Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6Cb/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik Námestie SNP č.8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, odštepný závod Šaštín, Pri rybníku 1301, 908 41 Šaštín Stráže proti žalovanému: Ing. Rastislav Bezák- BEZÁK-HOLZ- CHYNORANY, miesto podnikania: Hollého 764/47, 956 33 Chynorany, IČO: 14 097 486, o zaplatenie 175.471,52 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 22.698,26 € zastavuje.

III. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

IV. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 1.348,40 € cez Slovenskú poštu, a.s., správcu systému.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 13.05.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 175.471,52eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 175.471,52 eur od 30.01.2016 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že vlastníkom lesných a trvalých trávnych porastov zapísaných na LV č. 8246 a LV č. 5315 v katastrálnom území Senica je Slovenská republika a správcom týchto pozemkov je žalobca. Žalovaný na základe neplatnej zmluvy s domnelou vlastníčkou Svatavou Přibylovou neoprávnene hospodári na lesných pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe žalobcu už od roku 1996. Žalobca sa snažil situáciu vyriešiť a až dňa 14.02.2006 zvolal Obvodný lesný úrad v Senici na ústne pojednávanie vo veci doriešenia obhospodarovania lesov na lesných pozemkoch domnelej vlastníčky Svatavy Přibylovej, ktoré skončilo vyjadrením žalobcu, ktorým žiadal neodkladné vydanie pozemkov bezúspešne. Prostriedkom pre dosiahnutie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov je program starostlivosti o lesy na obdobie 10 rokov. V roku 2006, kedy sa schvaľoval hospodársky plán starostlivosti o lesy na obdobie 10 rokov bolo vydané rozhodnutie Krajského lesného úradu v Trnave č. A/2006/00136 zo dňa 04.10.2006 v zmysle ustanovenia o lesoch v platnom znení, ktorým bolo rozhodnuté aj o určení obhospodarovateľoch lesného celku Šaštín - neštátne. Medzi obhospodarovateľov predmetného lesného celku Šaštín - neštátne bol zaradený hoci neoprávnene žalovaný, čím bolo priamo zasiahnuté do práv žalobcu. Žalobca ako správca lesných pozemkov sa aj v tomto konaní domáhal ochrany vlastníckeho práva štátu k lesným pozemkom vedeným na LV č. 8246 a LV č. 5315 pre katastrálne územie Senica. Žalovaný nepreukázal splnenie podmienok potrebných pre zápis do evidencie obhospodarovateľov a tento zápis je nezákonný. Hospodárením subjektov, ktoré nemajú právny titul na výkon tejto funkcie hrozí na predmetných lesných pozemkoch reálny vznik škody. V zmysle platných právnych predpisov zápis do evidencie obhospodarovateľov lesa

