Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Tk-1-2020.pdf
PDF · 98.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8Tk/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Valenta a členov senátu JUDr. Andreja Balážika a Ladislava Potoczkého, v trestnej veci obžalovaného H. H. N. pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. novembra 2020, takto
rozhodol:
obžalovaný:
H. H. N. narodený XX. XX. XXXX v C. H., S. Z. F., trvale bytom S. W. W. H. C. H., štátny občan S. Z. F., t. č. vo väzbe v ÚVV Bratislava od 24. 03. 2020,
sa uznáva za vinného,
dňa 24. 03. 2020 v čase približne o 19:30 h. v obývacej izbe rodinného domu na U. X. Č.. X S. P. Y. B., po predchádzajúcom verbálnom konflikte s poškodeným H. C. D., nar. 06. 04. 1990, v úmysle ho usmrtiť, uchopil do svojej pravej ruky nôž s čiernou rúčkou a s čepeľou dĺžkz 22 cm, a týmto nožom poškodeného päťkrát bodol, z toho štyrikrát do hrudníka a hrudného koša vľavo a jedenkrát do dutiny brušnej vľavo, čím mu spôsobil zranenia, a to nahromadenie približne 150 ml krvi v hrudníku, krvácanie z ľavej hrudnej internej artérie, bodnú ranu veľkosti 3 cm v III. segmente pečene, siahajúcej do hĺbky 2 cm do vnútra pečene, pričom išlo o ťažký úraz s priamym ohrozením života poškodeného,
t e d a
konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle iného usmrtiť, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa 14 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Podľa § 65 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 5 (päť) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodenej spoločnosti W. R. A., V..Z.. so sídlom I. XX, Bratislava, L.: XXXXXXXX vo výške 847, 26 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodenej spoločnosti Z. A. so Z. X.. XX. V. Č.. X-XX Bratislava, L.: XXXXXXXX vo výške 581, 10 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody poškodenému H. C. D., nar. XX.XX.XXXX S. S., prechodne bytom Y. B., M. XXXX/XX, vo výške 8104 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného H. C. D., nar. XX.XX.XXXX S. S., prechodne bytom Y.H. B., M. XXXX/XX odkazuje so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Obžalovaný H. H. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 11. 2020 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1Kv/33/2020 zo dňa 11. 09. 2020. V nadväznosti na uvedené súd, po kladnom zodpovedaní otázok obžalovaným uvedených v § 333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. a zistení stanoviska prokurátorky krajskej prokuratúry, vyhlásil, že vyhlásenie obžalovaného H. H. N. prijíma a dokazovanie, v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení.
Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery a podstatné časti znaleckých posudkov: znaleckého posudku č. 034/2020 zo dňa 27. 04. 2020 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - A.. O.. O. S., závery znaleckého posudku č. 47/2020 zo dňa 21. 08. 2020 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvom a farmácia, odvetvie psychiatria - O.. W. O. a závery znaleckého posudku č. 66/2020 zo dňa 04. 09. 2020 vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvom a farmácia, odvetvie psychiatria - O.. W. O.Á..
Súd ďalej oboznámil prečítaním listinné dôkazy a to ospravedlňujúci list obžalovaného N. poškodenému H. C. D. zo dňa 30. 04. 2020, záznam o dychovej skúške zo dňa 24. 03. 2020, povolenie na pobyt obžalovaného Č.. F., výpis priestupkov a odpis registra trestov obžalovaného.
Súd, po vyjadrení prítomných strán, postupom podľa § 255 ods. 2 Tr. por. rozhodol, že hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti poškodeného H. C. D. a v neprítomnosti poškodených Z. A.Ť. a W. R. A., V..Z... V nadväznosti na uvedené súd predseda senátu prečítal návrhy poškodených, ktorý si uplatnili nároky na náhradu škody.
