Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-76-2023.pdf
PDF · 81.1 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/76/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Trebišov, M. R. Štefánika 178, 075 01 Trebišov, IČO: 30 807 484, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXXXXXX XXXX/X, XXX XX C., t. č. hlásený pobyt bezdomovca C. X, v konaní o zaplatenie 1.052 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.052 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 26.03.2017 z dlžnej sumy do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 24.11.2023 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal voči žalovanej rozhodnutia totožným s výrokom tohto rozsudku. Podanie žaloby žalobca odôvodnil tým, že dňa 23.04.2014 vodič D. E. viedol osobné motorové vozidlo v meste Trebišov, pričom došlo k dopravnej nehode s vozidlom, ktoré viedol vodič F. G.. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu spolujazdkyne F. G., žalovanej v tomto konaní A. B.. Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu za bolesť podaním žiadosti doručenej Sociálnej poisťovni dňa 28.05.2014. Rozhodnutím SP č. XXXXXX-X/XXXX- XX bol žalovanej priznaný nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu v sume 1.072 Eur. Dňa 02.02.2015 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie poisťovne Kooperativa, a.s., v ktorom žalobcovi oznámili, že danú poistnú udalosť uzatvára bez náhrady škody, nakoľko si poškodená A. B. v ich spoločnosti uplatnila svoj nárok v auguste 2014 a na základe predloženia všetkých dokumentov jej škodu na zdraví z titulu bolestného uhradili. Odškodnením žalobcom tak došlo k duplicitnému uhradeniu škody na zdraví u žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú v dňoch 19.02.2016 a 09.01.2017 na vrátenie duplicitne poskytnutého plnenia za náhradu za bolesť, ktoré neboli prevzaté. Dňa 23.01.2017 žalovaná osobne na pobočke žalobcu písomne uznala svoj dlh, čo do dôvodu aj výšky voči Sociálnej poisťovni, pobočka Trebišov, kde s ňou bola následne uzatvorená aj dohoda o splatení dlhu v 24 mesačných splátkach vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom žalovaná uhradila iba jednu splátku, a ďalšie splátky už neuhradila.
2. Súdu sa nepodarilo zistiť aktuálny pobyt žalovanej, preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 09.01.2024. Uplynutím 15 dní tak s poukazom na citované zákonné ustanovenie nastala fikcia o doručení žaloby žalovanej.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.03.2024, na ktoré sa žalovaná nedostavila, nepožiadala súd o odročenie pojednávania, ani svoju neprítomnosť neospravedlnila, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, za účasti žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z potvrdenia žalobcu zo dňa 17.02.2016 vyplýva, že poškodenej – žalovanej bolo z úrazového poistenia vyplatená úrazová dávka – náhrada za bolesť v sume 1.072 Eur a to dňa 18.07.2014.
5. Z oznámenia poistnej udalosti Sociálnej poisťovne vyplýva, že došlo k pracovnému úrazu žalovanej.
6. Upomienkou zo dňa 22.03.2017 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1.072 Eur a následne upomienkou zo dňa 22.05.2017.
7. Z dohody o splatní dlhu č. R-390-900-0010/2014-014 zo dňa 23.01.2017 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi dlžníkom A. B. H. I. J. ako veriteľom. Podľa čl. I., bod 1, dlžník dňa 23.01.2017 uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky v sume 1.072 Eur. Podľa čl. II. tejto dohody, veriteľ a dlžník sa dohodli na splácaní dlhu v 24 mesačných splátkach po 20 Eur mesačne.
8. Podľa oznámenia poisťovne Kooperatíva zo dňa 29.01.2015, táto oznámila žalobcovi, poškodená A. B. si v ich spoločnosti uplatnila svoj nárok v auguste roku 2014 a tejto uhradili škodu na zdraví z titulu bolestného.
9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa 09.06.2014 adresovanej žalovanej vyplýva, že žalobca žalovanej priznal nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23.04.2014 v sume 1.072 Eur.
10. Podľa § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
11. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
14. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. §151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. 15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalovaná v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka písomne uznala svoj dlh voči žalobcovi vo výške 1.072 Eur, teda sa predpokladá, že dlh v čase uznania trval. V čase uznania nešlo o premlčaný dlh. Žalovaná uvedené skutočnosti nepoprela. Dohodu o uznaní dlhu posúdil súd ako platný právny úkon. Žalobca má teda nárok voči žalovanej na náhradu sumy 1.052 Eur, žalovaná žalobcovi túto sumu neuhradila. Žalovaná dlh podľa dohody nesplácala, uhradila iba jednu splátku vo výške 20 Eur, teda nezaplatený dlh ostal v sume 1.052 Eur.
16. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.052 Eur.
17. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
18. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, nakoľko žalobcovi trovy konania nevznikli a žalovaná bola v konaní neúspešná, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.