Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-12C/309/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore žalobcu: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, IČO: 00 681 156, proti žalovanému: KO-OK, n.o. v likvidácii, so sídlom Cintorínska 36/16, Nižný Klátov, IČO: 45 747 695, o zaplatenie 33.866,16 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.866,16 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 33.866,16 eura od 28.7.2019 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej aj len „súd“) dňa 15.11.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 33.866,16 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 33.866,16 eura od 28.7.2019 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom bola dňa 20.3.2018 uzatvorená Zmluva o poskytnutí finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek podľa o sociálnych službách na rozpočtový rok 2018, reg. č. 943/2018-M_ORF (ďalej aj len „zmluva“), na základe ktorej sa zmluvné strany v zmysle článku III bod 3.1 zmluvy dohodli na poskytnutí príspevku na rozpočtový rok 2018 na základe riadne podanej a úplnej písomnej žiadosti prijímateľa podľa až 3 o sociálnych službách. Uviedol, že v zmysle bodu 3.4 zmluvy sa žalovaný zaviazal použiť poskytnutý finančný príspevok v súlade so a zmluvou výlučne na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení, najviac však vo výške ich spolufinancovania, ktorá zodpovedá výške platu zamestnanca podľa a bodmi 3.11 a 3.12 zmluvy a poistnému na verejné zdravotné poistenie, poistnému na sociálne poistenie a povinným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie plateným zamestnávateľom z tejto finančným príspevkom spolufinancovanej časti vyplácaných miezd a platov v konkrétnom zariadení v období od 1.1.2018 do 31.12.2018 (ďalej aj len „ekonomicky oprávnené náklady na mzdy a odvody“). Na základe uvedeného bol po nadobudnutí účinnosti zmluvy žalovanému vyplatený finančný príspevok na prvý štvrťrok 2018 a to dňa 26.3.2018 vo výške 16.933,08 eura. Žalovaný dňa 2.5.2018 doručil žalobcovi zúčtovania za prvý štvrťrok roku 2018 v zmysle bodu 6.3 zmluvy, na základe čoho žalobcovi v súlade s podmienkami vyplatenia finančného príspevku po ich predložení vyplývala povinnosť poskytnúť žalovanému finančný príspevok aj na druhý štvrťrok 2018, a tento bol žalovanému poukázaný dňa 28.6.2018. Poukázal však na to, že v zmysle v rámci tzv. štvrťročného zúčtovania sa sleduje iba obsadenosť zariadenia a nie oprávnenosť použitia finančných prostriedkov na ekonomicky oprávnené náklady na mzdy a odvody,

pričom povinnosťou žalovaného bolo oprávnenosť použitia finančných prostriedkov na ekonomicky oprávnené náklady na mzdy a odvody následne preukázať v súlade so zmluvou. Žalovaný však a to aj napriek výzvam žalobcovi doposiaľ oprávnenosť použitia finančných prostriedkov na ekonomicky oprávnené náklady na mzdy a odvody nepreukázal. V zmysle bodu 6.1 zmluvy je pritom prijímateľ povinný nevyčerpaný finančný príspevok a neoprávnene použitý finančný príspevok bezodkladne vrátiť poskytovateľovi. V ďalšom žalobca poukázal tiež na to, že dňa 3.7.2018 Košický samosprávny kraj vydal rozhodnutie o výmaze žalovaného z registra poskytovateľov sociálnych služieb na základe žiadosti žalovaného zo dňa 25.5.2018 a pritom poukázal na ďalšie porušenie zmluvy žalovaným v zmysle ust. bodu 4.11 článku IV., keďže žalovaný bol povinný rozhodnutie o výmaze ako poskytovateľa sociálnej služby z registra poskytovateľov sociálnych služieb oznámiť žalobcovi do desiatich dní od nadobudnutia účinnosti výmazu a urobiť zúčtovanie finančného príspevku ku dňu výmazu, čo žalovaný taktiež nesplnil. Uviedol, že tak na základe rozhodnutia o výmaze a tiež v zmysle obsahu Správy o