Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Cb-30-2019.pdf
PDF · 193.5 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/30/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: AGRONOVA Liptov, s.r.o., so sídlom Liptovská Sielnica 176, PSČ 032 23, IČO: 36 408 085, zastúpený NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 874 465, proti žalovanému: P.. P. C., H.. XX. XX. XXXX, prihlásený k trvalému pobytu H. Z. XX, F. Z. XXX XX, okres F. Z., zastúpený advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, so sídlom Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, v spore o zaplatenie 60.503,53 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania 100 % od žalobcu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 16. 5. 2019 bola súdu doručená elektronicky žaloba bez zaručeného elektronického podpisu, ktorá bola doplnená elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom doručeným súdu 17. 5. 2019. Žalobou sa žalovaný domáhal zaplatenia 60.503,53 EUR titulom náhrady škody s úrokom z omeškania 9 % ročne od 30. 4. 2019 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný u žalobcu vykonával prácu na pracovnej pozícii prevádzkového ekonóma na základe pracovnej zmluvy zo dňa 3. 4. 2006 v znení dodatkov zo dňa 2. 4. 2008 a 31. 3. 2009. Žalovaný bol vo februári 2009 vymenovaný do funkcie konateľa žalobcu. Väčšinový spoločník žalobcu P.. S. Y. ako prejav vďaky daroval žalovanému časť obchodného podielu, ktorý zodpovedal vkladu vo výške 38.764,- EUR, čo predstavovalo obchodný podiel vo výške 5 % na základnom imaní žalobcu. Tým došlo k prevodu obchodného podielu na základe zmluvy o prevode obchodného podielu podľa § 117 Obchodného zákonníka. Kúpna cena bola určená symbolicky vo výške 1 EUR. Dôvera v žalovaného sa naštrbila v roku 2018, keď v máji 2018 bol do funkcie konateľa žalobcu vymenovaný P.. Q. E.. Žalovaný po vymenovaní P.. Q. E. do funkcie predložil spoločníkom žalobcu „návrh na doplatenie nevyplatených miezd a odmien“, ktorý obsahoval sumár údajných nárokov voči žalobcovi, niektoré z roku 2006, ktoré mu nemali byť vyplatené za viac ako 12 rokov. Celková výška uplatnených nárokov predstavovala 124.402,29,- EUR a pozostávala 1/ z nárokov vyplývajúcich z nevyplatenej mzdy na základe výplatných pások za obdobie od apríla 2006 do júla 2018 vo výške 48.112,29 EUR; 2/ nárokov vyplývajúcich zo mzdy schválenej valným zhromaždením žalobcu a nevykázanej v účtovníctve žalobcu za obdobie od roku 2011 do júla
2018 v celkovej výške 35.200,- EUR; 3/ nárokov vyplývajúcich z nevyplatenej konateľskej odmeny schválenej valným zhromaždením žalobcu a nevykázanej v účtovníctve žalobcu za obdobie od roku 2010 do júla 2018 v celkovej výške 9.600,- EUR; 4/ nárokov vyplývajúcich z prémií schválených valným zhromaždením žalobcu a nevykázaným v účtovníctve žalobcu za obdobie od roku 2010 do júla 2018 v celkovej výške 31.490 EUR. Spoločníci nemali žiadnu vedomosť, že žalovaný mal voči žalobcovi akékoľvek pohľadávky. Ak by boli informácie v „návrhu“ žalovaného pravdivé, tak žalovaný 1/ z pozície prevádzkového ekonóma a konateľa sám sebe nevyplácal žiadnu mzdu a je otázne, z akých prostriedkov pokrýval svoje životné náklady; 2/ neviedol riadne internú pracovnoprávnu a mzdovú dokumentáciu; 3/ neviedol riadne účtovníctvo žalobcu, keďže žalovaný sám uvádza, že väčšina jeho nárokov nie je zahrnutá v účtovníctve žalobcu. Žalovaný svoje konanie zdôvodňoval tým, že žalobca sa v roku 2008 nachádzal v nepriaznivej finančnej situácii. Nebol schopný platiť prevažnú časť svojich záväzkov voči nemu. Konanie žalovaného žalobca neschvaľuje a pokiaľ mal v úmysle konať v dobrej viere a v záujme žalobcu, mal o tom informovať ostatných spoločníkov. Spoločníci mali prijať rozhodnutie na riešenie negatívnej finančnej situácie. Išlo o svojvoľné rozhodnutie žalovaného, ktoré malo a má na ostatných spoločníkov negatívny dopad, keďže musia dofinancovať chýbajúci kapitál žalobcu a hľadať investorov, ktorí by sa stali novými spoločníkmi žalobcu, keďže sa navýšili finančné prostriedky. Tento „návrh“ je pre žalobcu likvidačný. Žalobca skončil účtovný rok 2018 so stratou 130.166,- EUR a vyplatenie nárokov vznesených žalovaným by už zhoršilo aj tak zlú situáciu žalobcu. Žalobca sa k situácii postavil konštruktívne za účelom zmierlivého vyriešenia veci a posúdil jednotlivé nároky uplatnené žalovaným. Dospel k záveru, že väčšina z nich bola uplatnená po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný v roku 2018 uplatňoval nároky spojené s pracovnoprávnym pomerom od roku 2006, ktoré sa podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčujú v trojročnej premlčacej lehote a nároky vyplývajúce z funkcie konateľa od roku 2010 sa podľa § 397 Obchodného zákonníka premlčujú v štvorročnej premlčacej lehote. Na valnom zhromaždení žalobcu dňa 20. 11. 2018 za prítomnosti všetkých spoločníkov žalobca predložil žalovanému návrh na urovnanie vznesených nárokov. Návrh bol pripravený korektne, aby odzrkadľoval roky práce žalovaného pre žalobcu, ale aj závažné odborné a osobné zlyhanie žalovaného v podobe dlhodobého zanedbávania vyplácania mzdy a odmeny a narušenie cash flow žalobcu. Navrhli, aby sa žalovanému nevyplatili premlčané nároky, lebo žalobca nemá zákonnú povinnosť, ale iba možnosť ich uhradiť a premlčanie zavinil žalovaný vlastnou vinou. Zvyšné mzdové nároky mu mali byť okamžite vyplatené a ostatné nároky mali byť vyplácané v ďalších rokoch v postupných splátkach pod podmienkou dokončenia prebiehajúcich projektov a dosiahnutia stanovených hospodárskych výsledkov. Návrh vychádzal z toho, že žalovaný bol v tom čase a stále je spoločníkom žalobcu. Žalovaný mal zostať konateľom a zamestnancom žalobcu, keďže viedol kľúčové projekty. Zobrali do úvahy, že nároky žalovaného sa kumulovali dlhodobo a jednorazové vyplatenie by bolo pre žalobcu likvidačné. Časť nárokov by sa vyplatila jednorazovo a ďalšia časť postupne, aby sa zmiernil negatívny dopad na žalobcu. Žalovaný požiadal o prerušenie prvého valného zhromaždenia, aby si premyslel návrh. Spoločníci sa na prvom valnom zhromaždení dohodli, že bude pokračovať 10. 12. 2018 a do tohto dátumu žalovaný poskytne stanovisko, či návrh prijíma alebo nie. Žalovaný do 10. 12. 2018 stanovisko neoznámil. Spoločníci sa stretli a pokračovali na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo podľa dohody dňa 10. 12. 2018. Žalovaný oznámil ostatným spoločníkom, že návrh na urovnanie odmieta. Následne P.. S. Y. informoval prítomných spoločníkov, že na pokyn žalovaného ako konateľa žalobcu bola na jeho osobný účet dňa 7. 12. 2018 vyplatená suma vo výške 44.739,38,- EUR. Žalovaný uviedol, že zvyšok pohľadávok postúpi inkasnej spoločnosti. Následne sa žalovaný vzdal funkcie konateľa, čo žalobca akceptoval. Podľa záverov prijatých na prvom valnom zhromaždení bolo dohodnuté, že sa počká na stanovisko žalovaného a strany predpokladali, že žiadna zo strán nebude podnikať faktické ani právne úkony. Žalovaný dal príkaz na vykonanie prevodov finančných prostriedkov bez vedomia druhého konateľa a ostatných spoločníkov v rozpore so závermi prvého valného zhromaždenia. Na druhom valnom zhromaždení žalovaný predložil žalobcovi uznanie dlhu zo dňa 7. 11. 2008 s úradne overeným podpisom zo dňa 13. 11. 2018. Prvé uznanie dlhu bolo vyhotovené podľa Občianskeho zákonníka a druhé uznanie dlhu bolo vyhotovené podľa Obchodného zákonníka. V obidvoch dokumentoch si žalovaný sám sebe ako súkromnej osobe uznal pohľadávky v celkovej výške 127.494,97,- EUR spolu s príslušenstvom so splatnosťou 30. 4. 2019. V dokumente vytvorenom a podpísanom žalovaným je jednoznačne uvedené, že dlh uznáva napriek jeho premlčaniu a niektoré jeho časti mali byť žalobcom uhradené, čím mal žalobca potvrdiť svoje záväzky. Výplatné pásky a zápisnice z valných zhromaždení, ktoré boli v zmysle uznania dlhu prílohou a z ktorých žalovaný vychádzal pri vyčíslení dlhu neboli žalobcovi do dňa podania žaloby predložené. Na ďalšom valnom zhromaždení (treťom) 14. 1. 2011 jeden zo spoločníkov P.. S. Y. informoval ostatných spoločníkov o konaní a postupe žalovaného ako aj o skutočnosti, že žalovaný dňa 7. 12. 2018 v čase, keď vykonával funkciu konateľa nepreviedol na svoj účet prostriedky
