Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Cob-5-2020.pdf
PDF · 80.74 KB
Case nature
Subarea
6Cob/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: F K L stavebná, spol. s r.o., so sídlom SNP 85, 956 11 Ludanice, IČO: 31 104 266, právne zastúpený JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom, so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 42210305, proti žalovanému: CŠO - stav., s.r.o., so sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 450 235, za ktorého koná správca konkurznej podstaty RK Správca, k.s., so sídlom kancelárie Slánska 20/A, IČO: 47 257 041, o zaplatenie 3.866,05 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/19/2018-99 zo dňa 10.7.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 16Cb/19/2018-150 zo dňa 17.12.2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Ruší rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/19/2018-99 zo dňa 10.7.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 16Cb/19/2018-150 zo dňa 17.12.2019 a konanie zastavuje.
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.607,76 eur s príslušenstvom zastavuje a vo zvyšku žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.“
2. Opravným uznesením súd prvej inštancie rozhodol takto:
„I. O p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/19/2018-99 zo dňa 10.7.2019 v časti označenia obchodného mena žalobcu a sídla žalobcu - tak, že obchodné meno žalobcu má správne znieť: F K L stavebná, spol. s r. o. a sídlo SNP 85, 956 11 Ludanice.
II. O p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/19/2018-99 zo dňa 10.7.2019 v časti označenia obchodného mena žalovaného a sídla žalovaného - tak, že obchodné meno žalovaného má správne znieť: CŠO - stav., s. r. o., a sídlo Černyševského 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka.“
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie.
4. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 7.4.2020 sp.zn. 2K/17/2019, zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 15.4.2020 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného a zároveň ustanovený správca RK Správca, k.s., IČO: 47 257 041.
5. Správca úpadcu na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 29.9.2020, ktorou mu súd doručil výzvu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní, nereagoval a ku dňu vydania tohto rozhodnutia návrh na pokračovanie v konaní nepodal.
5. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
6. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
7. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinnom od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyzval aj priamo dlžníka, aby podal návrh na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní od doručenia výzvy, rovnako aj na túto výzvu určenú priamo žalovanému žalovaný nereagoval.
9. Podľa § 206j ZoKR prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2020, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2019. Ust. § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
10. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020 sa podľa intertemporálneho ust. § 206j ZoKR použije aj v konaniach, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu. Žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu odvolacieho súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
11. Nepodaním návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR; o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa § 370 CSP.
12. Nepodaný návrh na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžníkom - úpadcom na majetok, ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má za následky účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v časti vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním konania zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
13. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívny“ (úpadca je žalobcom a žalovaný na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušením konania skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor súd, ktorého konanie bolo prerušené vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí, alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“.
14. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, konanie pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť) toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).
15. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podradené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môžu byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napríklad z konkurzu vylúčený.
16. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastali aj vtedy, pokiaľ dlžník na stane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaným v konaním.
17. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
18. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
19. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ust. § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.
20. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí, resp. nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkoch späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali v konaní. Odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.
21. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, žeby so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.
22. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, z ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodnutí o späťvzatí žaloby je ust. § 370 CSP,
ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
23. Odvolací súd preto na základe účinkoch späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.
24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
27. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného) na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom konaní končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak išlo o posudzovanie dôvodnosti nárokov vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, žeby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo má za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).