Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-54-2020.pdf
PDF · 106.19 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36234176, so sídlom Teplická, 7434/147, Piešťany, právne zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, 1. mája 173/11, proti žalovanému: Z. I., nar. X.X.XXXX, bytom S. P. 157, právne zastúpený JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 920,37 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 920,37 EUR s úrokom z omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom (spotrebiteľom) dňa 12.3.2016 Úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (žalobcu), ktoré obsahujú aj Sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 1000 Eur zo strany žalobcu žalovanému. Žalovaný čerpal úver prostredníctvom úverovej karty. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný uver jedinou splátkou. Žalovaný bol odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré mu boli zasielané na adresu informovaný o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o celkovom zostatku na úverovom účte a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami. Žalovaný sa s plnením zmluvných povinností dostal do omeškania, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 26.5.2018. Žalovaný neuhradil dlžnú sumu v lehote na plnenie, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatnil aj úrok z omeškania. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 19.5.2020 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby.
Prostredníctvom úverovej karty čerpal žalovaný poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 2000 EUR a žalobcovi uhradil čiastku 669,76 EUR. Žalovaná suma 920,37 EUR pozostáva zo súčtu istiny vo výške 864.66 EUR a úroku vo výške 55.71 EUR. Istina predstavuje istinu splátok číslo 22. až 26. Úrok predstavuje úrok zo splátok číslo 22 až 26.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 17.8.2020, ktorým zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil žalovanú sumu s príslušenstvo a nahradil trovy konania.
3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený návrh neuznáva v celom rozsahu. Podľa neho žalobca v žalobe neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita žalovaného. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca síce pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a zároveň poskytol 15 dňovú lehotu na dobrovoľnú úhradu celej dlžnej sumy, no vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by bol postupoval v súlade zo zákonom vtedy, ak by najskôr vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru až po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný ďalej namietol, že súčasťou zmluvy môže byť len dokument s ktorým bol spotrebiteľ vopred oboznámený a dokument na ktorom je podpis spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sa žalobca nemôže odvolávať na obchodné podmienky, s ktorými nebol žalovaný oboznámený pred podpisom zmluvy.
4. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom súde. V reakcii na námietky žalovaného uvedené v odpore žalobca uviedol, že bonitu žalovaného posúdil a v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia úverovej zmluvy - body 10 až 25, kde sú uvedené informácie, podľa ktorých posúdil bonitu žalovaného. Žalovaný uhradil žalobcovi riadne a včas prvých dvadsať splátok úveru, teda v čase poskytnutia úveru bola jeho bonita v poriadku. Žalobca zároveň preložil súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného. Žalobca uviedol, že zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na priebežné uspokojovanie potrieb žalovaného pri bagateľnej splátke 29,12 EUR mesačne. Úver poskytol pri ročnej úrokovej sadzbe 28,50% pre celé obdobie trvania zmluvného vzťahu a podmienky pre výpočet RPMN uviedol na strane 2 úverovej zmluvy pod bodom 36. Žalobca zároveň preložil súdu výzvu, ktorú adresoval žalovanému dňa 5.4.2019, a v ktorej ho upozornil na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. Strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a žalovaný bol pred samotným zosplatnením dňa 11.5.2018 na túto možnosť upozornený.
5. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany ani ich právni zástupcovia sa na pojednávaní nezúčastnili, svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnili. Súd pojednával v neprítomnosti strán a na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: predžalobná výzva zo dňa 19.5.2020 + poštový podací hárok, zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver zo dňa 12.3.2016, úverové podmienky žalobcu, výzva k splateniu celého úveru zo dňa 11.5.2018 + poštový podací hárok, výpis čerpania splátok a úhrad, bonita, úverová správa, výpis z účtu žalovaného, posledná výzva zo dňa 5.4.2018, výpis z Obchodného registra SR týkajúci sa žalobcu.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Dňa 12.3.2016 podpísal uzatvoril žalobca v postavení veriteľa so žalovaným v postavení dlžníka: „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“. Ako druh úveru bol v zmluve uvedený bezúčelový revolvingový úver, výška úverového rámca bola 1.000 EUR, ročná úroková sadzba bola 28,50%,
výška mesačnej splátky bola 29,12 EUR, výška RPMN bola uvedená 32,5%, výška odplaty 29,10%, priemerná hodnota RPMN bola 23,55%, celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 1.154,38 EUR a termín splatnosti splátok bol 20. deň v mesiaci. Výška prvého čerpania úveru bola 1.000 EUR. Súčasťou zmluvy boli aj Úverové podmienky žalobcu. Odkaz na tieto podmienky sa nachádza v zmluve, kde je uvedené, že sú jej neoddeliteľnou súčasťou a dlžník zároveň svojim podpisom potvrdzuje ich prevzatie. Príjmom žalovaného v čase uzavretia zmluvy bol invalidný dôchodok v sume 337,10 EUR mesačne. Žalobca v postavení veriteľa pred uzatvorením zmluvy skúmal bonitu žalovaného. Konkrétne skúmal jeho osobný stav, bývanie, príjmy a výdavky. Uskutočnil aj pohovor so žalovaným. Žalobca vykonal aj zisťovanie v registri dlžníkov o čom súdu predložil aj úverovú správu. Zároveň si pred uzatvorením zmluvy vyžiadal výpis z bankového účtu žalovaného. Žalovaný nesplácal splátky úveru riadne a včas. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 11.5.2018 žalobca vyzval žalovaného aby v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov, vyplývajúcich z úveru splatil celý úver čerpaný na základe zmluvy. Žalovaný mal zaplatiť žalobcovi dlžnú čiastku vo výške 1.082,61 EUR do 15 dní od spísania výzvy. Podľa poštového podacieho hárku bola výzva odoslaná žalovanému poštou dňa 15.5.2018. Predžalobnou výzvou zo dňa 19.5.2020 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému okrem iného, že jeho dlžná čiastka je 1126,82 EUR a vyzval ho na uhradenie tejto čiastky do siedmych dní od odoslania výzvy. Podľa poštového podacieho hárku bola predžalobná výzva zaslaná žalovanému poštou dňa 20.5.2020. Žalobca spolu s vyjadrením k odporu predložil súdu aj listinu označenú ako „Posledná výzva“. Táto listina je datovaná dňom 5.4.2018. Podľa obsahu listiny je adresátom tejto listiny žalovaný. Je vyzývaný aby obratom (so splatnosťou podľa „ihneď“) zaplatil svoj dlh z úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 116,48 EUR. Listina nie je podpísaná a nie je ani pripojený ani žiaden listinný dôkaz, ktorý by svedčil o jej odoslaní žalovanému, či o tom, že bola žalovanému doručená a kedy sa tak stalo.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) s bchodného zákonníkaaní len e osť.u času v trvaní ť110kmovy potrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
14. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 12.3.2016 (deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 12.3.2016 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa § 11 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 12.3.2016 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu a postavenie účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva.
23. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným v postavení dlžníka (spotrebiteľa) zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.000,-EUR. Poskytnuté peňažné prostriedky bol žalovaný povinný v stanovenej dobe vrátiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 29,12 EUR s tým, že v prípade pravidelného splácania mohol čerpať peňažné prostriedky opätovne a to vždy až do výšky úverového rámca. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný tento úver riadne nesplácal a preto žalobca pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru.
24. Žalovaný vzniesol voči žalovanému nároku v podstate tri námietky. V prvom rade namietol, že žalobca pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedostatočne skúmal bonitu žalobcu, čo bolo v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Ďalej namietol, že zmluva neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby ani všetky predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Napokon namietol, že žalobca pri zosplatnení budúcich splátok úveru nepostupoval v súlade so zákonom, keďže nevyzval žalovaného najskôr na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho neupozornil, že ak v stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Súd sa každou z uvedených námietok žalovaného zaoberal.
25. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca pred uzatvorením zmluvy so žalovaným vykonal osobný pohovor, v ktorom preskúmal jeho príjmy a výdavky, osobný stav a bývanie. Žalobca vykonal aj zisťovanie v registri dlžníkov a pred uzatvorením zmluvy si vyžiadal výpis z bankového účtu žalovaného. Uvedené preukazujú aj listinné dôkazy predložené žalobcom. Podľa názoru súdu teda žalobca pri skúmaní bonity žalovaného postupoval v súlade so zákonom. Námeitka žalovaného preto nebola dôvodná.
