Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.11.2020 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

Q. T., nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Ž.Á. XXX/XX, M. R., okres Kežmarok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v presne nezistený deň v prvej polovici mesiaca marec 2015 vo Veľkej Lomnici, okr. Kežmarok, uzatvoril s poškodeným V. A. ústnu dohodu o pôžičke finančnej hotovosti v takej výške, ako mu ju poskytne banka a podľa tejto dohody sa taktiež zaviazal, že bude uhrádzať V. A. mesačné splátky vo výške v akej ich určí banka a po uzatvorení tejto ústnej dohody z iniciatívy obžalovaného Q. T. išiel V. A. do Popradu, kde v pobočke VUB Banky a. s., Poprad uzatvoril zmluvu o pôžičke dňa 11.3.2015 na sumu 8.000,-Eur, ktorá mu bola ihneď vyplatená a ktorú sa zaviazal splácať v 72-tich pravidelných mesačných splátkach po 172,64 Eur a to istého dňa previedol z tejto pôžičky sumu 7.000,- Eur na účet patriaci obžalovanému Q. T. vedený v Slovenskej sporiteľni a. s. pobočka Kežmarok a následne sa dohodli na uzatvorení ďalšej pôžičky a dňa 27.4.2015, v zmysle takto uzatvorenej ústnej dohody, šiel V. A. do pobočky VUB Banky a. s. v Poprade, kde uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 18.000,- Eur, ktorú sa zaviazal splácať v 108-ich v pravidelných mesačných splátkach po 319,59 Eur, pričom z tejto sumy bola použitá suma 8.000,- Eur na refinancovanie predchádzajúcej zmluvy o pôžičke a zo sumy 10.000,- Eur, ktorá bola V. A. vyplatená v hotovosti, dňa 27.4.2015 v Poprade, pred pobočkou VUB Banky, a. s., Poprad, v osobnom motorovom vozidle V. A. odovzdal obžalovanému Q. T. sumu 9.100,- Eur s tým, že pôžičku bude splácať obžalovaný Q. T., hoci obžalovaný Q. T. vedel, že vzhľadom na svoje príjmy nebude môcť pôžičku splatiť a nebude s poškodeným V. A. podnikať a následne mu obžalovaný Q. T. vyplatil pri niekoľkých osobných stretnutiach postupne finančnú hotovosť v rôznych sumách od 20,- Eur až do 70,- Eur, celkovo sumu 600,- Eur a žiadne ďalšie dohodnuté splátky neuhrádzal a finančné prostriedky, ktoré mu boli V. A. odovzdané, mu nevrátil a použil pre vlastnú potrebu na splatenie svojich dlhov, čím takto spôsobil pre poškodeného V. A. škodu v sume najmenej 15.500,- Eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa , .

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa za použitia na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa sa mu výkon uloženého trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa sa mu stanovuje skúšobná doba na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému V. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, M. R., okres Kežmarok škodu vo výške 15.500 €.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok doručil dňa 30.05.2017 Okresnému súdu Kežmarok obžalobu pod sp. zn W. XXX/XX/XXXX - XX podanú na obžalovaného Q. T. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, že v presne nezistený deň v prvej polovici mesiaca marec 2015 vo Veľkej Lomnici, okr. Kežmarok, uzatvoril s poškodeným V. A. ústnu dohodu o pôžičke finančnej hotovosti v takej výške, ako mu ju poskytne banka a podľa tejto dohody sa taktiež zaviazal, že bude uhrádzať V. A. mesačné splátky vo výške v akej ich určí banka a po uzatvorení tejto ústnej dohody šiel V. A. do Popradu, kde v pobočke M. A. P.. B.., Poprad uzatvoril zmluvu o pôžičke dňa 11.3.2016 na sumu 8.000,-Eur, ktorá mu bola ihneď vyplatená a ktorú sa zaviazal splácať v 72-tich pravidelných mesačných splátkach po 172,64 Eur a to istého dňa previedol z tejto pôžičky sumu 7.000,- Eur na účet patriaci obžalovanému Q. T. vedený v B. B. P.. B.. pobočka Kežmarok a následne sa dohodli na uzatvorení ďalšej pôžičky a dňa 27.4.2015 v zmysle takto uzatvorenej ústnej dohody šiel V. A. do pobočky M. A. P.. B.. v Poprade, kde uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu 18.000,- Eur, ktorú sa zaviazal splácať v 108-ich v pravidelných mesačných splátkach po 319,59 Eur, pričom z tejto sumy bola použitá suma 8.000,- Eur na refinancovanie predchádzajúcej zmluvy o pôžičke a zo sumy 10.000,- Eur, ktorá bola V. A. vyplatená v hotovosti dňa 27.4.2015 v Poprade, pred pobočkou M. A., P.. B.., Poprad, v osobnom motorovom vozidle V. A. odovzdal obžalovanému Q. T. sumu 9.100,- Eur s tým, že pôžičku bude splácať obžalovaný Q. T., avšak následne mu obžalovaný Q. T. vyplatil pri niekoľkých osobných stretnutiach postupne finančný hotovosť v rôznych sumách od 20,- Eur až do 70,- Eur, celkovo sumu 600,- Eur a žiadne ďalšie dohodnuté splátky neuhrádzal a finančné prostriedky, ktoré mu boli V. A. odovzdané, mu nevrátil a použil pre vlastnú potrebu, čím takto spôsobil pre poškodeného V. A. škodu v sume najmenej 15.500,- Eur, pričom tento skutok prokurátor právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa , .

Obžalovaný Q. T. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 po poučení o práve urobiť niektoré z vyhlásenie v zmysle , v zmysle vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka

- poškodeného, svedkov, oboznámením obsahu konfrontácii a listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a tiež predložených obžalovaným a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný Q. T. vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodeným V. A. sa dohodli ústne na pôžičke, ktorú mu navrhol poškodený, s ktorým bol dobrý kamarát. Poškodený V. A. mu požičal 7.000,- Eur, ktoré mu previedol na jeho účet a ktoré on použil na bežné výdavky, napríklad na nákup nafty za 1.000,- Eur, postrojov pre kone a traktor, za tovar v železiarstve, oslavy a niečo minul na oblečenie. Potvrdil, že s poškodeným V. A.Y. bol v banke ako jeho pomoc lebo poškodený bol stále opitý a nevedel sa vyjadrovať. Poškodený V. A. banku požiadal o pôžičku vo výške 8.000,- Eur, z ktorej mu poškodený potom 7.000,- Eur previedol na jeho účet, pričom ústna dohoda bola taká, že mu tieto peniaze obžalovaný vráti, čo aj urobil. Peniaze na vrátenie pôžičky od poškodeného V. A. získal za práce v lese, nejaké peniaze si požičal od svojich rodičov, čo mu môžu jeho rodičia aj potvrdiť. Na hracích automatoch vyhral nemalé sumy, o čom má aj fotky. Na splatenie pôžičky poškodenému V. A. si požičal aj od svojej priateľky. Splátky uhrádzal W. V. A. v takej výške, o akú ho požiadal poškodený, a to v sumách 300,- Eur, 500,- Eur a aj 700,- Eur. V tom čase pracoval v spoločnosti R. pri rozvoze zeleniny, kde zarábal asi 900,- Eur mesačne a tiež pracoval v lese pre C. so svojím traktorom, koňmi a pílou a