vo výške 44.739,38,- EUR, ale až vo výške 60.503,53,- EUR, ktoré mali údajne zahŕňať nevyplatené nároky žalovaného z titulu výkonu funkcie konateľa ako aj nároky vyplývajúce z pracovného pomeru. Postup žalovaného bol dopredu pripravený. Zatajoval ho pred ostatnými spoločníkmi. Napriek postupu a rozhodnutiu valného zhromaždenia znižoval majetok žalobcu vo svoj prospech, teda 7. 11. 2018 uznal konateľ žalobcu záväzky voči sebe samému. Na prvom valnom zhromaždení žiadal čas na premyslenie do 10. 12. 2018. Dňa 7. 12. 2018 ako konateľ dal pokyn na vyplatenie 60.503,53,- EUR na svoj účet. Na druhom valnom zhromaždení oznámil odmietnutie návrhu a súčasne podnikal kroky na zníženie kapitálu žalobcu na úkor veriteľov žalobcu, žalobcu a jeho spoločníkov. Konanie žalovaného považuje žalobca za flagrantné porušenie povinností konateľa. Vyzval žalovaného na zmierlivé vyriešenie veci, ktoré spojil so žiadosťou o odovzdanie dokumentácie žalobcu. Stretnutie sa skončilo bezúspešne. Žalovaný odmieta protokolárne odovzdať dokumentáciu žalobcu, hoci mu to druhé valné zhromaždenie uložilo ako povinnosť. Žalobca listom zo dňa 29. 3. 2019 vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 60.503,53,- EUR, ktoré si žalovaný vyplatil na svoj osobný účet do 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená 17. 4. 2019. Žalovaný odmietol finančné prostriedky vrátiť. Žalovaný nevykonával svoje povinnosti spojené s funkciou konateľa riadne a dlhodobo zo strany žalovaného dochádzalo k závažným porušeniam povinnosti konateľa v zmysle § 134 a nasl. Obchodného zákonníka, predovšetkým a/ nekonanie s odbornou starostlivosťou, b/ konanie v rozpore so záujmami žalobcu a všetkých spoločníkov, c/ uprednostňovanie vlastných záujmov, d/ neinformovanie spoločníkov o záležitostiach žalobcu, e/ porušenie povinnosti riadiť sa rozhodnutiami valného zhromaždenia, f/ zlyhanie pri vedení evidencie a účtovníctva žalobcu. Konateľ je povinný pri výkone funkcie konať s odbornou spôsobilosťou a v záujme spoločnosti a jej spoločníkov. Odbornou starostlivosťou sa rozumie spôsob výkonu funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladateľných eventualít postupu a následkom zvoleného postupu a v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami a skúsenosťami (zásada profesionality), pri ktorom konateľ prihliada na záujmy spoločnosti a ich spoločníkov a nepresadzuje svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti (zásada lojality). Zásada profesionality zahŕňa povinnosť konateľa zaobstarať si všetky dostupné informácie týkajúce sa toho ktorého úkonu. V zmysle judikatúry konať s odbornou starostlivosťou znamená uskutočňovať úkony týkajúce sa spoločnosti zodpovedne a svedomito v rovnakom rozsahu, ako by išlo o vlastný majetok konateľa. Pri výkone funkcie konateľa žalovaným nie je náznak dodržiavania týchto zásad. Žalovaný si musel byť vedomý, že hoci aj dobrovoľné nevyplácanie mzdy a nevedenie riadnej evidencie a účtovníctva môže mať pre spoločnosť závažné následky, najmä 1/ zvyšovanie záväzku žalobcu a úroky z omeškania, ktoré sám žalovaný uznal v predloženom uznaní dlhu, 2/ nesprávne a neúplné vedenie mzdovej a účtovnej evidencie, ktoré si bude vyžadovať opravy niekoľko rokov spätne, 3/ hrozba dovyrubenia odvodov do sociálnej a zdravotnej poisťovne spolu s penále, 4/ kontrola pokuty zo strany inšpektorátu práce. Ani vedomosť o týchto následkoch ho nezbavuje zodpovednosti, keďže vykonával funkciu prevádzkového ekonóma, neskôr výkonného riaditeľa a konateľa spoločnosti. Ak konateľ nemá dostatočné vedomosti alebo informácie pre prijatie informovaného rozhodnutia, za účelom zachovania zásady profesionality je povinný zabezpečiť poradenstvo od odborníkov v danej oblasti. Žalovaný konal v rozpore so zásadou profesionality pri vyhotovovaní uznania dlhu, keď uznal premlčaný dlh, ktorý by žalobca nebol za obvyklých skutočností povinný zaplatiť. Žalovaný bol vedený osobnými záujmami pred záujmami žalobcu a spoločníkov žalobcu, čo viedlo k porušeniu zásady lojality. Uznanie dlhu sa považuje za absolútne neplatný právny úkon, keďže bolo urobené v konflikte záujmov s poukazom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V tejto veci existuje jasný konflikt záujmov, pretože žalovaný ako štatutárny orgán žalobcu uznal dlh a dosiahol vlastný majetkový prospech na ťarchu žalobcov ostatných spoločníkov. Žalovaný porušil zákonnú povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach žalobcu. Takéto informácie je povinný poskytovať spoločníkom aj bez vyzvania spoločníkmi. Žalovaný mal počas výkonu funkcie konateľa množstvo príležitostí vysvetliť spoločníkom rozhodnutia a s tým spojené následky, s ktorými sa musí žalobca vysporiadať. Nikdy tak neurobil, hoci valné zhromaždenie spoločníkov pravidelne zasadalo. Žalovaný na valnom zhromaždení spoločníkov každoročne schvaľuje účtovnú závierku. Vystúpil pred spoločníkov, aby im poskytol správu o stave žalobcu. Žalobca sa dopustil konania v rozpore so závermi a vôľou valného zhromaždenia vyriešiť nevznesené nároky kompromisne a v prospech žalobcu. Žalovaný to ignoroval a dal pokyn na vyplatenie finančných prostriedkov. Vôľa spoločníkov na valnom zhromaždení ako najvyšší orgán spoločnosti je pre štatutárny orgán zaväzujúca a pri výkone svojej funkcie ju musí napĺňať. V priebehu existencie spoločnosti môžu byť záujmy spoločníkov rôzne a protichodné. Konateľ je viazaný vôľou väčšiny spoločníkov za predpokladu, že týmto rozhodnutím väčšinou nedošlo k zneužitiu práv spoločníka podľa § 56a ods. 1 OBZ. Povinnosť konateľa vykonávať pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov je vyjadrená
v zásade lojality konateľa voči spoločnosti aj vo vzťahu k spoločníkom. Správanie žalovaného je postihnuté konfliktom záujmov, v ktorom sa ocitol ako spoločník, konateľ a zamestnanec. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď prijal rozhodnutie nevyplácať si mzdu a odmenu, riadne neviesť účtovníctvo. Čím vytvoril základ pre negatívne následky. Spoločníkov o svojom rozhodnutí neinformoval a postavil ich pred hotovú vec, ktorú požaloval bezodkladne riešiť. Spoločníci urobili ústretový krok ku kompromisnému riešeniu. Žalovaný zneužil postavenie a bez vedomia ostatných spoločníkov a druhého konateľa uznal dlh voči sebe a dal pokyn na vyplatenie vznesených nárokov. U žalovaného sú vytvorené predpoklady zodpovednosti za škodu 1/ porušenie povinností žalovaného ako konateľa; 2/ vznik škody; 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinností žalovaného a vznikom škody. Žalovaný sa dopustil porušenia povinností podľa Obchodného zákonníka v súlade s § 757 Obchodného zákonníka. Pre zodpovednosť za škodu platia ustanovenia § 373 a nasl. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou a pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie žalovaného. Čo sa týka dobrej viery konania žalovaného ako liberačného dôvodu, právna teória konaniu v prospech spoločnosti pripisuje väčšiu mieru ako konanie v záujme spoločníkov, pretože konateľ sa môže z dôvodu kumulácie postavenia v spoločnosti ocitnúť v konflikte záujmov presne tak ako žalovaný. Žalovaný v žiadnom prípade nemohol konať v dobrej viere pre záujmy žalobcu, pretože ku koncu svojho funkčného obdobia uskutočňoval kroky na posilnenie svojho právneho postavenia a dôkaznej situácie v neprospech žalobcu a dal pokyn na vyplatenie jeho nárokov. Keby v priebehu dekády nedochádzalo k porušovaniu povinností žalovaného vyplývajúce z jeho funkcie konateľa nedošlo by k eskalácii situácie ako v závere roku 2018. Žalovaný uznal dlh ignorujúc vôľu valného zhromaždenia a dal pokyn na vyplatenie jeho nárokov. Žalobcovi vznikla priama škoda, ktorú si voči žalovanému uplatňuje. Spolu s istinou si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne za každý začatý deň omeškania podľa Obchodného zákonníka od 30. 4. 2019, t. j. márneho uplynutia 5 pracovných dní odo dňa doručenia predžalobnej výzvy. Žalovaný viacnásobne porušil povinnosti konateľa, ktoré vyplývajú z ustanovení Obchodného zákonníka, rozhodnutí žalobcu a valného zhromaždenia spoločníka, keďže počas výkonu funkcie konal v rozpore s odbornou starostlivosťou, uprednostňoval osobné záujmy pred záujmami žalobcu a jeho spoločníkov. Žalovaný v rozpore s rozhodnutím žalobcu a jeho spoločníkov dal pokyn na vyplatenie sumy v celkovej výške 60.530,53,- EUR na svoj osobný účet, uznal dlh v mene žalobcu voči svojej osobe vo výške 127.494,27,- EUR s príslušenstvom a uznal aj premlčané nároky žalovaného, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 60.503,53,- EUR.
