahu by už nemalo zmysel, a preto sa ním súd zaoberať nemusel.

39. Žalobca sa v odvolaní domáhal toho, že návrh zmluvy formuloval žalovaný, čo však v konaní nebolo sporné a nemá to vplyv na posúdenie tvrdení strán sporu, pretože okresný súd rešpektoval znenie mandátnej zmluvy tak, ako bolo medzi stranami dohodnuté, osobitne s poukazom na dohodnutú možnosť zmluvu ukončiť výpoveďou.

40. Žalobca v odvolaní poukazoval na rozdiely medzi odstúpením od zmluvy a výpoveďou. V prípade obchodnoprávneho vzťahu však žalobcom vymedzený rozdiel nie je relevantný, pretože odstúpenie od zmluvy má právne účinky od začiatku (ex tunc) iba pre oblasť občianskeho práva. Pre oblasť obchodného

práva má odstúpenie od zmluvy v zmysle účinky od doručenia prejavu vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy (ex nunc), rovnako ako účinky výpovede, ktoré nastávajú ex nunc.

41. Žalobca sa v odvolaní domáhal aj toho, že konanie má inú vadu, a to vzhľadom na odôvodnenie okresného súdu uvedené v bode 22 jeho rozhodnutia, v ktorom upozornil na okolnosť, že vzhľadom na „verbálne dojednanie“ podľa čl. VII bod 4 výška dojednanej odmeny nezodpovedá výške uplatneného nároku. Z kontextu odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu však nevyplýva, že by dospel k záveru, že nad rámec písomne dojednanej zmluvy bola ešte nejaká ďalšia časť zmluvy dohodnutá inou než písomnou formou (ústne). Z jeho odôvodnenia v ods. 22 naopak vyplýva, že uvedenou vetou chcel zdôrazniť znenie dojednania podľa čl. VII bod 4, pričom adjektívum „verbálne“ nepoužil v zmysle opaku písomného, ale použil ho vo význame „doslovné“ dojednanie podľa čl. VII bod 4. Odvolací súd pripúšťa, že takáto formulácia je zmätočná a mohla u žalobcu vyvolať dojem, že okresný súd považoval takéto dojednanie za ústne, ako opak písomného, avšak pri preštudovaní celého odôvodnenia okresného súdu z jeho kontextu takýto záver nevyplýva.

42. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že dojednanie podľa čl. VII bod 4 mandátnej zmluvy ohľadom výšky odmeny za plnenie povinností zo strany mandatára podľa čl. VII bod 1 mandátnej zmluvy nezodpovedá výške uplatneného nároku, ktorý bol viazaný sumou 50% priemernej mesačnej odmeny za každý mesiac plnenia záväzku, pričom však žalobca uplatňoval jednotlivými faktúrami nárok z priemernej sumy dosahovanej za obdobie roku 2017, resp. 2018. Žalobca si uvedené odôvodnenie nesprávne vyložil tak, že okresný súd mal na mysli mesiace po odstúpení žalovaného od zmluvy, kedy logicky už žiadna mesačná odmena žalobcovi nevznikla. Okresný súd však citovaným ustanovení poukázal na skutočnosť, že mandátna zmluva bola medzi stranami uzavretá pred rokom 2017, preto ak by podľa mandátnej zmluvy žalobcovi trval nárok na zaplatenie odmeny (ktorý, ako je vyššie uvedené, zanikol), táto by sa vypočítavala z priemeru všetkých mesačných odmien žalobcu, teda aj tých mesačných odmien, ktoré dosahoval za obdobie od uzavretia zmluvy 13.08.2012. Nemohla by sa obmedziť len na priemer odmien za roky 2017-2018.

43. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s tým, že by procesná vada spočívajúca v iných dôvodoch rozhodnutiach prezentovaných okresným súdom po vyhlásení rozsudku, než sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku bola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia okresného súdu. Odvolací súd sa oboznámil so zvukovým záznamom z pojednávania konaného dňa 09.03.2020, na základe čoho prisvedčil žalobcovi, že sudca po vyhlásení rozsudku na okresnom súde uviedol ako dôvod zamietnutia žaloby, že dojednanie mandátnej zmluvy VII je v rozpore s účelom až ) , pričom rozobral v zmysle ) náležitosti konkurenčnej doložky a dospel k záveru, že tieto v mandátnej zmluve absentovali. Tieto dôvody už v písomnom vyhotovení rozhodnutia okresný súd neuviedol a namiesto toho ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol, že zánikom právneho úkonu mandátnej zmluvy jej výpoveďou zanikli aj práva a povinnosti z nej vyplývajúce.

44. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je dôležitým vodítkom, na základe ktorého sporové strany môžu zistiť, aké myšlienkové úvahy viedli súd k rozhodnutiu formulovanému vo výroku rozsudku. Právne záväzným je však len výrok rozhodnutia súdu, ktorým v tomto prípade okresný súd žalobu zamietol. Odôvodnenie rozhodnutia nie je záväzné. Súd je po vyhlásení rozhodnutia povinný oboznámiť sporové strany stručným spôsobom s motívmi, ktoré ho viedli k vyneseniu rozhodnutia. Ak však pochybí v tom zmysle, že neuvedie všetky dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli, resp. niektoré z dôvodov, ktoré uvedie bezprostredne po vyhlásení rozhodnutia, nepremietne do písomného vyhotovenia rozhodnutia, za predpokladu že jeho rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne, nie je to dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Sporové strany sa s dôvodmi, ktoré súd považoval za natoľko relevantné, že viedli k jeho rozhodnutiu, oboznámil z písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd vychádzal výlučne z tých dôvodov, ktoré boli uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku, pretože voči nim sa žalobca aj bránil podaním opravného prostriedku. Žalobcovi tak ostalo zachované právo domáhať sa preskúmania rozhodnutia okresného súdu, a to práve vzhľadom na tie dôvody, ktoré boli uvedené v písomnom vyhotovení rozhodnutia a nie tie dôvody, ktoré boli prezentované bezprostredne po pojednávaní, avšak neboli už premietnuté do písomného vyhotovenia rozhodnutia. Je teda nutné prisvedčiť žalobcovi, že okresný súd procesne pochybil, avšak toto pochybenie nemalo za následok tak vážne porušenie procesných práv žalobcu, aby odvolací súd vecne správne rozhodnutie okresného súdu z uvedeného procesného dôvodu zrušil. Procesné práva žalobcu spočívajúce v možnosti brániť sa voči rozhodnutiu okresného súdu ostali v plnom rozsahu zachované a žalobca ich aj riadne využil.

45. Okresný súd pri dôvodoch, ktoré prezentoval na pojednávaní zrejme reagoval na vyjadrenia žalobcu, ktorý sa priamo v žalobe domáhal toho, že medzi stranami bola uzavretá konkurenčná doložka v zmysle a) . Citované ustanovenie sa pritom vzťahuje na zmluvu o obchodnom zastúpení, ktorá medzi žalobcom a žalovaným ani uzavretá nebola. Predmetom čl. VII mandátnej zmluvy, ktorý bol v konaní preskúmavaný, bola dohoda o mlčanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti mandatára a nie dohodnutie konkurenčnej doložky v zmysle a) zmluvy o obchodnom zastúpení. Okresný súd preto správne v písomnom vyhotovení rozhodnutia prezentoval tie dôvody, ktoré boli relevantné pre zamietnutie žaloby a neprezentoval v nich dôvody, ktoré naväzovali na iný zmluvný typ, akým je zmluva o obchodnom zastúpení.

46. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi v zmysle viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmaval výlučne v zmysle dôvodov, uvedených žalobcom v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (380 ods. 2 ) odvolací súd v konaní nezistil.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa potvrdil a zaoberal sa aj tými vyjadreniami strán, ku ktorým sa okresný súd nevyjadril ( ).

48. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

49. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).