Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Pc-12-2020.pdf
PDF · 92.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, vo veci manželky J. X., rod. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ul. Č.. G. XXXX/XX, F.É., prechodne bytom F. X, F., zastúpenej advokátkou Mgr. Vladimírou Doničovou, so sídlom Lipová 1, Humenné a manžela H. X., nar. X.X.XXXX, bytom ul. Č.. G. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Šepeľovou, Advokátska kancelária, Námestie slobody 13/25, Humenné, o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo manželov, manželky J. X.Č., rod. W. a manžela H. X., uzatvorené dňa XX.X.XXXX pred Obvodným úradom Humenné, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu v Humennom vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka podala dňa 29.5.2020 na tunajší súd návrh o rozvod manželstva z dôvodu, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel.
V návrhu uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené dňa 16.4.1994, ide u oboch manželov o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ich posledným spoločným bydliskom je mesto F.. Z manželstva sa narodili tri, toho času už plnoleté deti a to S. X., nar. XX.XX.XXXX, J. X., nar. X.X.XXXX a S. X., nar. XX.X.XXXX.
Manželka uviedla, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, naplnené vzájomnou láskou a porozumením. Nezhody sa začali prejavovať až v čase, keď deti vyrástli a došlo k tomu, že manželia sa vzájomne odcudzili. Uviedla, že v podstate s manželom nekomunikujú, nemajú nič spoločné a spolužitie v takomto zväzku je pre ňu neúnosné, nenapĺňa ju a deprimuje. Preto chce manželstvo ukončiť rozvodom.
2. Manžel sa vyjadril tak, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a rozviesť sa nechce. Manželka uviedla nedostatočné dôvody pre rozvod a nevie, aké skutočnosti ju viedli k podaniu takéhto návrhu. Nepoprel, že v manželstve boli nezhody čo sa týka výchovy detí, trávenia voľného času a podobne, ale neboli tak vážne, aby mali viesť k rozvodu manželstva. Uviedol, že on nefajčí, nepije a vždy sa snažil rodinu v maximálnej možnej miere finančne zabezpečiť. Podľa jeho názoru práve teraz, keď sú deti už plnoleté, by s manželkou mali tráviť viac času, venovať sa záľubám a koníčkom a poskytovať si vzájomnú pomoc. Tvrdil, že podaný návrh zle vplýva na jeho psychiku, lebo manželku stále miluje a rozviesť sa nechce. Myslí si, že manželka sa len snaží majetkovo obohatiť, lebo už v minulosti chcela, aby na ňu prepísal polovicu bytu. Nakoniec uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí ani z náboženských dôvodov, lebo je veriacim katolíkom a jeho viera mu nedovoľuje sa rozviesť.
3. Súd vypočul manželov a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, najmä s ich sobášnym listom, s faktúrami manželky o platení telekomunikačných poplatkov a s prehľadom o ich výške. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané nasledovné skutočnosti.
4. Podľa predloženého sobášneho listu manželia uzatvorili manželstvo dňa 16.4.1994 v F. a toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Humenné, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX. U oboch manželov išlo o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi príslušníkmi SR a ich posledné spoločné bydlisko je mesto F..
5. Manželka vo svoje výpovedi uviedla, že manželstvo bolo uzatvorené po dvojročnej známosti a spočiatku bývali u jej matky. S manželom vychádzali dobre, ale prekážalo jej, že manžel sa nestaral o to, aby im zabezpečil samostatný byt. Ten zabezpečila ona prostredníctvom mestského úradu a keď sa presťahovali, postupne sa im narodili tri deti a to S. XX.XX.XXXX, J. X.X.XXXX a S. XX.X.XXXX. Bola s deťmi dlho na materskej dovolenke a manžel pracoval a finančne zabezpečoval rodinu. Dá sa povedať, že oddelene hospodárili s finančnými prostriedkami, lebo každy mal svoje peniaze, ale je pravdou, že manžel platil väčšinu spoločných nákladov na chod domácnosti.
