Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49Csp-23-2020.pdf
PDF · 93.65 KB
Case nature
Area
Subarea
49Csp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: D. O., A.. XX. XX. XXXX, W. W. XXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 331,18 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 03. 07. 2019 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu sumu 236,99 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 102,02 Eur od 05. 07. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 52,06 Eur od 04. 08. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 37,74 eur od 06. 09. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 15,71 eur od 04. 10. 2016 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 29,46 eur od 04. 11. 2016 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 94,19 eur, ako aj nároku na trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/ B (ďalej len „Slovak Telekom“) na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom, a.s. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: Faktúra zo dňa 15. 06. 2016 uvedená pod Q. XXXXXXXXXX vo výške 102,02 Eur s lehotou splatnosti 04.07.2016, Faktúra zo dňa 15.07.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 52,06 Eur s lehotou splatnosti 03.08.2016, Faktúra zo dňa 15.08.2016 uvedená pod Q. XXXXXXXXXX vo výške 37,74 Eur s lehotou splatnosti 05.09.2016, Faktúra zo dňa 15. 09. 2016 uvedená pod Q. XXXXXXXXXX vo výške 15,71 Eur s lehotou splatnosti 03. 10. 2016, Faktúra zo dňa 15. 10. 2016 uvedená pod Q. XXXXXXXXXX vo výške 29,46 Eur s lehotou splatnosti 03.11.2016. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil.
Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP) Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa ustanovenia § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čo vyplýva z oznámenia na č. l. 79 spisu. Žalovaný sa na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadril.
4. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 20. 11. 2020, a to v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, pričom právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu na predmetnom pojednávaní.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 13. 05. 2016 (na č. l. 21 rub spisu) zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb a žalovaný sa zaviazal pravidelne splácať ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka.
7. Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzatvorili dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb dňa 13. 05. 2016 (na č. l. 23 rub), predmetom ktorého bola aktivácia programov služieb uvedených v dodatku, pričom žalovaný sa v dodatku zaviazal splácať ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka.
8. Slovak Telekom, a.s. podpísal dňa 22. 08. 2018 oznámenie o postúpeni pohľadávky, adresované žalovanému, v ktorom uviedol, že svoje že svoje pohľadávky voči žalovanému z predmetných faktúr postúpil žalobcovi (na č. l. 14 spisu).
9. Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
10. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20200909> to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
13. V zmysle ustanvenia § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
15. V zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 OZ, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
17. Súd konštatuje, že v predmetnom spore žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie predmetného nároku. Žalobca v spore síce tvrdil, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od postúpenia pohľadávky voči žalovanému spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., a to dňa 04. 07. 2018, avšak túto skutočnosť v spore nepreukázal. Súd konštatuje, že žalobca síce do konania doložil dôkaz na č. l. 14 spisu, t.j. oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 08. 2018 adresované žalovanému, ktorým Slovak Telekom, a.s. žalovanému oznamuje, že Slovak Telekom, a.s. postúpil svoje pohľadávky voči žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04. 07. 2018 na žalobcu, avšak žalobca nepreukázal, že by predmetné oznámenie bolo doručované, resp. že sa dostalo do jeho dispozície. Následne potom súd s prihliadnutím na judikatúru súdov vyššieho stupňa konštatuje, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhania postúpenej pohľadávky, avšak v predmetnom prípade podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému, pričom podľa názoru súdu tak bol aj v zmysle ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinný urobiť. Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o postúpení pohľadávky zo strany Slovak Telekom, a.s., pričom túto skutočnosť mohol súdu preukázať buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu (Slovak Telekom, a.s.) o postúpení pohľadávky žalovanému alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd však musí konštatovať, že žalobca v predmetnom spore postúpenie pohľadávky ani jedným z uvedených spôsobov súdu nepreukázal, preto súd musel konštatovať nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému spolu so žalobou v rámci postupu súdu podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (na č. l. 79 - 80 spisu) nemožno podľa názoru súdu v tejto súvislosti prihliadať, nakoľko v zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 OZ má povinnosť oznámiť dlžníkovi (žalovanému) postúpenie pohľadávky postupca (Slovak Telekom, a.s.), a nie súd. Pokiaľ teda súd má odvodzovať aktívnu legitimáciu žalobcu z titulu postúpenia pohľadávky, je žalobca povinný preukázať súdu, že k predmetnému postúpeniu došlo. V zmysle ustálenej judikatúry potom postačuje na založenie aktívnej legitimácie postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, pričom súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudicciáalnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (z rozsudku NS SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 zo dňa 13. 06. 2003) Súd konštatuje, že vo vyššie citovanom rozhodnutí NS SR zo skutkových okolností predmetnej veci vyplynulo, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané. Súd v ďalšom poukazuje na závery prijaté v Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, s ktorými sa stotožňuje. Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (ako prílohami návrhu) s tým, že doručením je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. Odvolací súd sa po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávanej veci stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predložené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 07. 11. 2014 dlžníkovi (žalovanej) bez ďalšieho nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní. Pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovanej a vo vzťahu k posudzovanej
právnej otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v prejednávanej veci bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej, a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jej dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu (Home Credit Slovakia, a.s.) o postúpení pohľadávky voči žalovanej alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 516 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej v rámci príloh žaloby pritom nebolo možné prihliadať, pretože jednak povinnosť doručiť uvedené oznámenie má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupca ako svoj prejav vôle a súčasne uvedené oznámenie odkazovalo na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 03. 2013 (ktorým mala byť pohľadávka postúpená obchodnej spoločnosti AB 2 B. V. s registračným číslom XXXXXXXX), kým žalobca v žalobe tvrdil, že spornú pohľadávku mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 05. 2014. (z Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/612/2015 zo dňa 26. 10. 2016).
18. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Žalovaný bol v predmetnom spore úspešný v celom rozsahu (žaloba voči nemu bola zamietnutá), avšak nakoľko zo spisu nevyplynulo, že by mu nejaké trovy konania vznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).