jeho mesačný príjem bol asi 1.200,- Eur. Potvrdil, že bol s poškodeným v banke aj dňa 27.04.2015, kde sa dohodli, že kúpia spoločne stroj na omietky a začnú spolu podnikať. Poškodenému bol tento úver bankou poskytnutý a on ho po troch týždňoch žiadal, aby peniaze poškodený previedol na jeho účet, aby to mali papierovo zadokumentované ale poškodený to neurobil a tvrdil, že peniaze mu dal v aute, čo podľa obžalovaného nebola pravda. Potvrdil, že v banke bol pri vybavovaní oboch týchto úverov lebo poškodený sa nevedel dobre vyjadrovať. Komunikoval s pracovníčkou banky a kontroloval zmluvné podmienky. Obžalovaný svoju činnosť v banke hodnotil ako trojstrannú komunikáciu s tým, že poškodený bol vtedy opitý a nevedel sa vyjadrovať. Pracovníčke banky poskytol aj svoju e - mailovú adresu, nakoľko poškodený nemá e - mailové konto a nevie pracovať s počítačom. Aby rodičia poškodeného nezistili, že poškodený vzal z banky úver, vytvoril si poškodený osobitný účet, na ktorý mu banka vyplatila istinu úveru. Obžalovaný poprel, že by si za tie peniaze kúpil kone, traktor, centrálu alebo vlečku, ako to tvrdil poškodený vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, pretože všetky veci nadobudol pred marcom 2015, okrem vlečky, ktorú kúpil v roku 2015 za sumu 400,- Eur. Na prvý traktor kúpil len papiere a druhý traktor stál 2.700,- Eur a kupovali ho traja. Na obsahu tejto výpovede obžalovaný zotrval aj pri odročených hlavných pojednávaniach. Svedok - poškodený V. A. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaný sa pozná, pretože boli susedia a kamaráti. Obžalovaný ho poprosil, či by na seba zobral pôžičku na prevádzku obžalovaného farmy v Starej Lesnej a to vo výške 20.000,- Eur. Ako uviedol, mal obavy, pretože to bola vysoká suma a tiež sa bál, aby sa to nedozvedela jeho mama. Prvýkrát v banke preverili jeho platobnú schopnosť a povedali mu, že mu môžu poskytnúť pôžičku maximálne vo výške 18.000,- Eur a to len tak, že v ten deň mu poskytnú sumu 8.000,- Eur, čo aj banka po podpise zmluvy urobila. Z tejto sumy poškodený previedol na účet obžalovaného sumu 7.000,- Eur. Zostatok pôžičky vo výške 10.000,- Eur mu schválili a poskytli neskôr, kde mu v banke z tejto pôžičky vydali v hotovosti sumu 9.600,- Eur. Z tejto sumy dal pred bankou 9.100,- Eur obžalovanému a 500,- Eur si nechal, čo bola aj bankovka v tejto nominálnej hodnote. Dokopy mu obžalovaný vrátil nejakých 600,- Eur, v splátkach po 200,- Eur, 50,- Eur, 20,- Eur, prípadne v splátkach podobnej hodnoty. V oboch prípadoch bol s ním v banke obžalovaný a tak vedel, aká je výška splátok a tiež to, že s bankou uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré aj boli realizované. Vie, že obžalovaný mu na farme ukazoval centrálu, ktorú mal kúpiť za 1.000,- Eur a tiež traktor zelenobielej farby značky German, ktorý kúpil v máji 2015. Prečo ho obžalovaný žiadal o úver, neuviedol. Obžalovaný mu povedal, že chcel v Poľsku dokúpiť svine a tiež nejaké reťaze na kone. Žiadne písomné doklady o pôžičke poškodený nemá. Poprel, že by mu obžalovaný peniaze vrátil, lebo keby sa tak stalo, tak by splatil úver banke. Jeho mama už aj tak o pôžičke vedela. Poškodený uviedol, že keby sa o úvere dozvedel jeho otec, tak by na neho kričal. Potvrdil, že bol na protialkoholickom liečení na Prednej hore. Ako poškodený uviedol, nechcel mať nič s policajtami a nechcel, aby to skončilo na súde, ale s jeho rodičmi je problém a on chce svoje peniaze späť.

K tejto výpovedi poškodeného obžalovaný uviedol, že poškodený mal viac peňazí ako 500,- Eur, lebo tri týždne bol poškodený v Starej Lesnej, kde pil a otec poškodeného ho ešte poslal pre syna, aby ho odtiaľ doviedol aj s peniazmi.

Svedkyňa D. S., pracovníčka M.A. A., P..B.. po zbavení mlčanlivosti na tomto hlavnom pojednávaní vypovedala, že u nej v banke boli dvaja páni ale pamätá si iba na poškodeného V. A., pretože ten bol v banke opakovane. Predtým bol poškodenému poskytnutý úver vo výške 8.000,- Eur a svedkyňa riešila navýšenie úveru o 10.000,- Eur. Pokiaľ si pamätá, väčšia časť úveru bola poškodenému vyplatená. Keď si všimla v evidencii banky, že poškodený nemá e - mailový kontakt, ten jej povedal, že také konto nemá a tak zadal e - mail pána, ktorý bol v banke s poškodeným. Meno na e - maily bolo Q. T.. Poškodený jej povedal, že budú s tým pánom podnikať. Aj poškodený mal informácie, aký úver bude poskytnutý ale viac vedomostí o úvere a informácii o vybavovaní úveru mal ten druhý pán a ten s ňou aj viac komunikoval. Celková výška úveru bola 18.000,- Eur s tým, že suma 10.000,- Eur bola použitá na splatenie prvého úveru vo výške 8.000,- Eur a zvyšná suma 10.000,- Eur bola vyplatená poškodenému A., aj keď si svedkyňa nepamätala, či v hotovosti alebo prevodom na účet. To, že by poškodený pred ňou vyplácal obžalovanému peniaze v hotovosti alebo že by sa o tomto svojom úmysle tak urobiť jej zmienil, svedkyňa nevedela.

Ďalšia pracovníčka tejto banky, R. M. si na okolnosti úveru nepamätala a vedela len to, čo uviedla v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom.

Svedkyňa W. K., priateľka obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že o pôžičke nevedela, to bolo medzi obžalovaným a poškodeným V. A.. V roku 2015 si podľa nej obžalovaný kúpil traktor, na ktorý mu požičala peniaze ale na to obdobie si už spomína málo. Poprela, že by si obžalovaný kúpil nejaké motorové vozidlá ale potvrdila, že si kúpil koňa. Obžalovaný podľa nej vlastní osobné motorové vozidlo Citroën Piccaso a nepojazdnú dodávku, nie je vlastníkom nehnuteľností. Obžalovaný má dlhy v bankách a z počutia od rodičov obžalovaného vie o pôžičke od poškodeného, ktorú mu obžalovaný už skorú celú vyrovnal. O pôžičke sa dozvedela od otca poškodeného, ktorý začal obžalovanému a poškodenému vykrikovať ohľadom tejto pôžičky. Obžalovaný jej povedal, že sa s poškodeným dohodovali a že chceli spolu začať podnikať. O tom, že by mal obžalovaný vyhrať nejaké peniaze na automatoch sa dozvedela až neskôr.

Svedok Q. T. st., otec obžalovaného vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný si od poškodeného V. A. požičal peniaze vo výške 7.000,- Eur, ktoré mal poškodený požičané z banky ale výšku bankového úveru uviesť nevedel. Medzi obžalovaným a poškodeným nebola ohľadom pôžičky žiadna písomná dohoda. Tento svedok vypovedal, že poškodený V. A. prišiel k nim a doniesol upomienku z banky, že nemá zaplatenú splátku, svedok vybral peniaze zo skrine a dal mu ich ako splátku pôžičky za obžalovaného. Za štyri hodiny bol poškodený opitý, takže podľa svedka tie peniaze určite neodniesol do banky. Podľa neho poškodený pil dlhodobo. Obžalovaný peniaze z pôžičky od poškodeného použil na bežné účely ale nekupoval si hodnotnejšie veci, možno vlečku za 400,- Eur alebo papiere na traktor za 1.800,- Eur. Potvrdil, že obžalovaný raz vyhral na automatoch sumu 1.800,- Eur, o čomu mu obžalovaný poslala MMS, ktorú ale svedok vymazal. Bolo to asi v období, keď poškodený vybavoval úver. Ako svedok uviedol, obžalovaný poškodenému pôžičku vrátil. Ako svedok zdôraznil, obžalovaný mal aj sám úver v banke a to ešte predtým, než bral úver poškodený ale videl, že jeho syn zarábal aj 1.200,- Eur ale aj 1.400,- Eur mesačne, lebo videl faktúry. Za to si podľa svedka obžalovaný kúpil koňa, teda mohol podľa svedka túto pôžičku poškodenému splatiť. Obžalovaný dával poškodenému pred domom peniaze, čoho bol sám svedkom, a to dvakrát po 250,- Eur. Peniaze mali v domácnosti v skrini a pochádzali z pôžičky z W., pričom obžalovaný k nim mal prístup.

Svedkyňa K. T., matka obžalovaného na tomto hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný si od poškodeného požičal peniaze, ktoré ale poškodenému V. A. vrátil. Poškodený si u nich doma predtým chcel vybaviť pôžičku z W., čo mu ona nedovolila. Poškodený to, že si vzal úver tajil a aj im prikázal, aby to nikde nehovorili, pretože keby sa to dozvedel otec poškodeného, bolo by z toho peklo, čo aj podľa svedkyne neskôr bolo. Vie, že obžalovaný poškodenému peniaze mesačne splácal a trikrát mu na splátky požičala peniaze ona, raz 200,- Eur, raz 500,- Eur a raz 700,- Eur a to vtedy, keď poškodený prišiel k nim domov pýtať splátky pôžičky. Obžalovaný mu tie peniaze dal a spolu odišli do krčmy. Peniaze mala z pôžičky z W. na rekonštrukciu bytu a aj jej sestra jej na tento účel niečo požičala. Obžalovaný jej tie peniaze do mesiaca vrátil. O tom, či ešte obžalovaný dlhuje poškodenému nejaké peniaze svedkyňa nevedela. Poškodený podľa nej dosť pije a bol aj na protialkoholickom liečení. Potvrdila, že obžalovaný a aj jej syn hrali na hracích automatoch a obžalovaný jej raz v noci volal, že poškodený V. A. prehral 3.000,- Eur. Keď sa o tom na druhý deň s poškodeným rozprávala, poškodený jej povedal, že jeho otec sa to nemá ako dozvedieť. Potvrdila, že obžalovaný vyhral trikrát väčšie sumy, raz sumu nad 100,- Eur, čoho bola svedkom. Prvý krát obžalovaný vyhral cez 1.000,- Eur, druhý krát to bolo 900,- Eur. O pôžičke svojho syna vo výške 7.000,- Eur od poškodeného sa dozvedela až neskôr, pričom tak obžalovaný aj poškodený jej to tajili a poškodený ju prosil, aby to nepovedala nikomu lebo by mal z toho peklo. Keď sa to tom dozvedel otec poškodeného, ohováral ich po okolí. Ako uviedla, v čase, keď poškodený V. A. vzal druhý úver, dva týždne ho nebolo lebo pil v Starej Lesnej a ešte otec poškodeného prosil obžalovaného, aby tam po neho išiel. Keď obžalovaný poškodeného priviezol, bol poškodený taký spitý, že ešte týždeň nemohol chodiť do roboty. Obžalovaný osobne sľuboval majstrovi poškodeného, že ho osobne posadí na vlak a pošle do roboty, len aby ho nevyhodili. Ešte poškodený pred ňou hľadal 4.000,- Eur, ktoré mal stratiť.