Počas celého trvania manželstva mala pocit, že je na všetko sama, nielen na výchovu detí, ale aj na práce v domácnosti alebo prerábku bytu. Uviedla, že s manželom intímne nežijú asi posledných desať rokov a podľa jej vedomostí ani nikto z nich nemal a ani v súčasnosti nemá známosť s niekým iným. Ani jeden z manželov nepožíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje a v ich rodine nedochádzalo k fyzickým alebo psychickým útokom. Občas sa pohádali, ale išlo len o bežné nedorozumenia ako v iných rodinách. Návrh na rozvod manželstva podala z dôvodu, že k manželovi nič necíti a nepotrebuje žiť s niekým v manželstve. Preto v júni 2020 opustila spoločnú domácnosť a žije v podnájme. Po opustení spoločnej domácnosti zistila, že jej manžel nechýba, práve naopak, je spokojnejšia a nie je v strese. Cítila to tak, že ich manželstvo bolo mimo prvých dvoch rokov celý čas nefunkčné a preto si povedala, že už stačilo, odišla zo spoločnej domácnosti a podala návrh na rozvod. Uviedla, že vôbec neuvažuje o tom, že sa k manželovi vráti a návrh na rozvod podala nie z dôvodu, že sa niečo pokazilo v poslednom období, ale preto, že to trvá už roky a s manželom sa odcudzili. Považuje za chybu to, že s manželom nikdy nemali spoločné záujmy ani záľuby a ak chodili na nejaké dovolenky, tak to bolo len kvôli deťom. Uviedla, že s manželom sa nemá o čom rozprávať a komunikuje prevažne len s deťmi.
K faktúram, ktoré predložila právna zástupkyňa manžela uviedla, že si ich platí sama a s nikým cudzím netelefonuje. Poprela, aby mala nejaký mimomanželský vzťah a uviedla, že všetky svoje terajšie výdavky vrátane bývania v prenajatom byte si platí sama, lebo si vie privyrobiť. Predložila súdu aj prehľad o výške svojich faktúr za posledné dva roky a tým chcela preukázať, že telefonuje prevažne so svojimi deťmi, na rozdiel od manžela, ktorý s nimi rozprávať nevie. Syn si manžela v telefóne dokonca zablokoval, takže s ním nekomunikuje vôbec a dcéry jeho telefonáty neznášajú dobre. Manžel sa snaží o to, aby deti zdieľali jeho názory a riadili sa jeho pokynmi, prípadne pokynmi jeho matky, čo odmietajú, keďže sú už dospelé.
Uviedla tiež, že sa za posledný polrok začala o seba ako žena viac starať, čo manžel nevie pochopiť, dokáže si finančne privyrobiť tým, že opatruje po večeroch deti. Teda všetko si dokáže zabezpečiť sama a preto ani nepotrebuje žiadneho manžela, ku ktorému stratila akýkoľvek citový vzťah. Trvala na tom, že s manželom sa chce rozviesť a dôvodom je citové ochladenie. Poprela, aby mala akýkoľvek mimomanželský vzťah.
6. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že po uzavretí manželstva dva roky bývali u matky jeho manželky a potom sa presťahovali do samostatného bytu. On sa snažil rodinu finančne zabezpečiť a preto pracoval 24 hodín od pondelka do piatku. O deti a domácnosť sa starala len manželka. Keď však bolo niečo treba urobiť alebo s niečím pomôcť, tak manželke vždy vyhovel. S deťmi chodil na prechádzky, v nedeľu išli celá rodina do kostola a potom k jeho matke na obed. Mrzí ho, že u jeho rodiny mali vždy veľkú podporu a teraz, keď mala jeho matka 75 rokov, tak syn J. jej nebol schopný ani len zagratulovať. On vníma manželstvo ako bezproblémové, pretože s manželkou sa nehádali a neriešili zásadnejšie problémy. Manželka mala svoje peniaze, lebo dostávala materskú a potom pracovala a on finančne zabezpečoval väčšinu potrieb rodiny.
