Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/58/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Branislava Gazdaga v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30 807 484, Festivalové námestie 1, Košice proti povinnému: KERAMARKET, s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 44459998, o vymoženie 788,70 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 12.08.2016, č.k. -16, takto

rozhodol:

I. Odvolanie o d m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len "súd prvej inštancie") uznesením zo dňa 12.08.2016, č.k. -16 (ďalej len "uznesenie") exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, Exekútorský úrad so sídlom Ľudovíta Štúra 12, Michalovce trovy exekúcie vo výške 42,95 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.10.2012 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor. Dňa 08.06.2016 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň si uplatnil trovy exekučného konania. Súd citoval a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) a exekúciu pre nemajetnosť povinného v zmysle Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol v zmysle . č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 42,95 eur. Na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel odvolací súd a nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že je názoru, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie nesprávne, pokiaľ ju zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože exekúcia mala byť zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Oprávnený uviedol, že vykonane exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné, pretože výmaz z obchodného

registra podľa súdu automaticky znamená jeho nemajetnosť, no z dôvodov podľa v znení neskorších predpisov a nemajetnosť povinného podľa tohto ustanovenia nie je dôvodom zrušenia spoločnosti a na základe takto uvedeného konštatoval, že súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase keď už povinný ako subjekt práva neexistuje. Oprávnený uviedol, že súd sa mohol otázkou majetnosti zaoberať len v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal jeho strate právnej subjektivity, čo ale nie je naplnené v tomto konkrétnom prípade. Oprávnený je toho názoru aby sa právne normy vykladali v súlade s princípmi spravodlivosti, požaduje spravodlivú ochranu práv oprávneného ako aj ich vymožiteľnosti, pričom uviedol, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR a súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj nárok na náhradu trov konania. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutie zisku, teda v podnikateľskom režime. V súlade s uvedeným oprávnený zastával názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku, viď. rozsudok z 23. 11. 1983. Na základe uvedeného sa oprávnený nestotožnil s argumentáciou súdu o priznaní náhrady trov exekúcie oprávnenému.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Podľa § 243h ods. l Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred l. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa ods. l Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ods. l ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ods. l a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa

9. Oprávnený podal odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej zastavenia. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Mal za to, že súd mal namiesto nemajetnosti povinného (§ 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku) ako dôvodu zastavenia exekúcie, zastaviť exekúciu z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (§ 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku). Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti odôvodneniu napadnutého uznesenia.

10. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

11. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie čo do jeho odôvodnenia, pričom podľa takéto odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa odvolanie oprávneného odmietol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l v spojení s ods. l tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).