Svedkyňa Z. A., matka poškodeného V. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený zobral pôžičku 8.000,- Eur a neskôr pôžičku 10.000,- Eur, o čom sa dozvedela cez internet a oba pôžičky dal obžalovanému a to na rekonštrukciu bytu priateľky obžalovaného. Obžalovaný zmenil aj PIN kód na kartičke poškodeného lebo sa nevedeli dostať k informáciám, akú mal poškodený výplatu. Poškodený vzal podľa nej pôžičku opitý lebo ho opil obžalovaný. Dohoda podľa nej medzi nimi nebola žiadna, a keď chcela, aby išli neskôr k právnikovi, aby to spísali, obžalovaný s tým súhlasil ale povedal, že až keď poškodený príde z týždňovky, a neskôr tvrdil, že pôjde k notárovi po Veľkej noci a tak to obžalovaný ďalej

odkladal. O tom, či obžalovaný peniaze jej synovi vrátil, nevedela. Potvrdila, že spolu s priateľom cez internetbanking kontrolovali účet poškodeného, ktorý im to dovolil. Potvrdila tiež, že poškodený mal a aj má problémy s alkoholom. Poškodený im povedal, že dal obžalovanému sumu 9.100,- Eur. Svedkyňa stretla obžalovaného a poškodeného pred bankou ako išli vybavovať úver a obžalovaný jej povedal, aby išla s nimi, ak mu neverí a ona išla do banky a obžalovaný sa pracovníčky banky pýtal na podmienky úveru. To bolo pre ňu nepochopiteľné lebo úver už bol vybavený. V ten deň mal jej syn vypité.

Svedok V. A. st., otec poškodeného vo svojej výpovedi uviedol, že od svojej bývalej manželky sa asi o 2 až 3 mesiace neskôr dozvedel, že si poškodený vzal pôžičku vo výške 8.000,- Eur a keď sa syna na to pýtal, ten mu povedal, že 7.000,- Eur dal obžalovanému a 1.000,- Eur si nechal. To mu pri osobnej návšteve potvrdil aj obžalovaný a ten mu tiež povedal, že pôžička sa spláca a bude sa splácať. Neskôr mu obžalovaný hovoril, že poškodenému niečo splatil ale že to poškodený prepíja. Neskôr sa dozvedel o ďalšej pôžičke vo výške 10.000,- Eur, ktorú mal poškodený dať obžalovanému a ten si za to mal kúpiť kone, ktorými sa obžalovaný svedkovi chválil. Potvrdil, že obžalovaný súhlasil s návrhom svedkyne Z. A. na spísanie zmluvy o pôžičke ale čakalo sa na poškodeného, kým príde z týždňovky a nakoniec k podpisu zmluvy nedošlo. Podľa svedka bol otec obžalovaného za ním, aby to celé stiahol a že to bude splácať za syna. O pôžičke a odovzdaní peňazí obžalovanému vedel od svojej bývalej manželky a neskôr aj od poškodeného. Poškodený je podľa neho lajdák a popíjal a keď si vzal pôžičku, bol psychicky zrútený. Syna preto poslal na protialkoholické liečenie.

Obžalovaný vo svojom vyjadrení k výpovedi tohto svedka potvrdil, že najprv sa o pôžičke dozvedela matka poškodeného a jeho otec len chcel, aby sa svedok V. A. st. do toho nemiešal, že si to vyriešia medzi sebou. Svedok zotrval na svojej výpovedi, že otec obžalovaného prejavil ochotu pôžičku za obžalovaného splácať.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.02.2019 bol ako svedok vypočutý V. N., kamarát obžalovaného a poškodeného, ktorý sa nevedel vyjadriť k úveru poškodeného a ani k pôžičke obžalovaného a ani o ich vzájomných finančných vzťahoch. Ako uviedol, svedok V. A. st. mu ponúkol 30,- Eur, ak bude vypovedať proti obžalovanému. Pritom boli iba oni dvaja ale aj M. D. mu spomínal, že svedok A. st. mu dal rovnakú ponuku. Hneď v ten deň to povedal obžalovanému a jeho rodičom. Svedok odmietol krivo svedčiť lebo o pôžičke nič nevedel. To sa malo stať v júli alebo v auguste 2017. Nebol svedkom toho, že by obžalovaný a aj poškodený, ktorých pozná od malička, disponovali väčšou sumou peňazí. O tom, že by obžalovaný nakupoval veci väčšej hodnoty na podnikanie nevie a nakupoval iba na faktúru, nie v hotovosti.

Svedok M. D. na tomto hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že svedok V. A. st. ho volal na kávu, kde sa ho snažil presvedčiť, že vie, čo majú obžalovaný a poškodený medzi sebou, čo ale podľa svedka nie je pravda a on nemá o ich vzájomných finančných vzťahoch žiadne informácie. Svedok V. A. st. ho kontaktoval viackrát a ponúkal mu 50,- Eur, ak na súde povie, že o ich finančných vzťahoch vie. Svedok V. A.. st. ho takto začal presviedčať v čase, keď sa začalo pojednávanie, a to asi dva roky dozadu. Podobnú ponuku ako svedok V. A. st. mu dal aj poškodený V. A. ml., ktorý mu v bare M. vo Veľkej Lomnici hovoril, že má s obžalovaným súdny spor a keď pôjde svedčiť, že mu dá nejaké peniaze. Svedok mu povedal, že s tým nechce mať nič spoločné. Všetko to povedal obžalovanému. Ani s obžalovaným a ani s poškodeným nemá žiadne spory a stretávajú sa. O pôžičkách mu nikto nepovedal a on sa na to ani nepýtal. Vie, že obžalovaný gazdoval a mal aj kone a prasatá ale nevie, ako to financoval. Videl, ako obžalovaný vyhral na automatoch sumy 2.000,- Eur a 4.000,- Eur.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 28.02.2019 vo vzťahu k výpovediam svedkov D. P. N. uviedol, že to vyšlo najavo len nedávno a svedkovia N. P. D. mu o tom povedali v auguste 2018 s tým, že to najprv povedali jeho rodičom a keď prišiel domov, povedali to aj jemu. Oni o tom vedeli skôr ale povedali mu to až v auguste 2018, a preto ich na hlavnom pojednávaní 10.12.2018 navrhol vypočuť.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.4.2019 bol vypočutý svedok V. X., ktorý uviedol, že mu svedok D. rozprával, že mu chcel poškodený dať peniaze, aby nešiel vypovedať a predtým tú istú ponuku dal poškodený aj svedkovi N., ktorý je jeho bratanec. O pôžičkách medzi obžalovaným a poškodeným vie iba z počutia.

Poškodený sa pri konfrontácii so svedkom X. realizovanej na tomto hlavnom pojednávaní k jeho tvrdeniam nechcel vyjadriť, lebo v tom čase mal vypité a nepamätá si, že by niečo také povedal. Poprel, že by niektorého zo svedkov presviedčal, aby nešiel vypovedať.

Svedok V. A. st. na tomto hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.04.2019 vypovedal, že hovoril svedkom D. P. N., aby išli svedčiť, že obžalovaný si za peniaze od poškodeného kúpil kone a že im dá na cestu, pretože sú nezamestnaní a nemajú peniaze. Poprel, že by im núkal 30,- Eur ale že to bolo 5,- Eur resp. 10,- Eur. Nevidel, že by obžalovaný vracal nejaké peniaze poškodenému alebo že by poškodený dával nejaké peniaze obžalovanému.