Uviedol, že deti s ním momentálne nekomunikujú, čo ho veľmi mrzí a ozvú sa len ak niečo potrebujú. Syn žije v U., staršia dcéra v Q. a najmladšia sa za ňou odsťahovala s odôvodnením, že ju vyhnal z bytu. To však nebola pravda, odišla, keď sa odsťahovala manželka, lebo je na ňu citovo naviazaná.
Uviedol, že má podozrenie o mimomanželskom vzťahu manželky, lebo odchádzala večer z domu bez vysvetlenia, veľa času trávila telefonovaním alebo posielaním SMS správ.
Uviedol, že má záujem na obnovení manželského spolužitia a chcel by za doterajším spoločným životom urobiť hrubú čiaru a začať od začiatku. Priznal si niektoré chyby, chce ich napraviť a chce, aby sa manželka vrátila do spoločnej domácnosti. Ona to však odmieta. Podľa jeho názoru chce manželka docieliť aj to, aby sa zhoršil jeho vzťah s deťmi, lebo chce docieliť, aby nemal rodinu. Nahovára deti voči nemu a prestala komunikovať aj s jeho mamou a sestrou, ktoré jej nič zlé neurobili. Uviedol, že nechápe na čo je manželke dobrý rozvod, keď by mohli žiť aj oddelene a nemuseli by sa rozvádzať. Podľa jeho názoru sa chce manželka rozviesť z dôvodu, aby predali spoločný byt a rozdelili si peniaze. Vyjadril sa tak, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, ani s tým súhlasiť nikdy nebude, ani sa nikdy nebude rozvádzať. Ak s ním manželka nechce žiť, tak nech si zoberie svoje veci a žije niekde inde.
7. Manžel predložil do konania faktúry spoločnosti O2 preukazujúce, že manželke boli za telekomunikačné služby fakturované sumy 61,84 eur za obdobie 8.10.2019 až 7.11.2019, 65,20 eur za obdobie 8.12.2019 až 7.1.2020 a 80,56 eur za obdobie 8.1.2020 až 7.2.2020. Tým chcel preukázať, že manželka s niekým často telefonuje a posiela veľa SMS správ. Manželka k tomu predložila prehľad o svojich platbách za telekomunikačné služby za posledné dva roky, ktoré boli v priemere okolo 35 eur mesačne.
Manžel navrhol, aby súd vyžiadal od telekomunikačného operátora spoločnosti O2 výpis hovorov a SMS správ z mobilného telefónu manželky a to od novembra 2019. Manželka s vykonaním takéhoto dôkazu nesúhlasila z dôvodu, že by tým bolo zasiahnuté do jej práva na súkromie.
Súd tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že samotný výpis hovorov by neprispel k ozrejmeniu skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci, lebo by boli uvedené len telefónne čísla na ktoré manželka telefonovala bez kontaktných údajov príjemcov. Pokiaľ ide o SMS správy, súd tento návrh na dokazovanie zamietol z dôvodu, že by bola zverejnená komunikácia tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného konania, pričom obsah týchto SMS správ nie je rozhodujúci pre rozhodnutie v danej veci.
Na návrh manžela súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, Referát poradensko- psychologických služieb o vykonanie pohovoru s manželmi, za účelom ich zmierenia, resp. zlepšenia vzájomnej komunikácie a vzťahu medzi nimi. Manželka možnosť absolvovať poradensko-psychologické konzultácie odmietla.