nie je rozhodnutím orgánu štátnej správy resp. verejnej správy a orgán štátnej správy nie je povinný skúmať, či predmetné lesné pozemky sú voľné. Orgán štátnej správy nie je povinný skúmať či predmetné lesné pozemky sú voľné, pokiaľ žalovaný ako zapísaný obhospodarovateľ neuviedol pravdivé informácie tak ani nemal vedomosť o tom, že nájomná zmluva nie je platná a teda žalovaný nemal byť zapísaný ako obhospodarovateľ lesných pozemkov/ rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02.04.2015 sp. zn. Žalovaný ako obhospodarovateľ lesných pozemkov je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní č. o lesoch tomuto predložiť doklady preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese a predložiť identifikáciu lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia lesa. Žalobca má zato, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť, nakoľko v čase vydania rozhodnutia Krajského lesného úradu v Trnave, bol na listoch ako vlastník uvedený žalobca čo žalovaný musel vedieť najneskôr v deň kedy sa konalo ústne pojednávanie vo veci doriešenia obhospodarovania lesných pozemkov domnelej vlastníčky Svatavy Přibylovej konaného dňa 14.02.2006 na Obvodnom úrade v Senici, lebo sa na ňom zúčastnil. Zápis v evidencii obhospodarovateľov má len evidenčný charakter, nie je zápisom konštitutívnym, ale deklaratórnym a teda je vylúčené, aby samotný zápis žalovaného do evidencie obhospodarovateľov lesa mal právotvorné účinky. Žalovaný nenadobudol a ani nemohol nadobudnúť právo na obhospodarovanie lesných pozemkov na základe rozhodnutia Krajského lesného úradu v Trnave č.A/2006/00136 zo dňa 04.10.2006. Za účelom ochrany svojich práv žalobca zaslal žalovanému žiadosť o zastavenie ťažbovej činnosti zo dňa 14.04.2015 , v ktorej žiadal o okamžité zastavenie ťažbovej činnosti na lesných pozemkoch ako i doteraz vyťaženú hmotu nechať na mieste až do doby rozhodnutia príslušného orgánu. Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor zaslal žalovanému výzvu zo dňa 20.04.2015 na okamžité zastavenie vykonávania hospodárskej činnosti na lesných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na lesnom celku Šaštín - neštátne na základe žiadosti žalobcu. Týmto neoprávneným konaním žalovaného došlo na strane žalobcu k vzniku škody vo forme vyťaženia drevnej hmoty na lesných pozemkoch evidovaných na LV č. 5315 a 8246 v kat. úz. Senica. Za týmto účelom žalobca dal vypracovať znalecký posudok č. 12/2015 vypracovaný Ing. Antonom Pausom vo veci zistenia objemu a hodnoty vyťaženej drevnej hmoty za posledné štyri roky k 20.05.2015 na týchto lesných pozemkoch. Z bodu 7 znaleckého posudku vyplynulo, že za obdobie roku 2014 je cena vyťaženého dreva na lesných pozemkoch 16421,18 eur bez DPH a za obdobie roku 2015 6306 eur bez DPH, teda reálne vyťažený objem drevnej hmoty za rok 2015 predstavoval 1934,07m3 v hodnote 152744,34 eur bez DPH. Dňa 18.02.2016 sa uskutočnilo mimosúdne rokovanie z ktorého vyplýva, že už za rok 2015 bola vyťažená drevná hmota v objeme 1702 m3 čo je o 1573m3 viac ako žalovaný uviedol do lesnej evidencie. Okrem sumy 175471,52 eur si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania od 30.01.2016, teda po uplynutí 15 dní ako lehoty na plnenie.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch strán, oboznámením sa s obsahom LV č. 8246 a 5315 č.l.9-11 spisu pre kat. úz. Senica, zápisnice zo dňa 14.02.2006 č.l.13, Stanoviska k vlastníctvu lesných pozemkov č.l.14, žiadosti žalobcu o zastavenie ťažobnej činnosti zo dňa 14.04.2015 č.l.15, Listu Okresného úradu Senica pozemkového a lesného odboru zo dňa 20.04.2015 o zastavenie ťažobnej činnosti č.l.16; Znaleckého posudku Ing. Antona Pausa č. 12/2015 č.l. 17-23,Výzvy PZ žalobcu adresovanej žalovanému o zaplatenie sumy 175.471,52 eur č.l. 24, Záznamu z mimosúdneho rokovania zo dňa 18.02.2016 č.l. 28, Listu odborného lesného hospodára o ťažbe dreva na majetku Přibylová za roky 2012-2015 č. l. 29; Doplnenia žaloby žalobcu č.l. 39-44, Platobného rozkazu č.l. 46, Odporu žalovaného proti platobnému rozkazu č.l. 50-58,Príloh k odporu č.l. 59-109,Doplnenia žalovaného k odporu zo dňa 31.08.2016 č.l. 110-111,Príloh k doplneniu č.l. 112-124, Vyjadrenia žalobcu a čiastočné späťvzatie žaloby č.l. 129-134, Zápisnice z konania pred OS Senica sp. zn. , týkajúceho sa určenia vlastníckeho práva sporným lesným pozemkom, Podnetu Okresnej prokuratúry Senica na preskúmanie rozhodnutí Pozemkového úradu v Senici, na základe ktorých sa vlastníčkou lesných pozemkov stala Svatava Přibylová č.l. 138-141, Znalecký posudok znalca Ing. Antona Pausa č. 12/2015 s prílohami č.l. 147,Vyjadrenia žalovaného k č.l. 153-154, Príloh k vyjadreniu č. l. 155-156 obsahujúce námietky znaleckej organizácie Nevers, s.r.o. Bratislava k znaleckému posudku č. 12/2015 znalca Ing. Paulusa, č.l.157 spisu, podľa ktorého Okresný úrad Senica odbor pozemkový a lesný listom zo dňa 23.11.2016 oznamuje žalovanému, že za obdobie od 01.01.2008 do 21.04.2015 nezaznamenal žiadne porušenie ustanovení lesného zákona resp. predpisu LHP, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného č.l. 160-161, s námietkami oponenta k 12/2015 č.l. 162, Vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 06.02.2016 č.l. 166-168,Stanoviska OÚ Trnava, odboru opravných prostriedkov zo dňa 22.03.2017 s prílohou č.l. 170; Lesného hospodárskeho plánu pre lesný celok Šaštín neštátne zo dňa 13.08.2008 na roky 2008-2017-172, Príloh č.l. 171, 173-174; Rozhodnutia

Krajského úradu v Trnave odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zo dňa 18.03.1997 č.l. 175,Vyjadrenia odborného lesného hospodára k nezákonnému postupu pri ťažbe dreva zo dňa 14.03.2017, Stanoviska znaleckej organizácie Nevers s.r.o. Bratislava zo dňa 21.03.2017 k vyjadreniu znalca Ing. Pausa č.l. 179; Odborného vyjadrenia znalca Ing. Ivana Greguša č. 13/2017 k cene dreva predávaného na pni v rokoch 2014-2015 č.l.181-183; Uznesenia o prerušení konania do právoplatného skončenia konania o určení vlastníckeho práva OS Senica pod sp. zn. k sporným lesným pozemkom, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.09.2017 č.l. 221;Rozsudku OS Senica č.k. -477 č.l. 270-278, v spojení s opravným uznesením č.l. 210 spisu a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -957, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2020, ktorým bola určená za vlastníčku lesných pozemkov v katastrálnom území Senica LV č. 8246 a 5315 vydržaním pani Svatava Přibylová k 31.12.1960 č.l. 267, Oznámenia žalobcu zo dňa 25.09.2020, že na žalobe trvá z dôvodu, že podal dovolanie vo veci vedenej pred OS Senica sp.zn. č.l. 322 a zistil tento skutkový a právny stav:

3. Okresný súd Partizánske vydal dňa 11.07.2016 platobný rozkaz č.k. -46, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 175.471,52 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 175.471,52 eur od 30.01.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor v ktorom namietal nedôvodnosť žaloby a žiadal ju zamietnuť na tom základe, že žalovaný uzavrel s vlastníkom predmetných lesných pozemkov Zmluvu o spolupráci a výkone komplexných služieb lesných činností zo dňa 20.11.1995, ktorá sa stala účinnou na základe Dodatku k zmluve zo dňa 18.04.1996 t.j. dňom ukončenia nájomnej zmluvy so žalobcom. Podľa tejto zmluvy bol žalovaný oprávnený hospodáriť na lesných pozemkoch za podmienok stanovených v tejto zmluve na dobu neurčitú. Užívateľom lesných pozemkov pred Svatavou Přibylovou boli štátne lesy SR, ktoré jej ich odovzdali na základe Protokolu o vytýčení vlastného pozemku do trvalého užívania zo dňa 24.04.1996 a Dohody č. 1/1996 zo dňa 18.04.1996. V preambule tejto dohody je konštatované, že podľa § 22 ods.1 písm. c/ zákona č. 229/91 Zb. došlo k zániku užívacieho práva Západoslovenských lesov, š.p. Bratislava, Odštepný lesný závod Šaštín Stráže, pričom zo zákona vznikol nájomný vzťah uvedený v § 22 ods. 2 cit. zákona, teda došlo k vráteniu lesného pozemku vlastníčke predmetných pozemkov, ktoré ich nadobudla na základe Rozhodnutia Pozemkového úradu Senica č.j. 18/94-423/F, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.1994. Dňa 01.03.1995 bolo vydané Rozhodnutie Pozemkového úradu Senica č.j. 10/95-423/F, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.06.1995 a dňa 18.04.1996 bola uzatvorená dohoda medzi Západoslovenskými lesmi š.p. Bratislava a Svatavou Přibylovou, na základe ktorej boli sporné lesné pozemky odovzdané do jej vlastníctva a do toho dňa Svatava Přibylová prenajímala predmetné pozemky Západoslovenským lesom š.p, odštepný lesný závod Šaštín. Dňa 24.04.1996 boli vytýčené hranice sporných lesných pozemkov a odovzdané do trvalého užívania Svatave Přibylovej ako ich vlastníčke. Po ukončení nájmu zo štátnymi lesmi dňa 20.11.1995 uzavrela Svatava Přibylová so žalovaným Zmluvu o spolupráci a výkone komplexných lesníckych činností v znení dodatku zo dňa 18.04.1996, ktorý na predmetných pozemkoch od 18.04.1996 do 16.04.2015, dokedy nebolo jej právo hospodáriť na uvedených lesných pozemkoch nikým spochybnené. Dôvodom jednania so žalovaným v roku 2006 nebolo spochybnenie práva žalovaného hospodáriť na predmetných pozemkoch ale žalobca žiadal vydať len časť predmetných pozemkov o výmere 62,1412 ha, ktoré administratívnou chybou zostali zapísané na LV č. 5315 v prospech Lesov SR o čom bola vyhotovená zápisnica zo dňa 14.02.2006, z ktorej vyplýva, že žalovaný je i naďalej oprávnený hospodáriť aj na výmere, ktorú žiadal žalobca vydať. Táto sporná záležitosť bola vyriešená Rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trnave č. A/2006/00136 zo dňa 04.10.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2006, na základe ktorého bol žalovaný určený za obhospodarovateľa aj sporných lesných pozemkov. Za predpokladu, že by bolo právo žalovaného hospodáriť na sporných pozemkoch spochybnené, Krajský lesný úrad, by horeuvedené rozhodnutie nevydal, pričom žalobca ho mohol napadnúť odvolaním čo neurobil. Dňa 13.05.2008 vydal Krajský lesný úrad rozhodnutie č. A/2008/00014 ktorým žalovaného opätovne potvrdil za obhospodarovateľa lesa a bol mu vydaný a schválený Lesný hospodársky plán na roky 2008-2017. Dňa 01.01.2008 ešte pred vydaním rozhodnutia zaslal Krajský lesný úrad v Trnave žalovanému úlohy na prvý rok platnosti lesného hospodárskeho plánu na lesnom celku Šaštín- neštátne. V tomto čase hospodárenie žalovaného na sporných pozemkoch nikto nespochybnil a žalobca neuplatnil vlastnícke ani užívacie právo na tieto pozemky. Žalovaný si riadne a načas plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej so Svatavou Přibylovou, teda platil jej nájom v dohodnutej výške, daň z nehnuteľnosti, odborného lesného hospodára, plnil si povinnosti vyplývajúce z platného lesného hospodárskeho plánu ako platenie drevorubačov vykonávajúcich ťažbu a čistenie lesa, požiarneho technika, lesných robotníkov a výkon pestebnej činnosti a zabezpečovanie protipožiarnych opatrení.

Za protiprávny považoval postup žalobcu, v ktorom pracovníci žalobcu v mesiaci máj 2015 bez vedomia žalovaného odviezli na expedičný sklad žalobcu v Gbeloch 550 m3 vyťaženej drevnej hmoty. Tvrdenie žalobcu, že je vlastníkom predmetných pozemkov nie je pravdivé. V čase uzatvorenia zmluvy medzi žalovaným a Svatavou Přibylovou bola táto ich vlastníčkou. Tiež poukázal nato, že prebieha konanie pred Okresným súdom Senica sp.zn. o určení vlastníckeho práva, lebo medzičasom boli zrušené rozhodnutia pozemkového úradu, ktorými bolo vydané vlastníctvo k sporným pozemkom Svatave Přibylovej. Žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 14.04.2015, aby zastavil ťažbu drevnej hmoty, túto výzvu akceptoval. Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený žalobcom, ktorý spracoval znalec Ing. Paus pod č. 12/2015 považoval za nevieryhodný pre príbuzenský vzťah znalca k riaditeľovi odštepného závodu Ing. Nečasovi a tiež z dôvodu, že pre oceňovanie dreva je potrebné použiť ceny dreva na stojato/ na pni/, ktoré sú cca o polovicu nižšie ako pre paritu EXW, pretože drevnú hmotu treba vyťažiť, odvetviť, priblížiť na odvozné miesto, rozrezať- zmanipulovať na sortimenty a odviezť na expedičný sklad.

4. Žalobca zotrval na podanej žalobe v takom rozsahu, v akom bola podaná, resp. na žalobe o zaplatenie sumy 152.773,26 eur, nakoľko vo veci bolo už podané späťvzatie sčasti. Pokiaľ ide o základné atribúty zodpovednosti za škodu, mal za to, že mu vznikla škoda. Tiež uviedol, že žalovaný hospodáril na základe neplatnej zmluvy s domnelou vlastníčkou Svatavou Přibylovou neoprávnene na lesných pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe žalobcu. Žalobca sa domnieval, že je vlastníkom sporných nehnuteľností.

5. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Senica o určení vlastníckeho práva k lesom, resp. k sporným nehnuteľnostiam zapísaným na LV 8246 a 5315 pre k.ú. Senica. Tiež namietal aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože žalobca nežaloval vlastníka lesov, ak by bol oprávnený žalovať, mohol žalovať toho, komu lesy vydal do užívania a nie jeho ako nájomcu. Počas 20 ročného hospodárenia v uvedených lesoch spolupracoval na základe nájomnej zmluvy so Svatavou Přibylovou, v zast. Antononom Přibylom, ktorý mal plnú moc na zastupovanie. Žalobca ukončil nájomný vzťah so Svatavou Přibylovou dohodou č. 1/1996, zo dňa 18.04.1996 a o šesť dní neskôr Západoslovenské lesy, odštepný závod Šaštín odovzdali novému užívateľovi pozemku pani Svatave Přibylovej sporné pozemky do trvalého užívania. Aj dohoda aj protokol o vytýčení pozemkov sú súčasťou súdneho spisu. Po odovzdaní lesov do užívania Svatave Přibylovej zo strany Lesov SR mu táto vlastníčka lesy prenajala na základe nájomnej zmluvy, ktorá je súčasťou súdneho spisu overená notárom. Domnieval sa, že v tom momente sa stala táto nájomná zmluva platnou, a štátna správa ho oprávnene zapísala do knihy obhospodarovateľov lesa. Od tohto času 20 rokov na týchto sporných pozemkoch hospodáril bez prerušenia. Každoročne mu bol vykonávaný štátny dozor a počas celého obdobia vykonávania tejto funkcie sa nedopustil žiadneho priestupku, ani porušenia zákona a hospodáril v súlade s lesným hospodárskych plánom a ostatnými právnymi predpismi. Jeho hospodárenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského úradu v Trnave pod č. A/2006, kde Krajský lesný úrad v Trnave v zmysle § 39 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 326 z roku 2005 Z.z. z. o lesoch určil lesný celok Šaštín - neštátne. Uvedené rozhodnutie cituje obhospodarovateľov lesa, kde je uvedený aj žalovaný ako jeden z obhospodarovateľov lesného celku Šaštín - neštátne. Toto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní účastníkom ktorého bol aj žalobca. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský lesný úrad v Trnave, čo žalobca neurobil. Za obhospodarovateľa tohto lesa ho navrhol samotný žalobca dňa 20.09.2006 na odštepnom závode Šaštín na ústnom pojednávaní, čo je zapísané v odôvodnení uvedeného rozhodnutia, pričom sa jedná o celok Šaštín - neštátne. O dva roky neskôr po vypracovaní nového lesného hospodárskeho plánu na roky 2008-2017 boli sporné pozemky lesný celok Šaštín - neštátne pridelené do jeho obhospodarovania. Jedná sa o rozhodnutie č. A/2008/00014 zo dňa 13.05.2008 kde bol žalovaný znovu uvedený ako obhospodarovateľ lesa. Vzhľadom k tomu, že lesný hospodársky plán nebol včas vypracovaný, Krajský lesný úrad v Trnave mu zaslal úlohy na prvý rok platnosti lesného hospodárskeho plánu /ďalej len LHP/ na lesný celok Šaštín - neštátne - schválenie. V prípade ak by neplnil tieto úlohy, ktoré mu boli predpísané, hrozili by mu sankcie. Z potvrdenia Okresného úradu Senica, kde Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyplýva, že od začiatku lesného hospodárskeho plánu od 01.01.2008 do 21.04.2015 bol v evidencii obhospodarovateľov evidovaný ako obhospodarovateľ na sporných lesných pozemkoch. Odborným lesným hospodárom, ktorý vykonával dozor nad týmito pozemkami bol Stanislav Kolník, bytom Trstín 1, č. osvedčenia 50/1996-BA. Tým preukázal legitimitu hospodárenia. Namietal aj výšku škody, ktorú určil žalobca znalcom Ing. Antonom Pausom, ktorý je blízky rodinný príslušník žalobcu resp. vtedajšieho riaditeľa odštepného závodu Šaštín Ing. Nečasa.

K znaleckému posudku Ing. Antona Pausa dal žalovaný vypracovať tri posudky nezávislých znalcov, z ktorých vyjadrenia je zrejmé, že posudok Ing. Antona Pausa je zaujatý. Všetci traja znalci jednoznačne potvrdili, že cena ktorú Ing. Paus vo svojom posudku stanovil je nereálne vysoká, čoho si musel byť znalec vedomý. Na základe zmerania pňov odhadol výšky stromov, z toho vypočítal objem kmeňa a pomocou sortimentačných tabuliek fiktívne drevo zatriedil do sortimentu. Toto drevo ocenil cenníkom štátnych lesov, kde je napísané, že sa jedná o cenník dreva na expedičnom sklade, pritom všetci traja znalci sa zhodli na tom, že sa mala oceniť drevná hmota na pni na stojato, pretože aby sa drevná hmota od pňa na expedičný sklad dostala, musí sa vyrúbať, odvetviť, vytiahnuť na odvozné miesto, zmanipulovať na sortimenty a odviesť na expedičný sklad. Tieto náklady vykonal vo svojej vlastnej réžii a neboli mu pri výške škody zohľadnené. Dokonca mu žalobca započítal aj drevo, cca 550 m3,ktoré bez jeho súhlasu žalobca odviezol z jeho odvozného miesta na expedičný sklad žalobcu do Gbelov. Tiež žalobca do škody zarátal aj pne, ktoré boli staršie ako 3 roky a túto nesprávnosť sám znalec Ing. Paus priznal vo svojom znaleckom posudku. Žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pretože bolo vyrúbané len drevo podľa lesného hospodárskeho plánu a podľa ostatných predpisov. Po vyhodnotení jeho nákladov a odpočítaní od reálnych tržieb za drevo zistil, že žalobca by dlhoval jemu za predpokladu, že by bol žalobca vlastníkom týchto lesov, pretože s výrobou sortimentov by tiež mal žalobca náklady podobné nákladom žalovaného, dokonca zvýšené o réžiu žalobcu, ktorá je neporovnateľne vyššia ako je réžia žalovaného. Zisk žalobcu vychádza maximálne 2-3 % z celkových tržieb a to len v mimoriadne dobrých rokoch, keď sa žalobcovi darí. Vo väčšine rokov žalobca vytvára stratu pri hospodárení a je dotovaný štátom, preto z ekonomického hľadiska je táto žaloba absurdná. K ďalším skutočnostiam sa nevyjadril, lebo namietal, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní na uplatnenie nároku. Počas hospodárenia pani Svatave Přibylovej riadne platil dohodnutý nájom a taktiež z uvedených lesných pozemkov platil daň z nehnuteľnosti mestu Senica, čo preukázal dokladmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