Zo zápisnice o trestnom oznámení podanom poškodeným dňa 20.11.2015 vyplýva, že ho obžalovaný požiadal, či by mu nepožičal nejaké peniaze, s čím on súhlasil a asi po 5 dňoch po neho prišiel obžalovaný svojím autom a išli do banky, kde spoločne pristúpili k prepážke a opýtali sa pracovníčky, že by si poškodený chcel požičať sumu 20.000,- Eur. V banke mu povedali, že mu momentálne môže poskytnúť iba 8.000,- Eur, s čím on súhlasil a banka mu pôžičku ihneď odoslala na účet. Po tomto prevode odišli s obžalovaným do inej pobočky M. A., P..B.., kde sumu 7.000,- Eur previedol na účet obžalovaného. V aute sa dohodli, že pôžičku bude splácať poškodený zo svojho účtu a obžalovaný mu každý mesiac dá peniaze na ruku. Dňa 27.04.2015 ho kontaktovala pracovníčka banky W. J.. D. S., že zvyšné peniaze má na účte a môže si ich prevziať v ich pobočke v Poprade. Obžalovaný ho opäť vyzdvihol autom a išli spolu do banky, kde na účte bolo 11.000,- Eur, ktoré poškodený vybral a z ktorých 10.000,- Eur dal v hotovosti obžalovanému s tým, že mu obžalovaný bude splátky pôžičky dávať na ruku. Pôžičku do dnešného dňa spláca a splatil už asi 2.275,- Eur, z čoho mu obžalovaný zaplatil asi 500,- Eur. Obžalovaný sa každý mesiac vyhovára, že mu peniaze vráti. V doplnení trestného oznámenia zo dňa 17.12.2015 poškodený potvrdil svoje predchádzajúce tvrdenia, ktoré upravil v tom zmysle, že v aute dal obžalovanému sumu 9.600,- Eur, z ktorej mu obžalovaný vrátil asi 500,- Eur. Pri predávaní peňazí nikto iný prítomný nebol a žiadnu zmluvu nespisovali.

Z konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným realizovanej v prípravnom konaní dňa 13.04.2017 vyplýva, že tak obžalovaný ako aj poškodený zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach tak, ako ich uviedli vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní. Pri konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom V. A. st., svedok uviedol, že mu obžalovaný povedal, že peniaze vo výške 7.000,- Eur, ktoré si od poškodeného požičal, mu vráti. Obžalovaný tvrdil, že úver vybavil pre poškodeného a všetky peniaze vrátil. Svedok V. A. st. tiež tvrdil, že mu obžalovaný povedal, že dlh uznáva a všetko spíše písomne, keď sa poškodený vráti z týždňovky, čo obžalovaný poprel. Svedok tiež tvrdil, že mu obžalovaný hovoril, že všetky peniaze poškodenému vrátil a keď poškodený príde domov, že to spíšu. Toto tvrdenie svedka potvrdil aj obžalovaný. Pri konfrontácii medzi svedkyňou K. T. a poškodeným V.P. A. svedkyňa uviedla, že poškodený bol u nich doma pre splátky dlhu, kde mu ona za obžalovaného dala raz sumu 200,- Eur, raz sumu 500,- Eur a raz sumu 700,- Eur, čo poškodený poprel. Svedkyňa tiež tvrdila, že jej obžalovaný telefonoval s tým, že poškodený prehral 3.000,- Eur, čo poškodený opäť poprel. Pri konfrontácii medzi svedkom Q. T. st. a poškodeným svedok tvrdil, že poškodený bol u nich pýtať pred bytovkou peniaze, ktoré mu obžalovaný dal do ruky, a to raz sumu 250,- Eur a raz sumu 500,- Eur, čo poškodený poprel. Tento svedok tiež tvrdil, že od obžalovaného vie, že poškodený stratil 4.000,- Eur a tiež prehral 3.000,- Eur, čo poškodený tiež poprel. Svedok tiež potvrdil, že obžalovaný traktor a aj kone kúpil pred marcom 2015.

Súd oboznámil rozhodnutie M.A. A., P..B.. o zbavení mlčanlivosti svedkýň R. M. P. J.. D. S. vo veci bankového tajomstva. Z úradného záznamu spísaného vyšetrovateľom dňa 02.08.2016 vyplýva, že vzhľadom na obmedzenú kapacitu úložiska, banka už nedisponuje kamerovým záznamom z priestoru banky zo dňa 11.03.2015. Z výpisu z účtu poškodeného vyplýva, že dňa 27.04.2015 tento čerpal úver vo výške 18.000,- Eur. Z potvrdenia M. A., P..B.. vyplýva, že dňa 27.04.2015 bol z účtu poškodeného realizovaný výber v hotovosti vo výške 9.600,- Eur. M. A., P..B.. dňa 29.04.2015 oznámila, že úver č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 8.025,03 Eur bol dňom 27.04.2015 predčasne splatený a to na základe žiadosti poškodeného V. A. na zmenu zmluvných podmienok. Súd tiež oboznámil žiadosť poškodeného o zadanie trvalého príkazu zo dňa 02.12.2015 na sumu 305,- Eur a tiež zo dňa 05.06.2015 na sumu 325,- Eur. Súd tiež oboznámil obsah spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi M. A., P..B.. a poškodeným dňa 27.04.2015. Zo žiadosti o pôžičku zo dňa 27.04.2015 vyplýva, že poškodený požiadal M.A. A., P..B.. o poskytnutie pôžičky vo výške 18.000,- Eur, pričom ako e - mailový kontakt uviedol adresu Q..T..E.. Poškodený uzavrel dňa 01.12.2015 s Y. A. B., P..B.. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere

Y. T. Z., na základe ktorej sa táto banka zaviazala poskytnúť poškodenému úver vo výške 18.000,- Eur, ktorý bol určený na splatenie úveru poskytnutého M. A., P..B.. zo dňa 27.04.2015 v zostatkovej sume 17.829,- Eur. Súčasťou zmluvy boli aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere Y. A., P..B.. a tiež informácie o RPMN a Všeobecné obchodné podmienky tejto banky, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Z karty klienta - poškodeného zo dňa 01.12.2015 vyplýva, že Y. A., P..B.. v zmysle vyššie uvedenej úverovej zmluvy refinancovala predchádzajúci úver poškodeného, a to prevodom peňažných prostriedkov na úverový účet poškodeného vo M. A., P..B.. V súvislosti so zmluvou o úvere uzavrela Y. A., P..B.. a poškodený dňa 01.12.2015 dohodu o zrážkach zo mzdy. V rovnaký deň v nadväznosti na úverovú zmluvu uzavreli tieto dve zmluvné strany aj rozhodcovskú zmluvu, Y. A., P..B.. poskytla poškodenému informačný formulár pre spotrebiteľa a tiež uzavreli zmluvu o Y. K. a zmluvu o sporiacom účte, prostredníctvom ktorých bol v prospech poškodeného zriadený bežný účet za účelom splácania úveru. Zo správ Y. A., P..B.. vyplýva, že poškodený má naďalej aktívne Y. K., ku ktorému táto banka predložila výpis z účtu. M. A., P..B.. v prípravnom konaní oznámila, že poškodený V. A. má účty vedené v ich banke zrušené. Zároveň súdu zaslali výpisy z jednotlivých účtov, pričom z výpisu z účtu vyplýva, že dňa 11.03.2015 bola na účet č. B. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX prevedená suma 7.000,- Eur a dňa 27.04.2015 bol z účtu poškodeného V. A. realizovaný výber peňažných prostriedkov v hotovosti v sume 9.600,- Eur. Na základe dožiadaní vyšetrovateľa adresovanom všetkým bankám vykonávajúcim činnosť na území SR na základe Zákona o bankách, B. B., P..B.. uviedla, že vedie účet obžalovaného, vrátane sporenia a kartového účtu, pričom úver vo výške 6.000,- Eur bol splatený dňa 04.06.2015, úver vo výške 3.200,- Eur bol splatený dňa 04.06.2015 a úver vo výške 2.600,- Eur bol splatený dňa 26.08.2015. Obžalovaný má naďalej od 20.05.2018 poskytnutý úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý naďalej spláca. V iných bankách obžalovaný nemá zriadený účet a ani poskytnuté úvery. Z výpisu z účtu B. B., P..B.. vyplýva, že dňa 12.03.2015 bola na účet obžalovaného pripísaná suma 7.000,- Eur od poškodeného. Zo správy Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru vyplýva, že ani obžalovaný a ani svedkyňa W. K. nie sú vlastníkmi žiadneho nehnuteľného majetku. Z daňového priznania obžalovaného k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva, že obžalovaný mal v tomto zdaňovacom období daňové príjmy vo výške 2.897,72 Eur a výdavky vo výške 1.385,70 Eur, pričom z daňového priznania za rok 2015 vyplývajú príjmy vo výške 5.682,60 Eur a výdavky vo výške 2.446,08 Eur. Súd tiež oboznámi Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „., ktorú s M.A. A., P..B.. uzavrel poškodený dňa 11.03.2015 a na základe ktorej banka poskytla poškodenému spotrebiteľský úver vo výške 8.000,- Eur so splatnosťou 72 mesiacov a to na základe žiadosti poškodeného. Súčasťou tejto zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky M.A. A., P..B.. Súd tiež oboznámil žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru a tiež Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzavretej medzi M. A., P..B.. a poškodeným dňa 27.04.2015 na sumu 18.000,- Eur, pričom časť poskytnutého úveru bola použitá na splatenie predchádzajúceho úveru vo výške 8.000,- Eur a časť vo výške 10.000,- Eur bola daná k dispozícii poškodenému. Zo správy E. H. S. P..B.. zo dňa 19.08.2016 vyplýva, že obžalovaný má k tomuto dňu uzavreté štyri zmluvy o viazaných spotrebiteľských úveroch, prvú zo dňa 22.06.2015 na úver vo výške 9.800,- Eur, druhú zo dňa 02.06.2015 na úver vo výške 10.200,- Eur, tretiu zo dňa 10.02.2015 na úver vo výške 8.000,- Eur a štvrtú zo dňa 27.11.2014 vo výške 1.000,- Eur. Tretia a štvrtá zmluva boli ukončené z dôvodu predčasnej úhrady, pričom k úhrade pohľadávok z tretej zmluvy došlo dňa 27.08.2015. Spoločnosť E. H. S., P..B.. k tejto správe predložila všetky zmluvy v ich úplnom znení, ktoré súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Zo zoznamu motorových vozidiel obžalovaného vyplýva, že tento je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré je v premávke od roku 2002, kolesového traktora v premávke od 08.01.2014, nákladného vozidla v premávke od 09.03.2015 a kolesového traktora v premávke od 08.07.2015. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obžalovaný je držiteľom aktívneho živnostenského oprávnenia v predmete podnikania: „Nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla“ a tiež v predmete podnikania „Poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve“.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení všetkých dôkazov súd rozsudkom zo dňa 12.08.2019 obžalovaného Q. T. spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, nebol podľa názoru tunajšieho súdu trestným činom. Na základe odvolania prokurátora, Krajský súd v Prešove na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.05.2020 uznesením podľa , napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa vec vrátil tunajšiemu súdu, ako súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal. Krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že pri podvode sa poškodenému neodníma vec proti jeho vôli ale poškodený vec sám páchateľovi dobrovoľne dá alebo dovolí, aby si ju vzal. Protiprávnosť konania spočíva v tom, že toto odovzdanie je zapríčinené

