Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-9-2020.pdf
PDF · 77.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6T/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Petrom Hunákom, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2020, takto
rozhodol:
obžalovaný O. W.N., nar. XX. XX. XXXX v B. Z.S., trvale bytom J. XXX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS X. X.,
je vinný, že
dňa 19. 07. 2020 od 21.30 h, do približne 03.20 h dňa 20. 07. 2020 v X., B. XX, v obývačke bytu fyzicky napádal B. Š. takým spôsobom, že na pohovke, na ktorej mali spať, po tom, ako mali spolu dobrovoľný pohlavný styk, ju začal najskôr obviňovať z nevery, vulgárne jej nadávať, že je kurva a keď s ním nechcela komunikovať, napľul jej trikrát do tváre, kopol do ľavej nohy, udrel päsťou do ľavého kolena, kľačiac nad ňou, jej oboma rukami stláčal niekoľko sekúnd hrdlo, stláčal jej zápästia oboch rúk a rameno, medzitým povedal P. Š., ktorý sa po celú dobu nachádzal v byte v druhej izbe, aby sa do neho nestaral a keby už nebol v minulosti trikrát v base, tak by ho dávno zbil, následne, keď mu P.G. Š. povedal, že zavolá políciu, mu odpovedal, že mu rozbije hlavu a ak ho udajú, tak ich pozabíja, pričom P. Š. aj napriek tomu potajme zavolal políciu, ktorá na miesto prišla približne o 03.25 h, kde tesne pred príchodom hliadky B. Š. a P. Š. povedal, že ak niečo oznámia policajtom a on pôjde sedieť, tak P. Š., trpiaci duševnou chorobou - paranoidnou schizofréniou, nezje ani poslednú tabletku a zabije ho a vzápätí aj v prítomnosti policajnej hliadky ústami B. Š. naznačil, že nech sa neopováži niečo povedať, pri tom obom nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
teda
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe,
čím spáchal
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 189 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 19. 10. 2020 obžalobu na obvineného O. W. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 11. 2020 obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Následne mu samosudca kládol obžaloby otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol na začiatku hlavného pojednávania poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumel právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za viny a dobrovoľne sa priznal a uznal svoju vinu. Obžalovaný uviedol, že svoje konanie ľutuje.
Súd mal v konaní nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný, samosudca toto vyhlásenie prijal, nakoľko nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný svojím konaním svedkom - poškodeným nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a ani inú škodu. Obžalovaný naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu vydierania a tento spáchal na chránenej osobe, kde sa podľa § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona chránenou osobou rozumie chorá osoba, čo je v zmysle § 127 ods. 6 Trestného zákona aj osoba, ktorá v čase činu trpí duševnou chorobou, pričom svedok - poškodený P. Š. je podľa vyjadrenia Nemocnice s poliklinikou Brezno, n. o. evidovaný v jednej z ich psychiatrických ambulancií, ktorú pravidelne navštevuje. Samosudca preto uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
Samosudca na hlavnom pojednávaní oboznámil so závermi znaleckého posudku č. 70/2020, vypracovaného znalcom MUDr. Jánom Konôpkom, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý v záveroch znaleckého posudku uviedol, že u obvineného sa nejedná o alkoholizmus alebo závislosť o iných návykových látok v zmysle choroby, a teda znalec nepovažuje za potrebné uloženie ochranných liečebných opatrení. Samosudca ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy - správu o povesti Obecného úradu J., z ktorej vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol riešený na poriadkovej komisii; hodnotenie na obžalovaného od ÚVV a ÚVTOS Komenského 7, Banská Bystrica, z ktorého vyplýva, že správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni, nevyvoláva konfliktné situácie, pokyny a nariadenia príslušníkov ZVJS plní a do dňa vypracovania hodnotenia nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný; výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol od 11. 06. 2017 do 12. 10. 2020 celkovo 5 krát priestupkovo postihnutý, takmer výlučne za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu; odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný na území Slovenskej republiky. V posledných necelých troch rokoch bol obžalovaný dvakrát právoplatne odsúdený za druhovo obdobnú trestnú činnosť, najprv trestným rozkazom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/ XXXX zo dňa 19. 03. 2018, keď mu podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý dňa 01. 09. 2018 vykonal, prepadnutie veci a protialkoholické ochranné liečenie ústavné a následne rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XX/XXXX, a to za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 02. 04. 2020.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zistil u neho jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď sa obžalovaný ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, keď bol už za trestný čin odsúdený. Samosudca potom obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona (sadzba 4 - 10 rokov), s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona. Samosudca pri rozhodovaní o treste zobral jednak do úvahy osobu obžalovaného, hlavne jeho vek a osobné pomery, ako aj skutočnosť, že trestným činom nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, či inú škodu. Významnou skutočnosť pri rozhodovaní o dĺžke, prípadne mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody bol postoj obžalovaného, ktorý sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie oľutoval. Samosudca na toto vyhlásenie a oľutovanie nazeral aj vo svetle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27. 06. 2017, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a následné opakované oľutovanie jeho konania v záverečnej reči, ako aj poslednom slove, na jeho vek a pomery, ako aj na predchádzajúce odsúdenia a dĺžku trestov v nich uložených, samosudca nakoniec dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému čo i na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Samosudca preto obžalovanému podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Samosudca podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody. Trest má totižto naplniť účel trestu (generálna a individuálna prevencia), a teda nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom obmedzenia páchania ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, ale musí byť aj proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil. Z uvedených dôvodov samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.