6.Vzhľadom na spornosť vlastníckeho práva k lesným pozemkom, ktoré sú predmetom sporu zapísaným na LV č. 8246 a 5315v katastrálnom území Senica súd prerušil konanie uznesením č.l.221 spisu do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Senica o určení vlastníckeho práva v konaní sp. zn. . Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. -477 č. l. 270-278, v spojení s opravným uznesením č.l. 210 spisu a rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. -957, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.06.2020 bola určená za vlastníčku lesných pozemkov v katastrálnom území Senica LV č. 8246 a 5315 vydržaním Svatava Přibylová k 31.12.1960 č.l. 267spisu, čím bolo právoplatne vyriešené vlastnícke právo k sporným lesným pozemkom a súd pokračoval v konaní.

7. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania zamietol z dôvodu, že dôvod na prerušenie konania, ktoré súd prerušil uznesením Okresného súdu Partizánske sp.zn.6Cb/11/2016-221, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.2017 do právoplatného skončenia konania o určení vlastníckeho práva OS Senica pod sp. zn. k sporným lesným pozemkom odpadol právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Senica sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 17.06.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -957 zo dňa 31.03.2020, ktorým bola za vlastníčku týchto lesných pozemkov určená Svatava Přibylová vydržaním k 31.12.1960, preto súd tento návrh žalobcu na opätovné prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia dovolacieho konania ako nedôvodný zamietol, lebo vlastnícke právo k sporným lesným pozemkom bolo už právoplatne vyriešené, teda v zmysle ods. l písm. a/ bola právoplatne vyriešená otázka vlastníckeho práva, ktorú súd v tomto konaní nebol oprávnený riešiť a bez návrhu pokračoval v konaní v zmysle . Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť a poukázal nato, že žalobca podal proti rozsudku Okresného súdu Senica odvolanie oneskorene, preto sa ním odvolací súd v Trnave nezaoberal.

8. V zmysle , , , o lesoch orgán štátnej správy lesného hospodárstva na účely zistenia aktuálneho stavu o účastníkoch konaní podľa tohto zákona vedie evidenciu lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesov a odborných lesných hospodárov (ďalej len „“). Obhospodarovateľ lesa alebo právnická osoba podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016> sú povinní orgánu štátnej správy lesného hospodárstva oznámiť každú zmenu do 15 dní od jej vzniku; zo zmluvy alebo oznámenia ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101? >) musí byť zrejmé, k akému dátumu je zmena vykonaná a na

ktorých jednotkách priestorového rozdelenia lesa ( <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>) bude vykonávať svoju činnosť. Obhospodarovateľ lesa je povinný orgánu štátnej správy lesného hospodárstva predložiť doklady, preukazujúce oprávnenie hospodáriť v lese, s identifikáciou dotknutých lesných pozemkov podľa stavu katastra nehnuteľností7) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101? > a jednotiek priestorového rozdelenia ( <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>) do 15 dní od vzniku oprávnenia hospodáriť v lese alebo od vzniku zmien v rozsahu oprávnenia hospodáriť v lese. Na vedenie evidencie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

9. V zmysle s.l, ods.2 o lesoch v znení neskorších predpisov lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy,<https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016> rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak. K alebo obmedzeniu využívania môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Pri využívaní lesných pozemkov na iné účely ako na plnenie funkcií lesov sa: a) chránia lesné pozemky najmä v ochranných lesoch ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>) a v lesoch osobitného určenia ( <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>), b) použije len nevyhnutne potrebná výmera lesných pozemkov a obmedzuje sa narúšanie celistvosti lesa, c) neobmedzuje využívanie funkcií okolitého lesa, d) zabezpečuje, ak je to účelné a technicky uskutočniteľné, skrývka organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrenia na jej hospodárne využitie, e) vykonáva rekultivácia lesných pozemkov po skončení ich využitia na iné účely, f) umiestňujú prieseky v lese tak, aby bol les čo najmenej ohrozovaný vetrom.

10. Podľa až ods. 5 písm. a/ až d/, až c/, , , , , o lesoch v znení neskorších predpisov je fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>. Podmienkou na výkon týchto činností je zápis v registri odborných lesných hospodárov, ktorý vedie príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva ( <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>. Činnosť môže právnická osoba zabezpečovať len prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom, členom alebo zamestnancom v pracovnom pomere dohodnutom k nej na neurčitý čas a je podľa odseku 1 a zároveň nie je spoločníkom, členom alebo zamestnancom inej právnickej osoby zabezpečujúcej činnosť . Predpokladom odbornej spôsobilosti podľa odseku 1 je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej trojročná prax v lesníckych činnostiach, alebo vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania prvého stupňa a najmenej päťročná prax v lesníckych činnostiach, alebo vyššie odborné vzdelanie lesníckeho zamerania alebo úplné stredné odborné vzdelanie lesníckeho zamerania a najmenej päťročná prax v lesníckych činnostiach. Praxou v lesníckych činnostiach sa rozumie vykonávanie činností súvisiacich s povinnosťami a oprávneniami podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016> po dosiahnutí príslušného vzdelania. je odborne spôsobilý, ak je držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti vydaného príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva po splnení predpokladov podľa odseku 3 a po úspešnom absolvovaní skúšky vykonanej pred komisiou, ktorej členov vymenúva a odvoláva minister, alebo na základe absolvovania vzdelania podľa odseku 3 a osobitného kvalifikačného predpokladu ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>). O vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti a zápis do registra hospodárov možno požiadať najneskôr do troch rokov od úspešného absolvovania skúšky.

Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti zaniká a príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyčiarkne z registra hospodárov fyzickú osobu, ak:

a) o to orgán štátnej správy lesného hospodárstva písomne požiadala, b) sa nezúčastnila školenia podľa § 48 ods. 2 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016> do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie lehota sedem rokov od vydania osvedčenia alebo od posledného školenia, c) platnosť jej osvedčenia o odbornej spôsobilosti zanikla rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva alebo d) zomrela, alebo bola vyhlásená za mŕtvu.

Príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne o zániku platnosti osvedčenia o odbornej spôsobilosti a o vyčiarknutí z registra hospodárov, ak držiteľ osvedčenia a) porušil povinnosti podľa § 48 ods. 2 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>, e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>, g) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>, j) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>, b) závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosti podľa § 48 ods. 2 písm. a) až c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>, f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>, <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>, i) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>, n) až p) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016> alebo c) sa bez závažného dôvodu nezúčastnil školenia podľa § 48 ods. 2 písm. m) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>.

O vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sa po zániku platnosti podľa odseku 5 písm. a) až c) možno opätovne uchádzať po úspešnom vykonaní skúšky podľa odseku 4; pri zániku platnosti osvedčenia podľa odseku 5 písm. c) sa skúšky možno zúčastniť až po uplynutí doby uvedenej v rozhodnutí o zániku jeho platnosti. môže vykonávať činnosť pre jedného obhospodarovateľa lesa alebo pre viacerých obhospodarovateľov lesa na lesných pozemkoch, ktorých súhrnná výmera nepresiahne 2 000 hektárov. Na výmere väčšej ako 2 000 hektárov môže vykonávať činnosť, ak na každých ďalších, aj začatých 1 000 hektárov podľa odseku 1 alebo právnická osoba podľa odseku 2 zamestnáva fyzickú osobu najmenej s úplným stredným odborným vzdelaním lesníckeho zamerania alebo ak s vykonávaním činnosti na výmere väčšej ako 2 000 hektárov súhlasí príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý v súhlase určí výmeru lesných pozemkov, na ktorých bude vykonávať činnosti podľa <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>. Činnosť nesmie vykonávať zamestnanec orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. To neplatí, ak ide o jeho vlastný majetok nachádzajúci sa mimo územia obvodu jeho pôsobnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 8 tým nie sú dotknuté. Obhospodarovateľ lesa, okrem právnickej osoby podľa odseku 2, je povinný do 15 dní odo dňa, keď sa stal obhospodarovateľom lesa alebo od zániku zmluvného vzťahu s doterajším , uzavrieť písomne zmluvu na výkon činnosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016> s vybraným a predložiť kópiu zmluvy do 15 dní od jej platnosti príslušnému orgánu štátnej správy na zápis do evidencie podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>; ak ide o právnickú osobu podľa odseku 2, táto predkladá len oznámenie podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/20200101?ucinnost=13.05.2016>. Náklady spojené s výkonom činnosti, povinností a oprávnení hradí obhospodarovateľ lesa.

11. Podľa , , o lesoch v znení neskorších predpisov Správa lesného majetku vo vlastníctve štátu vlastníctvo k lesným pozemkom, lesným porastom a stavbám vo vlastníctve Slovenskej republiky slúžiacim lesnému hospodárstvu (ďalej len „“) nemožno previesť, ak tento zákon alebo osobitné predpisy) neustanovujú inak. Správu lesného majetku vo vlastníctve štátu môže vykonávať právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je ministerstvo alebo právnická osoba, ktorá má také postavenie podľa osobitných predpisov.) Správca podľa odsekov 3 a 4 vykonáva práva vlastníka) k lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne správca postupuje vo veciach lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to

aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Vedie evidenciu lesného majetku vo vlastníctve štátu podľa osobitného predpisu.)

