Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-70-2019.pdf
PDF · 100.14 KB
No categories available
6Csp/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom AK Bratislava, so sídlom Mýtna 48, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. H. XXXX/XX, XXX XX T., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, občanovi SR, zast. JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom AK Zvolen, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 1.679,92 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.679,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej čiastky od 30. 01. 2017 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu, prednesu právneho zástupcu žalovaného, písomných vyjadrení, repliky a dupliky zástupcov strán sporu, na základe listinných dôkazov: plnej moci zo dňa 10. 03. 2017, notárskej zápisnice č. N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11. 12. 2017, prehľadu splátok a úhrad, Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 22. 10. 2014, predžalobnej upomienky zo dňa 26. 11. 2016, doručenky zo dňa 07. 12. 2016 a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Právny predchodca žalobcu VÚB, a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a. s. sa stal právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., s pokračovaním v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti, ktorým sa rozumeli všetky zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar.
5. V priebehu konania žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 05. 03. 2020 oznámil, že došlo k postúpeniu pohľadávky na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd mal za preukázané, že žalobca postúpil pohľadávku na spoločnosť Intrum Slovakia s.
r. o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, ktorá prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Jána Šoltésa vyjadrila súhlas so vstupom do konania. Súd procesne pripustil zmenu strán sporu uznesením 6Csp/70/2019-74 dňa 20. 03. 2020, ktorý sa stal právoplatným dňa 16. 05. 2020. Z obsahu dôvodov podanej žaloby vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 22. 10. 2014 zmluvu o pôžičke, č. 7143665, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 2.000,- Eur, čo súdu preukazoval listinným dôkazom a to Zmluvou o pôžičke spolu so zmluvnými podmienkami. Podľa uvedenej zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach s mesačnou splátkou po 59,30 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.558,- Eur. Do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaný uhradil z uvedenej sumy len čiastku 1.316,62 Eur, čo malo vyplynúť z prehľadu splátok a úhrad. Vzhľadom k tomu, že žalovaný následne porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, právny predchodca žalobcu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 26. 11. 2016 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Zároveň právny predchodca žalobcu mal žalovaného upozorniť, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, právny predchodca žalobcu bude oprávnený úver zosplatniť. Pretože žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, právny predchodca žalobcu využil oprávnenie v zmysle zhora uvádzaných zákonných ustanovení a dňa 19. 01. 2017 úver zosplatnil, o čom mal byť žalovaný informovaný listom zo dňa 24. 01. 2017. Vzhľadom k tomu že žalovaný do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil ani časť z dlžnej sumy, žalobcovi nezostávalo nič iné, len domáhať sa svojho práva podaním žaloby na súd.
6. Na základe výzvy súdu, právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 30. 03. 2020 vyjadrenie k predmetu sporu, kde okrem iného uvádza, že pokiaľ žalobca predložil listinu označenú ako „Položky výpisu č. 202“ zo dňa 11. 02. 2020, z uvedenej listiny vôbec nevyplýva skutočnosť, že žalobca reálne poskytol žalovanému na jeho účet bezhotovostným prevodom dňa 22. 10. 2014 sumu 2.000,- Eur. Listina neobsahuje ani údaje žalovaného ani pečiatku alebo iný údaj, z ktorého by bolo možné bez oprávnených pochybností vyvodiť, že sa jedná o doklad o prevode požičanej sumy na účet žalovaného. Zároveň poukázal na § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako to ustanovuje vykonávací predpis. Zároveň žalovaný poukázal na platnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorej zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa a podľa ktorej spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo podobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V ďalšom právny zástupca žalovaného odkázal na § 11 ods. 1 písm. b), d) a e) citovaného zákona, kedy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa); v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálne miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že pokiaľ ide o údaj o RPMN ktorý je v zmysle ZoSÚ obligatórnou náležitosťou zmluvy, pokiaľ zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa, tak jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) o spotrebiteľských úveroch, je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) absencia ktorej náležitosti má za následok, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Na pojednávaní dňa 25. 06. 2020 právny zástupca žalovaného dôrazne poprel, žeby žalovaný so žalobcom uzatvorili predmetnú zmluvu o pôžičke tak, ako to žalobca tvrdí. Takisto poprel, že mu bola poskytnutá suma 2.000,- Eur a že túto sumu postupe splácal. Tvrdil, že žiadnu sumu reálne od žalobcu nedostal a reálne ani nikdy nesplácal. Tvrdil, že súčasťou zmluvy o pôžičke mali byť aj doklady, ktoré by preukazovali identitu spotrebiteľa. Predovšetkým tam mal byť občiansky preukaz, prípadne
daňové priznanie, ktoré listiny však žalobca žalovanému nepredložil. Žalovaný zdôraznil, že ak bol žalobcom žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,- Eur s tým, že žalovaný uhradil z tohto úveru sumu 1.316,32 Eur, právny zástupca žalobcu poprel toto tvrdenie žalobcu s tým, že žalovaný titulom uvedenej zmluvy žalobcovi neuhradil ani cent. Žalovaný zároveň aj popieral podpis na dotknutej zmluve o poskytnutí Najľahšej pôžičky, teda Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
8. Súd na základe spochybňujúceho prejavu mienil vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia, ktorý by po znaleckých úkonoch posúdil, či podpis na predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podpisom žalovaného, alebo nie. Vzhľadom k tomu však, že žalovaný, ktorý popieral svoj podpis na dotknutej listine, nezložil preddavok na nariadenie znaleckého dokazovania, hoci bol naň vyzvaný, súd vo veci znalecké dokazovanie nenariadil a vychádzal z premisy, že predmetnú zmluvu žalovaný uzatvoril a dotknutý podpis na listine je jeho skutočným podpisom.