buď nečinnosťou páchateľa, ktorá spočíva vo využití omylu inej osoby alebo aktívnou páchateľovou činnosťou spočívajúcou v uvedení poškodeného do omylu tak, ako je to kladené obžalovanému za vinu v predmetnej veci. Podstata tohto vylákania podľa odvolacieho súdu spočíva v poskytnutí pôžičky vo výške 16.100,- Eur poškodeným obžalovanému s tým, že obžalovaný bude za poškodeného túto pôžičku banke splácať. Od podvodu je pritom potrebné odlíšiť neschopnosť dodržať zmluvný záväzok, ktorá nastala po prijatí plnenia od veriteľa, resp. poškodeného. Pre správne rozlíšenie uvedenia do omylu alebo neschopnosti dodržať zmluvný záväzok je podľa odvolacieho súdu potrebné dôsledne vyhodnocovať mimo iného aj finančnú situáciu páchateľa v čase, kedy uzatvoril daný záväzok s poškodeným, čo predpokladá preukázanie nielen príjmov obžalovaného ale aj jeho výdavkov a záväzkov v čase uzatvárania ústnej zmluvy o pôžičke s poškodeným, resp. v čase odovzdávania peňažnej hotovosti. Na naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu podvodu sa v tomto prípade vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase pôžičky peňazí konal v úmysle požičané peniaze vôbec nevrátiť alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote alebo konal aspoň s vedomím, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť, a tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil. Iná situácia podľa názoru odvolacieho súdu nastane v prípade, ak sa preukáže, že až po uzavretí pôžičky peňazí vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok z pôžičky a ktoré nemohol v čase uzavretia pôžičky ani predvídať, keď inak bol schopný vtedy záväzok splniť. V zmysle uvedeného podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd vykonané dôkazy nehodnotil. Prvostupňový súd tvrdenia obžalovaného o výške jeho príjmu, ktoré nekorešpondujú s jeho výpisom z účtu nijako bližšie neozrejmil. Prvostupňový súd sa tiež v odôvodnení nevysporiadal so záväzkami obžalovaného, ktoré vo vzťahu k úverom v banke a nebankovej spoločnosti splatil. Odvolací súd tiež poukázal na debetné transakcie s poznámkou A. Kežmarok vo výpise u účtu obžalovaného. Súd sa tiež nezaoberal majetkovými pomermi obžalovaného v čase uzavretia pôžičky a to v súvislosti s jeho schopnosťou splácať požičané peniaze. Preto nariadil tunajšiemu súdu, aby v potrebnom rozsahu doplnil dôkazy, ktoré následne dôsledne vyhodnotí jednotlivo ale aj v ich vzájomnom súhrne. Odvolací súd tiež pripomenul, že v prípade, ak súd rozhodne odsudzujúcim rozsudkom, v tzv. skutkovej vete výroku rozsudku musí uviesť všetky zistené skutkové okolnosti, ktoré sú v posudzovanom prípade konkrétnym obsahom zákonných znakov skutkovej podstaty príslušného zákonného ustanovenia, podľa ktorého bol čin obžalovaného právne posúdený, vrátane jeho subjektívnej stránky, ktorá v obžalobe nie je dostatočným spôsobom opísaná.

V súlade s týmto právne záväzným názorom Krajského súdu v Prešove súd na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného a oboznámením obsahu listinných dôkazov, ktoré zabezpečil súd ich vyžiadaním od príslušných subjektov a ktoré tiež predložil obžalovaný.

Zo správy M. A., P..B.., ktorá prevzala všetky platné práva a povinnosti E. H. S., P..B.. vyplýva, že obžalovaný Q. T.K. uhradil splátky zo zmluvy č. XXXXXXX tak, že dňa 20.04.2015, dňa 20.05.2015, dňa 22.06.2015, dňa 20.07.2015 a dňa 20.08.2015 uhradil splátky vo výške po 133,31 Eur a to účtu číslo XXXXXXXXXXXXXX a dňa 27.08.2015 došlo k uhradeniu celej zvyšnej sumy vo výške 8.165,84 Eur z účtu číslo XXXXXXXXXXXXXX. Vo vzťahu k zmluve č. XXXXXXX boli splátky obžalovaným uhrádzané dňa 19.12.2014, dňa 19.01.2015, dňa 18.02.2015, dňa 18.03.2015, dňa 20.04.2015 a dňa 18.05.2015 a to splátkami vo výške po 30,- Eur z účtu č. XXXXXXXXXXXXXX a dňa 09.06.2015 došlo k uhradeniu celej zvyšnej sumy vo výške 963,04 Eur vkladom v hotovosti. B. B., P..B.. súdu oznámila, že nakoľko sa jedná o transakcie vo výške 1,30 Eur na účte obžalovaného z roku 2015, pri ktorých nie je uvedený úplný detail, banka nevie s presnosťou povedať, o aký konkrétny poplatok sa jednalo, pričom tento poplatok mohol byť aj za gambling ale aj za iné typy transakcií.

K tejto správe B. B., P..B.. obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sú to peniaze, ktoré vyhral a následne ich vložil do hry. Obžalovaný tiež uviedol, že nemá pracovnú zmluvu, ku ktorej sa prostredníctvom zamestnávateľa nevedel dostať.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil výpis zo živnostenského registra, ktorý je zhodný s výpisom zabezpečeným v prípravnom konaní. Tiež oboznámil mandátnu zmluvu a faktúry predložené obžalovaným. Z obsahu mandátnej zmluvy zavretej medzi mandantom - spoločnosťou R., B..T..Y.. a mandatárom - obžalovaným ako podnikateľom podnikajúcim na základe živnostenského oprávnenia, na dobu určitú od 12.0.2014 do 31.03.2015 vyplýva, že sa v nej mandatár zaviazal, že pre mandanta na jeho účet zriadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením činnosti riadenia, vedenia a údržby vlastného motorového vozidla a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. V zmysle bodu III.

zmluvy bola odmena dohodnutá za rozvoz v oblasti Poprad 6,64 Eur za kilometer a iné oblasti 0,37 Eur za kilometer. Súd tiež oboznámil originály faktúr, ktoré vystavil obžalovaný, ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia iným subjektom, resp. bez určenia odberateľa faktúry za ťažbu dreva a dopravu tovaru, pričom faktúrou č. X/XXXX vystavenou dňa 01.02.2015 vyúčtoval obžalovaný sumu 484,72 Eur, faktúrou č. 2/2015 vystavenou dňa 12.06.2015 sumu 780,20 Eur, faktúrou č. X/XXXX vystavenou dňa 30.09.2015 sumu 1.400,- Eur, faktúrou č. X/XXXX vystavenou dňa 30.04.215 sumu 957,- Eur, faktúrou č. 5/2015 vystavenou dňa 30.08.2015 sumu 280,- Eur, faktúrou č. X/XXXX vystavenou dňa 30.07.2015 sumu 911,- Eur a faktúrou č. XXXXX bez dátumu vystavenia sumu 79,68 Eur.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.09.2020 súd vypočul obžalovaného Q. T., ktorý opätovne potvrdil, že od poškodeného si požičal iba sumu 7.000,- Eur, ktorú mu poškodený previedol na účet a ktorú splácal z pracovného pomeru v R. a tiež z práce v lese. Ak nemal na splátky, požičali mu rodičia. Okrem toho poškodenému pomohol vybaviť aj iné pôžičky, pričom s poškodeným vychádzal dobre dovtedy, kým do toho nezačal vŕtať otec poškodeného, ktorý tak robil preto, lebo poškodený popíjal a on chcel vedieť, odkiaľ má poškodený na alkohol peniaze. Sám požičal poškodenému 700,- Eur, aby si poškodený vyrovnal dlh v nebankovej spoločnosti.