Obžalovaný H. H. N. na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že na území Slovenskej republiky nemá žiadne rodinné ani iné sociálne väzby a nestihol sa v SR zamestnať, pričom voči nemu nie sú vedené žiadne ďalšie trestné stíhania. Okrem doznania sa k stíhanej trestnej činnosti obžalovaný túto i úprimne oľutoval a požiadal súd o čo najnižší trest, aby sa mohol v čo najkratšom čase vrátiť k svojej rodine a starať sa o starých rodičov a maloletého syna. Inak odkázal na prednesy a vyjadrenia svojho obhajcu. Obhajobné argumenty obžalovaného, prezentovaného prostredníctvom jeho obhajcu, spočívali v podstate v poukázaní na jeho postoj v prípravnom konaní, počas ktorého poskytol plnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a ani raz nevyužil svoje právo a nepožiadal o prepustenie z väzby na slobodu, aby nenarušil plynulosť väzobného stíhania a rovnako tak nerobil ani obštrukcie procesného charakteru napriek nepríslušnosti súdu pri rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby. Dal do pozornosti závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou O.. O. podľa ktorých obžalovaný trpí
viacerými duševnými poruchami a tieto v kombinácii s alkoholom viedli k zníženiu jeho ovládacích schopností. Poukázal na zákonné ustanovenie § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pričom navrhol, aby bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom treba brať zreteľ na to, že neovláda slovenský jazyk a o to ťažšia bude jeho adaptácia v cudzom prostredí a preto samotný výkon trestu bude preňho ťažší ako pre iných. Uplatnenú škodu Z. A.Ň. a A. W. nenamietal, avšak poškodeného D. navrhol s jeho nárokmi na náhradu škody odkázať na civilný proces.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že obžalovaný N. mal v čase spáchania skutku zmenený rozpoznávací aj ovládací aparát a trpí a aj v čase skutku trpel viacerými duševnými poruchami, ktoré vo vzájomnej pôsobnosti ovplyvnili jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti. Podľa znalkyne O.. O. obžalovaný v čase spáchania skutku trpel adaptačnou poruchou s úzkostne depresívnou reakciou a emočnou instabilitnou poruchou osobnosti ako aj akútnou intoxikáciou alkoholom a spolupôsobením uvedených porúch u obvineného došlo k ovplyvneniu rozpoznávacích aj ovládacích schopností. Zo záverov znaleckého posudku č. 66/2020 ďalej vyplýva, že ovládacie schopnosti u obžalovaného boli v čase skutku forenzne významne znížené, nie však vymiznuté a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli v čase skutku forenzne nevýznamne znížené. Pokiaľ sa týka stavu opitosti obžalovaného, znalkyňa na základe vykonaných dychových skúšok (1,90% v čase spáchania skutku) vyhodnotila ako stredne ťažkú až ťažkú opitosť a to v zhode so znaleckým posudkom z odvetvia chirurgia č. 034/2020. V nadväznosti na stav opitosti obžalovaného znalkyňa podrobne vysvetlila vplyv alkoholu u ázijskej populácie, resp. ich neschopnosť alkohol dostatočne metabolizovať. Závislosť obžalovaného na alkohole a oných návykových látkach znalkyňa nezistila a nenavrhla uloženie ochranného liečenia z dôvodov ňou uvádzaných. Uzatvorila, že obžalovaný je plne schopný chápať zmysel a účel trestného konania a svoje postavenie v rámci trestného konania, pričom pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný.
Obžalovaný N. v liste adresovanom poškodenému D. zo dňa 30. 04. 2020 sa tomuto ospravedlnil, vyjadril ľútosť nad svojim konaním a poškodeného požiadal o odpustenie, pričom popísal svoju rodinnú a sociálnu situáciu.
Obžalovaný nebol na území Slovenskej republiky priestupkovo prejedávaný a v odpise registra trestov nemá záznam.
Podľa znaleckého posudku č. 034/2020 zo dňa 27. 04. 2020 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia boli zranenia poškodeného D. ohodnotené na 400 bodov.
Poškodený D. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške bodového ohodnotenia znalcom A.. O.. S. (400 bodov) a vo výške 10.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu prekonanej traumy a strachu o život, ktoré mu boli spôsobené útokom obžalovaného.
Poškodená spoločnosť W. R. A., V.. Z.. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti poškodeného vo výške 847,26 Eur.
Poškodená Z. A. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody v súvislosti vyplatením nemocenských dávok poškodenému za obdobie od 24. 03. 2020 do 31. 05. 2020 vo výške 581,10 Eur.
Primárne je nevyhnutné uviesť, že podľa ustanovenia § 34 Tr. zák. je účelom trestu ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, pričom táto ochrana sa realizuje formou trestnej represie (tým, že sa páchateľovi zabráni v páchaní trestnej činnosti), individuálnej prevencie (tým, že sa vytvoria podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život) a generálnej prevencie (tým, že sa iní odradia od páchania trestnej činnosti).
Trest (a osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Predpokladom účinnej ochrany spoločnosti, teda účinnosti generálnej a individuálnej prevencie, je adekvátnosť trestov za spáchaný trestný čin. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny, ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco, zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie,
ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec, sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. Považuje sa za spravodlivé, aby bol vážne mienený sebakritický a kajúcny postoj „odmenený“ miernejším trestom, napr. tak, ako to umožňuje súčasný inštitút poľahčujúcej okolnosti z dôvodu „úprimnej ľútosti“, upravený v § 36 písm. l/ Tr. zák.
V kumulácii na vyššie uvedené je nevyhnutné brať zreteľ najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Trestný zákon ustanovuje za stíhaný obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov až 20 rokov.
