Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-159-2020.pdf
PDF · 63.14 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/159/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. novembra 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného
L. C.,
nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S., B. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/141/2020 zo dňa 14. septembra 2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 47T/23/2019 zo dňa 15.04.2019, bol L. C. odsúdený pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 1 rok nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so minimálnym stupňom stráženia. Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp.zn. 35T/55/2018 zo dňa 28.05.2018 v spojení s uznesením rovnakého súdu zo dňa 04.09.2019 bolo rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bolo mu nariadené vykonať trest odňatia slobody v trvaní 2 roky podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. so zaradením do ústavu na výkon s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 415 ods. 1 Tr.por. a § 66 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.
Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením § 415 Tr.por. Odsúdený na tomto verejnom zasadnutí bol v súlade s ustanovením § 417 ods. 2 Tr.por. aj v
prítomnosti svojho obhajcu vypočutý. Teda mal možnosť pred súdom sa vyjadriť, ako k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k dôvodom svojho návrhu na podmienečné prepustenie.
Senát nadriadeného súdu sa ďalej stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu najmenej dvoch tretín uloženého trestu.
Jeho správanie a plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody nebolo však vždy na požadovanej úrovni, preto bolo viackrát potrebné to s odsúdeným riešiť pohovormi. Taktiež na programe zaobchádzania, ktorý mu bol stanovený participuje len čiastočne. Resocializačnú prognózu ústav zhodnotil v jeho prípade ako nepriaznivú. Rizikovými faktormi sú u odsúdeného najmä jeho len čiastočne kritický postoj k svojej trestnej činnosti, recidíva - keďže ide o osobu doposiaľ 5 krát súdne trestanú, nezamestnanosť, nízke vzdelanie a experimentovanie s drogami. Ústav na výkon trestu odňatia slobody na základe toho neodporučil jeho podmienečné prepustenie.
Súd prvého stupňa preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa zásadnú materiálnu podmienku v podobe očakávania, že bude na slobode viesť riadny život aj bez toho, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody. Tu správne súd prvého stupňa poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ale aj na nepriaznivú resocializačnú prognózu. Táto prognóza je ovplyvnená vysokým rizikom sociálneho zlyhania, ktoré riziko je podmienené preukázanými skutočnosťami v podobe opakovania trestnej činnosti, ku ktorej odsúdený prezentuje len čiastočne kritický postoj. Negatívne hodnotenie z výkonu trestu odňatia slobody, podľa ktorého odsúdený počas výkonu trestu nepreukázal nápravu, či poznatok o odsúdenom, že nebol spôsobilý viesť riadny život počas skúšobnej doby podmienečne mu odloženého trestu odňatia slobody vrhá negatívny obraz na odsúdeného, a spochybňuje opodstatnenosť použitia probačného dohľadu či iných príkazov a obmedzení na jeho osobu. Preto záver súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie bol správny a na jeho odôvodnenie krajský súd v plnom rozsahu poukazuje.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.