26. Žalovaný ďalej namietal, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 12.3.2016. Súd po preskúmaní zmluvy konštatuje, že zmluva uvedené náležitosti obsahuje. Je v nej riadne uvedená úroková sadza úveru a aj predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Súd konštatuje, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vyplýva, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval (aj v súčasnosti je táto úprava rovnaká avšak pod písmenom h/) aby bola v zmluve uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov a zároveň aby boli uvedené aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zákon však nevyžaduje uviesť priamo v zmluve vzorec výpočtu RPMN a ani samotnú konkrétnu rovnicu, ktorá vznikne po dosadení do tohto vzorca, na základe ktorej je RPMN vypočítaná. Samotný vzorec výpočtu výšky RPMN je uvedený v prílohe II. zákona č. 129/2010 Z.z. a je zodpovednosťou veriteľa (dodávateľa) aby výšku RPMN vypočítal na základe tohto vzorca správne. Zákon ale nevyžaduje uviesť v zmluve celý tento výpočet. Zákon ukladá len povinnosť uviesť výslednú výšku RPMN vypočítanú na základe vzorca a predpoklady, ktoré sa na výpočet RPMN používajú. Zo zmluvy vyplýva, že veličiny, t.j. predpoklady, ktoré sa používajú pri výpočte RPMN (výška splátky, frekvencia splátky, doba trvania zmluvy) v zmluve uvedené sú. Podľa názoru súdu teda žalovaný splnil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ (teraz písmeno h/) zákona č. 129/2010 Z.z. a úverová zmluva má túto zákonom požadovanú náležitosť.
27. Žalovaný napokon namietal, že žalobca nedodržal zákonom ustanovený postup pri vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 9 v prípade spotrebiteľských zmlúv vyžaduje aby veriteľ, pokiaľ mieni vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru (čo je možné až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky) najskôr spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva upozornil a to v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je preto možné až po 15 dňoch od takéhoto upozornenia. Žalovaný namietal, že takéto upozornenie nedostal no aj napriek tomu bola mimoriadna splatnosť úveru vyhlásená. Súd konštatuje, že z dokazovania vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená listom z 11.5.2018, ktorý bol žalovanému odoslaný dňa 15.5.2018 (odoslanie je preukázané poštovým podacím hárkom). Na základe námietky žalovaného predložil žalobca spolu s vyjadrením k odporu aj listinu označenú ako „Posledná výzva“. Táto listina je datovaná dňom 5.4.2018. Podľa obsahu listiny je adresátom tejto listiny žalovaný. Je vyzývaný aby obratom (so splatnosťou „ihneď“) zaplatil svoj dlh z úveru č. 6603050303 vo výške 116,48 EUR. Súd konštatuje, že táto listina nie je podpísaná (a nie je na nej napr. ani pečiatka žalobcu na rozdiel od listiny z 11.5.2018). K listine nie je pripojený ani žiaden listinný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že podpísaný originál tejto listiny bol žalovanému odoslaný, či o tom, že bol žalovanému riadne doručený
a kedy sa tak stalo. Podľa názoru súdu tak nie je preukázané, že žalobca pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti naozaj upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva a nie je tak preukázané, že žalobca dodržal postup upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nie je tak možné považovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru za platné.
28. Keďže žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu, žalobca na to aby bol v spore úspešný bol povinný preukázať, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu však žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol a splnenie podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru sa mu nepodarilo preukázať. Preto súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal svojich nárokov na základe vyhlásenia tejto mimoriadnej splatnosti.
29. Súd ešte poukazuje na to, že žalobca svoj nárok priamo v texte žaloby ani riadne nevyčíslil. Nebolo preto zrejmé, akú časť žalobou uplatnenej sumy tvoria zosplatnené budúce splátky a akú splátky, ktorých splatnosť nastala ku dňu podania žaloby. Žalobca v žalobe len odkazuje na prílohu žaloby, z ktorej má byť vyčíslenie žalovanej sumy zrejmé. Tu však súd však poukazuje na ustanovenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
30. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Žalobca bol v konaní neúspešný, keďže súd zamietol žalobu v celom rozsahu. Úspešný bol naopak žalovaný, mu preto priznal nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.