výsledku kontroly zo dňa 24.5.2018 a 25.5.2018, mal žalobca preukázané, že zo strany žalovaného v druhom štvrťroku neboli poskytované deklarované sociálne služby v zmysle zmluvy. Dňa 2.7.2019 bola štatutárnemu zástupcovi žalovaného doručená upomienka, v ktorej bol žalovaný vyzvaný na vrátenie sumy 33.866,16 eura v lehote 10 dní od doručenia predmetnej upomienky. Upomienka bola štatutárnemu zástupcovi doručená dňa 17.7.2019. Na základe uvedených skutočností mal žalobca za to, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal oprávnenosť použitia finančných prostriedkov, ktoré mu žalobca poskytol na základe zmluvy. So žalovanou sumou si žalobca súčasne uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. 3. Súd dňa 28.1.2020 vydal platobný rozkaz, č.k. -49, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor, preto súd vydaný platobný rozkaz uznesením zo dňa 25.6.2020 zrušil. 4. V podanom odpore žalovaný namietal, že z dôvodu zmeny zákonov zameraných na likvidáciu denných stacionárov sa žalovaný dostal do platobnej neschopnosti. Finančné príspevky zo strany žalobcu prichádzali so značným oneskorením a žalovaný si na chod a prevádzku musel požičiavať od tretích osôb. Mesto Košice rovnako ako VÚC neboli ochotní prispievať na prevádzku stacionárov, dlhy z prevádzky žalovanému narastali a keďže účtovné a ekonomické veci žalovanému robila externá firma, po neuhradení faktúr za ich činnosť, mu táto prestala poskytovať svoje služby. Keďže vyúčtovanie finančného príspevku je prevažne ekonomického charakteru, z uvedeného dôvodu ho nebolo možné zdokladovať. Uviedol, že finančné prostriedky z dotácie žalobcu boli použité výlučne na mzdy a odvody zamestnancov a teda boli použité v súlade so zmluvou, čo v prípade potreby je možné preukázať na základe nariadeného znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonomika. Mal za to, že žalobcovi nikdy nevznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov, zaplatenia ktorých sa žalobou domáha. 5. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca. Zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a mal za to, že žalovaný podaným odporom žiadnym spôsobom nespochybnil skutkový stav. Žalovaný poukázal iba na to, že sa dostal do platobnej neschopnosti, v dôsledku čoho nebol schopný dodržiavať svoje záväzky. Zotrval na argumentácii, že žalovaný mu doposiaľ nepreukázal oprávnenosť nákladov v zmysle zmluvy a zákona o sociálnych službách. Za neakceptovateľné považoval tvrdenie žalovaného, že príspevok bol práve na takéto náklady použitý bez toho, aby žalovaný poukázal na akékoľvek písomné podklady a uvedené chcel preukazovať znaleckým posudkom z odboru ekonomika. Povinnosťou žalovaného bolo oprávnené použitie finančné príspevku riadne vyúčtovať a v tejto súvislosti poukázala na jeho zodpovednosť za hospodárne, efektívne a účinné použitie poskytnutého finančného príspevku podľa o rozpočtových pravidlách a tiež povinnosť zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva o skutočnostiach týkajúcich sa čerpania finančného príspevku v súlade so . Za zavádzajúce pritom považoval tvrdenia žalovaného o použití finančného príspevku výlučne na mzdy a odvody zamestnancov aj vzhľadom na tú preukázateľnú skutočnosť, že už v mesiaci máj 2018 denný stacionár neposkytoval sociálne služby svojim klientom a po vykonaní kontroly žalovaný sám požiadal o výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb. Na základe uvedeného mal za to, že jeho nárok vychádza z jasne definovaného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy, pričom nie je pochybnosť o jej porušení zo strany žalovaného. Návrh na vykonanie dôkazu vo forme znaleckého dokazovania považoval za neakceptovateľný. 6. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 21.8.2020 založil svoju procesnú obranu na tej argumentácii, že ak malo dôjsť k porušeniu zmluvy, tak jedine zavinením žalobcu s odôvodnením, že žalobca poskytol finančný príspevok žalovanému oneskorene, pretože za prvý kalendárny štvrťrok mu mal byť poskytnutý príspevok do 10.1.2018 , bol mu však poskytnutý až 26.3.2018 a za druhý kalendárny štvrťrok mu bol poskytnutý nie do 10.4.2018, ale až dňa 27.6.2018, a teda z uvedeného vyplýva, že poskytnutý