3. Na výzvu súdu podľa § 167 ods. 2 CSP žalovaný uviedol, že z finančných prostriedkov spoločnosti bola použitá na úhradu splatnej mzdy a časti odmien (mzda) suma 54.033,63,- EUR a nie suma 60.503,53,- EUR. Poukázaná suma bola použitá na úhradu splatnej mzdy za obdobie od mája 2012 až novembra 2018, vrátane odmien priznaných valným zhromaždením za roky 2015 až 2017 (schválené v rokoch 2016 až 2018). Uviedol, že na strane žalobcu uhradením peňažných prostriedkov z účtu žalobcu došlo k zníženiu majetkových hodnôt. Žalovaný použil finančné prostriedky na úhradu splatnej mzdy. Mzdy, na ktorú mu už vznikol nárok podľa pracovnej zmluvy. Nárok žalovaného na zaplatenie mzdy spochybnený nebol. Žalovaný prácu podľa pracovnej zmluvy vykonal, mzdu mu žalobca ako jeho zamestnávateľ vyúčtoval vo výplatných páskach a mzda sa stala splatnou. Nešlo o plnenie fiktívneho, neplatného alebo akéhokoľvek pochybného záväzku žalobcu, ani nadobudnutie majetku v rozpore s § 59a Obchodného zákonníka. Poskytnutím peňažného plnenia na úhradu týchto záväzkov nedošlo ku vzniku škody v zmysle zníženia majetkových hodnôt, pretože súčasne došlo k zániku splatných záväzkov. Ak škoda na strane žalobcu nevznikla, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody, hoci by aj žalovaný pochybil pri plnení povinností konateľa. Ak by aj porušil povinnosť informovať valné zhromaždenie o záležitostiach spoločnosti, nemalo by to na existenciu peňažných záväzkov žalobcu na zaplatenie mzdy žalovaného, žiadny vplyv. Žalobca tvrdí porušenie povinností informovať valné zhromaždenie o záležitostiach spoločnosti podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka. Povinnosti konateľa informovať o záležitostiach spoločnosti zodpovedá právo spoločníkov podľa § 122 Obchodného zákonníka požadovať informácie od konateľa a nahliadať do dokladov spoločnosti, každej takejto požiadavke žalovaný vždy vyhovel. Žalovaný informoval spoločníkov nielen na valných zhromaždeniach, ale aj mimo valných zhromaždení (nepravidelne). So spoločníkom P.. Y. sa stretával približne každý druhý týždeň, niekedy aj každý týždeň a nezriedka aj počas dní pracovného pokoja. Na týchto stretnutiach ho informoval o všetkých záležitostiach spoločnosti a niekedy P.. Y. sám urobil rozhodnutia, ktoré mali povahu obchodného vedenia spoločnosti, ktoré náleží konateľovi. Ak neboli v záujme spoločnosti žalovaný ich odmietol zrealizovať. P.. Y., ktorý disponoval väčšinovým obchodným podielom presadil menovanie ďalšieho konateľa, ktorý takéto jeho rozhodnutia uskutočňoval. Podľa § 135 ods. 2 Obchodného zákonníka má konateľ povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú
závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhrady strát. Žalovaný vždy zabezpečil vypracovanie účtovnej závierky, ktorá obsahovala všetky údaje súvisiace s fungovaním spoločnosti. Tá obsahuje údaje o všetkých záväzkoch spoločnosti, vrátane záväzkov na zaplatenie mzdy žalovanému. Valné zhromaždenie každú účtovnú závierku schválilo. Žalovaný predložil spoločníkom informácie o záležitostiach spoločnosti, minimálne raz ročne vo forme účtovnej závierky a spoločníci tieto údaje vzali na vedomie a účtovnú závierku schválili. Žalovaný neporušil svoju povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, ani vo vzťahu k odmenám v celkovej výške 24.763,- EUR, ktoré neboli evidované v účtovníctve spoločnosti. O priznaní týchto odmien rozhodlo valné zhromaždenie a spoločníci tak museli mať vedomosť o tom, že žalovaný má na takéto odmeny nárok. Ak by aj žalovaný túto povinnosť porušil, nemalo byť to za následok vznik škody. Valné zhromaždenie spoločnosti bolo dňa 7. 12. 2018 prerušené bez toho, aby bola vypracovaná zápisnica alebo valné zhromaždenie prijalo uznesenia, ktorými by konateľa zaväzovalo niečo konať alebo nekonať. K tomu došlo až na pokračovaní valného zhromaždenia 10. 12. 2018, kedy bol žalovaný na plánovanej operácii v nemocnici a valného zhromaždenia sa nemohol zúčastniť a preto nemal o záveroch valného zhromaždenia vedomosť. Čo následne opravil tak, že hospitalizovaný bol v januári 2019 a nemohol sa zúčastniť valného zhromaždenia 14. 1. 2019. Pokračovania valného zhromaždenia v decembri 2018 sa zúčastnil. Za obchodné vedenie spoločnosti je zodpovedný konateľ. Ten zvážil dostupné informácie a zistil, že spoločnosť má vysoký záväzok na zaplatenie mzdy, ktorý by mal byť predmetom súdneho konania, neskôr exekúcie a nezaplatenie, ktoré má tiež nemalé trestnoprávne dôsledky. V tomto prípade by za neuhradenú mzdu hrozil postih minimálne podľa § 214 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na 3 až 8 rokov. Následne zistil, že spoločnosť disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na úhradu splatnej mzdy. Preto splatnú mzdu uhradil. Pochybením bolo to, že splatnú mzdu neuhradil skôr. V dôsledku toho žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pretože žalovaný so mzdou neuhradil žiadne úroky z omeškania, len istinu splatnej mzdy. Na úkor žalovaného ako zamestnanca žalobca dlhú dobu disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mu mal vyplatiť. Voči tomu žiaden zo spoločníkov nič nenamietal. Žalobca podmieňoval vyplatenie splatnej mzdy ďalším výkonom práce, čo je v rozpore so zákonom. Spoločnosť mala splatný záväzok na zaplatenie mzdy a jeho splnenie nemala právo podmieňovať vykonaním ďalšej práce (ponuka žalobcu žalovanému zo dňa 7. 12. 2018). Zamestnávateľ nemôže podmieňovať vyplatenie mzdy za už vykonanú prácu tým, že zamestnanec u neho bude pracovať aj počas nasledujúceho obdobia. Žalovaný pri plnení mzdy postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Žalovaný ako konateľ mal informácie o záväzkoch spoločnosti, medzi ktorými boli aj záväzky na zaplatenie jeho mzdy, pracovnoprávnych odmien schválených valným zhromaždením, konateľských odmien a ďalších záväzkov spoločnosti. Mal informácie o tom, že spoločnosť má dostatočné prostriedky na to, aby svoje záväzky splnila, bez ohrozenia ďalšej činnosti, keďže v tom čase na účte spoločnosti v banke bolo okolo 100.000 EUR. Následne informáciu vyhodnotil tak, že ak mzdu neuhradí, dôjde k spáchaniu trestného činu a k ohrozeniu spoločnosti tým, že v prípadnom súdnom konaní a následnej exekúcii sa tento záväzok navýši o úroky z omeškania a trovy konania a exekúcie. Ak dlžnú sumu uhradí, splní riadne záväzok spoločnosti, ktorý by bola povinná plniť aj tak. Plnenie riadneho záväzku nemožno považovať za konanie v rozpore so záujmami spoločnosti, pretože ak by bol záujem spoločnosti neplniť si záväzky, bol by takýto záujem v rozpore so zákonom. Žalovaný bol v trojjedinom postavení, pretože ako spoločník a konateľ zastupoval záujmy spoločnosti a ako fyzická osoba hájil vlastné záujmy aj proti záujmom spoločnosti. V tomto prípade uprednostnil záujmy spoločnosti, čo vyplýva z toho, že dal pokyn na úhradu iba riadne zaúčtovanej a splatnej mzdy. Neuhrádzal z prostriedkov spoločnosti žiadne úroky z omeškania, hoci na ne, ako zamestnanec, mal nárok. Z prostriedkov spoločnosti neuhrádzal ani všetky pracovnoprávne odmeny, ktoré mu schválilo valné zhromaždenie a ani valným zhromaždením schválené konateľské odmeny v nemalej výške. Po vyplatení mzdy zostal na účte spoločnosti nemalý finančný obnos potrebný na jej ďalšie fungovanie, napriek tomu, že žalobca má voči nemu ďalšie splatné a neuhradené peňažné záväzky. Konaniu žalovaného by sa dalo vyčítať, že plnil aj mzdu, ktorá bola premlčaná a v tomto prípade konal viac vo vlastnom záujme ako v záujme spoločnosti. Ide o mzdu splatnú od mája 2011 do novembra 2015 v celkovej výške 19.539,86,- EUR. Ani plnenie premlčaného záväzku nebolo konaním v rozpore so záujmami spoločnosti. Išlo o existujúci záväzok, hoci vo forme naturálnej obligácie. Pritom v premlčanom záväzku spoločnosti nehrozili náklady spojené so súdnym konaním, exekúciou alebo úroky z omeškania. Stále existovala hrozba trestnoprávneho postihu. Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 3 Trestného zákona sa prerušuje v premlčacej dobe podľa § 87 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v dĺžke 10 rokov. V takomto prípade by sa jednalo o pokračovací trestný čin, ktorý by bol dokonaný až splnením povinnosti, prípadne vznesením obvinenia, a premlčacia doba začína plynúť až jeho dokonaním. Toto považoval žalovaný za tak závažnú hrozbu, že uprednostnil
plnenie záväzku vrátane jeho premlčanej časti pred trestným postihom. Žalovaný bol v tomto prípade v dvojjedinom postavení a zosobňoval seba ako zamestnanca a aj samotnú spoločnosť. Ak by akýkoľvek iný zamestnanec žiadal vyplatenie splatnej mzdy, každý konateľ by dal pokyn na jej úhradu. Ak by časť mzdy bola premlčaná, tak by podľa žalovaného takto postupoval každý konateľ, aby vylúčil trestnoprávne dôsledky nevyplatenia mzdy. Toto platí bez ohľadu na uznanie záväzku, ktorého platnosť žalobca v žalobe spochybňuje. Uznanie je pre posúdenie toho, že žalovaný skutočne konal v súlade so záujmami spoločnosti bezpredmetné. Uznanie bolo vyhotovené a podpísané v novembri 2018 pred konaním valného zhromaždenia spoločnosti. Finančné prostriedky poukázané na účet žalovaného boli použité na úhradu splatných záväzkov žalobcu mzdy žalovanému za obdobie máj 2012 až november 2018. Tieto záväzky, okrem záväzkov na zaplatenie odmien za roky 2015 - 2017 (schválené v rokoch 2016 - 2018), boli riadne evidované v účtovníctve spoločnosti. Záväzok na zaplatenie odmeny v účtovníctve evidovaný nebol, ale bez ohľadu na jeho evidenciu, takýto záväzok existoval a odmenu žalovanému priznalo valné zhromaždenie spoločnosti. To, že záväzok nebol evidovaný v účtovníctve spoločnosti, nespôsobuje jeho neexistenciu alebo neplatnosť. Žalovaný ako konateľ dal pokyn na plnenie existujúceho záväzku spoločnosti a preto spoločnosti, ani v prípade porušenia viesť účtovníctvo, žiadna škoda nevznikla. Žalovaný počas celej doby pôsobenia konal v záujme spoločnosti. Pri jeho vstupe do spoločnosti bola táto v zlom hospodárskom stave a neskôr dokázal úspešne podnikať. Žiadal žalobu zamietnuť.