Z aktuálneho odpisu registra trestov oboznámeného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z aktuálnej lustrácie registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol v roku 2016 trikrát postihnutý za drobné priestupky dopravného charakteru. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Obcou Veľká Lomnica v prípravnom konaní vyplývajú údaje evidenčného charakteru bez negatívnych poznatkov k osobe obžalovaného s tým, že obecnou políciou nie sú evidované priestupky spáchané obžalovaným. Z aktualizovanej správy tejto obce o povesti obžalovaného zo dňa 25.08.2020, ktorú súd oboznámil na hlavnom pojednávaní rovnako nevyplýva evidovanie priestupkov obžalovaného a tento je od 19.08.2020 zamestnancom obce na dobu určitú v zmysle národného projektu „Cesta na trh práce 3“.

Súd vykonal dokazovanie dôkazmi, ktoré navrhli strany trestného konania, vrátane výsluchu svedkov, ktorých vypočutie navrhla obhajoba a tiež dôkazmi, ktoré súd zabezpečil sám na základe pokynu odvolacieho súdu, pričom takýto rozsah dokazovania považuje súd za postačujúci na to, aby mohol v tejto trestnej veci spoľahlivo rozhodnúť o tom, aký skutok sa stal, či je tento skutok trestným činom a ak áno, akým a či ho spáchal obžalovaný. Súd pritom vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a informácie z nich získané jednotlivo, avšak zároveň v ich vzájomnom kontexte, ktorý spoločne vytvárajú.

Zo zhodných výpovedí obžalovaného Q. T.Š. a poškodeného V. A., ktoré sú podporované aj výpoveďami ich rodičov o vzťahu obžalovaného a poškodeného je nepochybne preukázané, že obaja sa poznali od detstva a boli blízkymi priateľmi. Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pôžičku vo výške 7.000,- Eur mu navrhol poškodený, čo vyznieva v rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný mu navrhol, aby si poškodený vzal úver z banky vo výške 20.000,- Eur s tým, že začnú spolu podnikať. Zámer spoločného podnikania potvrdila svedkyňa J.. S., ktorá ako pracovníčka M. A., P..B.. bola prítomná pri dojednávaní úveru a vo svojej výpovedi uviedla, že poškodený jej hovoril, že budú spolu s pánom, ktorý bol v banke, podnikať. Zámer spoločného podnikania potvrdila aj svedkyňa W. K., priateľka obžalovaného a napokon aj samotný obžalovaný, ktorý vo svojej výpovedi deklaroval zámer spojený s pôžičkou, a to spoločne s poškodeným kúpiť stroj na omietky. Vzhľadom na tvrdenie poškodeného podporené týmito svedeckými výpoveďami a napokon aj tvrdením samotného obžalovaného súd skutkovo ustálil, že o pôžičku požiadal obžalovaný poškodeného, a teda obžalovaný bol inciátorom konania poškodeného smerujúceho k uzavretiu zmluvy o úvere s M. A., P..B.. Preto súd uvedenú skutočnosť do skutku obžaloby doplnil považujúc ju nielen za súčasť skutkového deja ale aj za dôkaz existencie subjektívnej stránky konania obžalovaného, keďže tento tak naviedol poškodeného na vzatie úveru poskytnutého bankou za tým účelom, aby od neho získal z tohto úveru pôžičku. Táto časť skutkového deja tak, ako je uvedená v skutkovej vete výroku rozsudku v časti poskytnutia úveru M. Ú. A., P..B.. poškodenému V. A. je spoľahlivo preukázaná zhodnými výpoveďami obžalovaného, poškodeného, svedkyne S. a listinnými dôkazmi. Z týchto dôkazov má súd bez pochybností za preukázané, že dňa 11.03.2015 bol poškodený V. A. spolu s obžalovaným vo M. A., P..B.., kde požiadal o poskytnutie úveru, ktorý mu bol na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX poskytnutý a to vo výške 8.000,- Eur. Z týchto peňažných prostriedkov previedol v deň poskytnutia úveru sumu 7.000,- Eur na účet obžalovaného, čo vyplýva tak z výpisu z účtu poškodeného z M. A., P..B.. ako aj z výpisu z účtu obžalovaného vedeného v B. B., P..B.., ktorá tieto peňažné prostriedky

pripísala na účet obžalovaného dňa 12.03.2015. Uzavretie zmluvy o pôžičke a poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 7.000,- Eur napokon nepoprel ani obžalovaný s tým, že sa jednalo o ústnu zmluvu o pôžičke, ktorej obsahom bol záväzok obžalovaného, že bude túto pôžičku poškodenému splácať v hotovosti, a to na požiadanie poškodeného v sumách, aké boli strhávané zrážkami zo mzdy poškodeného v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi poškodeným a bankou v súvislosti s úverovou zmluvou. Tiež je nepochybné, že M. Ú.M. A., P..B.. uzavrela s poškodeným dňa 27.04.2015 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 18.000,- Eur, z ktorých, ako to vyplýva z obsahu tejto zmluvy, bolo časť úveru vo výške 8.000,- Eur použitá na splatenie predchádzajúceho úveru vplývajúceho zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX a suma 10.000,- Eur bola po odpočítaní bankových poplatkov prenechaná k dispozícii dlžníkovi - poškodenému V. A.. Ten toho istého dňa, kedy bola uzavretá táto zmluva a zároveň mu boli poskytnuté peňažné prostriedky, zo svojho účtu vybral poškodený sumu 9.600,- Eur, čo vyplýva z výpisu jeho účtu ako aj z potvrdenia M. A., P..B.. o výbere peňažných prostriedkov v hotovosti. Obžalovaný bol s poškodeným v oboch prípadoch v banke, čo tak obžalovaný a poškodený vo svojich výpovediach zhodne uvádzali. Obžalovaný svoju prítomnosť v banke odôvodnil tým, že poškodený bol v tom čase opitý a nemal dostatok vedomostí o poskytovaní úverov a preto mu pomáhal. Prítomnosť obžalovaného v banke potvrdil aj samotný poškodený a svedkyňa S., ktorá si síce na obžalovaného nespomína ale spomenula si na inú osobu, ktorá bola s poškodeným v banke, s ktorou komunikovala a ktorá jej uviedla e - mailový kontakt s menom „Q. T.. V kontexte týchto dôkazov môže súd jednoznačne stotožniť osobu, ktorá bola s poškodeným v banke s osobou obžalovaného. Do tohto okamihu je skutkový dej opísaný v skutku obžaloby medzi obžalovaným a poškodeným nesporný a je potvrdzovaný listinnými dôkazmi a svedeckou výpoveďou pracovníčky banky. Preto ho súd pojal do skutku výrokovej časti rozsudku.