finančný príspevok nemohol použiť na výplatu miezd a platov a poistného svojich zamestnancov za prvý kalendárny štvrťrok, keďže sa stali splatnými dávno predtým, než žalobca príspevok poskytol. Nevyplatením miezd a platov zamestnancom a neodvedením poistného v riadnych výplatných termínoch by sa pritom dopustil trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Preto až následne, po poskytnutí príspevku, tento použil na refundáciu nákladov, ktoré uhradil na mzdy, platy a poistné zamestnancov, teda príspevok použil výlučne na účel uvedený v zmluve, akurát tak neučinil priamo, ale až po poskytnutí príspevku. Obdobná situácia podľa žalovaného nastala aj za druhý kalendárny štvrťrok roku 2018, kedy žalobca mu poskytol príspevok až dňa 27.6.2018. Tým uzavrel, že keďže žalobca neposkytol žalovanému príspevok včas, spôsobil, že žalovaný sa dostal do finančných problémov, ktoré mali za následok ukončenie poskytovania služby denného stacionára k 30.6.2018 a následne vstup žalovaného do likvidácie. Na základe uvedeného trval na tom, že k porušeniu zmluvy došlo výlučne zo strany žalobcu, resp. jeho zavinením a preto na vrátenie príspevku mu nevznikol nárok a žaloba je z tohto dôvodu nedôvodná. 7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, vyjadreniami strán sporu a obsahom predložených listinných dôkazov, a to Zmluvou o poskytnutí finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby zo dňa 20.3.2018 spolu s Prílohou č. 1 k predmetnej zmluve obsahujúcou konkretizáciu finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, výpismi zo štátnej pokladnice zo dňa 26.3.2018 a zo dňa 27.6.2018, zúčtovaniami finančného príspevku za prvý štvrťrok 2018, sťažnosťou na poskytovateľa KO-OK, n.o. - postúpenie zo dňa 26.7.2018, rozhodnutím Košického samosprávneho kraja č.sp. zo dňa 3.7.2018 o výmaze poskytovateľa sociálnej služby KO- OK, n.o. z registra poskytovateľov sociálnych služieb, správou o výsledku kontroly zo dňa 24.5.2018 a 25.5.2018, výzvou žalobcu zo dňa 3.5.2019 na predloženie písomného zúčtovania finančného príspevku poskytnutého na rok 2018, upomienkou zo dňa 2.7.2019 na úhradu dlžnej sumy spolu s doručenkou žalovanému zo dňa 17.7.2019 a zistil tento skutkový a právny stav: 8. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 20.3.2018 Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek podľa o sociálnych službách na rozpočtový rok 2018, reg. č. 943/2018-M_ORF (ďalej len “zmluva”) v celkovej sume 67.732,32 eura (príloha č. 1 k zmluve o poskytnutí finančného príspevku) na základe písomnej žiadosti v zmysle až 3 zákona o sociálnych službách. Po nadobudnutí účinnosti zmluvy v zmysle článku III ods. 3.3 zmluvy vyplatil žalobca žalovanému v prvom štvrťroku 2018 na bankový účet neziskovej organizácie finančný príspevok vo výške 25% zo sumy 67.732,32 eura dňa 26.3.2018 sumu 16.933,08 eura (výpis zo štátnej pokladnice zo dňa 26.3.2018) a za druhý štvrťrok dňa 27.6.2018 sumu 16.933,08 eura (výpis zo štátnej pokladnice zo dňa 27.6.2018). Spolu bol žalovanému vyplatený finančný príspevok v sume 33.866,16 eura. 9. Dňa 2.5.2018 bolo žalobcovi doručené Zúčtovanie finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby na prvý štvrťrok 2018 - ambulantná forma, súčasťou ktorého bol zoznam prijímateľov sociálnej služby za mesiace január 2018 - marec 2018 (príloha č. 1 k štvrťročnému zúčtovaniu), evidencia počtu poskytovanej sociálnej služby za mesiace január 2018 - marec 2018 (príloha č. 2 k štvrťročnému zúčtovaniu) a evidencia zamestnancov za 1. štvrťrok 2018 v dennom stacionári sv. Ignáca Vyšný Klátov 28 a v dennom stacionári sv. Alžbety, Alžbetina 679/14, Košice. 