Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12P-35-2020.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. W., B.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - J. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. L., Č. L. XXX, a otec - O. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Č. G., X. - T., O.. Č.. X. - X., G. XXX, o návrhu otca na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd maloletú W. W., B.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Matka je povinná platiť na výživu mal. W. sumu 100 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám otca, počnúc dňom 02.10.2020.
Dlh na zročnom výživnom vznikol matke za obdobie od 02.10.2020 do 23.11.2020 v sume 173,43 eur. Súd povoľuje matke dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 15 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Rodičia styk matky s dieťaťom n e u p r a v i l i .
odôvodnenie:
(1) Návrhom z 24.07.2020 sa otec maloletej (navrhovateľ) domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Uviedol, že maloletá sa narodila z trojročného, spočiatku bezproblémového, vzťahu rodičov. Asi pol roka po narodení maloletej odišla matka s dieťaťom na Slovensko, otec odišiel bývať k svojím rodičom, po dvoch mesiacoch obnovili spolužitie, ale správanie matky sa zmenilo. Na viac dní odchádzala sama z domu, dieťa nechala na starostlivosti otca. Od júla 2019 nežijú v spoločnej domácnosti, v októbri odišla matka s dieťaťom späť na Slovensko. Na stretnutiach otca s maloletou sa dokázali dohodnúť. Matke posielal výživné 6.000 Kč, od mája t. r. 4.500 Kč. Vzťah s dieťaťom má otec výborný. Matka sa počas 9 mesiacov sťahovala trikrát. Podľa otca dieťa potrebuje stabilné miesto, pocit bezpečia a istoty, onedlho bude potrebné riešiť aj škôlku. Otec je zamestnaný, so starostlivosťou o dieťa mu bude pomáhať jeho matka. Navrhol zveriť dieťa do jeho starostlivosti a matke určiť výživné na dieťa sumou 170,83 eur mesačne. (2) K návrhu otca sa matka vyjadrila tým, že s návrhom nesúhlasí. Žiadala dieťa zveriť do svojej starostlivosti s poukazom na to, že s dieťaťom má kde bývať, dieťa má zabezpečené všetky veci a nie je dôvod, prečo by nemohla bývať vo svojom dome.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s dieťaťom sa vrátila na Slovensko v októbri 2019, po vzájomnej dohode s otcom maloletej sa dieťa s otcom stretávalo každé dva týždne. 2. októbra t. r. (piatok) prišiel pre maloletú starý otec zo strany otca, zobral ho do Č. a dieťa už späť matke nevrátili. Následne odišla bývať k známej do Š., ktorá jej pomáhala veci riešiť, v stredu vycestovala do Č., ale dieťa jej otec nemohol odovzdať, pretože nebol doma, následne matka ochorela a odvtedy záležitosť neriešila. Od pracovníčky procesného opatrovníka sa dozvedela, že s otcom dieťaťa boli dohodnutí. Dieťa navrhla zveriť do jej starostlivosti a otcovi určiť výživné vo výške, ako ho platí v súčasnosti, 4.500 Kč. S dieťaťom bude bývať u svojho otca na adrese trvalého pobytu. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 10.000 Kč (cca 400 eur) mesačne. Vlastní podiel v 1/6 na rodinnom dome, v ktorom v súčasnosti býva otec so svojou súčasnou partnerkou, nadobudnutý dedičstvom po jej nebohej matke, otec ju mieni zo spoluvlastníckeho podielu vyplatiť s tým, že matka má v úmysle za pomoci svojho brata následne kúpiť byt. Na jar t. r. bývala s dieťaťom u svojho priateľa v W., po tom, ako ich vykázala matka priateľa, prišla matka s dieťaťom bývať opäť k svojmu otcovi. Poukázala na to, že spolužitie s otcom maloletej prerušila po tom, ako ju fyzicky napadol. Uviedla, že vo výkone trestu odňatia slobody bola pre porušenie podmienky, tiež bola vo výkone trestu aj v G., odsúdená za krádež, návykové látky už nepožíva od návratu z výkonu trestu, liečila sa a odišla preto pracovať do Č., aby zmenila prostredie. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala v X. s príjmom 19.000 Kč, do tohto zamestnania sa však už vrátiť nemieni.
(5) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s dieťaťom od 2. novembra býva u svojich rodičov, je riadne zamestnaný, vlastní vozidlo zn. VW Passat, rok výroby 2002, nadobudnuté v minulom roku za 20.000 Kč. Podľa zárobkového výkazu mal za obdobie od októbra 2019 do septembra 2020 príjem v priemere 24.706 Kč (cca 988 eur) mesačne. Zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa nemá, dieťa je zdravé. Incident o fyzickom napadnutí odôvodnil tým, že po hádke matka vyšla na balkón a vykrikovala odtiaľ, kedy sa ju pokúsil vtiahnuť do bytu.
(6) Procesný opatrovník poukázal na zistené informácie, podľa ktorých matka vedie neusporiadaný život, doposiaľ napríklad nezapísala dieťa u pediatra. Keďže mala matka dosť času na to, aby si bývanie a pomery usporiadala, čo nevyužila, navrhol dočasne zveriť dieťa do starostlivosti otcovi.
(7) Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(8) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine) (10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine) (11) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(13) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností. (14) V danom prípade ide o dieťa vo veku X H. L. G., otec nemá priebežne výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť oň. V súčasnosti sa nachádza v starostlivosti otca, napriek tvrdenému záujmu matka nijako nepreukázala skutočný záujem prevziať dieťa späť do svojej starostlivosti a zabezpečiť mu riadne a stále bývanie a starostlivosť. Nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti otca a preto súd zveril maloletú do jeho osobnej starostlivosti. Súd neuvažoval nad dočasným zverením dieťaťa otcovi, keďže nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné pri potrebe okamžitej úpravy pomerov, čo procesný opatrovník odôvodnil len vyčkaním, kým si matka usporiada svoje bytové záležitosti. Otec je však rovnocenným rodičom ako matka s rovnakými rodičovskými právami (aj povinnosťami), v súčasnosti má vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa a nebol daný dôvod, prečo by mala byť nariadená len jeho dočasná starostlivosť.
(15) Vyživovaciu povinnosť matky súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby dieťaťa daného veku a príjem matky za predchádzajúce obdobie (rodičovský príspevok). Súčasným odôvodneným potrebám maloletej, na ktorej starostlivosť má otec v súčasnosti bežné výdavky, spolu s prídavkom sa súdu javí postačujúca suma v určenej výške.
(16) Vyživovaciu povinnosť matke súd zvýšil spätne, a to od času, odkedy je maloletá v osobnej starostlivosti otca. Matke odvtedy do dňa rozhodnutia, vznikol na výživnom dlh, ktorý je povinná splatiť približne do jedného roka.
(17) Podľa § 25 ods. 1 zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(18) Rodičia sa na styku otca s dieťaťom dokázali dohodnúť, návrh na úpravu rozsahu styku matky s dieťaťom nepodali ani jeden z nich, a v záujme dieťaťa (udržiavanie a rozširovanie citovej väzby s matkou) je, aby sa na ňom rodičia dokázali dohodnúť aj za tejto situácie, preto súd o styku nerozhodol. Pokiaľ sa v budúcnosti na tomto nedohodnú, ktorýkoľvek z rodičov môže podať súdu návrh na úpravu styku.
(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)