12. Podľa proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

13. Podľa , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je podaná nedôvodne, preto ju zamietol. V konaní mal súd za preukázané na základe rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. -957 zo dňa 31.03.2020, že za vlastníčku sporných lesných pozemkov v kat. úz. Senica zapísaných na LV č. 5315 a 8246 bola právoplatne určená Svatava Přibylová vydržaním k 31.12.1960 a nie žalobca, ktorý deklaroval, že je ich vlastníkom, hoci podľa názoru súdu môže byť vlastníkom len Slovenská republika zastúpená žalobcom ako správcom majetku štátu za predpokladu, že by tomu tak bolo, ale bol preukázaný opak, teda vlastnícke právo Svatavy Přibylovej podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, preto žalobcovi ani nemohla vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s obhospodarovaním lesného celku Šaštín- neštátne, súčasťou ktorého sú aj lesné pozemky, ktoré obhospodaroval žalovaný ako obhospodarovateľ lesov podľa , o lesoch na vlastné náklady, ktorý mal platne uzavretú nájomnú zmluvu so Svatavou Přibylovou, ktorej boli tieto lesné pozemky vydané v rámci reštitúcie v zmysle o pôde a to právoplatnými rozhodnutiami Pozemkového úradu v Senici č.j. 18/94-423/F zo dňa 27.01.1994, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.03.1994 a č.j. 10/95-423/F zo dňa 01.03.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.06.1995. Pozemkový úrad pri vydaní nehnuteľnosti vychádzal z kúpnej zmluvy, ktorou rodičia Svatavy Přibylovej nadobudli tieto nehnuteľnosti kúpou od firmy Roľnícke cukrovarnícke podniky akciová spoločnosť v Břeclavi v roku 1929, pričom kúpna cena bola riadne vyplatená, ale pozemky zavkladované neboli, následne bolo rozhodnuté o proteste prokurátora č.j. KÚ-97/00011/ Pa/1, KÚ-97/00011/P2-Z-151/99 čo vyplýva z listu vlastníctva č. č.l.9-12 spisu na základe ktorého bol ako správca zapísaný- Lesy SR š.p. so sídlom Banská Bystrica -t.j. žalobca a následne sa Svatava Přibylová domáhala v konaní pred Okresným súdom Senica určenia vlastníckeho práva pod sp. zn. vydržaním. Na základe právoplatných rozhodnutí pozemkového úradu v Senici v tom čase Západoslovenské Lesy š.p. OLZ Šaštín Stráže vo výmere 224,6374 ha vydali Svatave Přibylovej lesy zapísané na LV č. 8246 a LV č. 5315 pre kat. územie Senica v podiele 1/1 na základe protokolu zo dňa 24.04.1996 a Dohody č. 1/1996 o ukončení nájomného vzťahu na základe toho potom Svatava Přibylová uzavrela so žalovaným Zmluvu o spolupráci a výkone komplexných služieb lesníckych činností zo dňa 20.11.1995 vrátane Dodatku k tejto zmluve zo dňa 18.04.1996 na dobu neurčitú, na základe ktorej žalovaný obhospodaroval lesné nehnuteľnosti v lesnom celku Šaštín -neštátne, odvádzal vlastníčke Svatave Přibylovej dohodnutý ročný nájom a platil dane z nehnuteľnosti Mestu Senica čo preukázal listinnými dôkazmi. Zmluvu uzavrel za vlastníčku Svatavu Přibylovú jej syn Anton Přibyl na základe plnej moci, teda išlo o platnú zmluvu vrátane jej Dodatku. Takto žalovaný hospodáril nerušene na lesnom celku Šaštín -neštátne t.j. po dobu 20 rokov bez prerušenia až do 21.04.2015, dokedy bol vedený v evidencii obhospodarovateľov lesa v zmysle , o lesoch ako obhospodarovateľ lesných pozemkov na základe potvrdenia Okresného úradu Senica, odboru pozemkového a lesného zo dňa 26.01.2015 za obdobie od 01.01.2008 do 21.04.2015 a plnil si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona o lesoch a príslušných predpisov. Každoročne bol žalovanému vykonávaný štátny dozor a počas celého obdobia vykonávania tejto funkcie súd nemal za preukázané žiadnym dôkazom, že sa žalovaný dopustil priestupku, alebo porušenia zákona a nehospodáril v súlade s lesným hospodárskych plánom a ostatnými právnymi predpismi. Jeho hospodárenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského úradu v Trnave pod č. A/2006, kde Krajský lesný úrad v Trnave v zmysle zákona Národnej rady SR č. 326 z roku 2005 Z. z. o lesoch určil lesný celok Šaštín - neštátne. Uvedené rozhodnutie cituje obhospodarovateľov lesa, kde je uvedený aj žalovaný ako jeden z obhospodarovateľov lesného celku Šaštín - neštátne. Toto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní účastníkom ktorého bol aj žalobca. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15

