Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-58-2020.pdf
PDF · 70.05 KB
Case nature
Subarea
13CoE/58/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Branislava Gazdaga v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie 1, Košice proti povinnému: KERAMARKET, s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 44459998, o vymoženie 788,70 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 12.08.2016, č.k. 39Er/3329/2012-16, takto
rozhodol:
I. Odvolanie o d m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 12.08.2016, č.k. 39Er/3329/2012-16 (ďalej len "uznesenie") exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce trovy exekúcie vo výške 42,95 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.10.2012 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Dňa 08.06.2016 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v §57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania. Súd citoval § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle § 14. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 42,95 eur. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel odvolací súd a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Oprávnený uviedol, že vykonane exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné, pretože výmaz z obchodného
registra podľa súdu automaticky znamená jeho nemajetnosť, no z dôvodov podľa § 68 ods. 6 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a nemajetnosť povinného podľa tohto ustanovenia nie je dôvodom zrušenia spoločnosti a na základe takto uvedeného konštatoval, že súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase keď už povinný ako subjekt práva neexistuje. Oprávnený uviedol, že súd sa mohol otázkou majetnosti zaoberať len v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal jeho strate právnej subjektivity, čo ale nie je naplnené v tomto konkrétnom prípade. Oprávnený je toho názoru aby sa právne normy vykladali v súlade s princípmi spravodlivosti, požaduje spravodlivú ochranu práv oprávneného ako aj ich vymožiteľnosti, pričom uviedol, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj nárok na náhradu trov konania. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutie zisku, teda v podnikateľskom režime. V súlade s uvedeným oprávnený zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok z 23. 11. 1983. Na základe uvedeného sa oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému.
5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
6. Podľa § 243h ods. l Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred l. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. l Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. l C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. l C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 358 C.s.p.
9. Oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku) ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.
10. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
11. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa § 358 C.s.p. takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol.
13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l C.s.p. v spojení s § 255 ods. l C.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).