8. Na základe vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že podaný návrh je dôvodný.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná staroslivosť o deti a domácnosť.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podaný návrh je dôvodný a manželstvo je potrebné rozviesť. Ako vyplýva z horecitovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo rozviesť len v prípade, ak vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel a ani nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo rozvádzajúcich sa manželov neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií, pretože manželia zhruba pol roka nežijú v spoločnej domácnosti a takmer spolu nekomunikujú. Manželia niekoľko rokov intímne spolu nežijú a počas celého trvania manželstva hospodárili oddelene s finančnými prostriedkami. Z manželstva rozvádzajúcich sa manželov už nepochádzajú maloleté deti, na záujem ktorých by mal súd prihliadnuť. Nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pretože manželka aj napriek nesúhlasu manžela na rozvode trvá, odmieta sa vrátiť do spoločnej domácnosti a uvádza, že oddelené spolužitie jej vyhovuje, je pokojnejšia, nie je v strese a samej sa jej žije lepšie. Ako dôvod podania návrhu na rozvod manželstva uviedla, že nemá zachovaný k manželovi žiaden citový vzťah, počas celého trvania manželského života mala pocit, že je vlastne na všetko sama a preto nechce už žiť v manželstve. Odmietla sa zúčastniť aj poradensko-psychologickej konzultácie s odôvodnením, že rozvrat manželstva trvá niekoľko rokov a preto už nie je čo naprávať. Jej postoj k rozvodu manželstva je jednoznačný a uviedla, že neexistujú žiadne okolnosti pre ktoré by svoj postoj zmenila a obnovila spolužitie s manželom. Za takejto situácie je manželstvo iba formálne, neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa názoru súdu je príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi to, že manželka bola dlhodobo v manželstve nespokojná a stratila k manželovi citový vzťah. Rozvrat vzťahov v manželstve nemusí nastať len v dôsledku vzájomnej nevraživosti, hádok manželov, fyzického či psychického násilia, ale aj v dôsledku vzájomnej apatie, odcudzenia manželov, chýbajúcej komunikácie a podobne. Aj v danom prípade k rozvratu manželstva došlo z dôvodu, že manželia žili vlastne oddelene, aj keď v spoločnom byte, lebo spolu neriešili vzniknuté problémy, málo komunikovali, netrávili spolu voľný čas, nemali spoločné záujmy a koníčky. Nikdy spoločne nehospodárili s peniazmi, pričom manžel v snahe rodinu čo najviac hmotne zabezpečiť trávil veľa času v práci. Zrejme aj v dôsledku toho sú dnes jeho vzťahy s plnoletými deťmi na takej úrovni, že spolu málo alebo vôbec nekomunikujú, teda ani plnoleté deti manželov sa nesnažia rodičov spájať a motivovať k spoločnému spolužitiu. Rozprávajú sa prevažne s matkou, ktorá sa chce rozviesť a oni jej rozhodnutie rešpektujú. Podozrenie manžela, že skutočným dôvodom, pre ktorý manželka podala návrh na rozvod je to, že má iný vzťah, sa nepotvrdilo. Manželka jednoznačne uviedla, že sa chce rozviesť, lebo nechce naďalej žiť s manželom v manželstve. Tvrdila, že k nemu nič necíti, nemá k nemu zachovaný žiaden citový vzťah a považuje manželstvo za rozvrátené už mnoho rokov. Odišla zo spoločnej domácnosti a nechce s manželov obnoviť spolužitie, pretože samej je jej lepšie. Jej postoj k rozvodu je jednoznačný a nemenný. Za takého stavu, keď manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nie je ani predpoklad obnovy manželského spolužitia, nezostávalo súdu nič iné, iba podanému návrhu vyhovieť a manželstvo rozviesť aj napriek nesúhlasu manžela.
Ako vyplýva z ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú povinní žiť spolu, ale túto povinnosť nie je možné vynútiť a ak sa manželka rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti, nezostáva manželovi iné, len to rešpektovať. Manžel žiadal návrh zamietnuť, lebo manželka nepreukázala žiaden dôvod pre rozvod. Súd pri posudzovaní návrhu predovšetkým skúma, či manželstvo plní svoj spoločenský účel a na príčiny, ktoré viedli k rozvodu len prihliada. To znamená, že dôvodom na prípadné zamietnutie návrhu na rozvod nemôže byť to, že sa nepreukázal taký dôvod, aký by si manžel predstavoval. Naopak bolo preukázané a manžel to ani nepoprel, že manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Preto bolo potrebné návrhu vyhovieť a manželstvo rozvádzajúcich sa manželov rozviesť.
12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Manželka, ktorá prijala priezvisko manžela, sa môže vrátiť k pôvodnému priezvisku oznámením na matrike, v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.