10. Zo sťažnosti Košického samosprávneho kraja na poskytovateľa KO-OK, n.o - postúpenie zo dňa 26.7.2018 adresovanej žalobcovi vyplýva, že dňa 21.5.2018 bola Košickému samosprávnemu kraju doručená anonymná sťažnosť na poskytovateľa KO-OK, n.o, ktorý mal poskytovať sociálne služby v dennom stacionári s miestom poskytovania sociálnej služby Vyšný Klátov 28, na základe ktorej bola v dňoch 24. a 25 .5 2018 vykonaná kontrola, po vykonaní ktorej poskytovateľ sociálnej služby požiadal o výmaz poskytovateľa z registra poskytovateľov sociálnych služieb. Zo správy o výsledku kontroly vykonanej dňa 24.5. 2018 a 25.5.2018 vyplýva, že dňa 24.5.2018 sa dostavila kontrolná skupina do miesta poskytovania sociálnej služby vo Vyšnom Klátove, kde na vstupných dverách bolo uvedené oznámenie, že prijímatelia sociálnej služby sú v Botanickej záhrade. Následne kontrolná skupina vykonala výjazd do Botanickej záhrady, kde bol oslovený predajca vstupného, podľa ktorého žiadna skupina seniorov v ten deň lístky nekupovala a ani následnou obhliadkou nebola zistená iná skutočnosť. Po návrate na miesto poskytovania sociálnej služby uvedený oznam o návšteve Botanickej záhrady stále visel na vstupných dverách. Dňa 25.5.2018 kontrolná komisia opätovne vykonala kontrolu denného stacionára, kedy na dverách visel rovnaký oznam ako v predchádzajúci deň. Po konfrontovaní štatutárneho zástupcu denného stacionára p. Metoda Korpesia, tento uviedol, že oznam na dverách denného stacionára je tam preto, že denný stacionár nefunguje kvôli nedostatku finančných prostriedkov na jeho prevádzku. Zároveň uviedol, že v dohľadnej dobe dôjde k návrhu na výmaz denného stacionára

ako poskytovateľa sociálnych služieb z registra. Následne toho istého dňa (25.5.2018) bola na Úrad košického samosprávneho kraja doručená žiadosť o výmaz. 11. Z rozhodnutia Košického samosprávneho kraja č.sp. zo dňa 3.7.2018 vyplýva rozhodnutie o výmaze poskytovateľa sociálnej služby KO-OK, n.o. poskytujúceho sociálnu službu - denný stacionár v mieste poskytovania Vyšný Klátov 28 ku dňu 30.6.2018 na základe žiadosti zo dňa 25.5.2018. 12. Výzvou žalobcu zo dňa 3.5.2019 bol žalovaný vyzvaný na predloženie písomného zúčtovania finančného príspevku na rok 2018, ktoré bol žalovaný povinný predložiť najneskôr do 31.3.2019 a na jeho zaslanie do 20.5.2019. Upomienkou zo dňa 2.7.2019 bol žalovaný vyzvaný, aby najneskôr do 10 dní od doručenia upomienky uhradil dlžnú sumu 33.866,16 eura na účet žalobcu. Z doručenky vyplýva dátum doručenia upomienky štatutárnemu zástupcovi žalovaného dňa 17.7.2019. 13. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 19.11.2020, na ktorom vypočul zástupcu žalobcu a zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu k námietkam žalovaného, že mu oneskorene poskytol finančný príspevok za prvý a druhý štvrťrok uviedol, že tieto tvrdenia žalovaného považuje za účelové. Poukázal na to, že všetky potrebné podklady k žiadosti o poskytnutie finančného príspevku boli zo strany žalovaného poskytnuté žalobcovi až v januári 2018, zástupca žalovaného sa stal štatutárom až v januári 2018, ktorú skutočnosť žalobcovi preukázal až v marci 2018 a to všetko viedlo k tomu, že zmluva o poskytnutí finančného príspevku bola uzavretá až 20.3.2018, preto až po tomto dátume mohol byť poskytnutý príspevok za prvý štvrťrok 2018. Vo vzťahu k druhému štvrťroku uviedol, že predpokladom na poskytnutie príspevku na druhý štvrťrok bolo predloženie zúčtovania za predchádzajúci štvrťrok, ktoré žalovaný doručil žalobcovi až dňa 2.5.2018. Zároveň však poukázal na to, že už v mesiaci máj 2018 žalovaný neposkytoval riadne sociálne služby svojim klientom. S poukazom na uvedené považoval nárok na vrátenie poskytnutého finančného príspevku z dôvodu nepreukázania oprávnenosti jeho použitia za legitímny. 