4. V replike podľa § 167 ods. 3 CSP žalobca uviedol, že žalovaný dlhodobo a závažným spôsobom porušoval svoje elementárne povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona. Konal v rozpore s pokynmi a rozhodnutiami žalobcu, o ktorých mal vedomosť. Konal v rozpore so záujmami žalobcu a tým uprednostňoval vlastné záujmy pred záujmami žalobcu a jeho spoločníkov. Žalobca uviedol, že sumu vo výške 54.033,63,- EUR titulom úhrady splatnej mzdy za máj 2012 až november 2018, vrátane odmien priznaných valným zhromaždením za roky 2015 - 2017, schválený v rokoch 2016 - 2018 nerozporuje (vo vzťahu k výške). Dôkazy preukazujúce oprávnenosť žalobcu na zvyšnú časť uplatneného nároku 6.469,90,- EUR žalobca súdu doplní dodatočne. Suma poukázaná na osobný účet žalovaného mala pokrývať splatnú mzdu započítanú za obdobie máj 2012 až november 2018 vrátane odmien priznaných valným zhromaždením za roky 2015 - 2017, schválených v rokoch 2016 - 2018. Tieto mzdové nároky žalovaného ako zamestnanca boli v čase plnenia premlčané. Vo väčšej časti išlo o premlčanú mzdu. K premlčaniu mzdových nárokov došlo v dôsledku konania žalovaného, ktorý si dlhé roky nevyplácal mzdu bez toho, aby o tom informoval žalobcu a jeho spoločníkov. Žalovaný konal v rozpore so záujmami spoločnosti, keďže plnil záväzky žalobcu, ktoré už boli premlčané, čím uprednostňoval vlastné záujmy pred záujmami žalobcu a jeho spoločníkov. V porušení informačnej povinnosti konateľa žalobca uviedol, že žalovaný bol povinný informovať žalobcu o všetkých skutočnostiach dôležitých pre fungovanie spoločnosti a v plnení tejto povinnosti žalovaný jednoznačne zlyhal. Vyplatenie 60.503,53,- EUR malo negatívny vplyv na fungovanie žalobcu. Žalovaný neinformoval žalobcu o dôležitej skutočnosti, ktorá má stále vplyv na účtovníctvo, výkazy a cashflow žalobcu. Z úkonov žalovaného v novembri až decembri 2018 je zrejmé, že celý postup bol vopred naplánovaný s cieľom poškodiť žalobcu. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaný informoval P.. Y. (jedného zo spoločníkov) o záležitostiach týkajúcich sa žalobcu. Žalovaný ani na údajných súkromných stretnutiach neinformoval P.. Y. o tom, že si dlhé roky nevyplácal mzdu. U žalobcu nie je vedená presná účtovná a mzdová agenta. Takéto údajné konanie by bolo právne irelevantné, nemohlo by sa považovať za splnenie informačnej povinnosti, ktorú mal žalovaný voči spoločníkom žalobcu. Informácie o záväzkoch v účtovnej závierke má iba všeobecný charakter a nevyplýva z nej voči komu má žalobca povinnosť plniť záväzok. Je potrebné rozlišovať osobitné postavenie žalovaného, ktorý nemôže byť považovaný za bežného zamestnanca, o čom svedčia kroky žalovaného v priamom rozpore so záujmami žalobcu a jeho spoločníkov. Nie každý zamestnanec môže sám so sebou podpisovať dodatky, uznávať sám sebe dlh a sám sebe vyplácať alebo dávať účtovnícke príkazy na vyplatenie premlčaných záväzkov. Žalobca neschvaľuje konanie žalovaného, ktoré malo a má na žalobcu negatívny dopad. V dôsledku svojvoľného rozhodnutia žalovaného ostatní spoločníci žalobcu musia dofinancovať chýbajúci kapitál, zháňať nových spoločníkov, čím sa zvýšili finančné prostriedky žalobcu. Žalobca sa pokúsil o zmierlivé riešenie celej situácie a vypracoval návrh na vysporiadanie mzdových nárokov žalovaného, ktorý zahrnul do programu valného zhromaždenia, ktoré sa malo konať 20. 11. 2018. Žalovaný s predneseným návrhom žalobcu nesúhlasil. Na žiadosť žalovaného bolo valné zhromaždenie prerušené a v konaní sa malo pokračovať 10. 12. 2018 s tým, že žalovaný predloží svoje stanovisko či návrh prijíma alebo nie. Do konania valného zhromaždenia 10. 12. 2018 žalovaný využil svoju pozíciu a uskutočnil konania, ktoré finančne destabilizovali žalobcu bez vedomia ostatných spoločníkov žalobcu. Následne na valnom zhromaždení 10. 12. 2018 odmietol ponuku na vyrovnanie svojich nárokov voči žalobcovi a prítomných spoločníkov informoval, že dňa 7. 12. 2018 si vyplatil na
osobný účet 44.739,98,- EUR. Žalovaný si v skutočnosti vyplatil rádovo vyššiu sumu. Súčasne sa vzdal funkcie konateľa. Spoločníci na valnom zhromaždení prijali uznesenie, v zmysle ktorého bol žalovaný povinný odovzdať konateľovi žalobcu všetky dokumenty súvisiace s výkonom funkcie konateľa vrátane kópie odovzdať majetok žalobcu, o čom podpíše protokol. V zmysle uvedeného rozhodnutia bol žalovaný povinný predložiť všetky doklady, z ktorých by bolo možné bližšie špecifikovať sumu poukázanú na účet žalovaného dňa 7. 12. 2018. Žalovaný bol povinný predložiť spoločníkom žalobcu odpočet svojej práce a finančných ukazovateľov žalobcu. Nasledujúce mimoriadne valné zhromaždenie bolo zvolané na 14. 1. 2019, na ktorom sa žalovaný zo zdravotných dôvodov nezúčastnil. Žalovaný nepredložil potrebné dokumenty. Žalobca emailom zo dňa 13. 1. 2019 žiadal od žalovaného identifikáciu platby, ktorú žalovaný 7. 12. 2018 vyplatil na osobný účet. Žalovaný bližšie identifikáciu platby vykonanej dňa 7. 12. 2018 žalobcovi nepredložil a to ani po opätovnej výzve, ktorá bola predmetom emailovej komunikácie z februára 2019. Z toho vyplýva, že tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení sú nepravdivé. Okrem špekulatívneho konania žalovaného, ktoré mal vopred naplánované, je zrejmé, že ignoroval pokyny spoločníkov, ktoré mu boli uložené na valnom zhromaždení dňa 10. 12. 2018. V dôsledku neposkytnutia súčinnosti žalovaného žalobca nemal vedomosť o tom, aké údajné nároky a v akej výške mala pokrývať suma, ktorú si žalovaný vyplatil. Premlčanie mzdových nárokov žalovaného zapríčinil sám žalovaný tým, že ich nevyplácal v čase splatnosti. Žalovaný si musel byť vedomý toho, že v prípade súdneho konania by žalobca uplatnil námietku premlčania, dôsledku čoho by právny nárok žalovaného na vyplatenie mzdy zanikol. Ak by sa jednalo o akýkoľvek iný spor, premlčanie by bol povinný namietať každý konateľ tak ako je zaviazaný Obchodným zákonníkom konať s odbornou starostlivosťou, respektíve by to namietol kvalifikovaný právny zástupca. Pokiaľ ide o výšku finančných prostriedkov, ktorými žalobca v čase úhrady mzdových nárokov žalovaného disponoval, tieto boli určené na pokrytie viacerých záväzkov žalobcu a nielen na pokrytie mzdových nárokov žalovaného. Páchateľom trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného je štatutárny orgán zamestnávateľa, teda samotný žalovaný. Žalovaný opomenul skutočnosť, že on bol osobou, ktorá bez vedomia žalobcu a jeho spoločníkov konala tak, že naplnila skutkové znaky tohto trestného činu. Za konanie v rozpore so záujmami žalobcu považuje uznanie dlhu, ktoré vykonal žalovaný v mene žalobcu a uznal záväzok vo výške 127.494,97,- EUR (nevyplatená čistá mzda 37.905,97,- EUR; nevyplatené mzdy na základe zápisníc z valných zhromaždení od januára 2011 do septembra 2018 vo výške 38.400,- EUR; nevyplatené odmeny na základe zápisníc valných zhromaždení od januára 2010 do septembra 2018 vo výške 41.889,- EUR; nevyplatená konateľská odmena na základe zápisníc a valných zhromaždení od januára 2010 do septembra 2018 vo výške 9.300,- EUR a to spolu s príslušenstvom (úroky a úroky z omeškania). Žalovaný sa bránil tým, že k vyplateniu došlo bez príslušenstva ale s uznaním dlhu žalovaný voči sebe uznal aj príslušenstvo. Žalovaný v mene žalobcu uznal premlčané záväzky a žalobcovi nie je známe akým spôsobom žalovaný dospel k vyčísleniu mzdových nárokov. Žalobca nemal k dispozícii dodatky k pracovnej zmluve so žalovaným, na ktoré sa odvolával. Žalovaný dodatočne poskytol dodatky k pracovnej zmluve so žalovaným z rokov 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017, ktoré žalovaný podpísal v mene žalobcu a to zamestnávateľa a aj sám za seba ako zamestnanca. Dodatkami si žalovaný každoročne od roku 2013 zvyšoval mzdu, pohyblivú zložku mzdy a konateľskú odmenu. Dodatky boli žalobcovi doručené v emailovej elektronickej verzii. Pri každom dodatku je pozoruhodný dátum a čas jeho vytvorenia, ktorý vyplýva z vlastností jednotlivých dokumentov. Jednotlivé verzie dodatkov boli vytvorené 27. 11. 2018 v rámci 12 minút (dodatok č. 3 z 1. 1. 2013 vytvorený 27. 11. 2018 o 14.03 hod., dodatok č. 4 z 1. 1. 2014 vytvorený 27. 11. 2018 o 14.04 hod., dodatok č. 5 z 1. 1. 2015 vytvorený 27. 11. 2018 o 14.10 hod., dodatok č. 6 z 1. 1. 2016 vytvorený 27. 11. 2018 o 14.11 hod., dodatok č. 7 z 1. 1. 2017 vytvorený 27. 11. 2018 o 14.12 hod., dodatok č. 8 z 1. 9. 2017 vytvorený 27. 11. 2018 o 14.15 hod.). Žalovaný vytvoril dodatky účelovo hneď po vyhotovení uznania dlhu. Žalovaný v čase, kedy mali dodatky pri antedatovaní aj ich skutočnom vyhotovení vzniknúť žalovaný konateľ žalobcu, nebol oprávnený za žalobcu konať. Poukázal na vyjadrenie profesorky D. C. k postaveniu štatutárneho orgánu a súčasne zamestnanca, že ak člen štatutárneho orgánu popri funkcii vykonáva aj závislú prácu, môže byť súbežne v obchodnoprávnom i pracovnoprávnom vzťahu. Vylučuje sa však, aby v mene zamestnávateľa urobil takýto úkon (podpísal pracovnú zmluvu) ako tá istá fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy. V rozpore s tvrdením žalovaného, žalobca nemal dodatky k pracovným zmluvám. Žalovaný neviedol riadne účtovnú a mzdovú agendu. Spoločníci žalobcu museli poskytnúť žalobcovi finančnú injekciu, aby preklenula obdobie od vyplatenia prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovaného. Páchateľom trestného činu môže byť iba štatutárny orgán, teda žalovaný. Záväzok voči žalovanému bol premlčaný a žalovaný bol informovaný spoločníkmi žalobcu, že premlčané záväzky mu vyplácané nebudú. Žalovaný neplnil riadne svoje zákonné povinnosti viesť účtovníctvo. Konanie žalovaného, ako čaj časový priebeh jednotlivých úkonov žalovaného je nepochybné, že dlhodobo porušoval povinnosti konateľa vyplývajúce
z Obchodného zákonníka, predovšetkým uprednostnil svoje vlastné záujmy pred záujmami žalobcu a jeho spoločníkov, čím spôsobil žalobcovi škodu a žalobca trval na svojom nároku.
