Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-119-2019.pdf
PDF · 78.78 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/119/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - Q. a otec - H., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. zo sumy 100,-€ mesačne na sumu 130,- € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.9.2019.
Zročné výživné za obdobie od 1.9.2019 do 30.11.2020 vo výške 450,-€ súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 20,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/70/2009-92 zo dňa 19.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co/33/2010-112 zo dňa 5.5.2010 a to v časti výšky výživného.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 22.8.2019 žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého B. zo sumy 100,-€ na sumu 200,-€ mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že sa zvýšili náklady na maloletého, ktorý už začal navštevovať 2.stupeň základnej školy a výživné nebolo upravené od roku 2010.
2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že vzhľadom na jeho aktuálne možnosti a schopnosti môže súhlasiť so zvýšením výživného na sumu 115,-€ mesačne.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami a výdavkami oboch rodičov, s rozpisom výdavkov maloletého, so spismi Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 24C/70/2009 a 25P/271/2010, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého B. rozhodnuté v rámci konania o určení otcovstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/70/2009-92 zo dňa 19.10.2009 tak, že maloletý bol
zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 100,-€ mesačne, zročné výživné súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach. V čase tohto rozhodnutia bola matka na rodičovskej dovolenke a otec bol živnostník. Maloletý B. bol vo veku 2 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2010.
5. Matka vo výpovediach uviedla, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom syn ešte nechodil ani do materskej školy a v súčasnosti už navštevuje 6.triedu základnej školy. K výdavkom maloletého uviedla, že tieto sa zvýšili najmä na oblečenie, školu, stravu a syn sa venuje záujmovému krúžku, za ktorý sa platí 40,-€ mesačne. Ďalej uviedla, že žije s maloletým sama a otec na jeho výživu prispieva pravidelne. Tiež uviedla, že je riadne zamestnaná, má príjem asi 780,-€ mesačne netto a iný príjem nemá. K synovým výdavkom doplnila, že mu bol predpísaný fixný zubný strojček, ktorý bude stáť asi 250,-€ a keďže veľmi vyrástol, mala zvýšené výdavky na oblečenie a obuv.
6. Otec vo výpovediach uviedol, že od 26.3.2020 mal prerušenú živnosť až do 26.9.2020 a dňa 26.3.2020 sa bol zaevidovať na úrade práce ako nezamestnaný, ale podporu v nezamestnanosti nepoberá, keďže mu nevznikol nárok. V rámci živnosti sa venoval montáži expozícií na výstavách a veľtrhoch, ale vzhľadom k tomu, že všetky akcie, ako sú koncerty a veľtrhy boli zrušené, tak sa jeho práca úplne rozpadla. Pokiaľ živnosť riadne fungovala, zarábal asi 1.400,-€ mesačne brutto. Živnosť by si chcel ponechať aj v budúcnosti, ale aktuálne si hľadá zamestnanie s tým, že pokiaľ sa činnosť v rámci živnosti obnoví, zo zamestnania by odišiel. Na pojednávaní dňa 23.11.2020 uviedol, že sa od 26.10.2020 zamestnal a zatiaľ má dohodnutú mzdu vo výške minimálnej mzdy, pretože firma sa rozbieha a nevedia mu zaručiť vyšší príjem. Lepšie platenú prácu si ale bude hľadať intenzívne. V súčasnosti už má živnosť opäť obnovenú a to kvôli tomu, ak by sa nejaká práca vyskytla, aby mohol hneď začať pracovať. Od svojej sestry ma požičaných 1.500,-€ a tiež má aj dlh na výživnom pre plnoletú dcéru, k čomu dodal, že ak je niekomu niečo dlžný, veľmi ho to trápi a snaží sa dlh čo najskôr vyrovnať. V prípade, že mu bude zvýšené výživné, žiadal o povolenie splátok.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo už 10 rokov a teda je nepochybné, že sa náklady maloletého zvýšili. Čo sa týka konkrétnej výšky výživného, odporučil výživné zvýšiť maximálne na 150,-€ mesačne.
8. Matka je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2019 (s výnimkou mesiaca apríl, máj, jún) bol 815,44 € priemerne mesačne netto a v roku 2020 (január až október) dosiahla príjem 830,30 € priemerne mesačne netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému Q., ktorý je študentom strednej školy.
9. Otec bol živnostníkom a v období od 26.3.2020 do 26.9.2020 mal živnosť prerušenú. Od 26.3.2020 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Od 26.10.2020 je zamestnaný s dohodnutou mzdou vo výške 476,74 € mesačne netto. Z daňového priznania otca ako fyzickej osoby vyplýva, že mal v roku 2019 základ dane 1.092,55 € a daň 207,58 €. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej R. ktorá je študentkou vysokej školy.
10. Maloletý B. v školskom roku 2020/2021 navštevuje 6.triedu základnej školy.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého B. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/70/2009-92 zo dňa 19.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2010, t.j. pred viac ako 10 rokmi. Preto je
nepochybné, že od tejto úpravy výživného došlo na strane maloletého k podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletý nenavštevoval ani predškolské zariadenie a v súčasnosti už navštevuje 6.triedu základnej školy. Je nesporné, že prechod maloletého na vyššie stupne vzdelávania je kvalifikovanou zmenou pomerov na jeho strane, pričom v priebehu 10 rokov od posledného rozhodnutia výrazným spôsobom vzrástli jeho výdavky. Súd preto považoval návrh matky za dôvodný. Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že zvýšené výživné na sumu 130,-€ mesačne je primerané, zodpovedá veku, potrebám a výdavkom maloletého, ktoré sú porovnateľné s výdavkami detí v jeho veku. Určené výživné zároveň zodpovedá aj aktuálnemu príjmu otca, ktorý sa v dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie výrazne znížil oproti predošlému obdobiu, čo súd zohľadnil.
16. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 1.9.2019, t.j. od nástupu maloletému na 2.stupeň základnej školy, čo je kvalifikovanou zmenou pomerov na strane maloletého. Vzhľadom k tomu, že počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca bol ustálený dňom 1.9.2019 a otec v období od 1.9.2019 do 30.11.2020 neprispieval dostatočne, vznikol mu za toto obdobie dlh vo výške 450,- €. V označenom období mal zaplatiť 15 mesiacov x 130,-€ (spolu 1.950,-€) a zaplatil 15 mesiacov po 100,-€ mesačne ( 1.500,-€) a teda rozdiel je 450,-€. Dlh na výživnom súd otcovi povolil v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. splácať v primeraných mesačných splátkach zohľadňujúc jeho príjem.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).