14. Zástupca žalovaného na pojednávaní naďalej zotrval na argumentácii, že zmluvy by sa mali dodržiavať oboma stranami, pričom mal za to, že to bol práve žalobca, ktorý prvý porušil ustanovenia zmluvy, keď finančné prostriedky žalovanému oneskorene poskytol, keď nedodržal zmluvné lehoty. Namietal, že zákon o sociálnych službách bol účelovo zmenený, čo malo za následok likvidáciu mnohých stacionárov vrátane žalovaného. Uviedol, že za roky 2016 a 2017 žalovaný zúčtovanie riadne žalobcovi posielal a riadne dokladoval. Trval na tom, že v roku 2018 všetky poskytnuté prostriedky vyplatil na mzdy a odvody, ale uvedené nevie dokladovať, pretože súvahy a vyúčtovania sú čisto ekonomickými záležitosťami, ktoré z dôvodu oklieštenia finančných prostriedkov denného stacionára žalovaný nevykonával. NA pojednávaní žalovaného od navrhovaného doplnenia dokazovania znalcom z odboru ekonomika žalovaný upustil. 15. Podľa o sociálnych službách a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí finančného príspevku (ďalej len „zákon o sociálnych službách) Ministerstvo poskytuje finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, a poskytuje sociálnu službu v zariadení, ktorým je a) zariadenie podporovaného bývania, b) zariadenie pre seniorov, c) zariadenie opatrovateľskej služby, d) rehabilitačné stredisko, e) domov sociálnych služieb, f) špecializované zariadenie, g) denný stacionár. 16. Podľa zákona o sociálnych službách účelom poskytnutia finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou je spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby vo výške, ktorá zodpovedá výške platu podľa osobitného predpisu, a poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom z tohto príjmu. 17. Podľa zákona o sociálnych službách Ministerstvo poskytuje finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, ak ho neverejný poskytovateľ sociálnej služby o poskytnutie tohto finančného príspevku písomne požiada. 18. Podľa zákona o sociálnych službách písomnú žiadosť spolu s prílohami na príslušný rozpočtový rok obec alebo neverejný poskytovateľ sociálnej služby doručuje ministerstvu v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka. 19. Podľa zákona o sociálnych službách písomnú zmluvu o poskytnutí finančného príspevku podľa a 78aa uzatvára podľa osobitného predpisu ministerstvo s neverejným poskytovateľom sociálnej služby. 20. Podľa zákona o sociálnych službách písomná zmluva podľa odseku 1 obsahuje

a) označenie zmluvných strán, b) predmet zmluvy a účel, na ktorý sa poskytuje finančný príspevok, c) termíny a spôsob vyplácania finančného príspevku, podmienky jeho čerpania a jeho sumu, d) podmienky zúčtovania finančného príspevku a dôvody vrátenia finančného príspevku, e) záväzok obce alebo neverejného poskytovateľa sociálnej služby viesť u poskytovateľa sociálnej služby evidenciu počtu neobsadených miest alebo zabezpečiť vedenie tejto evidencie na účely odsekov 12, 16 až 18, f) záväzok obce alebo neverejného poskytovateľa sociálnej služby viesť u poskytovateľa ambulantnej sociálnej služby dennú evidenciu prítomnosti prijímateľov sociálnej služby a časového rozsahu poskytovanej sociálnej služby pre každé miesto v zariadení alebo zabezpečiť vedenie tejto evidencie na účely odsekov 13 až 18, g) spôsob kontroly hospodárneho a účelného použitia finančného príspevku, h) vymedzenie času, na ktorý sa zmluva uzatvára, i) lehotu, v ktorej možno použiť finančný príspevok, a lehotu na jeho zúčtovanie, j) ďalšie dohodnuté náležitosti. 