5. V duplike podľa § 167 ods. 4 CSP žalovaný uviedol, že žalovaný plnil existujúce záväzky spoločnosti a preto ich splnením žalobcovi škoda vzniknúť nemohla. Nie všetky záväzky, ktoré žalovaný plnil, boli premlčané. Premlčaná bola iba ich menšia časť. Žalovaný trvá na tvrdení o informovaní P.. Y., ktorý bol väčšinovým spoločníkom žalobcu. Poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdenou škodou a porušením povinnosti informovať spoločníkov. K uznaniu záväzku uviedol, že žalovaný namiesto toho, aby v celom rozsahu splnil všetky existujúce a splatné záväzky žalobcu, plnil iba ich časť a veriteľovi poskytol zabezpečenie vo forme uznania záväzku. Aj v tomto prípade chýba príčinná súvislosť. K tvrdeniu žalobcu, že nemal vedomosť o dodatkoch k pracovnej zmluve a z elektronickej podoby dokumentov vyvodil, že boli vyhotovené dodatočne uviedol, že všetky dodatky boli vyhotovené s vedomím a súhlasom všetkých spoločníkov žalobcu. Žalobca mal presnú vedomosť o tom, aká je výška mzdy žalovaného, lebo ju na každom valnom zhromaždení sám schvaľoval, ako vyplýva zo zápisníc, ktoré žalovaný predložil súdu s vyjadrením v žalobe a z príloh k týmto zápisniciam.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie na návrh strán sporu výsluchom žalovaného, výsluchom svedka
- spoločníka žalobcu P.. S. Y. a listinami v spise, najmä: výzva na mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 18. 2. 2019, pracovná zmluva z 3. 4. 2006, dodatok k pracovnej zmluvy zo dňa 2. 4. 2008 a zo dňa 31. 3. 2009, zápisnica z valného zhromaždenia zo 14. 1. 2013, dve uznanie dlhu zo dňa 7. 11. 2018, zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia zo 14. 1. 2019 s listinou prítomných spoločníkov, predžalobná výzva zo dňa 29. 3. 2019, odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu zo dňa 18. 4. 2019, obálka listovej zásielky podanej na pošte 24. 4. 2019, zmluva o prevode obchodného podielu medzi P.. S. Y. a žalovaným zo dňa 27. 2. 2013, prehľad nevyplatených miezd na základe výplatných pások, miezd schválených valným zhromaždením a nevykázaných v účtovníctve, konateľských odmien schválených valným zhromaždením a nevykázaným v účtovníctve a prémií schválených valným zhromaždením a nevykázaným v účtovníctve, výtlačok z internetových stránok (U..K.), zápisnica uznesenia valného zhromaždenia z 10. 12. 2018, zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia z 20. 8. 2018 s prílohou č. 5, zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia z 22. 4. 2017 s prílohami odmeňovanie výkonného riaditeľa v roku 2016, prílohy č. 4 odmeňovanie výkonného riaditeľa z roku 2017, pravidlá odmeňovania výkonného riaditeľa, prílohy odmeňovanie vedúceho HS Prosiek v roku 2017, odmeňovanie vedúceho HS Bukovina v roku 2017, odmeňovanie vedúceho HS rastlinná výroba a dielne v roku 2017, odmeňovanie vedúcej HS syráreň v roku 2017, zoznam interných projektov AGRONOVA v roku 2017, zápisnica valného zhromaždenia 23. 4. 2016 s vyhodnotením úloh z minulého valného zhromaždenia konaného 11. 4. 2015, vyhodnotenie osobných ukazovateľov a stanovenie výšky pohyblivej zložky mzdy výkonného riaditeľa za rok 2015, odmeňovanie výkonného riaditeľa AGRONOVA Liptov, s.r.o. v roku 2016, výtlačok z registra účtovných závierok Ministerstva financií SR za roky 2009 - 2018, výtlačky elektronickej komunikácie medzi S. Y. a P.. P. C. zo dňa 19. 2. 2019, 18. 2. 2019 a 13. 1. 2019, výtlačok výpisu z účtu žalovaného - export pohybov na účte s dátumom generovania 10. 10. 2019 k 12. mesiacu roku 2018, dodatok č. 3 k pracovnej zmluve žalovaného zo dňa 1. 1. 2013, dodatok č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 1. 1. 2014, dodatok č. 5 k pracovnej zmluve zo dňa 1. 1. 2015, dodatok č. 6 k pracovnej zmluve zo dňa 1. 1. 2016, dodatok č. 7 k pracovnej zmluve zo dňa 1. 1. 2017, dodatok č. 8 k pracovnej zmluve zo dňa 1. 9. 2017 a výtlačky elektronickej informácie k elektronickému dokumentu (dodatkom č. 3 - 8), zápisnica valného zhromaždenia z 10. 12. 2018, zápisnica z valného zhromaždenia zo 14. 1. 2013 s prílohou odmeňovanie výkonného riaditeľa v roku 2013, zápisnica z valného zhromaždenia z 29. 3. 2014 s odmeňovaním výkonného riaditeľa v roku 2013 a v roku 2014, zápisnica valného zhromaždenia z 11. 4. 2015, vyhodnotenie osobných ukazovateľov a stanovenie výšky pohyblivej zložky mzdy výkonného riaditeľa, odmeňovanie výkonného riaditeľa v roku 2015, mzdové listy žalovaného za obdobie 2012-2018, výpis z účtu žalobcu za december 2018, výpisy z obchodného registra žalobcu, lustrácie z Obchodného vestníka k vyhláseným konkurzom, začatým a povoleným reštrukturalizáciám. Iné dokazovanie listinami súd nevykonal, keďže listiny boli predložené po uplynutí lehoty podľa § 167 ods. 2 až 4 CSP až na pojednávaní 31. 8. 2020 a súd na ne nemusí prihliadať, čo stranám sporu na pojednávaní oznámil; nesúvisia priamo s predmetom sporu a tvrdeniami strán k predmetu sporu. Majú vzťah k spôsobu vedenia účtovníctva a presahujú rámec tohto súdneho sporu bez zmeny skutkového základu žaloby (výpis z účtu žalobcu generovaný 1. 7. 2020; oznámenie žalovaného o priradení platieb zo 6. 11. 2018 - k platbám, ktoré nie sú predmetom konania a obsahuje oznámenie o započítaní platieb na staršie pohľadávky žalovaného ako sú žalované; výzva na vysvetlenie finančných operácií a predloženie účtovných dokladov spoločnosti RELEVANS s. r. o. žalovanému z
20. 8. 2020; správa nezávislého audítora o uistení z 31. 8. 2020; čestné vyhlásenie P.. Z. C. z 25. 10. 2019; súbor výdavkových pokladničných dokladov; Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15 Ek/1468/2019 zo dňa 25. 9. 2020; Notárska zápisnica zo dňa 6. 12. 2019 spísaná notárom JUDr. Miloslavom Kováčom (uznanie dlhu) N 540/2018).
