Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19P-123-2020.pdf
PDF · 65.63 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19P/123/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XXXX, G., zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov: O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XXXX, G. a B. katona, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. P. XXXX, G. právne zast.: JUDr. Karin Juhásová, advokátka so sídlom Húskova 19, Košice, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Písomným podaním, doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 21.09.2020 sa otec maloletého domáhal, aby súd rozhodol o zverení maloletého U. G. do jeho osobnej starostlivosti a uložil matke maloletého prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 29,42 eur. Styk matky s maloletým navrhovateľ upraviť nežiadal. Otec maloletého odôvodnil svoj návrh tým, že dňa XX.XX.XXXX matka spolu s maloletým opustila spoločnú domácnosť, pričom otec maloletého to zistil po príchode z práce. Následne otec zistil, že matka sa spolu s maloletým nachádzala v A. centre na V. X v G., kde matku navštívil. Matka sa odmietla vrátiť do spoločnej domácnosti a odmietla otcovi odovzdať aj maloletého, pričom otec uvádza, že mu nie sú známe dôvody, prečo matka maloletého takto koná. Otec v návrhu opísal svoje bytové a majetkové pomery, a uviedol, že má pre maloletého vytvorené vhodné prostredie.
2. Dňa XX.XX.XXXX bola súdu doručená správa kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine maloletého, v ktorej je uvedené, že dňa XX.XX.XXXX kontaktovala úrad pracovníčka R. núdzového bývania p. D. a uviedla, že matka v ich zariadení končí pobyt dňa XX.XX.XXXX. Vracia sa späť k otcovi dieťaťa. Budú navštevovať psychologickú poradňu, partner sa údajne zmenil, matka komunikovala s ním, s jeho matkou a sestrou. Matka sa pracovníčky pýtala, či je možné stiahnuť trestné oznámenie. Výsluch bol naplánovaný na XX.XX.XXXX, taktiež stretnutie u psychológa. Následne úrad telefonicky kontaktovala aj matka a potvrdila slová pracovníčky zariadenia. Dňa XX.XX.XXXX úrad telefonicky kontaktoval matku maloletého, ktorá uviedla, že býva s partnerom a maloletým U.. Považuje návrh nateraz za bezpredmetný. Úrad vykonal aj pohovor s otcom maloletého, ktorý sa vyjadril, že kontaktoval právnu zástupkyňu, aby návrh zobrala späť. Úrad odporúča súdu, aby predmetný návrh zastavil, ako nedôvodný, nakoľko rodičia obnovili spolunažívanie.
3. Písomným podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, oznámila právna zástupkyňa otca M.. M. súdu, že návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému U. G. berie na základe pokynov otca späť, a to z dôvodu, že otec a matka maloletého obnovili dňa XX.XX.XXXX spoločnú domácnosť a dohodli sa, že maloletého U. budú vychovávať spoločne ako rodina. Na základe uvedeného právna zástupkyňa navrhla, aby súd konanie zastavil. 4. Podľa ust. § 29 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. 5. Súd po preskúmaní obsahu spisu, vychádzajúc z podaní účastníkov a správy kolízneho opatrovníka rozhodol tak, že nie je dôvod v konaní pokračovať, nakoľko navrhovateľ zobral návrh späť a kolízny opatrovník uviedol, že so zastavením konania súhlasí. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že zo späťvzatím návrhu súhlasí aj matka maloletého, ktorá uviedla, že návrh považuje za bezpredmetný. Na základe uvedeného a vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona súd rozhodol tak, že konanie zastavil. 6. O trovách konania súd s odkazom na ust. § 57 CMP nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.