21. Podľa § 78d ods. 3 zákona o sociálnych službách finančný príspevok podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa sa vypláca štvrťročne vo výške 25% zo sumy uvedenej v zmluve podľa odseku 2 písm. c). Podmienkou vyplatenia finančného príspevku podľa prvej vety na každý nasledujúci štvrťrok príslušného rozpočtového roka je, že a) poskytovateľ sociálnej služby nemá evidované daňové nedoplatky u miestne príslušného správcu dane, nedoplatky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, inak sa vyplatenie tohto finančného príspevku do doby splnenia tejto podmienky dočasne pozastaví, b) prijímateľ finančného príspevku neprestal spĺňať podmienky na uzatvorenie zmluvy podľa odseku 1 a podmienky na poskytnutie finančného príspevku, inak, ak nejde o podmienku podľa písmena a), nárok na vyplatenie tohto finančného príspevku na nasledujúci štvrťrok zaniká, c) prijímateľ finančného príspevku vráti pomernú časť finančného príspevku vyplateného na príslušný štvrťrok za neobsadené miesta v zariadení podľa odsekov 12 a 13, inak sa vyplatenie tohto finančného príspevku do doby splnenia tejto podmienky dočasne pozastaví, d) prijímateľ finančného príspevku neporušil povinnosť zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť pri jeho používaní podľa osobitného predpisu,43a) inak nárok na vyplatenie tohto finančného príspevku na nasledujúci štvrťrok zaniká. 22. Podľa § § 78d ods. 20 zákona o sociálnych službách prijímateľ finančného príspevku podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a 78aa je povinný, v členení podľa jednotlivých zariadení, pre ktoré je finančný príspevok určený, viesť alebo zabezpečiť vedenie a) samostatnej analytickej evidencie o použití tohto finančného príspevku vrátane účtovnej evidencie, b) poskytnutého finančného príspevku na osobitnom účte v banke a c) príjmov a výdavkov spojených s poskytovaním odborných činností, obslužných činností a ďalších činností v rozsahu ustanovenom pre poskytovaný druh sociálnej služby v účtovníctve oddelene od príjmov a výdavkov spojených s inými službami alebo inou činnosťou poskytovateľa tejto sociálnej služby. 23. Podľa čl. I bod 1.3 zmluvy zmluvné strany sa dohodli na uzatvorení zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek podľa o sociálnych službách na rozpočtový rok 2018. 24. Podľa čl. III bod 3.2 sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť prijímateľovi účelovo viazaný finančný príspevok formou bežných výdavkov v celkovej sume 67.732,32 eura. Podľa bodu 3.3 zmluvy finančný príspevok vypláca poskytovateľ z rozpočtovej kapitoly ministerstva na účet príjemcu štvrťročne vo výške 25% zo sumy uvedenej v bode 3.2 článku zmluvy, v prvom štvrťroku do desiatich dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy a v druhom štvrťroku do desiatich pracovných dní príslušného štvrťroka rozpočtového roku 2018, ak zmluva neustanovuje inak. Podľa bodu 3.4 zmluvy sa prijímateľ zaväzuje použiť finančný príspevok v súlade so zmluvou a so zákonom o sociálnych službách t.j. výlučne na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v konkrétnom zariadení, najviac však vo výške ich spolufinancovania, ktorá zodpovedá výške platu zamestnanca podľa a bodmi 3.11 a 3.12 zmluvy a poistnému na verejné zdravotné poistenie, poistnému na sociálne poistenie a povinným príspevkom na starobné dôchodkové sporenie plateným zamestnávateľom z tejto finančným príspevkom spolufinancovanej časti vyplácaných miezd a platov v konkrétnom zariadení v období od 1.1.2018 do 31.12.2018.