7. Žalovaný vo svojej výpovedi najmä poprel platbu vo výpise z účtu žalobcu vo výške 2.173,27 EUR (platba je z 20. 12. 2018 a nie 7. 12. 2018), kde bol uvedený ako príjemca. Tvrdil, že na jej vyplatenie nedal pokyn. Táto suma bola zaplatená na účet, ktorý mu nepatrí ako fyzickej osobe a ani spoločnosti Jednotná poľnohospodárska s.r.o., ktorej je spoločníkom a konateľom. 7. 12. 2018 mu boli na jeho pokyn vyplatené čisté mzdy a čisté odmeny zamestnanca (nepremlčané). Výška odmien bola súhrnne 17.992,57 EUR, čo zodpovedá v hrubom sume 24.763 EUR pozostávajúcej z čiastok 9.140 EUR - odmena za rok 2015 schválená na valnom zhromaždení 23. 4. 2016, 7.640 EUR - odmena za rok 2016, schválená na valnom zhromaždení 22. 4. 2017 a 7983 EUR - odmena za rok 2017 schválená na valnom zhromaždení 20. 8. 2017. Mzdy sa mu nevyplácali, lebo prednosť mali iné pohľadávky. Žalovaný tvrdil zaplatenie sumy 54.033,63 EUR a nie 60.503,56 EUR. Účtovníctvo zabezpečovala externá firma, ktorá doklady archivovala. Spoločníci mali vedomosť o tom, že si nevyplácal mzdu. Odmeny vyplácané v rokoch 2017, 2018 (pred 7. 12. 2018) boli za mzdy za iné obdobie, ku ktorým urobil oznámenie o priradení platieb pre žalobcu.
8. Svedok P.. S. Y., spoločník žalobcu vypovedal najmä k tomu, že na valných zhromaždeniach neboli preberané záväzky spoločnosti voči žalovanému, preto podali žalobu na žalovaného o zaplatenie 60.503, 53 EUR vzhľadom k sumám zaplateným v decembri 2018 a začali dohľadávať účtovnú dokumentáciu. Svedok sa vyjadroval k pôžičkám, ktoré nesúviseli s predmetom tohto konania (neboli v tomto konaní skutkovo tvrdené vo vzťahu k žalovanej sume). Svedok uvádzal zaplatenie okolo 54.000 EUR, čo predstavovalo na mzdových nákladoch žalobcu okolo 60.000 EUR (bez bližšieho vysvetlenia vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam v žalobe). Spoločnosť nemala prostriedky na jednorazovú úhradu žalovanému. Vyplatených 60.000 EUR nebolo pre spoločnosť zničujúce, ale zaťažujúce. Potvrdil, že našli mzdové listy ale nenašli doklady preukazujúce zaplatenie miezd žalovanému v rokoch 2009 - 2018, 2006 - 2008. Doklady k pracovným zmluvám o ročných odmenách boli antedatované a neboli archivované.
9. § 133 Obchodného zákonníka (OBZ) (1) Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
(1) Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. (2) Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.
§ 135a OBZ <aspi://module='KO'&link='KO513_1991SK%2523135a'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (1) Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. (2) Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%252359a'&ucin- k-dni='30.12.9999'>.
(3) Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%2523373'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a nasl.
§ 22 Občiansky <aspi://module='KO'&link='KO40_1964SK%252322'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákonník (OZ) (1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. (2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
§ 39 OZ <aspi://module='KO'&link='KO40_1964SK%252339'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
10. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd zistil nasledovný skutkový stav. Predmetom konania je náhrada škody podľa § 135a OBZ obchodnej spoločnosti (žalobcu) voči bývalému konateľovi (žalovanému), ktorý v právnom postavení konateľa spoločnosti dal pokyn na zaplatenie pohľadávok, ktoré mu vznikli ako zamestnancovi spoločnosti.
11. Na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 3. 4. 2006 v znení jej dodatkov (zo dňa 2. 4. 2008, 31. 3. 2009, 1. 1. 2013, 1. 1. 2014, 1. 1. 2015, 1. 1. 2016, 1. 1. 2017, 1. 9. 2017) bol žalovaný zamestnancom žalobcu od 3. 4. 2006 na pracovnej pozícii prevádzkového ekonóma a výkonného riaditeľa. Už dodatok z 31. 3. 2009 k pracovnej zmluve podpisoval žalovaný ako konateľ zamestnávateľa a súčasne zamestnanec, čo žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil (rovnako ako dodatky z 1. 1. 2013, 1. 1. 2014, 1. 1. 2015, 1. 1. 2016, 1. 1. 2017, 1. 9. 2017). Žalovaný bol od 11. 2. 2009 do 10. 2. 2018 konateľom žalobcu. Žalovaný bol od 26. 6. 2013 a aj v čase začatia konania spoločníkom žalobcu s vkladom 38.764 EUR k základnému imaniu spoločnosti 775.280 EUR.
12. Škoda tvrdená žalobcom je žalovaná vo výške 60.503,53 EUR s príslušenstvom. Na strane žalobcu je povinnosť tvrdiť (bremeno tvrdenia) a preukázať tvrdené nároky (dôkazné bremeno). Žalobcom tvrdenú sumu 60.503,53 EUR (54.033.63 + 6.469,90) žalovaný podľa žalobcu previedol z účtu žalobcu 7. 12. 2018 na účet žalovaného (odsek 1., 2. odôvodnenia rozsudku). V replike žalobca uviedol (odsek 4. odôvodnenia rozsudku), že sumu 54.033.63 EUR (titulom splatnej mzdy za máj 2012 až november 2018 vrátane odmien priznaných valným zhromaždením za roky 2015 - 2017 schválené v rokoch 2016
- 2018) nerozporuje. Dôkazy k zvyšnej časti žalovanej sumy vo výške 6.469,90 EUR doplní súdu dodatočne (k čomu nedošlo). Žalobca tvrdil premlčanie časti mzdových nárokov z pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaný podľa žalobcu ani na výzvu žalobcu neidentifikoval všetky platby (email žalobcu 13. 1. 2019) z účtu žalobcu na účet žalovaného. A žalobca tak nemal vedomosť o nárokoch a ich výške, ktoré dal žalovaný zaplatiť z účtu žalobcu. Žalobca tvrdil, že suma zaplatená z účtu žalobcu je nešpecifikovaná. Žalobcovi nie je známe ako dospel žalovaný k vyčísleniu jeho mzdových nárokov.
13. Žalovaný tvrdil (§ 167 ods. 2 CSP) na svoju obranu, že na svoj účet previedol 7. 12. 2018 splatné mzdy a časť odmien vo výške 54.033,63 EUR z pracovnoprávneho vzťahu ako zamestnanca (mzda
za časť mája 2012 - november 2018 s odmenami schváleným valným zhromaždením za roky 2015 - 2017 schválené v rokoch 2016 - 2018) za prácu, ktorú odviedol. Mzda bola vyúčtovaná vo výplatných páskach, ale nebola mu vyplatená. Odmeny vo výške 24.763 EUR neboli evidované v účtovníctve žalobcu, ale o ich priznaní rozhodlo valné zhromaždenie (23. 4. 2016, 22. 4. 2017, 20. 8. 2018). Tvrdil výšku premlčaných miezd splatných od mája 2011 do novembra 2015 vo výške 19.539,86 EUR.
14. Z mzdových listov žalovaného a výpisu z účtu žalovaného v spojení s výpoveďou žalovaného mal súd preukázané, že medzi stranami nebolo sporné, že mzdy žalovaného za časť mája 2012 až november 2018 boli vyúčtované mzdovými listami, daňové a odvodové povinnosti boli splnené, ale čistá mzda nebola žalovanému vyplatená.
15. Na základe vykonaného dokazovania, najmä výsluchom žalovaného a výpisom z účtu žalobcu za december 2018, mal súd preukázané, že dňa 7. 12. 2018 dal žalovaný, ako konateľ žalobcu, pokyn na vyplatenie miezd (mesiac vzniku nároku na mzdy je vyznačený variabilným symbolom (VS) v poradí poradové číslo kalendárneho mesiaca a kalendárny rok napr. 52012 (t j. máj 2012), 12016 (t. j. január 2016), 122014 (december 2014) ako v tabuľke dole, teda žalovaný tvrdil vyplatenie miezd: za máj 2012 vo výške 44,43,- EUR za október 2018 vo výške 411,08,- EUR za október 2015 vo výške 455,84,- EUR za jún 2015 vo výške 455,84,- EUR za júl 2017 vo výške 456,13,- EUR za jún 2018 vo výške 456,26,- EUR, za jún 2012 vo výške 456,69,- EUR za november 2013 vo výške 456,91,- EUR za marec 2015 vo výške 456,96,- EUR za júl 2015 vo výške 456,96,- EUR za október 2014 vo výške 458,08,- EUR za august 2014 vo výške 458,08,- EUR za máj 2015 vo výške 458,08,- EUR za júl 2012 vo výške 458,93,- EUR za október 2017 vo výške 459,20,- EUR za február 2016 vo výške 459,20,- EUR, za september 2017 vo výške 460,32,- EUR za jún 2017 vo výške 460,32,- EUR za máj 2017 vo výške 460,32,- EUR za apríl 2015 vo výške 460,32,- EUR za august 2016 vo výške 460,32,- EUR za jún 2016 vo výške 460,32,- EUR za máj 2013 vo výške 460,37,- EUR za september 2012 vo výške 461,17,- EUR za august 2012 vo výške 461,17,- EUR za február 2015 vo výške 461,37,- EUR za november 2017 vo výške 461,44,- EUR za november 2014 vo výške 461,44,- EUR za júl 2014 vo výške 461,44,- EUR za august 2015 vo výške 461,44,- EUR za október 2016 vo výške 461,44,- EUR, za máj 2016 vo výške 461,44,- EUR za september 2013 vo výške 461,49,- EUR za apríl 2018 vo výške 461,86,- EUR za apríl 2016 vo výške 462,19,- EUR za november 2012 vo výške 462,29,- EUR za marec 2014 vo výške 462,52,- EUR za apríl 2017 vo výške 462,56,- EUR za november 2015 vo výške 462,56,- EUR za november 2016 vo výške 462,56,- EUR za apríl 2013 vo výške 462,61,- EUR za máj 2018 vo výške 462,98,- EUR
za september 2014 vo výške 463,68,- EUR za september 2016 vo výške 463,68,- EUR za júl 2013 vo výške 463,73,- EUR za júl 2016 vo výške 464,80,- EUR za január 2016 vo výške 464,80,- EUR za september 2018 vo výške 465,22,- EUR za august 2018 vo výške 465,22,- EUR za júl 2018 vo výške 465,22,- EUR za február 2017 vo výške 465,92,- EUR za jún 2014 vo výške 465,92,- EUR za apríl 2014 vo výške 465,92,- EUR za august 2017 vo výške 465,94,- EUR za jún 2013 vo výške 465,97,- EUR za marec 2013 vo výške 465,97,- EUR za august 2013 vo výške 466,32,- EUR za december 2016 vo výške 467,04,- EUR za december 2017 vo výške 467,04,- EUR za máj 2014 vo výške 464,04,- EUR za december 2012 vo výške 467,89,- EUR za september 2015 vo výške 468,16,- EUR za december 2014 vo výške 469,68,- EUR za február 2014 vo výške 469,28,- EUR za január 2015 vo výške 469,28,- EUR ? za marec 2016 vo výške 469,64,- EUR za október 2012 vo výške 470,15,- EUR za október 2013 vo výške 471,25,- EUR za marec 2017 vo výške 471,74,- EUR za august 2017 vo výške 472,64,- EUR za marec 2018 vo výške 472,82,- EUR za december 2013 vo výške 474,93,- EUR za január 2013 vo výške 474,93,- EUR za február 2013 vo výške 475,97,- EUR za december 2014 vo výške 476,- EUR za december 2018 vo výške 478,70,- EUR za december 2015 vo výške 484,73,- EUR za február 2018 vo výške 767,31,- EUR celkom s p o l u : 36.041,06 EUR Titulom odmien zamestnanca, o ktorých bolo rozhodnuté na valných zhromaždeniach žalobcu žalovaný nechal vyplatiť z účtu žalovaného 7. 12. 2018 pre seba ako zamestnanca 17. 992,57,- EUR (VS 112018) v čistom (valné zhromaždenia 23. 4. 2016 vo výške 9. 140,- EUR brutto za rok 2015, 22. 4. 2017 vo výške 7. 640,- EUR brutto za rok 2016 a 20. 8. 2018 vo výške 7. 983,- EUR za rok 2017, spolu 24.763 EUR brutto). Spolu mzdy a odmeny 54.033,63 EUR (36.041,06+17. 992,57).
16. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14. 10. 2020 podľa výpisu z účtu žalobcu označil premlčané pohľadávky v celkovej sume 19.528,76 EUR (označené v tabuľke v prechádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku „podčiarknutím“) v trojročnej premlčacej lehote podľa Občianskeho zákonníka (s tým, že pôvodne na prvom pojednávaní tvrdil výšku premlčaných pohľadávok iba vo výške 17.000,- EUR). Žalobca tvrdil, že podľa prehľadu platieb za rok 2017 bolo žalovanému uhradené podľa výpisu z účtu 5.563,97 EUR za január až december 2017 (označené v tabuľke v prechádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku „hrubým zvýraznením písma“). Podľa prehľadu nevyplatených miezd predloženého žalovaným za rok 2017 bola uvedená suma nároku na mzdu 5.563,97 EUR - uhradené 7.023,90 EUR (rozdiel 1.460,33 EUR v prospech žalovaného). Podľa výpisu z účtu žalobcu za rok 2017 bolo žalovanému v roku 2017 vyplatených 7.023,90 EUR (šesťkrát po 1.170,65,- EUR 18. 8., 18. 9., 18. 10., 20. 11., 18. 12., 18. 1. 2017). V roku 2018 podľa žalobcu bola žalovanému duplicitne vyplatená mzda za rok 2017. Žalobcovi vznikla v roku 2018 priama škoda 5.563,97 EUR, ktorá má prednosť pred vydaním bezdôvodného obohatenia. Tento dôkaz žalobca predložil až 31. 8. 2020 na pojednávaní a skutkové tvrdenia o duplicitnej úhrade až písomným podaním zo dňa 14. 10. 2020. Aj žalovaný predložil listinu „oznámenie o priradení platieb“ zo dňa 6. 11. 2018 až na pojednávaní 31. 8.
2020. Zo strany žalobcu išlo o nové skutkové tvrdenie (o duplicitnej úhrade) a tieto platby boli podľa žalovaného použité za úhradu miezd za obdobie marec 2007 až máj 2012, ktorých úhrada nie je predmetom tohto konania. Toto sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu, že v roku 2018 bolo žalovanému podľa výpisu z účtu 7. 12. 2018 vyplatená suma 3.565,15 EUR za rok 2018 (označené v tabuľke v prechádzajúcom odseku odôvodnenia rozsudku „zošikmením písma“). Žalobca tvrdil, že za rok 2018 bolo v roku 2018 za obdobie január až júl 2017 (1 - 7) vyplatených 8.377,48 EUR (január 1.170,65 EUR, február 767,31 EUR, marec 1170,65 EUR, apríl 1170,65 EUR, máj 461,86 EUR, jún 1.818,18 EUR, júl 1.818,18 EUR). Podľa žalobcu žalovaný sám uviedol v jeho prehľade miezd za január až júl 2018 vyplatenie vo výške 7.915,62 EUR a pravdepodobne opomenul platbu 461,86 EUR (8.377,48 - 7.915,62 = 461,86). Žalovanému podľa žalobcu bola opakovane vyplatená mzda za obdobie január až júl 2018 a žalobcovi tým vznikla priama škoda 3.565,15 EUR. Žalobca argumentoval, že žalovaný sám predložil oznámenie o priradení platieb, teda ich sám eviduje ako úhradu mzdy a súd by nemal na daný dokument prihliadať. Vyplatenie premlčaných miezd a opakované vyplatenie miezd svedčí o tom, že konateľ nekonal v dobrej viere a v záujme žalobcu a ani s odbornou starostlivosťou. Žalobca nedokázal skutkovo ustáliť žalovanú sumu (uviesť spôsob ako určil jej výšku) 60.503,53 EUR. Z účtu žalobcu bolo 7. 12. 2018 žalovanému z pracovnoprávneho vzťahu zaplatené 54.033,63 EUR (36.041,06 mzda + 17. 992,57 odmeny). Ani po pripočítaní sumy popretej žalovaným 2.173,27 EUR zaplatenej dňa 10. 12. 2018 nie je súčet vo výške žalovanej sumy 60.503,53 EUR. Príkazom na úhradu platieb porušil žalovaný povinnosti konateľa podľa § 135a Obchodného zákonníka. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 15. 10. 2020 uviedol, že žalobca použil prostriedok procesného útoku resp. obrany (popretie skutkových tvrdení) neskoro a nie je možné na ne prihliadať. Neurobil tak ani na pojednávaní, keď súd uviedol, že bude brať do úvahy iba skutkové tvrdenia uvedené v písomných podaniach.
17. Predmetom peňažného plnenia z účtu žalobcu na účet žalovaného boli len mzdy s prémiami resp. odmenami ku mzde (netto) žalovaného, ktorý okrem funkcie konateľa bol aj v pracovnom pomere so žalovaným (nároky z pracovnoprávneho vzťahu). Termín splatnosti mzdy bol dohodnutý na 18. deň v mesiaci, teda mzda sa mala vyplácať mesiac pozadu (napr. mzda za január vo februári), vždy do 18. dňa v mesiaci (z hľadiska posudzovania premlčania). V tejto časti k zmene pracovnej zmluvy nedošlo. Súd poukazuje na ust. § 1 ods. 4, § 129 ods. 1, § 130 Zákonníka práce, ktorý odkazuje na všeobecného ustanovenia Občianskeho zákonníka v časti vzťahov, ktoré nie sú upravené Zákonníkom práce. Keďže k úhrade miezd z účtu žalobcu na účet žalovaného došlo 7. 12. 2018, premlčané v trojročnej premlčacej lehote sú všetky mzdy, ktoré sa stali splatné do 7. 12. 2015. Splatnosť miezd bola k 18. dňu nasledujúceho mesiaca. Mzda za november 2015 bola splatná až dňa 18. 12. 2015, teda posledná premlčaná mzda vo vzťahu k úhrade 7. 12. 2018 bola mzda za október 2015 splatná 18. 11. 2015 premlčaná ku dňu 18. 11. 2018. Dôsledkom platného uznania dlhu resp. záväzku je predĺženie premlčacej lehoty (§ 407 ods. 1 OBZ, § 110 ods. 1 OZ). Uznania dlhu zo dňa 7. 11. 2018 (§ 588 OZ, § 323 OBZ), ktoré písomne urobil žalovaný v právnom postavení konateľa žalobcu sú absolútne neplatné právne úkony. Predmetom uznania boli záväzky spoločnosti (žalobcu) voči žalovanému z pracovnoprávneho vzťahu (a aj odmena konateľa). Ustanovenie § 22 ods. 2 OZ zakazuje zastupovanie, ak sú záujmy zastúpeného a zástupcu v rozpore. Toto ustanovenie sa v právnej praxi analogicky aplikuje aj na konanie štatutára spoločnosti za spoločnosť, ak dôjde k stretu záujmov medzi štatutárom a spoločnosťou. Obchodný zákonník nemá pre takýto prípad špeciálne ustanovenie o právnych úkonoch spoločnosti za ktorú koná štatutár (uznanie dlhu, či záväzku konateľa). Takéto právne úkony odporujú zákonu (§ 22 ods. 2, § 39 OZ) a preto sú absolútne neplatné. Preto nemohlo dôjsť k predĺženiu premlčacej lehoty a ani iným právnym dôsledkom platného uznania dlhu.