Spornou časťou skutkového deja, ktorá vyvstala z výpovedí obžalovaného a poškodeného je, či dňa 27.04.2015 v Poprade, pred pobočkou M. A., P..B.. v osobnom motorovom vozidle odovzdal poškodený V. A. obžalovanému Q. T. sumu 9.100,- Eur, a či mu obžalovaný obe pôžičky, tak vo výške 7.000,- Eur ako aj 9.100,- Eur splatil a ak áno, v akej výške a aký bol úmysel obžalovaného vo vzťahu k tejto pôžičke a jej vráteniu poškodenému V. A.. Obžalovaný vo svojich výpovediach pripustil, že mu poškodený V. A. poskytol pôžičku vo výške 7.000,- Eur, ktorej sumu mu vyplatil bezhotovostným prevodom na jeho účet, ale bránil sa tým, že túto pôžičku poškodenému už splatil a žiadne iné peniaze mu poškodený neposkytol, teda poprel, že by mu poškodený v motorovom vozidle dňa 27.04.2015 poskytol sumu 9.100,- Eur. Pretože v uvedenom motorovom vozidle okrem obžalovaného a poškodeného nebola prítomná žiadna iná osoba, jediným priamym dôkazom je výpoveď poškodeného V. A.P., ktorý tak vo výpovedí v prípravnom konaní, v podanom trestnom oznámení, pri konfrontácii s obžalovaným ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní konzistentným spôsobom vypovedal o poskytnutí peňazí obžalovanému na základe ich ústnej dohody nielen vo výške 7.000,- Eur ale aj 9.100,- Eur, pričom vo všetkých výpovediach potvrdzoval, že poskytnutie pôžičky bolo z iniciatívy obžalovaného. Isté je, že poškodený touto sumou dňa 27.04.2015 disponoval, pretože mu bola v ten deň vyplatená M. A., P..B.. z poskytnutého úveru. Zrozumiteľný je aj motív tohto jeho konania, ktorým je zámer na spoločné podnikanie, s ktorými prišiel za ním obžalovaný a ktorý bol aj dôvodom, prečo poškodený na podnet obžalovaného vzal z M. A., P..B.. úver. Toto vysvetlenie konania poškodeného sa javí súdu ako logické a súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by nemal uveriť tejto výpovedi poškodeného. Samotná skutočnosť, že poškodený má problémy s alkoholom, pre ktoré aj absolvoval protialkoholické liečenie sama o sebe nemôže byť bez ďalších relevantných dôkazov dôvodom na vyslovenie záveru, že by poškodený orgánom činných v trestnom konaní a súdu klamal. Tvrdenie obžalovaného, že poškodený tieto peniaze prepil, nebolo ničím preukázané, hoci súd nespochybňuje, že poškodený mohol po vzatí úveru nadmieru požívať alkohol. Na strane druhej je však potrebné poukázať na to, že poškodeným braný úver v tak vysokej sume minimalizuje pravdepodobnosť toho, že by ho bral so zámerom použiť ho na kúpu alkoholu. Aj ďalšie správanie poškodeného, ktorý tento úver neskôr refinancoval prostredníctvom inej banky a neskôr tejto banke aj splatil, nedáva súdu priestor na priklonenie sa obrane obžalovaného, že zámerom poškodeného bolo tieto peniaze z poskytnutého úveru ľahkovážne použiť na alkohol. Nebol tiež vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by svedčil preto, že by poškodený mal v tom čase k dispozícii väčšiu sumu peňazí, ktorá by zjavne nezodpovedala jeho príjmom. Tvrdenie obžalovaného podporené výpoveďou jeho matky, že poškodený prehral sumu 3.000,- Eur ešte nemusí znamenať, že tieto peniaze pochádzali z úveru, najmä ak nie je zrejmé, kedy k tejto prehre došlo. Súd zdôrazňuje, že poškodený bol v tom čase zamestnaný a teda mal aj príjem, ktorý napokon umožňoval aj pri náležitej opatrnosti pri preverovaní majetkových pomerov bankou poskytnúť poškodenému úver vo výške 18.000,- Eur, čo nie je malá suma. Teda tvrdenie obžalovaného, že poškodený mu okrem sumy 7.000,- Eur už nedal

žiadne iné finančné prostriedky je podľa názoru súdu tvrdenie účelové. Obžalovaný napokon sám tvrdil, že idú s poškodeným podnikať a z toho dôvodu si brali úver v pôvodne mienenej výške 20.000,- Eur, a preto tvrdenie poškodeného, že sumu 9.100,- Eur obžalovanému odovzdal je logickejším vyústením uvedených skutočností. Záverom tejto časti svojich úvah súd poukazuje aj na tvrdenie svedka V. A. st. a svedkyne Z. A., ktorým obžalovaný vyjadril ochotu podpísať dodatočne zmluvu o pôžičke v písomnej podobe. Aj keď z ich svedeckých výpovedí nie je zrejmé, akú časť pôžičky mal obžalovaný na mysli, od začiatku bola medzi nimi sporná časť pôžičky vo výške 9.100,- Eur odovzdaná v motorovom vozidle. Ak by, ako to tvrdí obžalovaný, sumu peňazí vo výške 9.100,- Eur od poškodeného neprevzal a pôžičku vo výške 7.000,- Eur splatil, nie je zrejmé, prečo by obžalovaný súhlasil s uzavretím dodatočnej písomnej zmluvy o pôžičke u notára, pričom súd nemá dôvod spochybňovať pravdivosť výpovedí oboch týchto svedkov s tým, že svedok A. st. toto tvrdenie uviedol aj pri konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní. A napokon tvrdenie obžalovaného, a to, že mu sám poškodený navrhol poskytnutie pôžičky je nelogické, pretože poškodený nemal na to žiaden rozumný dôvod, najmä ak sa poškodený bál reakcie svojich rodičov, keby sa dozvedeli o pôžičke, pričom tento strach poškodeného potvrdil aj obžalovaný a dôvodnosť obáv sa v správaní rodičov poškodeného aj potvrdila, keď sa o pôžičke dozvedeli. Za tohto stavu by poškodený sám iniciatívne z veľmi ťažko logicky vysvetliteľného dôvodu bral tak vysoký úver, ktorý následne takmer celý poskytol obžalovanému.

Preto súd na základe výpovede poškodeného, ktorá nebola v procese dokazovania žiadnym relevantným spôsobom spochybnená a bola podporená aj ďalšími nepriamymi dôkazmi ustálil, že poškodený skutočne poskytol obžalovanému v jeho motorovom vozidle sumu 9.100,- Eur. Celkovo tak poškodený na základe ústnej zmluvy o pôžičke, ktorej neformálny charakter uzavretia je v súlade s , poskytol obžalovanému pôžičku v celkovej výške 16.100,- Eur (7.000,- Eur a 9.100,- Eur).

Súd má na základe výpovede poškodeného, svedka V. A. st. a listinných dôkazov za preukázané, že obžalovaný dňa 08.07.2015 kúpil traktor, obžalovaný sám potvrdil, že si kúpil vlečku a kone a poškodenému sa chválil, že kúpil prasatá v Poľsku. Dňa 27.08.2015 obžalovaný splatil predčasne spotrebiteľský úver poskytnutý mu spoločnosťou E. H. S., P..B.. a to jednorazovým vkladom vo výške 8.165,84 Eur, hoci jeho príjmy vyplývajúce z daňových priznaní za roky 2014 a 2015 neindikovali takýto príjem, ktorý by mu umožňoval splatenie úveru týmto spôsobom, ktorý predtým splácal pravidelne v splátkach po 133,31 Eur mesačne a splatenie tohto spotrebiteľského úveru nebankovej spoločnosti v tejto jednorazovej výške nevyplýval ani z možností kreditného stavu na jeho bežnom účte v banke. Rovnako predčasne vkladom v hotovosti bol obžalovaným splatený aj druhý spotrebiteľský úver poskytnutý mu touto istou nebankovou spoločnosťou, kedy obžalovaný dňa 09.06.2015 vložil mimoriadny vklad vo výške 963,04 Eur. Oba spotrebiteľské úvery teda obžalovaný splatil predčasne. B. B., P..B.. uviedla, že vedie účet obžalovaného, vrátane sporenia a kartového účtu, pričom úver vo výške 6.000,- Eur bol splatený dňa 04.06.2015, úver vo výške 3.200,- Eur bol splatený dňa 04.06.2015 a úver vo výške 2.600,- Eur bol splatený dňa 26.08.2015. Všetky úvery teda obžalovaný splatil bezprostredne po tom, čo mu poškodený požičal 16.100,- Eur, čo je dostatočná suma na ich splatenie. Z daňového priznania obžalovaného k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva, že obžalovaný mal v tomto zdaňovacom období daňové príjmy vo výške 2.897,72 Eur a výdavky vo výške 1.385,70 Eur, pričom z rovnakého druhu daňového priznania za rok 2015 vyplývajú príjmy vo výške 5.682,60 Eur a výdavky vo výške 2.446,08 Eur. Je teda zrejmé, že jeho príjmy deklarované v daňových priznaniach za časovo relevantné zdaňovacie obdobia neindikovali schopnosť tak masívneho splácania úverov a pôžičiek v bankách a nebankových inštitúciách, pričom jeho príjmy, či už zo spoločnosti R., ktoré obžalovaný uviedol, a ktoré čiastočne vyplývajú aj z ním predloženej mandátnej zmluvy a ani príjmy za ťažbu dreva v lese vyplývajúce z faktúr, ktoré súdu predložil, hoci len v obmedzenej podobe, neumožňovali takúto formu predčasných splatení úverov a nákupov hnuteľných vecí a zvierat. Súd dáva do pozornosti, že zo strany obžalovaného, ktorý deklaroval spoločné podnikanie s poškodeným nebola potom, čo si poškodený vzal vysoký úver a následne ho prakticky celý poskytol formou pôžičky obžalovanému, vyvíjaná žiadna činnosť smerujúca k začatiu podnikania, teda záujem o nákup stroja na omietky alebo iná činnosť. Z uvedeného je zrejmé, a súd to vzťahu k preukázaniu subjektívnej stránky trestného činu podvodu uviedol aj v skutkovej vete výroku rozsudku, že obžalovaný nemal záujem o spoločné podnikanie, nemal dostatok finančných prostriedkov, aby poškodenému tieto finančné prostriedky vrátil a tieto použil pre vlastnú potrebu na splatenie svojich dlhov a uspokojenie svojich ďalších potrieb. Aj svedkyňa W. K., priateľka obžalovaného uviedla, že mu tiež sama požičala nejaké peniaze na kúpu koňa, o čom svedčí, že obžalovaný Q. T. mal dlhy a jeho finančná situácia bola v tom čase zlá. Potreboval