U obžalovaného N. súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo vyplýva z odpisu registra trestov a výpisu priestupkov, ktoré sú bez záznamu a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Obžalovaný sa doznával k spáchanej trestnej činnosti od počiatku vznesenia obvinenia, voči ktorému ani nepodal sťažnosť, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenia o svojej vine, napísal ospravedlňujúci list poškodenému a počas celého trestného konania prejavoval úprimnú ľútosť nad svojim konaním, ktorá nebola prezentovaná účelovo v snahe dosiahnuť miernejší trest. V súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného nemožno ponechať bez povšimnutia, že stavy subjektívnej stiesnenosti a emočnej poruchy narušili u obžalovaného sociálne fungovanie v období adaptácie, nedokázal sa adaptovať na významnú životnú zmenu. Tak ako uvádza znalkyňa, uvedená záťažová situácia u obžalovaného významne ovplyvnila aj integritu sociálnych vzťahov a ohrozila aj širší systém sociálnych opôr a hodnôt. Rovnako tak za významnú považuje súd tú skutočnosť, že opitosť obžalovaného v čase spáchania skutku bola komplikovanou duševnou poruchou a to adaptačnou poruchou s depresívnou reakciou a inou emočnou reakciou. Napokon závery oboch znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 47/2020 a č. 66/2020, ktorých závery boli prečítané na hlavnom pojednávaní, svedčia o tom, že skutok bol vykonaný v afekte a nebol plánovaný.
Trestný zákon ustanovuje za stíhaný obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov až 20 rokov. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanoveniach Trestného zákona relevantných pre určenie konkrétnej výmery toho ktorého trestu. Osobu páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.
Práve osoba obžalovaného (jeho celkové pomery a možnosti nápravy) a charakter prerokúvanej trestnej činnosti (okolnosti prípadu) a jeho vývojové štádium sú tie skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal aj zo Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. 06. 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého (IV. právna veta) „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“
V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností súd obžalovanému ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za súčasného rešpektovania ustanovenia § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pretože takto vymeraný trest považuje nie len za zákonný, ale i spravodlivý a napĺňajúci všetky atribúty nevyhnutné pre naplnenie účelu trestu.
Pokiaľ sa týka zaradenia obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a nie do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia je súd toho názoru, že so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného bude jeho náprava lepšie zaručená v miernejšom stupni stráženia. Súd považuje takéto rozhodnutie za súladné s už zmieňovanou individualizáciou trestu, ktorý má byť vykonávaný.
Ochranný dohľad súd uložil obligatórne vzhľadom na ustanovenie § 76 ods. 1 Tr. zák. keďže boli kumulatívne naplnené obe podmienky, ktoré zákon vyžaduje a to, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, teda zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov (§ 11 ods. 3 Tr. zák.) a za tento mu súd ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ sa týka dĺžky uloženého ochranného dohľadu túto súd určil v najnižšom možnom trvaní a to jeden rok vzhľadom na následný výkon trestu vyhostenia. Na tomto mieste dáva súd obžalovanému do pozornosti zákonné ustanovenie § 77 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorého odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorou bol bezprostredne ohrozený a aj porušený jeden z najvýznamnejších objektov chránených Trestným zákonom (život a zdravie iného) si uloženie trestu vyhostenia vyžaduje bezpečnosť osôb a verejný záujem, pričom súd nezistil dôvody brániace uloženiu tohto druhu trestu v zmysle § 65 ods. 2 Tr. zák. Závažnosti a významu ochrany zodpovedá i dĺžka uloženého trestu vyhostenia na dobu 5 rokov.
Pokiaľ sa týka priznaných nárokov na náhradu škody tieto boli poškodenými riadne a včas uplatnené.
Poškodená spoločnosť W. R. A., V.. Z.. preukázateľne vynaložila a riadne zdokladovala sumu 847,26 Eur titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému H. C. D., ktorého zranenia boli spôsobené konaním obžalovaného a tento nárok zodpovedá právu zdravotnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči jej poistencom tak, ako to upravuje zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.).
Poškodená Z. A. preukázateľne vynaložila a riadne zdokladovala sumu 581,10 Eur titulom vyplatenia nemocenskej dávky poškodenému H. C. D., ktorý bol z dôvodu útoku obžalovaného práceneschopný od 24. 03. 2020 do 31. 05. 2020. Napokon podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má Z. A. voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Výšku škody preukázala Z. A. potvrdením príslušnej organizačnej zložky (pobočka Bratislava) Z.Á. A. o výške vyplatených dávok.
Poškodený H. C. D. uplatnil nárok na náhradu škody titulom bodového ohodnotenia vypracovaného znalcom A.. O.. O. S., A.. Znalec stanovil bodové ohodnotenie zranení poškodeného na 400 bodov, čo predstavuje sumu 8 104,- Eur, ktorej výška sa vypočítava podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z .z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
Pokiaľ sa týka poškodeným uplatnenej sumy 10.000,- Eur titulom nemajetkovej ujmy súd nerozporuje možnú existenciu prekonanej traumy a strachu o život u poškodeného, avšak súd je toho názoru, že v tejto časti nároku poškodeného by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať
ďalšie dokazovanie a toto by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Z uvedeného dôvodu súd poškodeného so zvyšok jeho nároku odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.
Odvolanie je právne neúčinné, ak je podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.