18. Po vykonanom dokazovaní je zrejmé, z čoho pozostáva škoda tvrdená žalobcom (vyplatené splatné mzdy a prémie resp. odmeny zamestnanca netto dňa 7. 12. 2018 z účtu žalobcu na účet žalovaného v právnom postavení zamestnanca žalobcu na pokyn žalovaného ako konateľa žalobcu tak ako je uvedené v odseku 15 odôvodnenia rozsudku). Skutočná škoda je majetková ujma, o ktorú sa majetok poškodeného skutočne zmenšil. V tomto prípade tvrdí žalobca zmenšenie majetku o vyplatené čisté splatné mzdy a odmeny žalovaného ako zamestnanca na pokyn žalovaného ako konateľa, sčasti už premlčané, keďže žalovaný ako konateľ mal vedomosť o tom, že časť pohľadávok je premlčaná. Medzi stranami nebolo sporné, že na mzdy a prémie ku mzde žalovanému, ako zamestnancovi, vznikol nárok, ale neboli vyplatené, pričom toto (ne)konanie možno pripísať žalovanému, v právnom postavení konateľa, ktorý si mzdy nevyplácal, resp. nedal pokyn na ich vyplatenie. Prijatie premlčaného dlhu sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie, teda nie je protiprávne. Preto ani vyplatenie premlčaného dlhu nie je protiprávne. Premlčaním sa právo oslabuje a dlžník sa vždy môže brániť v konaní pred súdom
vznesením námietky premlčania a v dôsledku hmotnoprávnej námietky premlčania súd právo neprizná. Žalovaný, v právnom postavení štatutára, právnickej osoby, nevyplatil sebe, ako zamestnancovi, mzdu, čím seba vystavil nebezpečenstvu trestného stíhania ako štatutár právnickej osoby (§ 214 Trestného zákona - nevyplatenie mzdy a odstupného). Súbeh výkonu funkcie konateľa a zamestnanca obchodnej spoločnosti nie je vylúčený. Z nevyplácania miezd v danom čase vzniku nároku zamestnanca na vyplatenie mzdy profitoval žalobca, ktorý mal k dispozícii prostriedky, ktoré mali byť vyplatené zamestnancovi totožnému s osobou žalovaného. Je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným existujú aj iné sporné nároky (odmeny konateľa, pôžičky), ale predmet tohto konania je vymedzený žalobou.
19. Zásadami výkonu funkcie konateľa sú: 1/ povinnosť objektívne konať s odbornou starostlivosťou a 2/ povinnosť konať s lojalitou vo vzťahu k záujmom spoločnosti. V zmysle rozhodovacej činnosti súdov sa za odbornú starostlivosť považuje spôsob výkonu funkcie konateľa na informovanom základe, po dôkladnom zvážení predpokladaných eventualít postupu a následkov zvoleného postupu a v súlade s vlastnými všeobecnými znalosťami a skúsenosťami (zásada profesionality), pri ktorom konateľ prihliada pri výkone svojej funkcie a zabezpečení činnosti na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov a nepresadzuje svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti (zásada lojality). Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi podľa § 261 ods. 6 písm. a/ OBZ. Zodpovednosť konateľa je objektívna, nevyžaduje zavinenie a je možné uplatniť liberačné dôvody (§ 135a ods. 3 OBZ). Odborná starostlivosť sa posudzuje s prihliadnutím na objektívnu, všeobecne požadovanú odbornú starostlivosť vyžadovanú na konkrétny druh úkonu alebo rozhodnutia štatutára. Náležitá starostlivosť nie je pojem totožný so správnosťou rozhodnutia. Preto sa neskúma výsledok, ale činnosť, ktorá viedla k rozhodnutiu štatutára (získanie relevantných informácií, rozhodnutie na základe získaných informácií a vykonanie rozhodnutia v dobrej viere v záujme spoločnosti). Konateľ nezodpovedá za škodu iba ak konal s odbornou starostlivosťou, ale súčasne v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (kumulatívne splnenie podmienok). Konateľ ako štatutárny orgán je povinný vykonávať funkciou s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ide o objektívne hľadisko, ktoré vyžaduje, aby konateľ zaobstaral a zohľadnil všetky dostupné informácie, ktoré sa týkajú predmetu jeho rozhodovania. Pri vykonávaní pôsobnosti konateľa sa vyžaduje predpoklad profesionality (odbornej starostlivosti). Konateľ musí konať v súlade so záujmami spoločnosti (a všetkých jej spoločníkov). Čím sú vyjadrené zásady lojality voči spoločnosti a spoločníkom. Obe zásady musia byť naplnené kumulatívne.
20. Vo vzťahu k náhrade škody podľa § 135a) OBZ sa súd zaoberal zákonnými náležitosťami právneho nároku na náhradu škody. Žalobca sa považuje za poškodenú stranu a aby bol v konaní úspešný musia byť splnené všetky zákonné náležitosti nároku na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu konateľov sa podľa § 757 OBZ spravuje všeobecnými ustanoveniami zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. OBZ, ktoré sa však použijú iba v rozsahu, v akom dopĺňajú špeciálnu úpravu zodpovednosti za škodu konateľov podľa § 135a OBZ. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. OBZ sú 1/ vznik škody; 2/ porušenie povinnosti; 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Všetky predpoklady vzniku škody musia byť splnené súčasne (inak by nedošlo k vzniku zodpovednosti za škodu). Konateľ zodpovedá iba za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti porušením svojich povinností, ktoré vyplývajú najmä zo zákona. V ustanovení § 135a ods. 2 OBZ sú demonštratívne uvedené povinnosti, ktorých porušením vzniká konateľovi povinnosť nahradiť škodu spoločnosti. Konateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere so záujmami spoločnosti. Teda konateľ musí preukázať, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na tento druh konania alebo rozhodnutia. Posudzuje sa z hľadiska všeobecne požadovanej odbornej starostlivosti. Súčasne i to, či konateľ konal v dobrej viere (kumulatívne splniť obidve podmienky). Nie každá ujma na majetku je škodou. Splatná mzda zaplatená zamestnávateľom zamestnancovi nie je škodou zamestnávateľa, je oprávneným nárokom zamestnanca a povinnosťou zamestnávateľa (nákladom zamestnávateľa). V takomto prípade absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a porušením povinnosti žalovaného, keďže ku škode nedošlo.
21. Pre vznik zodpovednosti za škodu je dôležitá skutočnosť protiprávneho konania a škody vzniknutej v dôsledku protiprávneho konania (nevedomosť škodcu o protiprávnosti nie je právne relevantná). Protiprávnosť sa vykladá ako nesúlad pri porovnaní určitého skutku, resp. správania s požadovaným štandardom upraveným právnou normou. Právna úprava zodpovednosti konateľa za škodu je kogentná (§ 135a/ OBZ). Ak výkon funkcie konateľa vybočuje zo štandardu má charakter protiprávneho úkonu. Žalujúca obchodná spoločnosť musí tvrdiť a preukázať vznik škody spôsobenej porušením povinnosti/
í konateľa a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti konateľa (konať v záujme spoločnosti a s odbornou starostlivosťou). Povinnosť tvrdiť a dôkazné bremeno vychádza z právnej normy, ktorá upravuje vzťah strán, ktorý je predmetom súdneho sporu. Konateľ dokazuje opak, že konal v dobrej viere v záujme spoločnosti a s náležitou odbornou starostlivosťou. Ak žalobca unesie dôkazné bremeno o existencii zodpovednosti žalovaného za škodu má žalovaný dôkazné bremeno preukázať, že za škodu, ktorá bola preukázaná nezodpovedá. V aktuálnom čase, keď žalovaný konateľ nezabezpečil vyplatenie miezd zahŕňajúcich aj odmeny žalujúca obchodná spoločnosť mohla do vyplatenia mzdových prostriedkov s nimi nakladať vo svoj prospech. Vtedy konateľ uprednostnil záujmy spoločnosti pred záujmami seba ako zamestnanca a až do zaplatenia nevyplatených dlžných peňažných prostriedkov pracovnoprávnych nárokov s nimi nemohol nakladať. V čase vyplatenia mzdy a odmien (v čistom - netto) nešlo o situáciu (a nebolo ani tvrdené), že by rovnocenné pohľadávky iných zamestnancov žalobcu neboli upokojené. Pokiaľ by išlo o akéhokoľvek iného zamestnanca žalobcu, za tých istých podmienok, súd by vec posudzoval rovnako. Bežný zamestnanec nemá možnosť dať pokyn na zaplatenie mzdových nárokov, ale nemá ani možnosť rozhodnúť, že mu nebude vyplácaná mzda a priznané odmeny ku mzde (prémie). Bolo v kompetencii žalovaného konateľa dať príkaz na zaplatenie dlhu (čistá mzda a odmeny). Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou (neviedol riadne účtovníctvo, neinformoval spoločníkov spoločnosti o nevyplatení miezd, keď sebe ako zamestnancovi dlhodobo nevyplácal mzdu a schválené odmeny zamestnanca, hoci daňové a odvodové povinnosti boli splnené riadne atď.) a nekonal v dobrej viere v záujme žalobcu, keď jednorazovo z účtu žalobcu zaplatil neuhradené splatné a sčasti aj premlčané mzdy so schválenými odmenami. Splatné mzdy a odmeny zamestnanca, hoci aj sčasti premlčané nie je škodou zamestnávateľa, ale oprávnené nároky zamestnanca z pracovného pomeru. Mzdy zamestnanca sú nákladmi podnikateľa. Žalovaný ako konateľ bol povinný viesť riadne účtovníctvo ale bolo v jeho kompetencii rozhodnúť o vyplatení mzdy so schválenými odmenami, ktoré neboli vyplatené zamestnancovi riadne a včas, hoci boli sčasti premlčané. Súd zdôrazňuje, že len ak ide o mzdy a odmeny bez príslušenstva (napr. úroky z omeškania), lebo v prípade príslušenstva by išlo jednoznačne o škodu, ktorá vznikla v dôsledku (ne)činnosti žalovaného (konateľa), ktorý nezabezpečil vyplácanie miezd riadne a včas. Nie každá ujma na majetku je škodou (vyplatenie finančných prostriedkov z účtu žalobcu). Splatná mzda zaplatená zamestnávateľom zamestnancovi nie je škodou zamestnávateľa, ale oprávneným nárokom zamestnanca a záväzkom zamestnávateľa. Prijatie premlčaného dlhu sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie, teda nie je protiprávne. Preto ani vyplatenie premlčaného dlhu nie je protiprávne. Keďže absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a porušením povinností žalovaného, ku škode nedošlo a súd žalobu zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške (100 %) od žalobcu, keďže žalovaný bol v spore úspešný (súd žalobu zamietol). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením súdneho úradníka.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
V Liptovskom Mikuláši dňa 20. 11. 2020
Mgr. Slavomíra Mlynarčíková sudkyňa