dní od jeho doručenia na Krajský lesný úrad v Trnave, čo žalobca neurobil. Za obhospodarovateľa tohto lesa žalovaného navrhol samotný žalobca dňa 20.09.2006 na odštepnom závode Šaštín na ústnom pojednávaní, čo je zapísané v odôvodnení uvedeného rozhodnutia, pričom sa jedná o celok Šaštín - neštátne. Po vypracovaní nového lesného hospodárskeho plánu rozhodnutím A/2008/00014 zo dňa 13.05.2008 Krajským lesným úradom v Trnave na roky 2008-2017 boli sporné pozemky lesný celok Šaštín -neštátne pridelené do obhospodarovania žalovaného čo jednoznačne vyplýva z prílohy tohto rozhodnutia obsahujúceho zoznam obhospodarovateľov Lesa medzi ktorých bol zaradený aj žalovaný na lesný celok Šaštín - neštátne. Vzhľadom k tomu, že lesný hospodársky plán nebol včas vypracovaný, Krajský lesný úrad v Trnave zaslal žalovanému úlohy na prvý rok platnosti lesného hospodárskeho plánu /ďalej len LHP/ na lesný celok Šaštín - neštátne - schválenie. V prípade ak by žalovaný nebol ustanovený za obhospodarovateľa lesa v súlade so zákonom a neplnil by tieto úlohy, ktoré mu boli predpísané, hrozili by mu sankcie, ktoré žalovanému nikdy uložené neboli. Z potvrdenia Okresného úradu Senica, kde Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva vyplýva, že od začiatku platnosti lesného hospodárskeho plánu za obdobie od 01.01.2008 do 21.04.2015 bol žalovaný v evidencii obhospodarovateľov evidovaný ako obhospodarovateľ na sporných lesných pozemkoch, pričom odborným lesným , ktorý vykonával dozor nad týmito pozemkami v zmysle o lesoch bol Stanislav Kolník, bytom Trstín 1, č. osvedčenia 50/1996-BA podľa potvrdenia Okresného úradu Senica odboru pozemkového a lesného zo dňa 26.01.2016. Odborný lesný Stanislav Kolník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 14.03.2017 uviedol, že ťažba dreva bola v rokoch 2014 a 2015 vykonávaná podľa zákona, stromy určené na ťažbu boli riadne označené, zmerané a zaevidované na príslušnom tlačive. Následne bola vypočítaná hmota podľa tabuliek Dr. Ing. J. Halaja vydaných v roku 1962, objem dreva bol vypočítaný metódou JOK. V porastoch bola vyznačená náhodná ťažba, objem dreva bol určený na ťažbu porovnaný so zásobou porastu aby bolo zistené, či vznikla povinnosť túto nahlásiť na okresný úrad alebo nie. Následne bol vydaný písomný súhlas na ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. O tom, či je ťažba dreva nezákonná môže rozhodnúť len príslušný orgán štátnej správy, teda Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný Senica a nie žalobca. Ak žalobca zistil nezákonné konanie bol povinný o tejto skutočnosti informovať Okresný úrad, pozemkový a lesný odbor v Senici a ten mal zaujať stanovisko, pričom súdu, žiadne takého stanovisko predložené nebolo. Po pravidelných kontrolách štátnym dozorom bolo žalovanému vydané potvrdenie podľa ktorého žalovaný ako obhospodarovateľ lesov postupoval v súlade so zákonom a nedopustil sa žiadneho priestupku na úseku lesného hospodárstva. Žalovaný rešpektoval list Okresného úradu v Senici, pozemkového a lesného odboru zo dňa 20.04.2015 a zastavil hospodárenie na nehnuteľnostiach až do právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k sporným lesným pozemkom. Žalovaný túto výzvu akceptoval a dňa 21.04.2015 ukončil hospodárenie čo listom potvrdil Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný v Senici. Okresný úrad Senica, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím zo dňa 26.05.2014 podľa o správnom konaní prerušil správne konanie až do právoplatnosti určenia vlastníckeho práva Okresným súdom Senica v konaní sp. zn. spisu, teda žalobca podal žalobu o náhradu škody predčasne a nedôvodne tvrdil, že je vlastníkom sporných pozemkov, pričom podľa listu vlastníctva bol len ich správcom zo zákona o lesoch. Žalovaný v konaní namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní s čím sa súd stotožňuje, lebo žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda, mal si uplatniť náhradu škody voči pôvodnej vlastníčke lesných pozemkov Svatave Přibylovej a nie voči žalovanému, ktorý bol len obhospodarovateľom týchto lesných pozemkov v súlade so zákonom o lesoch a na základe Zmluvy o spolupráci a výkone komplexných služieb lesníckych činností zo dňa 20.11.1995 vrátane Dodatku k tejto zmluve zo dňa 18.04.1996 a nebol vlastníkom a ani domnelým vlastníkom lesných pozemkov, teda pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní o náhradu škody nie je daná. Súd v konaní nemal za preukázané, že by žalovaný ako obhospodarovateľ lesných pozemkov porušil svoje zákonné povinnosti obhospodarovateľa lesných pozemkov, taký dôkaz súdu predložený nebol. Súd dospel k záveru, že žalobcovi žiadna škoda voči žalovanému v konaní nevznikla, lebo ten vykonával svoju funkciu v súlade so zákonom a na základe platnej zmluvy uzavretej s pôvodnou vlastníčkou a svoju funkciu vykonával v súlade so zákonom až do 21.04.2015 kedy bol vyzvaný Okresným úradom odborom pozemkovým a lesným v Senici, aby obhospodarovanie pozemkov ukončil až do právoplatného rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k sporným lesom vzhľadom na spornosť vlastníckeho práva po zrušení rozhodnutí pozemkového úradu, ktorým boli tieto lesné pozemky Svatave Přibylovej protokolárne odovzdané Západoslovenskými lesmi š.p. k legálnej držbe. Súd sa v konaní ani nezaoberal samotnou škodou, lebo dospel k záveru, že žalobcovi v konaní žiadna škoda voči žalovanému nevznikla. Naopak škoda mohla vzniknúť práve Svatave Přibylovej, ktorá bola určená za vlastníčku týchto pozemkov na základe právoplatného rozhodnutia súdu vydržaním k

31.12.1960 a ktorá od 20.04.2015 nemohla vykonávať vlastnícke právo k sporným pozemkom doposiaľ. Obe strany v konaní ani nežiadali vykonať žiadne pôvodne navrhnuté dôkazy týkajúce preukazovania nároku na náhradu škody, súd ich ani nevykonal a ani o nich nerozhodoval, lebo na ich vykonaní strany v konaní ani vôbec netrvali čo by bolo nehospodárne s poukazom na právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva podľa ktorého vlastníkom sporných nehnuteľností sa stala Svatava Přibylová vydržaním, teda žalobcovi na základe už uvedených skutočností žiadna škoda nevznikla ani vzniknúť nemohla, súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú vo výške 152.773,26eur zamietol.

15. Súd konanie sčasti vo výške 22.698,26 eur zastavil podľa , lebo žalobca pred začatím konania v tejto časti vzal žalobu sčasti späť a žiadal konanie zastaviť podaním zo dňa 07.10.2016 č.l.134 spisu. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

16. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 1.348, 40 eur cez Slovenskú poštu a.s. krátený o 1%. Žalobca zaplatil na súdnom poplatku sumu 10.528,- eur, pričom súdny poplatok zo sumy 152.773,26 eur predstavuje sumu 9.166,- eur. 10.528,- eur mínus 9.166,- eur je suma 1.362 eur - 1% je 13,62 eur je suma 1.348,38 eur a po zaokrúhlení na eurocenty nahor je to suma 1.348,40 eur.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s ods. l tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný súd priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100%, lebo žalovaný bol úspešný v konaní o náhradu škody vo výške 152.773,26 eur a v späťvzatej časti 22.698,26 eur žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, preto má nárok na náhradu trov konania protistrana, teda žalovaný, teda žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške trov konania podľa rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (, prvej vety ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.