Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1243-2005.pdf
PDF · 70.16 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/1243/2005
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenská republika – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, ul. M. M. Hodžu 30, IČO: 37 905 538, proti povinnej A. B., nar. X. X. XXXX, trvale bytom C. D. C., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zaostalé výživné, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Jantárová 30, ako nástupcom súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD., pod sp. zn. EX 391/2005-Z, takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Exekúcia sa zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD. sa dňa 23. 11. 2005 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 391/2005 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť bežné, ako aj zaostalé výživné s príslušenstvom, priznané vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 8. 2004 sp. zn. 6P/130/2004. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia zo dňa 5. 12. 2005 č. 5505 003622*, ktoré vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zaostalé výživné k 31. 10. 2005 v sume 13,94 eura a bežné výživné v sume 9,96 eura mesačne od 1. 11. 2005, splatné k 20. dňu toho ktorého mesiaca a trovy exekúcie. Nástupcom pôvodného súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD. sa dňa 1. 2. 2022 stal JUDr. Ján Sokol, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Jantárová 30.
2. Na základe návrhu súdneho exekútora na čiastočné zastavenie exekúcie súd uznesením zo dňa 25. 7. 2013 sp. zn. 5Er/1243/2005-13 exekúciu zastavil v časti vymáhania bežného výživného od 9. 8. 2012 do budúcna. Uznesením zo dňa 2. 11. 2023 sp. zn. 5Er/1243/2005-33 súd zrušil upovedomenie o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX 391/05-Z, vydané súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom dňa 7. 3. 2022 z dôvodu, že exekučné konanie v tejto veci začalo pred 1. 4. 2017 a s poukazom na skutočnosť, že ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, je daná absolútna výnimka podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a exekúcia sa nezastavuje.
3. Dňa 4. 12. 2023 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. 4. 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 3. 2017.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 3. 2017), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 3. 2017), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o ukončení niektorých exekučných konaní“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. 4. 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. 3. 2017 a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie.
8. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o ukončení starých exekúcií, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
9. V § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 3. 2017) je zakotvený princíp ochrany osoby povinného, spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch.
10. V posudzovanej veci mal súd na základe elektronických lustrácií, vykonaných súdnym exekútorom v registroch dopravného inšpektorátu Policajného zboru SR, katastra nehnuteľností, Sociálnej poisťovne a jednotlivých bánk za preukázané, že povinná nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu na území Slovenskej republiky. Povinná nie je zamestnaná, nepoberá dôchodok, úrazovú rentu, dávku v nezamestnanosti ani nemocenskú dávku, nemá teda žiadny príjem, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Za takto zisteného skutkového stavu považuje súd za preukázané, že exekúciu nie je reálne možné vykonať, keďže povinná nedisponuje majetkom, speňažením ktorého by mohlo dôjsť aspoň k úhrade trov exekúcie.
11. Ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Z tohto dôvodu súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 3. 2017) exekúciu v celom rozsahu zastavil.
12. V návrhu na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
13. Súdnemu exekútorovi v predmetnej exekúcii nebol priznaný, ani vyplatený preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, preto nebolo potrebné rozhodovať o jeho povinnosti preddavok vrátiť.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku).