Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Pc-19-2020.pdf
PDF · 75.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A., W. XX, proti: 1. matka maloletého dieťaťa: U. L., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. I., t.č. ÚVTOS Nitra, Vašinova ul.124/59, Nitra, 2. maloleté dieťa: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXX, zastúpený opatrovníkom: Centrum pre deti a rodiny Nitra, Dlhá 179, Nitra, o zapretie otcovstva, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou takto
rozhodol:
I.Súd návrh zamieta.
II.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 16.7.2020 a doplnením návrhu doručeným súdu dňa 23.9.2020 domáhal zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu, čo odôvodnil tým, že s matkou maloletého dieťaťa spolu nežili tri roky pred narodením maloletého Y.. Je ochotný podstúpiť test DNA.
2.Súd vo veci pojednával v súlade s § 31 CMP v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa.
3.Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že si nepamätá kedy uzatváral manželstvo, môže to byť 25 rokov dozadu. Asi rok, rok a pol pred rozvodom manželstva s manželkou spolu intímne nežili. Nevedel o tom, že je tehotná, dozvedel sa o narodení mal. Y. až po 2 rokoch. Nevedel o tom, že v rodnom liste je zapísaný ako otec maloletého Y.. Jeho biologickým otcom je P. X., žil v spoločnej domácnosti s jeho bývalou manželkou v čase keď boli v rozvodovom konaní. Prečo nepodal návrh na zapretie otcovstva skôr vysvetlil tak, že sa to dozvedel všetko naraz, bývalá manželka sa vyjadrovala tak, že to všetko dá na poriadok, boli spolu aj na sociálke, že to všetko dorieši, spoliehal sa na to.
4.Zástupca maloletého dieťaťa sa k veci na pojednávaní nevyjadril.
5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
6.Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
7.Pre navrhovateľa svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva, pretože bol manžel matky. Domnienka nastupuje automaticky, na základe dvoch právnych skutočností, a to narodenia dieťaťa a trvania manželstva, bez ohľadu na prípadnú vôľu manželov (aj keby si boli manželia nepochybne vedomí, že otcom dieťaťa je niekto iný) . Pokiaľ existujú uvedené právne skutočnosti, pre potreby určenia otcovstva sa už nezisťujú ďalšie skutočnosti, (napr. či manželia spolu žijú, resp. či naozaj ide o biologického otca, okolnosti vylučujúce otcovstvo), keďže by to narúšalo charakter domnienky. Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 14C/37/2004 súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého Y. bolo právoplatne rozvedené dňa XX.X.XXXX, maloletý Y. sa narodil dňa XX.XX.XXXX , teda do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva a preto sa v zmysle § 85 ods.1 Zákona o rodine považuje za otca manžel matky, teda navrhovateľa.
8.Navrhovateľ tvrdil, že pred rozvodom s matkou maloletého Y. spolu intímne nežili, preto nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, nevedel, že sa matke narodilo dieťa, dozvedel sa to až keď mal maloletý Y. dva roky, uviedol, že nevedel, že bol zapísaný do rodného listu ako otec dieťaťa. Nápravu prípadného rozporu so stavom biologickým možno dosiahnuť prostredníctvom inštitútu zapretia otcovstva, avšak za splnenia zákonných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, teda navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na zapretie otcovstva, pretože takéto právo patrí manželovi, aj rozvedenému manželovi, ktorému svedčí prvá domnienka otcovstva. Tu súd poukazuje na ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého zapieracia lehota je trojročná, navrhovateľ mohol do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. Jedná sa o prekluzívnu lehotu, jej plynutie je jednou z prvých skúmaných skutočností v konaní, zmeškanie lehoty znamená zamietnutie návrhu bez meritórneho rozhodovania.
9.Navrhovateľ doručil návrh na zapretie otcovstva Okresnému súdu Nitra dňa 16.7.2020. Súd dospel k názoru, že navrhovateľ podal návrh neskoro, po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty a preto jeho návrh zamietol. Čo sa týka plynutia trojročnej lehoty a momentu kedy sa navrhovateľ dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, súd uvádza, že navrhovateľ vedel a sám tvrdil, že intímne s matkou maloletého dieťaťa nežil už pred rozvodom, mal Y. sa narodil XX.XX.XXXX, navrhovateľ sa o jeho narodení dozvedel, keď mal maloletý dva roky, teda v roku 2016, aj keby súd pripustil tú možnosť, že navrhovateľ nevedel o tom, že je v rodnom liste dieťaťa zapísaný ako otec, určite sa o tom musel dozvedieť z konaní, ktoré prebiehali na Okresnom súde Nitra ohľadne maloletých detí Gašparovičových a aj maloletého Y.. Konkrétne napr. konanie vedené v roku 2014 pod sp.zn. 11P/33/2014, konanie vedené v roku 2012 pod sp.zn. 11P/346/2012, konanie vedené v roku 2006 pod sp.zn.24P/312/2006, konanie vedené v roku 2008 pod sp.zn. 24P/129/2008, konanie vedené v roku 2011 pod sp.zn. 26P/123/2011. Vo všetkých týchto konaniach bol uvádzaný navrhovateľ ako otec dieťaťa, vystupoval a vypovedal v konaniach ako otec dieťaťa, teda vedel, že je po právnej stránke chápaný ako otec dieťaťa, napriek tomu návrh na zapretie otcovstva nepodal, hoci dobre vedel, že nemôže byť biologickým otcom mal. Y. keď sám tvrdil, že intímne s jeho matkou už pred rozvodom nežil. Urobil tak až v roku 2020, teda neskoro, po uplynutí trojročnej lehoty. Navrhovateľ by sa o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa musel dozvedieť najneskôr tri roky pred podaním návrhu na súd, teda 16.7.2017, aby jeho návrh mohol byť súdom prejednaný, čo však určite nie je pravda, práve s poukazom na prebiehajúce konania ohľadne maloletých detí, ktoré začali už v roku 2006 a už vtedy mal navrhovateľ konať a podať návrh na zapretie otcovstva, čo neurobil, bol pasívny, hoci konať mohol a mal.
10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.