v tom čase peniaze a tie získal od poškodeného formou pôžičky, po poskytnutí ktorej sa jeho finančná situácia zlepšila natoľko, že splatil svoje dlhy v bankách a nebankových spoločnostiach a ako sám uviedol, splatil aj svoj dlh za tovar v železiarstve. To, že obžalovaný poškodenému časť pôžičky vo výške 600,- Eur splatil bolo len výsledkom toho, že poškodený si pre peniaze prišiel domov k obžalovanému, čo potvrdili aj rodičia obžalovaného. Svedok Q. T. st. však videl, ako obžalovaný odovzdal poškodenému dvakrát po 250,- Eur, čo v konečnom dôsledku korešponduje s tvrdením poškodeného o splatení sumy vo výške 600,- Eur. Súd ani v tomto prípade nemá dôvod neveriť poškodenému, že celková suma splatenej pôžičky je vo výške 600,- Eur. K. T. vypovedala, že obžalovanému poskytla na splatenie dlhu opakovane peniaze, ale už nie je zrejmé, či ich obžalovaný aj poškodenému za účelom splatenia dlhu aj dal. Ak by obžalovaný poškodenému celú pôžičku vo výške 7.000,- Eur splatil, ako to tvrdí, bolo by konanie poškodeného spočívajúce v podaní trestného oznámenia a v zotrvávaní na tomto tvrdení v celom trestnom konaní v rozpore s logikou. Navyše poškodený by tak mohol úver splácať banke a nemusel by ho refinancovať. To, či poškodený tieto splátky pôžičky prepil, ako to tvrdí obžalovaný a nepriamo aj jeho rodičia, je už vecou poškodeného, ktorý svoje záväzky voči banke plnil. Tvrdenie obžalovaného, že pôžičku vo výške 7.000,- Eur vrátil z výhier nebolo ničím preukázané, hoci súd nespochybňuje, že mohol vyhrať väčšie sumy. Na stranu druhej súd v tejto súvislosti poukazuje, a to je všeobecne známa okolnosť, že pri pravidelných hráčoch výherných hracích automatoch, akým bol aj obžalovaný, je potrebné na výhru vynaložiť viac peňažných prostriedkov na vklad do hry. Tu vyvstáva podozrenie, že obžalovaný práve na tieto výhry používal peňažné prostriedky z pôžičky poskytnutej mu poškodeným. Teda táto jeho obrana neobstojí.

„K naplneniu subjektívnej stránky podvodu vylákaním pôžičiek sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v dobe pôžičky konal v úmysle peniaze nevrátiť, lebo vedel, že peniaze nebude môcť v zmluvnej dobe vrátiť a že uvádza veriteľa do omylu, aby sa na jeho škodu obohatil. Pri posudzovaní takéhoto podvodu je potrebné po subjektívnej stránke zisťovať, čo uvádzal páchateľ veriteľovi pri uzatváraní pôžičky, koľko pôžičiek v rozhodnej dobe uzatvoril, ako stanovil lehoty pre ich splatnosť, v akej finančnej situácii bol v rozhodnej dobe, či mal reálnu možnosť v dojednanej dobe splatnosti dlh zaplatiť, či prejavil úsilie dlh uhradiť, ako reagoval na podmienky veriteľov po splatnosti dlhov a pod.“ (B 2/1973). Uvedením do omylu je teda konanie páchateľa, ktorý len predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom, in concreto, že vráti poskytnutú pôžičku, hoci vie, že v skutočnosti takýto zámer nemá a nikdy ani nemal, čím uvedie poškodeného do omylu, pretože tento sa v dôsledku jeho konania alebo opomenutia konania, prípadne konkludentného konania mylne domnieva, že páchateľ mu požičané peniaze vráti. Pri trestnom čine podvodu podľa je potrebné jednoznačne preukázať a ustáliť príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného, ktorým mal uviesť iného do omylu, resp. využil niečí omyl a následnou majetkovou dispozíciou uskutočnenou v stave tohto omylu a zároveň preukázať príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou a škodou na majetku. Konanie páchateľa, jeho následok, vrátane príčinnej súvislosti medzi nimi, musia byť kryté jeho úmyselným zavinením. Z hľadiska objektívnej stránky páchateľ musí na škodu cudzieho majetku obohatiť seba alebo iného tým, že uvedie poškodeného do omylu alebo jeho omyl využije. V tomto prípade orgány činné v trestnom konaní musia preukázať podvodný úmysel páchateľa od samého začiatku vzniku obohatenia. Z uvedeného konania obžalovaného, ktoré bolo spoľahlivo ustálené vykonanými dôkazmi je možné vyhodnotiť úmysel obžalovaného uviesť poškodeného V. A. do omylu v tom, že budú spoločne podnikať a že mu ním poskytnuté peňažné prostriedky vráti, hoci už v čase, keď bol poškodený V. A. M. M. A., P..B.. vybavovať úver, obžalovaný vedel, že tento úver mu bude poškodeným následne poskytnutý formou pôžičky a najmä vedel, že ho nebude môcť poškodenému V. A. vrátiť tak, ako to sľuboval poškodenému. Jednak vedel, že spoločné podnikanie bola iba zámienka a tiež vedel, že jeho majetkové pomery spočívajúce v jeho príjmoch, ale najmä v iných úveroch, ktorými bol zaťažený, mu vrátenie pôžičky aspoň v relevantnej časti a dohodnutej dobe neumožnia. Neboli zistené žiadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by objektívne zmenili jeho majetkové a príjmové pomery po poskytnutí pôžičky tak, že by pre túto prekážku nemohol splniť svoj záväzok poškodenému, resp. ktoré tieto by nemohol predvídať, hoci inak, ak by tieto prekážky neexistovali, bol by obžalovaný poškodenému pôžičku vrátil. Navyše, obžalovaný poškodenému túto pôžičku ani nesplácal riadne a včas tak, ako sa dohodli, a to od začiatku jej poskytnutia. K zaplateniu menšej časti splátok došlo až keď ho urgoval poškodený u neho doma. U obžalovaného tak nedošlo po poskytnutí pôžičky k dočasnej alebo trvalej neschopnosti splniť svoj zmluvný záväzok, ktorú by predtým nemal. Obžalovaný tak v čase poskytnutia pôžičky od poškodeného konal v úmysle požičané peniaze nevrátiť v dohodnutej výške, pretože na to nemal finančné prostriedky, keďže sám bol zaťažený rôznymi úvermi a pôžičkami poskytnutými mu bankami a nebankovými spoločnosťami a túto pôžičku použil na ich splatenie. Tým uviedol poškodeného do omylu

a na škodu jeho majetku sa obohatil, čím mu spôsobil väčšiu škodu, a to v zmysle jej definície podľa . Obžalovaný týmto naplnil všetky obligatórne znaky prečinu podvodu v zmysle , . Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal vo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v a opísaným v skutku výroku tohto rozsudku porušiť záujem chránený , ktorým je ochrana majetku a majetkových práv pred neoprávneným zásahom iných osôb / /. Preto súd uznal obžalovaného za vinného tak, ako je skutok a jeho právna kvalifikácia uvedená vo výroku tohto rozsudku.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného súd nezistil žiadnu z poľahčujúcich a ani z priťažujúcich okolností uvedených v § a 37 . Preto bez úpravy trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v v zmysle a nasl. odseky tohto § , pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody od jedného roka až do piatich rokov.

Súd vo vzťahu k osobe obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a bol priestupkovo postihnutý iba za priestupky na úseku cestnej premávky. Hoci tieto priestupky nesvedčia o vedení riadneho spôsobu života, nie sú ani indikátorom toho, že by bol obžalovaný kriminálne narušenou osobou. V prejednávanej trestnej veci sa jednalo o ojedinelé vybočenie z doterajšieho charakteru života obžalovaného majúce trestnoprávny rozmer. Preto na naplnenie účelu trestu v tomto prípade súd zvýrazňuje jeho preventívny aspekt z hľadiska individuálnej prevencie. Obžalovaný vedie rodinný život a účelom trestu v tomto prípade má byť, aby sa obžalovaný v budúcnosti vyvaroval podobného konania, akého sa dopustil v tomto prípade tým, že si počas výkonu trestu uvedomí následky svojho konania ako aj jeho závažnosť nielen pre spoločnosť, ale najmä pre samotného poškodeného, ktorý musel tento úver zo svojich príjmov splatiť, hoci z neho nemal žiaden úžitok. Preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 18 mesiacov, ktorý považuje za primeraný okolnostiam spáchaného trestného činu a jeho následkom, ktoré súd vyššie uviedol a najmä vo vzťahu k osobe obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný. Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti na strane obžalovaného ako aj vo vzťahu k účelu trestu, nepovažuje výkon trestu odňatia slobody za nevyhnutný, a preto súd výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, počas ktorej bude mať obžalovaný možnosť tejto spoločnosti preukázať, že spáchanie tejto trestnej činnosti bolo iba mimoriadnym vybočením z riadneho spôsobu života, ktorý viedol a v budúcnosti bude viesť.

Nakoľko poškodený si škodu riadne a včas uplatnil, súd v zmysle uložil obžalovanému, ktorého konaním bola poškodenému V. A. škoda spôsobená, aby ju poškodenému nahradil, a to vo výške 15.500,- Eur, ktorá predstavuje nezaplatenú časť pôžičky. na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.