9. Súd z písomného listinného dôkazu označeného ako „Predžalobná upomienka“ zo dňa 26. 11. 2016 zistil, že táto listina ktorú robil právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., bola žalovanému adresovaná. V tejto listine sa uvádza: Vážený klient! K dnešnému dňu evidujeme k zmluve č. 7143665, uzatvorenej dňa 22. 10. 2014 nedoplatok na splátkach v celkovej výške 166,18 Eur, ktorý Vás žiadame uhradiť bezodkladne na účet vedený vo VÚB, a. s., č. ú.: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.:XXXXXXX. Upozorňujeme Vás, že ak do 05. 01. 2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2016, bude Consumer Finance Holding, a. s. oprávnený úver zosplatniť.
10. Z pripojenej doručenky súd mal za to, že žalovaný prevzal zásielku obsahujúcu predmetnú predžalobnú upomienku zo dňa 26. 11. 2016.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Súd z ďalšej listiny označenej ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 24. 01. 2017 zistil, že touto listinou oznamoval právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. písomne žalovanému dňa 24. 01. 2017, že: „....Vážený klient, nakoľko ste dlžné splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradili, týmto Vám oznamujeme, že Váš dlh z úverovej zmluvy č. 7143665 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Vaša dlžná čiastka k dnešnému dňu predstavuje sumu v celkovej výške 1.680,80 Eur, pričom istina úveru sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do jej úplného zaplatenia. ...“
14. Z ďalšej listiny ktorú súdu doručil žalobca označenej ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 25. 02. 2020 súd zistil, že Všeobecná úverová banka, a. s. , Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, oznamovala žalovanému, že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a. s. pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., ďalej ako postupca ku dňu 19. 02. 2020 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. 7143665 uzavretej dňa 22. 10. 2014 medzi žalovaným ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom vo vzťahu k pohľadávke, na subjekt Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 531 154.
15. Súd z listinného dôkazu a to žiadosti o postúpenie a prevod zistil, že táto žiadosť bola urobená v písomnej forme medzi Všeobecnou úverovou bankou a. s. ako postupca č. 1 a VÚB leasing a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 318 045 označeným ako postupca č. 2 pre Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 35 831 154 označený ako postupník. Táto žiadosť je zo dňa 10.02.2020. V tejto žiadosti sa odvolávajú na rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 30.11.2017.
16. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách účinného ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky t. j. ku dňu 19.02.2020, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu 21aa) spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Súd na základe vyššie uvedených skutočností žalobu v celom rozsahu zamietol a to z týchto dôvodov: Žalobca, ako nositeľ uplatňovaného práva opieral svoj nárok o zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.02.2020 tak, ako to vyplýva aj z oznámenia o postúpení pohľadávky, v ktorom žalobca je označený ako postupník; a že na neho bola postúpená pohľadávka postupcu zo Zmluvy č. 7143665 uzavretej dňa 22.10. 2014. Na základe tej skutočnosti, že podľa § 17 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch platného ku dňu postúpenia pohľadávky práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu to neplatí ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a za a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou medzi termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a za b) ide o prevod alebo postúpenie veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
19. V tomto prípade k platnému postúpeniu pohľadávky by mohlo dôjsť len vtedy, ak by pôvodný veriteľ spoločnosť VÚB a. s., ako postupca, postúpil predmetnú pohľadávku na spoločnosť žalobcu a to za predpokladu, že táto pohľadávka bola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade nebolo splnené, pretože z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úveru uzatvorenej dňa 22. 10. 2014 vyplýva, že bol dohodnutý termín konečnej splatnosti na deň 20. 10. 2019. Je potrebné uviesť, že k platnému postúpeniu môže dôjsť v prípade, ak sa predmetná pohľadávka stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal splatnosť predmetnej pohľadávky pred termínom konečnej splatnosti, pričom súd zastáva názor, že pri spotrebiteľských úveroch je veriteľ povinný uplatniť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle obmedzení § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka, najneskôr do splatnosti najbližšej splátky úveru. Ak toto právo nevyužije jeho právo na predčasné zosplatnenie zaniká a dlžník je povinný uhrádzať len jednotlivé splátky úveru a k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedôjde. Tu súd poukazuje aj na závery občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.03.2019, kde došlo k zjednoteniu pri výklade použitia práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, že toto právo je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej budúcej splátky. Je potrebné pristúpiť k takému výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť vykonania predčasného zosplatnenia úveru. V konkrétnom prejednávanom prípade, ak sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou splátky splatných ku dňu 20. 09. 2016 (čo vyplýva z predžalobnej upomienky zo dňa 26. 01. 2016), veriteľ mohol právne účinným spôsobom uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru, najneskôr ku dňu 20. 01. 2017. Pokiaľ svoje právo nezrealizuje do uvedeného dátumu, nemôže potom dôjsť k účinnému zosplatneniu úveru z dôvodu omeškania s úhradou splátky, ktorá sa stala splatnou dňa 20. 09. 2016. Ak následne právny predchodca žalobcu realizoval oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dňa 24. 01. 2017 (čo vyplýva s ním predloženej listiny), súd konštatuje, že tak bolo urobené po 20. 01. 2017 a teda nemohlo dôjsť z uvedených dôvodov k predčasnému zosplatneniu predmetného úveru. S poukazom na zhora uvedené skutočnosti, s odkazom na citované zákonné ustanovenie mal súd za to, že žaloba je podaná nedôvodne a preto ju v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia, ako výsledok sporu, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré bude tento povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti znesenia o výške náhrady.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).