Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-130-2020.pdf
PDF · 83.54 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/130/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Q.. L. Q., rodenej H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. Z., U. A. XX, zastúpená splnomocneným zástupcom F. N., Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX a manžela F. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. M., V. XX, toho času bytom M. M., E. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom matky, v konaní zastúpená opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Q.. L. Q., rodenej H., nar. XX. XX. XXXX a manžela F. Q., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v U. nad J., zapísané v knihe manželstiev X. úradu U. nad J., vo zväzku X., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej R. Q., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
Maloletá R. Q. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej R. Q. výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletou sa n e u p r a v u j e .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 03. 07. 2020 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že vzťahy medzi ňou a manželom sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti objektívne už nie je spôsobilé plniť svoj spoločenský účel aj vzhľadom k tomu, že sa s manželom nestýkajú, neprejavujú o seba navzájom záujem, intímne spolu nežijú. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že postupom času sa začala prejavovať povaha manžela tým, že sa prejavoval ako tvrdý rodič, mal hrubé, vulgárne vyjadrovanie, vystavoval ju fyzickým útokom, pod vplyvom alkoholu žiadal od nej peniaze. Postupom času sa stupňoval jeho negatívny vzťah s jej dcérou z predchádzajúceho vzťahu.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 08. 2020 s rozvodom manželstva súhlasil. Poprel svoj negatívny vzťah s dcérou navrhovateľky z predchádzajúceho vzťahu, pretože ju vychovával, dal jej priezvisko, rodinné zázemie. Rovnako poprel rozdielny prístup k dcére navrhovateľky z predchádzajúceho manželstva a ich spoločnej dcére. Navrhovateľka jeho povahu musela poznať, keďže sa brali po 6 rokoch. Pre navrhovateľku bol zaujímavý keď pracoval a nebol doma.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Navrhovateľka v priebehu manželstva začala vnímať, že s manželom nemajú spoločné záujmy, spoločný názor na výchovu ich maloletej dcéry, v manželstve sa začala cítiť fyzicky i psychicky pod tlakom. Manžel navrhovateľky si zase postupne prestal rozumieť s dcérou navrhovateľky z jej predchádzajúceho vzťahu, po strate zamestnania sa zo strany navrhovateľky cítil nedocenený. Manželia si postupne prestali dôverovať, citovo sa odcudzili, čo navrhovateľku viedlo k odchodu zo spoločnej domácnosti 1. júla 2020, odkedy prestali spoločne zabezpečovať chod domácnosti, rozhodovať vo veciach rodiny, domácnosti, zabezpečovať výchovu, výživu maloletej, tráviť spolu čas, pomáhať si, intímne žiť. Intenzita narušenia partnerského vzťahu, dôvery, citovej náklonnosti, je v súčasnosti takej miery a rozsahu, že nie je možné od manželov už očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, ktoré nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd mal tak splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje rozdielnosť ich pováh a názorov.
5. V prípade rozvodu manželstva, rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletá sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou sa neupraví.
6. Opatrovník odporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode schváliť s odôvodnením, že neodporuje zákonu, je v záujme maloletej. Zároveň opatrovník uviedol, že nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Maloletá pri pohovore uviedla, že chce byť zverená do starostlivosti matky.
7. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine,
(1) v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletú riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Otec s maloletou v osobnom kontakte nie je, s maloletou však udržiava telefonický kontakt 1-krát týždenne. Zo samotného vyjadrenia otca vyplynulo, že maloletá má k matke bližšie. S maloletou opatrovník vykonal pohovor, z ktorého vyplynulo, že má rada obidvoch rodičov, ale lepšie si rozumie s mamou, s ktorou chce aj bývať. Súd vzhľadom na vyjadrenie maloletej, doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletú, bližší vzťah maloletej k matke mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, je plne v záujme maloletej, korešponduje s ňou vyjadrenou vôľou a neodporuje ani zákonu, a preto ju schválil.
11. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletej a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá má 14 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, do ktorej chodí pešo, stravuje sa doma, nemá žiadnu platenú záujmovú činnosť, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii. Maloletej sa do školy uhrádza polročne poplatok ZRŠ 13 eur, za učebnice, pracovné zošity sa uhrádzalo 30 eur. Bežné školské pomôcky sa maloletej ročne zakupujú v sume 100 eur. Matka maloletej je riadne zamestnaná, dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.031,31 eura, otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 576,87 eura. Matka má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru, ktorá je študentkou vysokej školy. Otec inú ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Súd vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby maloletej, príjem otca, rodičmi navrhnutú dohodu v časti určenia výživného otcovi v sume 100 eur schválil.
12. O neupravení styku otca s maloletou súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, z dôvodu, že z vyjadrenia rodičov vyplynulo, že sa vedia na ňom dohodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.