25. Podľa čl. IV. bodu 4.5 zmluvy použitie finančného príspevku podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje pokyn Ministerstva financií Slovenskej republiky na zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom pre ústredné orgány štátnej správy, príspevkové a rozpočtové organizácie, podnikateľské subjekty, neziskové organizácie a ďalšie subjekty, ktorým boli poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu. Zúčtovanie finančného príspevku prijímateľ predloží poskytovateľovi v termíne od 1. januára do 31. marca 2019 v súlade s usmernením poskytovateľa k tomuto zúčtovaniu zverejneným na webovom sídle ministerstva. 26. Základnou podmienkou pre začatie civilného sporového konania je existencia žaloby. Ďalším znakom civilného sporového konania je kontradiktórnosť konania v spojitosti s povinnosťou strán predložiť a zabezpečiť dôkazy na podporu svojich tvrdení (dôkazné bremeno). Podľa môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná skutočnosť, či strana sporu, resp. účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. ). 27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 20.3.2018 Zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na poskytovanie sociálnych služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému finančný príspevok na poskytovanie sociálnych služieb podľa zákona o sociálnych službách. V konaní nesporným a preukázaným bolo, že žalobca v súlade so zmluvou žalovanému poskytol príspevok za prvý štvrťrok dňa 26.3.2018 vo výške 16.933,08 eura a za druhý štvrťrok dňa 27.6.2018 v rovnakej výške 16.933,08 eura. Žalovaný bol ku dňu 30.6.2018 vymazaný z registra poskytovateľov sociálnych služieb, žalovanému preto už príspevok na tretí a štvrtý štvrťrok poskytnutý nebol. K odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu nedošlo. Celkovo žalobca žalovanému na prvý a druhý štvrťrok 2018 poskytol finančný príspevok vo výške 33.866,16 eura. V zmysle predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal použiť poskytnutý finančný príspevok v súlade so zmluvou a zákonom o sociálnych službách výlučne na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a platy zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby, pričom mu v zmysle predmetnej zmluvy vyplývala povinnosť použitie poskytnutého finančného príspevku na uvedený účel riadne zúčtovať a predmetné zúčtovanie zdokladovať a predložiť žalobcovi najneskôr do 31. marca 2019. Žalovaný si povinnosť zúčtovať a zdokladovať riadne a včas sumu príspevku s preukázaním oprávnenosti jeho použitia na účel vymedzený zmluvou nesplnil a to ani dodatočne po tom, čo ho žalobca vyzval listom zo dňa 3.5.2019 na (dodatočné) zaslanie písomného zúčtovania finančného príspevku najneskôr do 20.5.2019. Vo výzve bol pritom žalovaný upovedomený, že po uplynutí stanovenej lehoty bude príspevok v celej výške za nezúčtované obdobie roku 2018 od žalovaného vymáhaný ako neoprávnene poskytnutý. Žalovaný na predmetnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. 28. Žalovaný v konaní svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že poskytnutú sumu finančného príspevku skutočne použil na mzdy a platy zamestnancov, avšak s odôvodnením, že zúčtovanie použitia poskytnutého finančného príspevku je výlučne ekonomického charakteru, pričom pre jeho platobnú neschopnosť mu externá firma spravujúca účtovné a ekonomické záležitosti prestala poskytovať uvedené služby, zúčtovanie oprávnenosti jeho použitia preukázať zdokladovaním nevie. S poukazom na cit. ust. zákona o sociálnych službách, v zmysle ktorého povinnosťou prijímateľa finančného príspevku podľa je zabezpečiť riadne vedenie účtovníctva o skutočnostiach týkajúcich sa čerpania finančného príspevku, a tiež s poukazom na čl. IV. bod 4.5 zmluvy a z neho vyplývajúcu povinnosť predložiť zúčtovanie finančného príspevku poskytovateľovi v termíne do 31.3.2019 z dôvodu, že použitie finančného príspevku podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, však takáto procesná obrana žalovaného neobstojí a bez náležitého preukázania tak uvedené skutočnosti o skutočnom účele použitia poskytnutého príspevku ostali iba v rovine tvrdení. Žalovaný ani v priebehu konania zúčtovanie poskytnutého finančného príspevku žiadnym spôsobom nevedel zdokladovať a ani nezdokladoval a teda nepreukázal skutočnosti, ktoré by právo žalobcu na vrátenie neoprávnene poskytnutého príspevku vylučovali.

29. Za nedôvodnú považoval súd aj argumentáciu žalovaného ohľadne porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu poskytnúť žalovanému príspevok včas, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalobca poskytol žalovanému príspevok za prvý štvrťrok v lehote zmluvne ustanovenej, t.j. v lehote 10 pracovných dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy, kedy súd mal za preukázané, že zmluva bola uzavretá až dňa 20.3.2018, príspevok za prvý štvrťrok bol pritom preukázateľne žalovanému poskytnutý dňa 26.3.2018, t.j. včas. Pokiaľ žalovaný namietal prečo bola zmluva podpísaná až v marci 2018, keď podklady k žiadosti o poskytnutie príspevku žalovaný žalobcovi predložil už v roku 2017, k uvedenému žalobca oponoval oneskoreným predložením dokladov potrebných k písomnej žiadosti. Konkrétne žalobca uviedol, že žalovaný až v marci 2018 žalobcovi doručil doklady preukazujúce kto je štatutárnym orgánom žalovaného. Žalovaný uvedené tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nerozporoval. 30. Vo vzťahu k druhému štvrťroku žalobca lehotu vyplývajúcu zo zmluvy, teda lehotu do desiatich pracovných dní príslušného štvrťroka skutočne nedodržal, pretože príspevok na druhý štvrťrok žalobca poskytol žalovanému až dňa 27.6.2018, poukazujúc na predložené listinné dôkazy je však nutné prisvedčiť žalobcovi, že tomu tak bolo rovnako z dôvodov na strane žalovaného, ktorý zúčtovanie, ktoré bolo podmienkou na poskytnutie príspevku na ďalší (druhý) štvrťrok, žalobcovi predložil až dňa 2.5.2018. 31. V intenciách vykonaného dokazovania však odhliadnuc od uvedeného, keďže žalovaný už v priebehu mesiaca máj preukázateľne neposkytoval sociálne služby svojim klientom a dňa 25.5.2018 sám požiadal o výmaz z registra poskytovateľov sociálnych služieb, bol tak príspevok za druhý štvrťrok žalovanému z tohto dôvodu bezpochyby poskytnutý neoprávnene. 32. Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na vrátenie poskytnutého finančného príspevku, ktorý bez preukázania riadneho zúčtovania oprávnenosti jeho použitia žalovaným v súlade so zmluvou a zákonom o sociálnych službách považoval súd stotožniac sa s tvrdením žalobcu v súlade s vykonaným dokazovaním, za neoprávnene žalovanému poskytnutý. 33. Zo všetkých uvedených dôvodov súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 33.866,16 eura vyhovel. 34. Podľa , ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 35. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 37. Upomienkou zo dňa 2.7.2019 žalobca vyzval žalovaného v lehote desiatich dní na úhradu dlžnej sumy vo výške 33.866,16 eura, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 17.7.2019. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval žiadnou úhradou. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. v spojení s Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , aj na zaplatenie príslušného zákonného 5% ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávky žalobcu, tzn. odo dňa 28.7.2019, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia. 38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a nezistiac dôvody pre aplikáciu . Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.